Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-30S-4-2022.pdf
PDF · 127.1 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: Občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, so sídlom Partizánska 653/13, 952 01 Vráble, IČO: 53 697 529, zastúpený: JUDr. Tomáš Jamrich, advokát, so sídlom Moravská 784/35, 952 01 Vráble, IČO: 42 369 461, proti žalovanému: Mesto Námestovo, so sídlom Cyrila a Metoda 329/6, 029 01 Námestovo, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. decembra 2021, takto
rozhodol:
Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie žalovaného Mesta Námestovo zo dňa 07. decembra 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
1) Elektronickou poštou (e-mailom) požiadal žalobca dňa 25. 08. 2021 spoločnosť Bytový podnik Námestovo, s.r.o., so sídlom Bernolákova 390/14, 029 01 Námestovo, IČO: 36 007 439, ktorej zakladateľom a jediným spoločníkom je žalovaný v zmysle § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 03. 2022 (ďalej iba ako „Zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie nasledovných informácií: a) Prosím o zaslanie dokumentov o fungovaní spoločnosti ako sú: stanovy/spoločenská zmluva/štatút/ zakladateľská listina. b) Vzhľadom k tomu, že na Vašej internetovej stránke nemáte zverejnené žiadne výročné správy, prosíme o zaslanie výročnej správy spoločnosti za rok 2018, 2019 a 2020. c) Vzhľadom k tomu, že na Vašej internetovej stránke nemáte zverejnené žiadne objednávky /zmluvy/ faktúry za roky 2018, 2019, 2020, prosíme o zaslanie zoznamu dodávateľských faktúr za tovary a služby, t.j. Vašej spoločnosti vystavených faktúr od dodávateľov tovarov a služieb za roky 2018, 2019, 2020, ako aj zoznam uzatvorených zmlúv za roky 2018, 2019 a 2020. d) Prosíme o poskytnutie údajov o výške platu a odmeny členov štatutárneho orgánu spoločnosti za rok 2018, 2019 a rok 2020. e) Má Vaša spoločnosť písomne stanovené pravidlá a limity pre odmeňovanie manažérov a členov vrcholového manažmentu ? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie. f) Využíva Vaša spoločnosť externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby ? Ak áno, žiadame o zaslanie uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych, prípadne poradenských, reklamných, audítorských a konzultačných službách. Taktiež Vás žiadame o zaslanie daňových dokladov za tieto uhradené služby spolu s ich prílohami – výkazmi poskytnutého poradenstva s časovou špecifikáciou, a to za rok 2019, 2020 a 2021.
g) Ak Vaša spoločnosť využíva externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby, žiadame Vás o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa týchto služieb. h) Využívajú členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (člen štatutárneho orgánu) služobné vozidlá? Ak áno, prosíme o poskytnutie údajov o služobných vozidlách – typ, model, rok výroby, obstarávacia cena vozidla, prípadne suma za mesačný nájom vozidla. i) Boli členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (člen štatutárneho orgánu) vybraný do svojej funkcie cez výberové konania? Ak áno, prosíme o poskytnutie zápisnice z výberového konania. Ak nie, prosíme o poskytnutie údaju o spôsobe vybratia do svojej funkcie.
2) Predmetnú žiadosť zaslal žalobca Bytovému podniku Námestovo, s.r.o. na e-mailovú adresu: A., pričom uvedené informácie žiadal žalobca sprístupniť elektronicky, a to e-mailom. Na žiadosť o sprístupnenie informácií obchodná spoločnosť Bytový podnik Námestovo, s.r.o. žiadnym spôsobom nereagovala, t.j. vyššie požadované informácie mu nesprístupnila, pričom podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií platí predpoklad, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla informáciu poskytnúť. V dôsledku uvedeného podal žalobca proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia informácií dňa 21. 10. 2021 odvolanie, kde v rámci odvolacích dôvodov poukazoval na jednotlivé ustanovenia Zákona o slobode informácií, okrem iného aj na zákonné ustanovenie § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií. Na predmetné odvolanie žalobcu reagoval žalovaný stanoviskom zo dňa 28. 10. 2021 (označeným ako: „VEC: Odpoveď na Váš list zo dňa 21. 10. 2021 označený ako „odvolanie“„). Žalobcovi oznámil, že Bytový podnik Námestovo, s.r.o., podľa jemu dostupných informácií žiadnu žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 25. 08. 2021 vo svojej e-mailovej schránke neeviduje. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalovaný za to, že nemohlo dôjsť k vydaniu akéhokoľvek (ani fiktívneho) rozhodnutia povinnej osoby v zmysle Zákona o slobode informácií. Preto, pri absencii predmetu konania nemôže žalovaný vôbec konať. Okrem uvedeného žalovaný s ohľadom na časové súvislosti podania žiadosti o poskytnutie informácií poukázal na to, že aj v prípade, ak by bola žiadosť o sprístupnenie informácií preukázateľne podaná, je s prihliadnutím na ustanovenie § 18 ods. 3 a § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií zrejmé, že žalobcom podané odvolanie bolo podané oneskorene, t.j. po uplynutí lehoty ustanovenej v § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií, pričom podľa tvrdenia žalovaného nebolo možné o ňom rozhodnúť i z tohto dôvodu. Na základe vyššie uvedených tvrdení žalovaného o nepreukázaní podania žiadosti povinnej osobe na sprístupnenie informácií, žalobca poskytol žalovanému súčinnosť, a listom zo dňa 02. 11. 2021 mu preukázal odoslanie e-mailovej žiadosti o sprístupnenie informácií spoločnosti Bytový podnik Námestovo, s.r.o., ktorú žalovanému zároveň predložil ako prílohu uvedeného listu. Po poskytnutí súčinnosti zo strany žalobcu zostal žalovaný nečinný a o podanom odvolaní žalobcu nerozhodol, čím v súlade s § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií taktiež vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Správna žaloba – žalobné body
3) Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 07. 01. 2022 elektronicky, doplnenou elektronickým podaním žalobcu zo dňa 18. 08. 2022 sa žalobca domáhal v zákonnej lehote preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. decembra 2021 a postupu, ktorý vydaniu takého rozhodnutia predchádzal. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
V podanej správnej žalobe žalobca po opísaní vyššie uvedeného priebehu administratívneho konania ohľadom tvrdenia žalovaného, že nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, keďže Bytový podnik Námestovo, s.r.o. žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií neeviduje poukázal na to, že žalovanému ako správnemu orgánu poskytol súčinnosť a preukázal mu doručenie e-mailovej žiadosti zo dňa 25. 08. 2021, ktorú adresoval povinnej osobe. Na základe takejto súčinnosti a predloženia dôkazu o podaní žiadosti o poskytnutie informácií, sa mal žalovaný podľa názoru žalobcu týmto dôkazom v súlade s § 3 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba ako „Správny poriadok“) vysporiadať a následne vydať rozhodnutie. Žalobca zdôraznil, že ako žiadateľ sprístupnenia informácií mal právo, aby správny orgán rozhodol rozhodnutím tak, ako je to uvedené v § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií, a toto rozhodnutie by malo obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku a z jeho odôvodnenia by sa mal žalobca dozvedieť o dôvodoch, pre ktoré nebolo jeho žiadosti vyhovené. Žalovaný však po poskytnutí súčinnosti a predloženia dôkazu žalobcom (podanej žiadosti povinnej osobe) nekonal vôbec, čím došlo k porušeniu povinností správneho orgánu
konať a rozhodnúť v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a k porušeniu prislúchajúceho práva účastníka konania byť vypočutý, a na podklade ním poskytnutých dôkazov nadobudnúť rozhodnutie o jeho právach a právom chránených záujmoch.
Ohľadom tvrdenia žalovaného, ktoré poukazuje na časové súvislosti podania žiadosti o poskytnutie informácií a odvolania, kedy žalovaný uviedol, že odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií, v čoho dôsledku aj z tohto dôvodu o ňom nebolo možné rozhodnúť, žalobca uviedol, že s týmto tvrdením žalovaného nemožno súhlasiť, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o neposkytnutí informácií pri ktorom neboli dodržané náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, t.j. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, čo má za následok, že pre podanie odvolania platí osobitná lehota podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku, a to do 3 mesiacov, kedy sa toto rozhodnutie považuje za doručené. Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov považoval žalobca za preukázané, že žalovaný zostal ako správny orgán nečinný a v rozpore so Správnym poriadkom a Zákonom o slobode informácií nevydal rozhodnutie, v čoho dôsledku vydal de facto fiktívne rozhodnutie. V kontexte vyššie uvedeného žalobca ďalej poukázal na to, že judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie už svojou povahou za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03. 05. 2011). V ďalšom texte žaloby citoval žalobca rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15. 12. 2011 z textu ktorého vyplýva: „Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia určite nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácie, pred jej nečinnosťou“. Ak teda žalovaný napadnutým odvolaním fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezrušil, resp. žalovaný ako odvolací orgán po poskytnutí súčinnosti žalobcom následne vôbec nekonal, touto nečinnosťou žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu na riadny proces. Žalobca upriamil pozornosť i na to, že síce Najvyšší súd SR rozhodol, že Zákon o slobode informácií predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia, ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby na strane druhej nie je zákonom dovolený. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií. Ak nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a porušenie ústavného práva žiadateľa. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž 180/01 zo dňa 13. 06. 2002: „Fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako povinnej osoby ako aj fiktívne rozhodnutie ministra ako vedúceho orgánu štátnej správy o podanom rozklade podliehajú síce súdnej preskúmavacej právomoci, ovšem vzhľadom na to, že ide o zákonnú fikciu, nebolo v možnostiach súdu preskúmať dôvody uvedených rozhodnutí obidvoch stupňov a teda ani posúdiť ich zákonnosť. Z uvedeného vyplynul nevyhnutný záver Najvyššieho súdu SR, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov“. Záverom žalobca poukázal na ďalšiu motiváciu pre podanie správnej žaloby, a to z dôvodu, že transparentné informovanie o efektívnom vynakladaní verejných prostriedkov na činnosť spoločnosti, uzavreté zmluvné vzťahy, nie je len v záujme mesta ako jediného spoločníka, ale aj vo verejnom záujme a dochádza k ním aj k naplneniu základného práva na prístup k informáciám a efektívnej kontrole zo strany verejnosti. Právo na informácie patrí medzi najvýznamnejšie politické práva, ktorého účelom je umožniť efektívnu kontrolu verejnej moci a právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že vydaním fiktívneho rozhodnutia došlo zo strany žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu k nezákonnému postupu, a tým aj k porušeniu Zákona o slobode informácií a ústavou zaručeného práva žalobcu na informácie, pretože práve Zákonom o slobode informácií sa realizuje ústavou zaručené právo na informácie zakotvené v čl. 26 Ústavy SR.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného
4) Žalovaný elektronickým podaním zo dňa 10. 01. 2023 uviedol, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov. Poukázal na to, že Bytový podnik Námestovo, s.r.o. žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 25. 08. 2021 vo svojej e-mailovej schránke neeviduje. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalobca za to, že k vydaniu akéhokoľvek (teda i fiktívneho) rozhodnutia žalovaného v zmysle Zákon o slobode informácií dôjsť nemohlo. Keďže žiadosť o poskytnutie informácií nebola zo strany žalobcu preukázateľne podaná, nebolo možné požiadavke žalobcu na zrušenie fiktívneho rozhodnutia, ktorým bolo odmietnuté poskytnutie informácie na žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 25. 08. 2021 vyhovieť. Pri absencii predmetu konania nemohol žalovaný podľa svojho presvedčenia
vôbec konať. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej zdôraznil, že obchodná spoločnosť Bytový podnik Námestovo, s.r.o., ktorá bola založená Mestom Námestovo, postupuje pri zverejňovaní povinných údajov plne v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 Zákon a o slobode informácií. V zmysle uvedeného platí, že obchodná spoločnosť (založená obcou, pozn. súdu: v danom prípade mestom) sprístupní iba informácie:
- o hospodárení s verejnými prostriedkami
- o nakladaní s majetkom obce
- o životnom prostredí
- o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a
- o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
Platí teda (v zmysle § 5a ods. 3 Zákona o slobode informácií), že obchodná spoločnosť založená obcou, resp. mestom zverejní zmluvy týkajúce sa iba nakladania s jej majetkom. Nezverejnia sa teda tie zmluvy, ktoré sú uzatvorené v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri (t.j. zverejnia sa iba zmluvy, ktoré sa netýkajú hlavnej činnosti obchodnej spoločnosti v zmysle premetu činností v obchodnom registri).
Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného, replika žalobcu
5) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom elektronickom podaní zo dňa 16. 08. 2023. V prvom rade ohľadom neexistencie predmetu konania, v dôsledku neevidovania podanej žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 25. 08. 2021 uviedol, že s týmto tvrdením žalovaného nemožno absolútne súhlasiť, pretože žalobca mu predložil podstatný dôkaz, a to e-mailovú žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 25. 08. 2021 s vyznačením dátumu a času podania žiadosti, vyznačením e-mailovej adresy povinnej osoby ktorej bola žiadosť zaslaná (A., t.j. Bytovému podniku Námestovo, s.r.o.) a predmet požadovaných informácií. Žalobca je toho názoru, že preukázateľne inicioval správne konanie (podaním žiadosti o sprístupnenie informácií) v zmysle § 14 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Zároveň správnemu orgánu poskytol súčinnosť dňa 02. 11. 2021, kedy sa správny orgán (pozn. súdu: žalovaný) preukázateľne oboznámil s predmetom konania. Keďže sa žalovaný najneskôr dňa 02. 11. 2021 dozvedel o existencii predmetu konania, mohol a mal jednoducho v rámci autoremedúry v súlade s ustanovením § 57 Správneho poriadku ako správny orgán o odvolaní sám rozhodnúť, prípade ho predložiť odvolaciemu orgánu, ak nemieni rozhodnúť v rámci autoremedúry. Žalobca považuje taktiež za preukázané, že aj napriek jeho súčinnosti zostali správny orgán prvého stupňa a aj odvolací orgán úplne nečinní a nevydali žiadne rozhodnutie. V ostatnej argumentácii žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby zo dňa 05. 01. 2022 spolu s doplnením žaloby zo dňa 18. 08. 2022.
Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu
6) Na repliku žalobcu reagoval žalovaný vo svojom elektronickom podaní zo dňa 24. 08. 2023, ktoré obsahovalo totožné argumenty žalovaného na podklade ktorých žiadal žalobu zamietnuť, ako boli uvedené v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 01. 2023. Žalovaný neposkytol žiadne ďalšie právne argumenty a rovnako nepoukázal na žiadne nové skutočnosti.
7) Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24. 08. 2023 ďalej nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
8) Senát Správneho súdu v Banskej Bystrici konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ďalej iba ako „SSP“), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 SSP), ako vecne (§ 10 SSP) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) zisteného správnym orgánom (§ 119 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 SSP, v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c) SSP) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 SSP) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 SSP), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP
v spojení s § 182 ods. 1 písm. g) SSP a § 105 ods. 2 písm. a) SSP) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 SSP) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§191 ods. 1 písm. d) SSP).
9) Podľa § 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
10) Podľa § 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
11) Podľa § 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
12) Podľa § 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
13) Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
14) Podľa § 2 ods. 3 Zákona o slobode informácií, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.
15) Podľa § 14 ods. 1 Zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
16) Podľa § 17 ods. 1 Zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
17) Podľa § 18 ods. 1 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
18) Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
19) Podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
20) Podľa § 18 ods. 4 Zákona o slobode informácií, ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2); ak je povinnou osobou podľa prvej časti vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná bezodkladne, najneskôr do troch dní, dať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky podnet na vydanie rozhodnutia.
21) Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
22) Podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
23) Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
24) Z ustanovenia článku 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky možno vyvodiť ústavné právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovaním, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Nejde teda ešte o samotné informácie, ale o informáciu o informácií. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovoobrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovaním informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie nie je ratione personae obmedzené, lebo patrí každému, teda akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe. Z ustanovenia článku 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ďalej vyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie každému. Táto povinnosť je ratione personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou. Iné subjekty (ktoré netvoria súčasť orgánov verejnej moci) ústavne zakotvenú povinnosť poskytovať informácie každému nemajú. To samozrejme neznamená, že by im, resp. niektorým z nich nemohla byť takáto povinnosť uložená, napr. zákonom alebo na základe zákona. Za orgány verejnej moci treba považovať jednak orgány štátnej moci a jednak orgány verejnej správy. Orgánmi štátnej moci sú Národná rada Slovenskej republiky (ako orgán zákonodarnej moci), prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky (ako orgány výkonnej moci), Ústavný súd Slovenskej republiky, všeobecné súdy a Súdna rada Slovenskej republiky (ako orgány súdnej moci). Orgánmi verejnej správy sú jednak orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy (ústredné, resp. s celoštátnou pôsobnosťou a regionálne), ďalej vyššie územné celky a obce ako orgány územnej a obecnej samosprávy a napokon aj iné subjekty, ktoré vykonávajú niektoré právomoci verejnej správy. Z hľadiska skúmanej problematiky je pre orgány verejnej moci príznačné najmä to, že náplňou ich činnosti je realizácia práv a povinností verejnej moci. Ďalej je dôležité, že pri tejto činnosti hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu, alebo majetkom obcí. Napokon je príznačné, že orgány verejnej moci sú spravidla kreované zákonmi, resp. na základe zákonov, ktoré patria do oblasti verejného práva. Skôr len výnimočne sú tieto orgány kreované podľa súkromného práva. V ústave vymedzená povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti je premietnutá do ustanovenia § 2 Zákona o slobode informácií, keďže v tomto ustanovení sa definujú povinné osoby, teda osoby povinné sprístupňovať informácie. V § 2 ods. 2 Zákona o slobode informácií sú uvedené štátne orgány, obce a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, treba považovať za orgány verejnej moci. V § 2 ods. 2 Zákona o slobode informácií uvedené právnické osoby zriadené zákonom môžu byť tiež orgánmi verejnej moci, pokiaľ majú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. V rovnakom ustanovení uvedené právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného zákona spravidla orgánmi verejnej moci nie sú. Ide totiž o rozpočtové a príspevkové organizácie. Napokon v § 2 ods. 3 Zákona o slobode informácií právnické osoby založené povinnými osobami podľa ods. 1 a ods. 2 taktiež spravidla nie sú orgánmi verejnej moci. Na základe uvedeného možno konštatovať, že hoci ústavnú povinnosť poskytovať informácie o svojej činnosti majú v zmysle článku 26 ods. 5 ústavy iba orgány verejnej moci, zákonom o slobode informácií bol okruh povinných subjektov rozšírený aj o také subjekty, ktoré za orgány verejnej moci považovať
nemožno. Ďalej treba konštatovať, že všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1 až ods. 3 Zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobode informácií, pretože rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti. Cieľom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je poskytovať informácie z činnosti verejnej správy a tým napomáhať princípu dobrej verejnej správy ako aj skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá správneho konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä článok 2 Ústavy Slovenskej republiky) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskej únie, resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy dobrej správy (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie. Odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe vypočítava základné princípy, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce nepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Právo na dobrú verejnú správa zahŕňa v sebe aj princíp transparentnosti, ktorý spája kontrolu činnosti verejnej správy s právom osôb vedieť všetko podstatné o výkone verejnej správy. Má teda aj ďalšiu dimenziu, a to právo na informácie, ktoré patrí medzi základné politické práva (článok 17 Listiny základných práv a slobôd a článok 26 Ústavy Slovenskej republiky). Ústavnoprávna úprava na Slovensku ukladá orgánom verejnej moci povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a spôsob vykonávania tejto povinnosti ustanovuje Zákon o slobode informácií. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy ale aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja.
25) Pokiaľ ide o postup sprístupňovania žiadaných informácií, tento je legislatívne upravený v Zákone o slobode informácií a vyplýva z neho, že právnická osoba založená povinnou osobou poskytuje informácie žiadateľovi v lehote 8 pracovných dní a ak žiadosti nemieni vyhovieť, musí dať v lehote troch dní svojmu zakladateľovi podnet, aby o tom vydala písomné rozhodnutie v lehote 8 pracovných dní. Ak v tejto lehote zakladateľ rozhodnutie nevydá, predpokladá sa, že vydal prvostupňové fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu. Na odvolanie voči takémuto fiktívnemu rozhodnutiu, odvolací orgán fiktívne rozhodnutie v zmysle aplikačnej praxe súdov musí zrušiť, nakoľko fiktívne rozhodnutie je z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže nemá atribúty administratívneho rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Odvolací orgán musí rozhodnúť v lehote 15 dní, inak sa predpokladá, že vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V prípade napadnutia takéhoto fiktívneho rozhodnutia správnou žalobou, nemôže správny súd rozhodnúť inak, len fiktívne rozhodnutie zrušiť z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
26) Po preskúmaní predmetnej veci dospel správny súd k záveru, že žalovaný sa neriadil dôsledne vyššie uvedenými na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniami zákona. Keďže v posudzovanom prípade povinná osoba na základe žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 25. 08. 2021 nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Bolo teda povinnosťou obchodnej spoločnosti Bytový podnik Námestovo, s.r.o. ako povinnej osoby predložiť vec na rozhodnutie Mestu Námestovo ako zakladateľovi, ktorý mal vydať rozhodnutie v lehote 8 pracovných dní (t.j. do 07. 09. 2021) Keďže tak neučinil platí, že Mesto Námestovo vydalo fiktívne rozhodnutie. Po podaní odvolania zo strany žalobcu dňa 21. 10. 2021 voči prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu bol žalovaný povinný sa týmto riadne zaoberať v zmysle
Správneho poriadku, ktorý sa na konanie vzťahuje podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Neobstojí ani argument žalovaného, že žalobca podal žalobu po uplynutí 15 dňovej zákonom stanovenej lehoty, nakoľko vychádzajúc z predpokladu, že vyššie uvedené fiktívne rozhodnutie neobsahovalo poučenie o odvolaní, platí pre podanie odvolania osobitná lehota podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku, a to lehota 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia (t.j. od 10. 09. 2021). Ak boli splnené procesné podmienky pre meritórne rozhodnutie, bol žalovaný povinný vo veci vydať rozhodnutie, ktorým by zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie. Žalovaný však odvolanie vybavil neformálne listom („VEC: Odpoveď na Váš list zo dňa 21. 10. 2021 označený ako „odvolanie“), pričom v liste nie sú uvedené žiadne relevantné dôvody, prečo žalovaný pristúpil práve k neformálnemu vybaveniu odvolania a nie k vydaniu formalizovaného rozhodnutia. Správny súd je toho názoru, že žalovaný nevybavil zákonom predpísaným spôsobom odvolanie žalobcu v zákonnej 15 dňovej lehote a teda platí, že i žalovaný dňa 07. 12. 2021 vydal fiktívne rozhodnutie (vychádzajúc zo skutočnosti, že prvostupňový správny orgán v rámci autoremedúry podľa ustanovenia § 57 Správneho poriadku o podanom odvolaní do 22. 11. 2021 nerozhodol). Ako už bolo vyššie uvedené a ako už bolo opakovane judikované, fiktívne rozhodnutie, keďže nemá zákonom predpísané náležitosti je vždy z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V dôsledku uvedených skutočností je potom zrejmé, že správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že fiktívne rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( § 191 ods. 1 písm. d) SSP).
27) Pre úplnosť správny súd ohľadom námietky žalovaného k absencii predmetu konania v dôsledku neevidovania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 25. 08. 2021 zo strany povinnej osoby konštatuje, že z administratívneho spisu má preukázané, že žalobca na e-mailovú adresu (A..) uverejnenú v kontaktoch priamo na webovej stránke obchodnej spoločnosti Bytový podnik Námestovo, s.r.o. (https://bpno.sk/kontakt/) túto žiadosť mu doručil v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 14 ods. 1 Zákona o slobode informácií, t.j. elektronickou poštou.
28) Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 29) Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie opísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a teda že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie.
30) V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne odvolanie žalobcu posúdiť, toto vybaviť zákonným spôsobom, a to v súlade so závermi správneho súdu vyslovenými v tomto rozsudku, nakoľko v zmysle § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
31) Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).
32) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.