Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (57)Uznesenie_6CoE-128-2012.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/128/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421 proti povinnému: Z. D., bytom T. nad H. č. XX, o vymoženie 1.456,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 31. januára 2012, č.k. 4Er/588/2010 - 22, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 a s poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 13.08.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.456,49 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 10.06.2010, sp. zn. SR 04710/10, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2010 a vykonateľnosť dňa 09.07.2010. Dôvodil, že exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Uviedol, že súd doplnil dokazovanie výsluchom povinného, z ktorého zistil, že zmluvu o úvere s oprávneným uzatvoril, keď bol vo finančnej tiesni a peniaze použil na vyplácanie mesačných nákladov na domácnosť. Nepoužil ich na podnikanie ani o nich neúčtoval v účtovníctve. Podpísal síce, že peniaze boli poskytnuté na výkon podnikania, ale urobil tak len preto, že to nepovažoval za dôležité. Súrne potreboval peniaze, ktoré aj ihneď použil na zaplatenie nájomného za byt. Údaje do formulára zmluvy vypísala zamestnankyňa oprávneného, údaje zo živnostenského registra sú v zmluve len preto, že v tom čase uviedol, že je živnostník. Netvrdil ani nechcel peniaze na účely podnikania, na podnikanie ich nepotreboval a ani nepoužil. Súd prvého stupňa mal za to, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Označenie v zmluve, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, súd považoval za účelové. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočný účel uzavretia zmluvy bol finančná tieseň povinného, ktorý potreboval prostriedky na financovanie chodu vlastnej domácnosti. Účel poskytnutia finančných prostriedkov vypísala v zmluvnom formulári zamestnankyňa oprávneného, pričom tento nie je v súlade so skutočnou vôľou povinného. Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne, podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného
(teda nie len deklarovaného) účelu uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník nemohol jej obsah a podstatu ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, a to s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ a d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Mal za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Extenzívna interpretácia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a princípom právnej istoty. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.11.2010. Povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad, je vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho, uskutočňovaného na základe zákona, ktorý by na úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý (ust. § 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Ďalej uviedol, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Uviedol, že ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Zastával názor, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na
podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Mal za to, že postupom exekučného súdu, ako aj napadnutým uznesením tohto súdu, došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. Porušením princípu rovnosti zbraní bol žalobca (oprávnený) uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázkou súladu rozhodcovskej doložky. Ak by odvolací súd usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený mal za to, že táto je platná. Záver súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným považoval za absolútne nesprávny a v rozpore so zisteniami súdu. Ako vyplýva z uzavretej zmluvy o úvere, povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Povinnému oprávnený podľa zmluvy o úvere poskytol finančné prostriedky na účel podnikania. Vzhľadom na túto skutočnosť sa na povinného nemôže vzťahovať ochrana, ktorú právny poriadok poskytuje spotrebiteľovi. Uviedol, že dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nie je možné sa stotožniť s názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné, resp. že by samo o sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a už vôbec nie nerovnováhu kvalifikovanú - značnú. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným, teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá, okrem iného ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to nesprávne uvádza v odôvodnení súd prvého stupňa. Poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Vyslovil názor, že v zmysle § 499 Obchodného zákonníka si mohol dojednať odplatu - príslušný poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. K poplatku za zasielanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 Eur, ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil, že súd vôbec nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom poukázal na znenie § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku. Mal za to, že napadnuté uznesenie je predčasné, v rozpore so zákonom, čím nevyhnutne dochádza k zásahu do princípu legality a ústavne neakceptovateľnému obmedzeniu práv účastníkov exekučného konania na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátiť podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 13.08.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.456,49 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.06.2010,
sp. zn. SR 04710/10, ktorý mal podľa vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť dňa 06.07.2010 a vykonateľnosť dňa 09.07.2010.
Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený Zmluvou o úvere č. 3601683, ktorú uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom dňa 03.04.2009.
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 veta prvá O.s.p.). Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Riadne vykonanie dôkazov predpokladá nariadenie pojednávania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nim.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetná zmluva o úvere má charakter zmluvy spotrebiteľskej, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že skutočným účelom uzavretia zmluvy bola finančná tieseň povinného, ktorý potreboval prostriedky na financovanie chodu vlastnej domácnosti a povinný má tak postavenie spotrebiteľa. Súd prvého stupňa na základe uvedeného potom rozhodcovskú doložku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach vyhodnotil ako neprijateľnú, nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútne neplatná.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. V posudzovanom prípade bol povinný v zmluve o úvere označený jednak ako fyzická osoba s uvedením trvalého bydliska a rodného čísla a tiež ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia s uvedením obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla osoby (IČO) a čísla živnostenského registra. V danej zmluve bolo zároveň začiarknuté prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V konaní tak vyvstali pochybnosti o spotrebiteľskom, resp. nespotrebiteľskom statuse povinného pri uzavieraní predmetnej zmluvy. Za účelom odstránenia týchto pochybností súd prvého stupňa uskutočnil výsluch povinného, pričom však na tento výsluch predvolal len osobu povinného. Oprávnený na výsluch predvolaný nebol a ani sa na ňom nezúčastnil. Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva právny názor, že aj v prípadoch, keď vykonáva dokazovanie exekučný súd (za účelom zisťovania, či sú splnené predpoklady pre zastavenie exekúcie), je povinný v súlade s ustanovením § 122 ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie. Okresný súd dospel ku svojím skutkovým záverom bez toho, že by na ich získanie vykonal potrebné dokazovanie na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania, došlo tak k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, čo dôvodne namietal aj oprávnený vo svojom odvolaní. Účastník konania nemal možnosť cielene sa pred exekučným súdom vyjadriť k dôkazom z pohľadu posúdenia otázky účelu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je pritom súčasťou základných procesných práv účastníka konania (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 30/2011 zo dňa 20. októbra 2011).
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .