Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-74S-63-2022.pdf
PDF · 186.17 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-74S/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: ARS TECHNOLOGY, s.r.o., so sídlom Pribišova 19/A, 841 05 Bratislava, IČO: 44 251 009, zastúpený Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 1394/43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX/X, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OZ 238560/ II-50-2022 zo dňa 28.06.2022, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Úrad Priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy I. stupňa (ďalej aj ,,prvostupňový orgán“ alebo ,,orgán verejnej správy I. stupňa“) rozhodnutím č. 238560/-58-2019 zo dňa 07.11.2019 (ďalej aj ,,prvostupňové rozhodnutie“) vo veci návrhu navrhovateľa ARS TECHNOLOGY s. r. o., Pribišova 19/A, 841 05 Bratislava, zastúpeného v konaní spoločnosťou: advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava (ďalej len ,,navrhovateľ") na vyhlásenie ochrannej známky č. 238560 ,,HOLUBYHO CHATA“ majiteľa A. A., E. XX, XXX XX D., zastúpeného v konaní patentovým zástupcom Ing. Petrom Hojčušom, Osuského IIA, 851 03 Bratislava 5 (ďalej len ,,majiteľ“) za neplatnú, rozhodol podľa § 37 ods. 6 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, že návrh na vyhlásenie ochrannej známky č. 238560 za neplatnú sa zamieta. V odôvodnení uviedol, že na základe uvedeného možno vo vzťahu ku všetkým napadnutým tovarom a službám konštatovať, že ide o slovné označenie, ktoré v čase posudzovania malo dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť a napadnutá ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná v súlade s podmienkami na jej zápis stanovenými v ustanoveniach § 5 ods. l písm. c) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej aj ,,zákon o ochranných známkach“). Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že čase zápisu napadnutej ochrannej známky do registra existoval dôvod na odmietnutie jej zápisu v zmysle uvádzaných ustanovení vtedy platného zákona. Návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov je preto potrebné považovať za nedôvodný.
2. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy II. stupňa (ďalej aj ,,druhostupňový orgán“ alebo ,,orgán verejnej správy II. stupňa“) o rozklade podanom 9. decembra 2019 navrhovateľom, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy I. stupňa č. OZ 238560/1-58-2019 zo 7. novembra 2019 vo veci návrhu na vyhlásenie slovnej ochrannej známky Č. 238560 ,,HOLUBYHO CHATA" za neplatnú, majiteľa A. A., E. XX, XXXXX D., v konaní zastúpeného patentovým zástupcom Ing. Petrom Hojčušom, Osuského l/A, 85103 Bratislava 5 (ďalej len ,,majiteľ“), na návrh ustanovenej odbornej komisie rozhodol rozhodnutím č. OZ 238560/1/-50-2022 zo dňa 28.06.2022 (ďalej aj druhostupňové rozhodnutie“ alebo ,,napádané rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ,,Správny poriadok“) v spojení s § 37 ods. 6 v nadväznosti na § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach a § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach sa rozklad zamietol a rozhodnutie zn. OZ 238560/1-58-2019 zo 7. novembra 2019 sa potvrdil. V odôvodnení skonštatoval, že rovnako ako prvostupňový orgán, dospel k záveru, že v predmetnom konaní nebolo preukázané naplnenie podmienok na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009Z.z., o ochranných známkach, a preto bolo dôvodné podaný návrh zamietnuť. Orgán rozhodujúci o rozklade po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a posúdení argumentov uvedených v podanom rozklade konštatuje, že v preskúmavanom prípade neboli zistené také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.
Správna žaloba a žalobné body 3. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáha, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OZ 238560/1l-S0-2022 zo dňa 28.06.2022 a rozhodnutie Úradu Priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. OZ 238560/1-58 - 2019 zo dňa 07.11.2019. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že v zmysle petitu žaloby navrhuje rozhodnutia zrušiť v súlade § 191 ods. 1 písm. d), f), g) zákona č 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,, SSP“). 4. Žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia nasledovne:
- Žalobca namietal, že postup žalovaného bol nezákonný, keď tento žalobcovi nedoručil pred rozhodnutím o podanom rozklade vyjadrenie ďalšieho účastníka konania. Zákon č. 506/2009 Z.z. postup Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k doručovaniu vyjadrení neupravuje, preto v zmysle § 51 ods. 5 zákona č . 506/2009 Z.z. sa na riešenie tejto otázky použije všeobecný predpis o správnom konaní (ďalej len ,,Správny poriadok“). Uviedol, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a musia im vždy dať príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Je nesporné, že majiteľ ochrannej známky sa vyjadril k rozkladu, ktorý podal žalobca. Toto vyjadrenie ďalšieho účastníka však žalovaný žalobcovi nedoručil. Nakoľko tieto podania účastníkov konania je nutné považovať za podklad napadnutého rozhodnutia, v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku bol žalovaný povinný dať žalobcovi príležitosť, aby sa k podkladu rozhodnutia vyjadril a aby tak mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Pokiaľ tak žalovaný nespravil, zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutiu správneho orgánu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého konania. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobca uvádza, že v konaní pred správnymi orgánmi v predmetnej veci jednoznačne došlo k porušeniu zásady súčinnosti. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie. Uviedol že ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 168/2012-44 z 30.04.2013: ,,Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby. ich návrh uspel. ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim." V tomto náleze sa tiež uvádza, že: ,,Z princípu kontradiktórnosti vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, nezáleží na tom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie“ (K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31. mája 2001, vec F. R. proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP z 28. júna 2001).
- Žalobca v súvislosti v súvislosti s druhou námietkou uviedol, že správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne a žalovaný v rozhodnutí (str. 5) uvádza: ,,V predmetnom prípade je teda potrebné posúdiť, či
označenie ,,HOLUBYHO CHATA“ bolo v čase zápisu napadnutej ochrannej známky do registra tvorené označeniami či údajmi, ktoré slúžili na určenie druhu a zemepisného pôvodu, resp. niektorej inej vlastnosti tovarov a služieb, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka zapísaná do registra.“ Následne žalovaný v rozhodnutí (str. 5) konštatuje, že: ,,Orgán rozhodujúci o rozklade v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľ/' v konaní predložil doklady týkajúce sa biografie B. F. G. H., doklady , ktoré preukazujú existenciu a históriu Holubovho chaty (ako stavby) vrátane jej zaznačenia na mapách a tiež doklady, ktoré opisujú a bližšie špecifikujú chránené územie ,,Holubyho kopanice“ v súvislosti so zachovaním cenných druhov živočíchov a rastlín vyskytujúcich sa na bielokarpatských lúkach. Predložené dôkazy poskytujú len všeobecné turistické informácie, avšak nepreukazujú, že v danom prípade ide o dobre známu lokalitu. Zároveň zo žiadneho dokladu nevyplýva skutočnosť, že výraz ,,Holubyho chata“ označuje konkrétnu zemepisnú oblasť, ktorá je známa pre určitú kategóriu dotknutých tovarov a služieb a príslušná skupina verejnosti si okamžite a bez ďalšieho premýšľania vytvorí súvislosť medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi alebo službami, pre ktoré bola táto zapísaná do registra. "
- Žalobca namietal, že správna úvaha žalovaného, podľa ktorej sú v konaní preukázané skutočnosti poskytujú len všeobecné turistické informácie, avšak nepreukazujú, že v danom prípade ide o dobre známu lokalitu (na liste vlastníctva ako verejnej listine už od obnovy katastrálneho operátu v roku 1995 je v zmysle §8 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, konkrétna nehnuteľnosť - stavba okrem štandardných katastrálnych údajov vyslovene označená názvom ,,Holubyho chata“, na všetkých turistických mapách bolo a je konkrétne geografické miesto (nielen stavba) označené názvom ,,Holubyho chata“, označenie tohto konkrétneho geografického miesta názvom ,,Holubyho chata“ sa používa od roku 1923, ,,Holubyho chata“ slúžila a aj slúži pre širokú verejnosť ako turistická ubytovňa, priestor na spoločenské podujatia, športovú a kultúrnu činnosť, reštaurácia, bufet a pod.,). Tiež, že ochranná známka ,,Holubyho chata“ bola v čase podania prihlášky relevantnou verejnosťou vnímaná ako označenie zemepisného pôvodu tovarov a služieb resp. ich iných vlastností", je zjavne nelogická a protirečivá. Pokiaľ žalovaný na jednej strane sám potvrdil, že geografické označenie ,,Holubyho chata" pre ubytovacie a pohostinské služby je dlhodobo vyslovene uvedené aj na turistických mapách a verejných listinách (jedná sa o dlhodobo inštitucionalizovaný geografický názov), následne vyslovená subjektívna pochybnosť žalovaného, či ide o dobre známu lokalitu a či (v čase prihlášky) bolo predmetné geografické označenie takto vnímané aj relevantnou verejnosťou, nemá takáto úvaha a záver žalovaného ani žiadne logické opodstatnenie. (Skutočnosť, že relevantnou verejnosťou je daný geografický názov skutočne dlhodobo zaužívaný preukazuje práve to, že tento názov je všeobecne používaný aj na verejných dokumentoch, mapách a pod.) .
- Žalobca má za to, že z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že sporná ochranná známka ,,Holubyho chata“ bola (už dlhodobo, pred časom podania prihlášky ochrannej známky) príslušnými verejnoprávnymi a spoločenskými inštitúciami verejne používaná na označenie zemepisného pôvodu konkrétnych tovarov a služieb. Posudzovanie vnímania tohto označenia relevantnou verejnosťou, resp. tvrdenie že takéto označenie si verejnosť nespojí s nijakým konkrétnym zemepisným územím je zjavne subjektívnym, svojvoľným až arbitrárnym záverom žalovaného bez akéhokoľvek vecného opodstatnenia. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v obsahu administratívneho spisu a vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na rozpory v úsudku pri použití správnej úvahy zo strany žalovaného je rozhodnutie nepreskúmateľné. Rozhodnutie žalovaného zjavne vybočilo z hľadísk a medzí správnej úvahy ustanovených zákonom. Podľa žalobcu sú absurdné a neobhájiteľné úvahy žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je zrejmá z reálneho života, keď práve bežný spotrebiteľ - turista na základe výslovného označenia v turistických mapách, na turistických smerovníkoch ako aj na cestných informačných dopravných značkách, bude na konkrétnom geografickom mieste márne hľadať ubytovacie a pohostinské služby pod označením ,,Holubyho chata“.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že navrhuje, aby správny súd žalobu žalobcu v súlade s § 190 SSP zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. 6. Žalovaný zastáva názor, že pri posúdení dôvodnosti uplatneného návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú zobral do úvahy a posúdil všetky okolnosti daného prípadu, správne právne vec posúdil a náležite odôvodnil, prečo nepovažoval za preukázané naplnenie podmienok na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. Podľa názoru žalovaného skutočnosť, že určitá nehnuteľnosť je zaznamenaná (hoc aj dlhodobo) v mapách či bedeckeroch pod určitým názvom, automaticky neznamená, že tento názov nehnuteľnosti, ak by bol prihlásený ako ochranná známka, je len údaj o zemepisnom pôvodu tovarov a služieb, ktoré sa v tejto,
resp. v súvislosti s touto nehnuteľnosti poskytujú, v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný napr. na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 20. 11. 2018 vo veci T-790/17, ST ANDREWS, bod 35, v ktorom súd uviedol: "Súd usúdil, že služby v triede 41 sa môžu všetky priamo týkať golfových športov, a najmä organizácie a plánovania golfových podujatí, súťaží, konferencií, kongresov, seminárov, výstav a školení, vrátane klubových služieb a publikácií súvisiacich s vyššie uvedeným, teda konkrétnej oblasti (služieb), pre ktorú bolo mesto St Andrews dobre známe." (rozsudok Súdneho dvora z 20. 11. 2018 vo veci T-790-17, ST ANDREWS, bod 35). [The Court considered that the services in Class 41 could all directly relate to golf sports, and in particular to the organisation and planning of golf events, competitions, conferences, congresses, seminars, exhibitions and training, including club services and publications related to the aforesaid, that is to the particular field for which the town of St Andrews was well known. (para. 35)]. 7. K námietke žalobcu o nedoručení vyjadrenia majiteľa napadnutej ochrannej známke k rozkladu žalobcu, uviedol, že postup žalovaného, ktorý spočíval v nedoručení vyjadrenia majiteľa napadnutej ochrannej známke k rozkladu žalobcovi, bol nezákonný a predstavuje porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný k nej uvádza, že zásada súčinnosti vyplývajúca z tohto ustanovenia správneho poriadku je v správnom konaní koncipovaná ako povinnosť správneho orgánu kooperovať s účastníkmi konania a dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že úrad zašle vyjadrenie jedného účastníka druhému účastníkovi konania vždy, ak takéto vyjadrenie obsahuje nové dôkazy či tvrdenia, alebo ak o to účastník konania požiada. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalobcom podaný rozklad bol zaslaný majiteľovi napadnutej ochrannej známky na vyjadrenie (č.l 26 spisu). Vyjadrenie majiteľa (č.l. 27 a 28 spisu) neobsahovalo žiadne skutkové tvrdenia k meritu veci ani žiadne nové dôkazy a majiteľ vo vyjadrení len všeobecne uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, s prvostupňovým rozhodnutím súhlasí a tiež konštatoval, že navrhovateľ v rozklade neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by úradu neboli známe a prístupné v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Je teda zrejmé, že predmetné vyjadrenie majiteľa napadnutej ochrannej známky neobsahovalo žiadne dôkazy či pripomienky, ktorých cieľom malo byť ovplyvniť rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že majiteľ vo vyjadrení o rozklade neuviedol žiadne skutočnosti, ani nepredložil nové dôkazy a žalobca v konaní o zaslanie vyjadrenia druhého účastníka konania nepožiadal, úrad nepovažoval za procesne ekonomické zaslať takéto vyjadrenie majiteľa žalobcovi. S ohľadom na uvedené sú podľa žalovaného tvrdenia žalobcu o nezákonnosti postupu a porušenia zásady zakotvenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku nedôvodné. K námietke žalobcu k posúdeniu uplatneného dôvodu pre vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú; k údajnej nesprávnej správnej úvahe žalovaného uviedol že posúdenie dôvodu (teda zápisnej prekážky), ktorý bol uplatnený v návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, že správna úvaha žalovaného ohľadne tohto uplatneného dôvodu je nesprávna, zjavne nelogická a protirečivá, resp. absurdná a neobhájiteľná, žalovaný uvádza nasledujúce. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti označenia s poukazom na zápisnú prekážku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach je potrebné vychádzať zo základnej funkcie ochrannej známky, ktorou je rozlišovacia spôsobilosť. Označenia, ktoré sú tvorené výlučne označeniami alebo údajmi poukazujúcimi na druh, či kvalitu prihlásených tovarov a služieb, či na niektorú ďalšiu z „vlastností“ prihlásených tovarov alebo služieb (tzv. opisné označenia), nemôžu byť zapísané do registra ochranných známok. Dôvodom je ochrana verejného záujmu spočívajúca v tom, aby jeden subjekt nemal výhradné práva pre označenia (výrazy, údaje), ktoré len opisujú tovary a služby a ktorých používanie by preto malo byť umožnené všetkým subjektom pôsobiacim na trhu s dotknutými tovarmi a službami. Podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s tovarmi a službami, ktorá by relevantnej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností tovarov a služieb. Pri posudzovaní existencie tejto zápisnej prekážky je teda potrebné preskúmať, či predmetné označenie opisuje objektívne charakteristiky tovarov a služieb. Posúdenie sa musí vykonať s ohľadom na tovary a služby, pre ktoré sa žiada ochrana, a s ohľadom na vnímanie príslušnou skupinou verejnosti.V nadväznosti na uvedené preto pri skúmaní podmienok v konaní uplatneného dôvodu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú žalovaný považoval za rozhodujúce zodpovedanie otázky, či napadnutá ochranná známka v čase jej zápisu do registra ochranných známok (t. j. 13. novembra 2014) predstavovala označenie tvorené výlučne označeniami alebo údajmi slúžiacimi v obchode na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb [zápisná výluka uvedená v § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach], pričom žalovaný
vychádzal z argumentov uvádzaných účastníkmi konania, ako aj dôkazov, ktoré predložil v konaní žalobca (dôkazy č. 1 až 11). Žalovaný v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že napadnutá ochranná známka je tvorená výlučne údajmi, ktoré v obchodnom styku slúžia na určenie druhu a zemepisného pôvodu zapísaných tovarov a služieb, konštatoval, že zápis označení tvorených zemepisným názvom nie je možný v prípade, ak zemepisný názov je známy pre kategóriu tovarov a služieb, pre ktoré je označenie nárokované na zápis do registra (ochranná známka zapísaná do registra), a teda je v povedomí relevantnej verejnosti spojený s týmito tovarmi a službami, alebo je dôvodné predpokladať, že tento zemepisný názov bude relevantná verejnosť vnímať ako označenie zemepisného pôvodu takto označených tovarov a služieb (rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-197/13 z 15. januára 2015, bod 48). Žalovaný zároveň uviedol, že ustanovenie § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach v zásade nevylučuje registráciu zemepisných názvov, ktoré nie sú relevantnej verejnosti známe alebo nie sú známe ako označenie zemepisného miesta alebo pôvodu dotknutých tovarov a služieb alebo je nepravdepodobné, že by vzhľadom na vlastnosti daného miesta relevantná verejnosť predpokladala, že dotknuté tovary alebo služby tam majú pôvod alebo tam vznikli. Na to, aby v prípade označenia predstavujúceho napadnutú ochrannú známku mohlo byť konštatované naplnenie zápisnej výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach, musí existovať dostatočne priame a konkrétne prepojenie medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi a službami, pre ktoré bola táto zapísaná do registra, aby príslušná skupina verejnosti mohla okamžite a bez ďalšieho uvažovania vnímať na základe označenia opis dotknutých tovarov a služieb, resp. jednej z ich vlastností. 8. Napadnutá ochranná známka predstavuje slovné označenie pozostávajúce zo slovného prvku „CHATA“, ktorý bude spotrebiteľ vnímať ako stavbu alebo ubytovňu na prechodný, zvyčajne rekreačný pobyt slova „HOLUBY“ v príslušnom gramatickom tvare, ktoré bude vnímané buď ako priezvisko ako také alebo ako priezvisko významnej slovenskej osobnosti F. G. H. – kňaza, prírodovedca, historika, archeológa, spisovateľa a národopisca. Napadnutá ochranná známka ako celok, ako v druhostupňovom rozhodnutí uviedol žalovaný, vyjadruje názov chaty pomenovanej po osobe s priezviskom „HOLUBY“. Relevantnou pre posúdenie naplnenia uplatnenej zápisnej výluky, ako už bolo uvedené skôr, je skutočnosť, pre aké tovary a služby bola napadnutá ochranná známka zapísaná do registra. Tieto predstavujú dekoratívne magnety na chladničku; nahraté magnetické a optické nosiče údajov a nosiče digitálnych záznamov; informácie, dáta, databázy a iné informačné produkty na nosičoch a v elektronických, dátových, informačných, počítačových a komunikačných sieťach všetkých druhov; multimediálne aplikácie (počítačový softvér; trieda 9); sochy a figúrky z drahých kovov; bižutéria; klenotnícke výrobky a odznaky z drahých kovov (trieda 14); tlačoviny; obtlačky; vrecká a obaly; umelecké, ozdobné a propagačné predmety z papiera alebo lepenky; papiernický tovar (trieda 16); oblečenie; obuv; pokrývky hlavy (trieda 25); rôzne hračky a hry (trieda 26); mäso, ryby, hydina, zverina; mäsové výrobky; spracované ovocie a zelenina; mlieko a mliečne výrobky; potravinárske oleje a tuky (trieda 29); káva; čaj; spracované bylinky (nie na liečebné účely); obilninové výrobky; pekárske a cukrárske výrobky; med; omáčky ako chuťové prísady; korenie (trieda 30); pivo a nealkoholické a alkoholické nápoje (trieda 32 a 33) a služby týkajúce sa organizovania spoločenských, športových a kultúrnych akcií a zábavy, zabezpečovania výcvikov, kurzov a školení (trieda 41), reštaurácie; bufety; kaviarne; vinárne, ubytovacie a hotelierske služby (trieda 43). Verejnosť, ktorej sú predmetné tovary a služby určené, teda predstavuje v tomto prípade široká spotrebiteľská verejnosť. Podľa žalovaného slovný prvok napadnutej ochrannej známky „chata“ je z pohľadu relevantnej verejnosti pre služby napadnutej ochrannej známky v triede 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb prvkom opisným, čo nie je sporné. Napadnutá ochranná známka ďalej pozostáva zo slovného prvku „HOLUBYHO“, pričom je potrebné posúdiť, či označenie tvoriace napadnutú ochrannú známku ako celok napĺňalo v čase zápisu do registra uplatnenú zápisnú výluku. Podľa žalovaného z dokladov predložených žalobcom je síce zrejmá existencia ,,Holubyho chaty „ (ako stavby), vrátane jej zaznačenia na mapách,1) a existencia chráneného územia „Holubyho kopanice“ už v čase zápisu napadnutej ochrannej známky do registra, nevyplynulo z nich však to, že výraz „Holubyho chata“ označuje konkrétnu zemepisnú oblasť, ktorá je známa pre určitú kategóriu tovarov a služieb a príslušná skupina verejnosti si okamžite a bez ďalšieho premýšľania vytvorí súvislosť medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi alebo službami, pre ktoré bola táto zapísaná do registra. Na doplnenie možno uviesť, že len samotná existencia chaty s takýmto názvom sama osebe ešte nesvedčí o opisnosti označenia vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám. 9. V súvislosti s uplatneným dôvodom na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú /§ 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach/ a argumentáciou žalobcu, ktorú možno zostručniť do tvrdenia, že napadnutá ochranná známka v znení „HOLUBYHO CHATA“ je tvorená len údajom o zemepisnom pôvode služieb (ubytovacích a stravovacích), a preto by mala byť vyhlásená za
neplatnú, žalovaný použil argumentum a contrario. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach chráni verejný záujem, ktorým je záujem, aby používanie všeobecných označení bolo umožnené všetkým subjektom pôsobiacim na trhu s dotknutými tovarmi a službami, výklad tohto ustanovenia, o ktorý sa snaží žalobca v predmetnej veci, by mal za následok, že napadnutú ochrannú známku (resp. označenie) „HOLUBYHO CHATA“ (podľa názoru žalobcu všeobecné označenie), by mohol používať každý a to napriek tomu, že z dokladov predložených samotným žalobcom vyplýva, že ide o názov konkrétnej chaty (konkrétnej stavby). Tento výklad žalobcu by tiež znamenal, že akékoľvek označenie nehnuteľnosti (názov hotela, reštaurácie, zábavnej atrakcie a pod.), ktorá je zaznačená v (turistických) mapách, by bol vylúčený zo zápisu ako ochranná známka, pretože ide „len“ o označenie zemepisného pôvodu služieb tam poskytovaných.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k správnej žalobe žalobcu 10. Ďalší účastník konania ako majiteľ spornej ochrannej známky v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že považuje správnu žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP. 11. Poukázal na skutočnosť, že žalobca napadol rozhodnutie žalovaného na základe žalobných dôvodov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP. Z obsahu žaloby je zrejmé, že tá sa v prvej polovici venuje nedoručeniu vyjadrenia majiteľa ochrannej známky v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva žalobcovi a v druhej časti sa venuje správnej úvahe žalovaného a teda vo svojej podstate nesprávnemu právneho posúdeniu, konkrétne otázke, či dané označenie je označenie zemepisného pôvodu. Tu je nutné poukázať na skutočnosť, že z obsahu žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva, že by malo byť rozhodnutie nepreskúmateľné v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP, alebo že by skutkový stav mal byť v rozpore s administratívnymi spismi v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) SSP aj napriek tomu, že žalobca označil aj tieto dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného zrušené. Žalobca neoznačil ako dôvod pre zrušenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP a teda, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, aj napriek tomu, že z bodu 2 žaloby je zrejmé, že žalobca vyčíta žalovanému nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o vytknutie, že malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, tak má za to, že nedoručenie vyjadrenia majiteľa ochrannej známky nemohlo mať na priebeh samotného konania taký vplyv, že by došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalobca neuviedol, akým spôsobom malo nedoručenie vyjadrenia zapríčiniť to, že by následne došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Aby bolo rozhodnutie zrušené v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) SSP, muselo by ísť o závažné porušenie zo strany žalovaného, pričom v tomto prípade tomu tak nebolo. Okrem iného je návrh žalobcu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú nedôvodný a aj v prípade doručenia vyjadrenia majiteľa ochrannej známky by takáto skutočnosť' nemala žiaden vplyv na výsledok konania. K argumentácii žalobcu, že ochranná známka pod Č. 238560 s označením ,,HOLUBYHO CHATA“ má byť vyhlásená za neplatnú z dôvodu podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, nakoľko podľa názoru žalobcu je daná ochranná známka tvorená výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu zemepisného pôvodu alebo iných vlastností tovarov alebo služieb. Je nutné uviesť, že tento právny názor žalobcu je absolútne nesprávny, nakoľko ani označenie HOLUBYHO a ani označenie CHATA jednoznačne nezakladajú dôvod na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. Ochrannú známku ,,HOLUBYHO CHATA“ nemožno považovať za označenie zemepisnú pôvodu, pretože nemá so zemepisným pôvodom nič spoločné. Úrad priemyselné vlastníctva Slovenskej republiky eviduje zoznam chránených označení pôvodu a zemepisných označení, pričom ako príklad uviedol Tokajské víno zo slovenskej oblasti pod Č. zápisu 45, Detviansku výšivku pod Č. zápisu 6 alebo Trstenskú keramiku pod Č. zápisu 173. Z uvedených príkladov je jednoznačné, že sa jedná o zemepisné oblasti na rozdiel od Holubyho chaty. Iným prípadom by bolo, ak by niekto žiadal zapísať ochrannú známku s označením Biele Karpaty, teda lokality, kde sa Holubyho chata nachádza. V takom prípade by jednoznačne muselo dôjsť k zamietnutiu zápisu z dôvodu ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c) zákona Č. 506/2009 Z. z. Ďalej poukázal na druhovo podobné ochranné známky, ktoré boli zapísané a v súčasnosti sú evidované v registri Úradu priemyselné vlastníctva Slovenskej republiky: Ochranná známka - obrazová s textom: CHATA POD CHLEBOM 1423 m. n. m., pod Č. 256867. Ochranná známka - obrazová s textom: CHATA TATRANSKÝ MEDVEĎ DEMÄNOVSKÁ DOLINA - JASNÁ, pod Č. 252717. Ochranná známka - obrazová s textom: KELMARSKÁ CHATA, pod Č. 237338. Ochranná známka - obrazová s textom: JUROŠÍK Chata, pod Č. 231598. Ochranná známka - obrazová s textom: MIKULÁŠSKA CHATA JASNÁ, pod Č. 229452. Ochranná známka - obrazová s textom: ZOCHOVA
CHATA, pod Č. 228810. Ochranná známka - obrazová s textom: CHATA SALAŠKY, pod Č. 221551. Ochranná známka - slovná: CHATA KOLIESKO, pod Č. 215443. 12. Záverom dodal, že sa plne stotožňuje so závermi Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že z predložených dôkazov nebolo zistené, že slovné spojenie HOLUBYHO CHATA je pre spotrebiteľskú verejnosť známe do takej miery, aby pri takto označovaných tovaroch a službách automaticky vznikla asociácia so zemepisným označím, ako to tvrdil žalobca.
Replika žalobcu
13. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v replike zo dňa 02.05.2023 uviedol, že ďalší účastník v konaní v jeho vyjadrení k žalobe poukázal na zápis druhovo podobných ochranných známok v registri ochranných známok ÚPV SR ako CHATA POD CHLEBOM, CHATA TAIRANSKÝ MEDVEĎ a pod. a osobitne poukázal na zápis ochrannej známky Zochova chata. Z existencii zápisov týchto ochranných známok v registri ďalší účastník v konaní vyvodil záver, že tak ako uvedené ochranné známky, tak aj ochranná známka ,,HOLUBYHO CHATA“ (neplatnosti ktorej sa žalobca domáha), bola zapísaná v súlade so zákonom č. 506/2009 Z.z.. Uvedená dedukcia nemá žiadne právne opodstatnenie, nakoľko samotný zápis ochrannej známky do registra automaticky neznamená, že tento zápis, resp. samotná ochranná známka je v súlade so zákonom. Tento záver priamo vylučuje aj § 37 zákona o ochranných známkach, ktorý umožňuje podať návrh na zrušenie, resp. návrh na vyhlásenie už zapísanej ochrannej známky za neplatnú. K ochrannej známke Zochova chata, ktorá tiež nesie meno po známej osobnosti rovnako ako Holubyho chata, podotkol, že ďalší účastník v konaní vedome opomína tú podstatnú skutočnosť, že Holubyho chata sa nachádza priamo na území európskeho významu, a to na území chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty s názvom HOLUBYHO kopanice. Na rozdiel od uvedeného žiadne ,,Zochove kopanice“ neexistujú. Samotný názov HOLUBYHO CHATA je teda pre verejnosť nepochybne automaticky spätá s konkrétnym geografickým miestom s názvom po rovnakej verejne známej osobnosti ako Holubyho chata t.j. s Holubyho kopanicami. Ďalej na Holubyho chatu ako konkrétne geografické miesto priamo odkazujú príslušné označenia v obciach a mapách. Preto pokiaľ by označenie HOLUBYHO CHATA malo skutočne spôsobilosť' zápisu ako ochrannej známky, vyvstáva logická otázka, ako by mal žalobca z pozície prevádzkovateľa Holubyho chaty následne zabrániť porušovaniu tohto označenia. 14. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku. 15. Ďalší účastník konania nevyužil právo podať dupliku.
Posúdenie podstatných skutkový a právnych argumentov 16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 19.10.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 12.09.2023 do 19.10.2023. 18. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 19. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 21. Podľa § 35 ods. l zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. 22. Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov sa na ochrannú známku, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, hľadí ako keby k jej zápisu do registra nedošlo . 23. Keďže napadnutá ochranná známka bola do registra ochranných známok zapísaná 13.11.2014, je nutné otázku splnenia zákonných podmienok zápisu do registra preskúmať a posúdiť podľa vtedy platného zákona, t. j. podľa zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach.
24. Podľa § 5 ods. l písm. c) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ktoré je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb. 25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodol o rozklade podanom žalobcom, proti prvostupňovému rozhodnutiu č. OZ 238560/1-58-2019 zo dňa 7. novembra 2019 vo veci návrhu na vyhlásenie slovnej ochrannej známky ,,HOLUBYHO CHATA“ za neplatnú, majiteľa A. A., E. XX, XXXXX D., v konaní zastúpeného patentovým zástupcom Ing. Petrom Hojčušom, Osuského l/A, 85103 Bratislava 5 (ďalej len ,,majiteľ“), na návrh ustanovenej odbornej komisie rozhodol rozhodnutím č. OZ 238560/1/-50-2022 zo dňa 28.06.2022 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ,,Správny poriadok“) v spojení s § 37 ods. 6 v nadväznosti na § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach a § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach rozklad zamietol a rozhodnutie zn. OZ 238560/1-58-2019 zo 7. novembra 2019 potvrdil. 26. V odôvodnení napádaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že v preskúmavanom prípade je rozhodujúcou skutočnosť, či napadnutá ochranná známka v čase jej zápisu do registra ochranných známok (13. novembra 2014) predstavovala označenie tvorené výlučne označeniami alebo údajmi slúžiacimi v obchode na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo Iných vlastností tovarov alebo služieb. Podstatné teda je, či v čase zápisu napadnutej ochrannej známky do registra bola daná existencia absolútnej zápisnej výluky uvedenej v § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009Z. z. o ochranných známkach. V súvislosti s otázkou posúdenia existencie predmetnej zápisnej výluky a argumentáciou žalobcu, ktorá poukazovala na to, že napadnutá ochranná známka je tvorená výlučne údajmi, ktoré v obchodnom styku slúžia na určenie druhu a zemepisného pôvodu zapísaných tovarov a služieb, žalovaný uviedol, že zápis označení tvorených zemepisným názvom nie je možný v prípade, ak zemepisný názov je známy pre kategóriu tovarov a služieb, pre ktoré je označenie nárokované na zápis do registra (ochranná známka zapísaná do registra), a teda je v povedomí relevantnej verejnosti spojený s týmito tovarmi a službami, alebo je dôvodné predpokladať, že tento zemepisný názov bude relevantná verejnosť vnímať ako označenie zemepisného pôvodu takto označených tovarov a služieb (rozsudok Všeobecného súdu vo veci T- 197/13 z 15. januára 2015, bod 48). Predmetné ustanovenie v zásade nevylučuje registráciu zemepisných názvov, ktoré nie sú relevantnej verejnosti známe alebo nie sú známe ako označenie zemepisného miesta alebo pôvodu dotknutých tovarov a služieb alebo je nepravdepodobné, že by vzhľadom na vlastnosti daného miesta, relevantná verejnosť verila, že dotknuté tovary alebo služby tam majú pôvod alebo tam vznikli. Rovnako ako pri všetkých ostatných opisných pojmoch, aj opisnosť označenia tvoreného zemepisným názvom je potrebné skúmať vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám, a to s ohľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti. Pokiaľ ide o napadnutú ochrannú známku, orgán rozhodujúci o rozklade konštatuje, že táto predstavuje slovné označenie pozostávajúce zo slovného prvku "CHATA", ktorý bude spotrebiteľ vnímať ako stavbu alebo ubytovňu na prechodný zvyčajne rekreačný pobyt a slova "HOLUBY" v príslušnom gramatickom tvare, ktoré bude vnímané buď ako priezvisko ako také alebo ako priezvisko významnej slovenskej osobnosti F. G. H. - kňaza, prírodovedca, historika, archeológa, spisovateľa a národopisca. Napadnutá ochranná známka ako celok teda vyjadruje názov chaty pomenovanej po osobe s priezviskom "HOLUBY". Žalovaný tiež uviedol že považuje za nesporné, že slovný prvok napadnutej ochrannej známky "chata" je z pohľadu relevantnej verejnosti sám o sebe pre služby napadnutej ochrannej známky v triede 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, t. j. pre hotelierske služby; turistické ubytovne a penzióny; dovolenkové a turistické ubytovanie; služby hotelového ubytovania; prechodné ubytovanie; poskytovanie priestorov na spoločenské podujatia a na stretnutia a sedenia; reštaurácie (jedálne); bufety (rýchle občerstvenie); kaviarne; vinárne, prvok opisný. Žalovaný zdôraznil, že opisnosť napadnutej ochrannej známky sa musí posudzovať aj s prihliadnutím na jej ďalší prvok. V predmetnom prípade je teda potrebné posúdiť, či označenie "HOLUBYHO CHATA" bolo v čase zápisu napadnutej ochrannej známky do registra tvorené označeniami či údajmi, ktoré slúžili na určenie druhu a zemepisného pôvodu, resp. niektorej Inej vlastnosti tovarov a služieb, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka zapísaná do registra. Na to, aby v prípade označenia predstavujúceho napadnutú ochrannú známku mohlo byť konštatované naplnenie zápisnej výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona č, 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, musí existovať dostatočne priame a konkrétne prepojenie medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi a službami, pre ktoré bola táto zapísaná do registra, aby príslušná skupina verejnosti mohla okamžite a bez ďalšieho uvažovania vnímať opis dotknutých tovarov a služieb, resp. jednej z ich vlastností. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca ako navrhovateľ v konaní predložil
doklady týkajúce sa biografie B. H. C., F. G. H., doklady, ktoré preukazujú existenciu a históriu Holubyho chaty (ako stavby) vrátane jej zaznačenia na mapách a tiež doklady, ktoré opisujú a bližšie špecifikujú chránené územie Holubyho kopanice v súvislosti so zachovaním cenných druhov živočíchov a rastlín vyskytujúcich sa na bielokarpatských lúkach, Predložené dôkazy poskytujú len všeobecné turistické informácie, avšak nepreukazujú, že v danom prípade ide o dobre známu lokalitu. Zároveň zo žiadneho dokladu nevyplýva skutočnosť, že výraz ,,Holubyho chata" označuje konkrétnu zemepisnú oblasť, ktorá je známa pre určitú kategóriu dotknutých tovarov a služieb a príslušná skupina verejnosti si okamžite a bez ďalšieho premýšľania vytvorí súvislosť medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi alebo službami, pre ktoré bola táto zapísaná do registra, teda žalobca, resp. navrhovateľ nepreukázal, že napadnutá ochranná známka bola v čase podania prihlášky relevantnou verejnosťou vnímaná ako označenie zemepisného pôvodu tovarov a služieb, resp. ich iných vlastností. Žalovaný poznamenal, že vnímanie slovného spojenia ,,HOLUBYHO CHATA“ ako opisného označenia vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám je potrebné preukázať vo vzťahu k nezanedbateľnej časti relevantnej verejnosti. Tiež skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by napadnutá ochranná známka bola v čase jej zápisu do registra vnímaná výlučne v opisnom význame, resp. ako konkrétny údaj o tovare alebo službe, Ich vlastnostiach, kvalite, veľkosti, kvantite, zemepisnom pôvode či iných vlastnostiach, t. j. že by označenie poskytovalo len informáciu o vlastnostiach zapísaných tovaroch a službách alebo opisovalo vlastnosti daných tovarov a služieb. K dôkazom predloženým zo strany žalobcu žalovaný uviedol, že o dôkazy č. 1, 2 a 3, informujú o tom, že F. G. H. (25. marca 1836 Lublna - 15. júna 1923 Pezinok) patrí medzi najvýznamnejšie slovenské vedecké a kultúrne osobnosti. Bol nielen kňazom, ale aj prírodovedcom, historikom, archeológom, spisovateľom a národopiscom. Ťažiskom jeho botanickej odbornej práce bola najmä floristika. Patril medzi najlepších uhorských znalcov rodov ostružina, ruža, jastrabník, mäta. Vedeckej a popularizačne] činnosti sa venoval vyše 70 rokov. Na jeho počesť udeľuje Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied od roku 1984 vynikajúcim botanikom pamätnú Holubyho medailu za mimoriadnu prácu v botanike. Dôkaz č. 4 informuje o sústave chránených území členských krajín Európskej únie, ktorej názov je NATURA 2000. Jej hlavným cieľom je zachovanie európskeho prírodného bohatstva - najvzácnejších a najohrozenejších rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov na území štátov EÚ. Do sústavy NATURA 2000 boli zaradené aj Holubyho kopanice, ktoré zaberajú strednú časť Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty od masívu Veľkej Javoriny po masív Veľkého Lopeníka, pričom juhovýchodne zbiehajú až k D. a Moravskému Lieskovému. Dokaz č. 5 je kópiou výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého je vlastníkom stavby Holubyho chata žalobca, ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou, pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 12. decembra 2017. Predmetný dôkaz poukazuje na skutočnosti, ktoré sa stali po zápise napadnutej ochrannej známky do registra. Dokaz č. 6 predstavuje kópiu dvoch rozhodnutí úradu a dôkaz č. 7 predstavuje kópiu vybranej časti Metodiky konania-Ochranné známky. Predmetom dôkazov Č. 8 až 10 sú výtlačky (PrintScreeny) z webovej stránky I. S. decembra 2019 obsahujúce fotografie chaty a jej priestorov, Informácie o ubytovaní, prevádzkovaní reštaurácie, o kontaktoch a zobrazení chaty na mape (GPS). Ďalej sú ich obsahom výtlačky zo sociálnej siete Facebook používateľa Holubyho chata (z roku 2019), kde sú uvedené kontaktné údaje a podujatia uskutočnené na Holubyho chate aj s recenziou návštevníka, a tiež výtlačky (PrintScreeny) webových stránok, H., H., zobrazujúce Holubyho chatu a jej okolie na mapách. Holubyho chata sa nachádza vo Veľkej Javorine (najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty), v okrese Nové mesto nad Váhom, v Trenčianskom kraji, na Západnom Slovensku. Dôkaz č. 11 informuje o Holubyho chate a jej histórii. Výstavbu horskej chaty na Veľkej Javorine inicioval Klub československých turistov v J. D. a v E. K. a ministerstvo obchodu. Základný kameň bol položený 8. júla 1923. Krátko pred položením základného kameňa zomrel v L. F. G. H., pričom jeho priateľ navrhol na jeho počesť po ňom pomenovať budovanú chatu. 27. K povahe ust. § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach správny súd uvádza, že tento upravuje právny inštitút neplatnosti ochrannej známky. Vyššie citované ustanovenie umožňuje orgánu verejnej správy vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú, ak až dodatočne po jej zápise do registra zistí, že neboli splnené podmienky na jej zápis do registra, a to podľa predpisov platných v čase jej zápisu. Podmienky na zápis do registra predstavujú absolútne dôvody zamietnutia prihlášky ochrannej známky podľa § 5. Z dôvodov podľa § 5 môže konanie o vyhlásení neplatnosti iniciovať orgán verejnej správy ex offo alebo na návrh akejkoľvek tretej osoby. Návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú je možné podať iba z absolútnych a relatívnych dôvodov taxatívne uvedených v § 5 a § 7; z iných dôvodov (napr. procesných pochybení) nemožno ochrannú známku vyhlásiť za neplatnú. 28. Správna úvaha (resp. voľná úvaha správneho orgánu), vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania orgánu verejnej správy, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Zákonodarca v hmotnoprávnej úprave
príslušného právneho predpisu, v danom prípade v zákone o ochranných známkach stanovil zákonné podmienky podmieňujúce rozhodovanie orgánu verejnej správy v medziach správneho uváženiach, na základe ktorých má tento orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Z ust. § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach vyplýva, že úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu, rešpektujúc zápisnú výluku. Správnemu súdu prináleží preskúmať len to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 29. Za kľúčovú v prejednávanej veci považuje správny súd skutočnosť, či označenie ,,HOLUBYHO CHATA“ bolo v čase zápisu napadnutej ochrannej známky do registra tvorené označeniami či údajmi, ktoré slúžili na určenie druhu a zemepisného pôvodu, resp. niektorej inej vlastnosti tovarov a služieb, pre ktoré bola napadnutá ochranná známka zapísaná do registra. 30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnutá slovná ochranná známka č. 238560 ,,HOLUBYHO CHATA“ majiteľa A. A. s právom prednosti od 27.11.2013 bola 13.11.2014 zapísaná do registra ochranných známok pre tovary: dekoratívne magnety na chladničku; nahraté magnetické a optické nosiče údajov; nahrané kompaktné disky, disky DVD a ostatné nosiče digitálnych záznamov; diapozitívy (fotografia); filmy (exponované); nosiče záznamov s nahranými audio a/alebo audiovizuálnymi programami; audiovizuálne diela v digitálnej podobe; informácie, dáta, databázy a iné informačné produkty na nosičoch a v elektronických, dátových, informačných, počítačových a komunikačných sieťach všetkých druhov; multimediálne aplikácie (počítačový softvér), v triede 9 pre tovary ozdobné odznaky z drahých kovov; sochy a figúrky z drahých kovov; bižutéria; šperky; náušnice; náramky (klenotnícke výrobky); prívesky (klenotnícke výrobky); retiazky (klenotnícke výrobky); prstene (klenotnícke výrobky); odznaky z drahých kovov, v triede 14 pre tovary tlačoviny; prospekty; katalógy; knihy; časopisy (periodiká); fotografie; plagáty; kalendáre; samolepky (papiernický tovar); obtlačky; papierové obaly všetkých druhov; papierové tašky (na balenie); umelecké, ozdobné a propagačné predmety z papiera alebo lepenky patriace do triedy 16; papierové ozdobné a umelecké prostriedky a materiály; lepenkové alebo plastové vrecká na balenie a lepenkové a plastové (fóliové) výrobky na balenie; papiernický tovar, v triede 16 pre tovary oblečenie; obuv; pokrývky hlavy; šály, v triede 25 pre tovary hračky; hry; stavebnice (hračky) a drobný hračkársky tovar, v triede 28, pre tovary mäso; ryby; hydina a zverina; spracované mäsové výrobky; paštéty; konzervované, sušené a tepelne spracované ovocie a zelenina; rôsoly; džemy; marmelády; ovocné zaváraniny; ovocné pretlaky; mlieko a mliečne výrobky; potravinárske oleje a tuky v triede 29, pre tovary káva; čaj; spracované bylinky (nie na liečebné účely); obilninové výrobky; chlieb; pekárske a cukrárske výrobky; med; omáčky ako chuťové prísady; korenie v triede 30 pre tovary pivo; minerálne a sýtené vody; nealkoholické nápoje; ovocné nápoje a ovocné šťavy; sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov, v triede 32 pre tovary alkoholické nápoje s výnimkou piva, v triede 33 pre služby organizovanie spoločenských, športových a kultúrnych akcií; zábava; športová a kultúrna činnosť; zabezpečovanie výcvikov, kurzov a školení, v triede 41 a pre služby hotelierske služby; turistické ubytovne a penzióny; dovolenkové a turistické ubytovanie; služby hotelového ubytovania; prechodné ubytovanie; poskytovanie priestorov na spoločenské podujatia a na stretnutia a sedenia; reštaurácie (jedálne); bufety (rýchle občerstvenie); kaviarne; vinárne v triede 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. 31. Správny súd má z administratívneho spisu tiež preukázané, že pri posúdení dôvodnosti uplatneného návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú zobral žalovaný do úvahy a posúdil všetky okolnosti daného prípadu, správne právne vec posúdil a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo nepovažoval za preukázané naplnenie podmienok na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. Žalobca nepreukázal dostatočne priame a konkrétne prepojenie medzi spornou ochrannou známkou a tovarmi a službami, pre ktoré bola táto zapísaná do registra, aby príslušná skupina verejnosti mohla okamžite a bez ďalšieho uvažovania vnímať na základe označenia opis dotknutých tovarov a služieb, resp. jednej z ich vlastností pre splnenie zápisnej výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. 32. K námietke žalobcu, že sporná ochranná známka je tvorená výlučne údajmi, ktoré v obchodnom styku slúžia na určenie druhu a zemepisného pôvodu zapísaných tovarov a služieb, pričom uviedol, že zápis označení tvorených zemepisným názvom nie je možný v prípade, ak zemepisný názov je známy pre kategóriu tovarov a služieb, pre ktoré je označenie nárokované na zápis do registra (ochranná známka zapísaná do registra), a teda je v povedomí relevantnej verejnosti spojený s týmito tovarmi a službami, alebo je dôvodné predpokladať, že tento zemepisný názov bude relevantná verejnosť
vnímať ako označenie zemepisného pôvodu takto označených tovarov a služieb, správny súd uvádza, že nie len zákonná platforma, in concreto, ust. § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach v zásade nevylučuje registráciu zemepisných názvov, ktoré nie sú relevantnej verejnosti známe alebo nie sú známe ako označenie zemepisného miesta alebo pôvodu dotknutých tovarov a služieb alebo je nepravdepodobné, že by vzhľadom na vlastnosti daného miesta relevantná verejnosť predpokladala, že dotknuté tovary alebo služby tam majú pôvod alebo tam vznikli, ale k prihlasovaniu označení so zemepisným názvom ani Súdny dvor nezaujal úplne odmietavý postoj. Použitý zemepisný názov však nesmie byť opisný a evokovať vo verejnosti dojem, že výrobok alebo služba pochádzajú z daného zemepisného územia. Podľa judikatúry Súdneho dvora sa nezakazuje registrácia zemepisných názvov ako ochranných známok v zmysle citovaného ustanovenia, ktoré nie sú známe príslušnej verejnosti alebo aspoň nie sú jej známe ako označenie zemepisného pôvodu alebo vzhľadom na miesto, ktoré označujú (napr. hory, jazerá), je nepravdepodobné, že by sa verejnosť domnievala, že tovary takto označené pochádzajú z miesta, ktorého názov označenie obsahuje (C-108/97 a C-109/97, bod 33). To platí aj pre zemepisné označenia, ktoré v budúcnosti môže podnikateľ požadovať zaregistrovať ako zemepisné označenie a označenia pôvodu (C-108/97 a C-109/97). Na registráciu zemepisného názvu ako ochrannej známky nie je nevyhnutné, aby sa výrobky vyrábali na tomto území alebo nejako s týmto územím súviseli (napr. mraziarenské výrobky označené ochrannou známkou Sibír v spotrebiteľoch evokujú, že ide o chladené výrobky, nie však, že by pochádzali z tejto zemepisnej oblasti). 33. Tiež je namieste uviesť, že majiteľ napadnutej ochrannej známky v súčasnosti nie je vlastníkom objektu pomenovaného napadnutou ochrannou známkou ,,HOLUBYHO CHATA" nie je v tomto konaní podstatná, keďže sa skúmajú podmienky platné v čase zápisu napadnutej ochrannej známky do registra, pričom v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky (27.11.2013) a v čase jej zápisu do registra (13.11.2014) bol majiteľom a prevádzkovateľom Holubyho chaty majiteľ napadnutej ochrannej známky, ktorú kúpil v roku 2006. Zároveň je však nutné upozorniť, že skutočnosť či majiteľ ochrannej známky je alebo nie je majiteľom chaty pri uplatnenom dôvode v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) nie je relevantná, keďže predmetom posúdenia je rozlišovacia spôsobilosť označenia vo vzťahu k zapísaným tovarom a službám. 34. Vzhľadom na uvedené považuje správny súd skupinu námietok žalobcu v tomto smere za nedôvodnú. 35. Za právne významnú nespornú skutočnosť považuje správny súd fakt, že ,,Holobyho chata“ je názov ubytovacieho zariadenia pomenovaného od roku 1923, poskytujúceho služby spojené s ubytovaním a stravovaním v lokalite Bielych Karpát. S ohľadom na históriu vlastníkov predmetného ubytovacieho zariadenia, bola za obdobia cca 80 rokov vo vlastníctve viacerých subjektov. Súčasný majiteľ predmetného ubytovacieho zariadenia je žalobca, ktorý vlastníctvo k ubytovaciemu zariadeniu ako nehnuteľnosti nadobudol vkladom do katastra nehnuteľnosti dňa12.12.2017 na základe kúpnej zmluvy, vklad evidovaný na LV č. XXXX. Fakt, že na výpise z LV je predmetná nehnuteľnosť – teda ubytovacie zariadenie označená ako ,,Holubyho chata“ (od roku 1995) neznamená bez ďalšieho, že názov spojený výhradne len s ubytovacím zariadením a patrí mu. Kataster nehnuteľnosti je verejný register evidujúci geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra nehnuteľností sú hlavne údaje o právach k takýmto nehnuteľnostiam. Ide najmä o vlastnícke právo. Holubyho chata ako ubytovacie zariadenie nesie názov, ktorý nepodlieha režimu chráneného označenia. Nie je to ani identifikačný údaj, t.j. obchodné meno pod ktorým podnikateľ podniká. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmá existencia Holubyho chaty (ako stavby), vrátane turistických informácii a existencia chráneného územia „Holubyho kopanice“ už v čase zápisu napadnutej ochrannej známky do registra, ale z predložených dôkazov nevyplýva že výraz „Holubyho chata“ označuje konkrétnu zemepisnú oblasť, ktorá je známa pre určitú kategóriu tovarov a služieb a príslušná skupina verejnosti si okamžite a bez ďalšieho premýšľania vytvorí súvislosť medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi alebo službami, pre ktoré bola táto zapísaná do registra. Prípadná väzba nechráneného označenia názvu ubytovacieho zariadenia – ,,Holubyho chata“ na zapísanú ochrannú známku č. 238560 je bez vplyvu na konanie o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa § 35 ods. 1 zákona o ochranných známkach bez splnenia podmienok podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. V prípade, že sa žalobca cíti dotknutý na svojich subjektívnych právach môže sa právnej ochrany domáhať v zmysle ustanovení § 44 a násl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. 36. V súvislosti s námietkou žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenie vo veci samej, keď žalovaný žalobcovi nedoručil pred rozhodnutím o podanom rozklade vyjadrenie a je nesporné, že majiteľ ochrannej známky sa vyjadril k rozkladu, ktorý podal žalobca. Toto vyjadrenie však žalovaný žalobcovi nedoručil, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva,
že žalobcom podaný rozklad bol zaslaný majiteľovi napadnutej ochrannej známky na vyjadrenie (č.l 26 admin. spisu). Vo vyjadrení majiteľ ochrannej známky (č.l. 27 a 28 admin. spisu) uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú, s prvostupňovým rozhodnutím súhlasí a tiež konštatoval, že žalobca - navrhovateľ v rozklade neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by úradu neboli známe a prístupné v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že išlo o rozkladové konanie v zmysle zákona o ochranných známkach, aplikujúc všeobecný právny predpis, t.j. Správny poriadok (§ 61 ods. 2 Správneho poriadku, s ohľadom na § 40 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z., podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1. písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60). Povinnosť zaslať vyjadrenie k rozkladu nevyplýva pre žalovaného ani zo zákona o ochranných známkach (§ 40) a ani zo Správneho poriadku (§ 61 a § 53 a nasl.). Z ust. § 56 Správneho poriadku za jeho primeraného použitia vyplýva, že správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. Účelom tohto zákonného ustanovenia je upovedomiť ostatných účastníkov o obsahu odvolania (rozkladu), podľa potreby doplniť konanie o nové dôkazy, ktoré vyplývajú z jeho obsahu. Správny súd si preštudoval vyjadrenie majiteľa spornej ochrannej známky k rozkladu žalobcu, pričom zistil, že jeho obsahom nie sú nové dôkazy a ani žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia žalovaného. V danom prípade je namieste uviesť, že nedoručenie všeobecne formulovaného vyjadrenia majiteľa ochrannej známky bez akýchkoľvek významných obsahových skutočností nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a nezakladá namietané porušenie ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zn. 23S/130/2016 zo dňa 14. decembra 2016, na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, že nie každý nedostatok v postupe orgánov verejnej správy má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia a narušenie rovnosti účastníkov správneho konania. Nestačí tvrdenie nedostatku v postupe orgánu verejnej správy zo strany účastníka konania v správnej žalobe, ale je nevyhnutné, aby účastník konania popísal a v konkrétnostiach uviedol, aký následok mal nesprávny postup, teda v čom konkrétne sa prejavil na jeho právach a právom chránených záujmoch. Všeobecné konštatovanie o tom, že bolo porušené jeho procesné právo byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia, bez toho, aby uviedol, aký následok by sa dostavil v prípade, že by oboznámený bol – ako by bol procesne zareagoval, je nedostačujúci. Zároveň v tomto rozsudku (bod 90) súd uviedol, že obdobné závery platia, aj ohľadne žalobnej námietky, ktorou žalobca poukazoval na nedoručenie vyjadrenia prihlasovateľa k žalobcom podanému rozkladu. 37. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, Pokiaľ žalobca nenamietal, ktoré konkrétne dôvody mal namysli, nebolo možno na základe takto formulovaných námietok napadnuté rozhodnutie preskúmať. Správnemu súdu totiž dispozičná zásada správneho súdneho konania (§ 134 ods. 1 SSP) nedovoľuje nezákonnosť sám vyhľadávať, t.zn porovnávať obsah podaní účastníkov konania a úkonov konania s jeho výsledkom, a tým na základe vlastných skutkových zistení hodnotiť, či došlo k dostatočnej reakcii na jednotlivé stanoviská žalobcu vo vydaných rozhodnutiach, a nahrádzať tak absentujúcu aktivitu žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými v podanom odvolaní, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti a stotožnil sa s jeho závermi. 38. K všeobecne namietanej nepreskúmateľnosti možno preto len rovnako všeobecne doplniť, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie. 39. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe /§191 ods. 1 písm. d),f),g) SSP/, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
41. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi. 42. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).