Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17Cb-114-2009.pdf
PDF · 98.36 KB
Case nature
Subarea
17Cb/114/2009
Rozhodnutie
Okresný súd v Martine samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnoprávnej veci žalobcu: INTEROS, s.r.o. so sídlom Ľubochňa 84, IČO: 31 631 371, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Herichom, advokátom so sídlom Ružomberok, Dončova 13, proti žalovanému: KRIVÁŇ - E.K. s.r.o., so sídlom Turany, Osloboditeľov 1000, IČO: 36 405 582, právne zastúpený JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, v konaní o zaplatenie 37.215,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.285,92 eur a úrok z omeškania vo výške:
- 10,5% zo sumy 2.821,48 eur od 6.1.2009 do zaplatenia,
- 10% ročne zo sumy 2.821,48 eur od 6.2.2009 do zaplatenia,
- 10% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.821,48 eur od 6.3.2009 do zaplatenia,
- 9,5% úrok z omeškania zo sumy 2.821,48 eur od 6.4.2009 až do zaplatenia,
Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 21,32% z celkovo účelne vynaložených trov na účet právneho zástupcu žalobcu
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.3.2009 domáhal zaplatenia 3.357,56 eur s príslušenstvom. V priebehu konania doručil súdu procesný návrh zo dňa 22.1.2010, ktorým žalobu rozšíril a súd uznesením 17Cb/114/2009 zo 16.2.2010 pripustil zmenu žaloby, pričom celková žalovaná suma po zmene žaloby predstavovala sumu 37.215,32 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzavretej na základe rozhodnutia Mesta Ružomberok o udelení predchádzajúceho súhlasu vlastníkovi - žalobcovi na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 30.12.2004, dohody o následníctve zo dňa 29.9.2006 a zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 29.9.2006 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným odovzdal žalobca nehnuteľnosti a to budovy číslo súpisné 1372/2 na ul. Hurbanovej v Ružomberku do nájmu žalovanému na dobu určitú a to od 1.1.2008 do 31.12.2009. Žalobca vyúčtoval žalovanému úhradu za nájom prenajatých nebytových priestorov:
- za mesiac december faktúrou č. 2008017 splatnou 5.12.2008 v sume 3.357,56 eur,
- za mesiac január 2009 faktúrou č. 2008017 splatnou 5.12.2008 v sume 2.821,487 eur,
- za mesiac február faktúrou č. 2008017 splatnou 5.12.2008 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac marec 2009 faktúrou č. 2009004 splatnou 5.3.2009 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac apríl 2009 faktúrou č. 2009007 splatnou 5.4.2009 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac máj 2009 faktúrou č. 2009009 splatnou 5.5.2009 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac jún 2009 faktúrou č. 2009010 splatnou 5.6.2009 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac júl 2009 faktúrou č. 2009011 splatnou 5.7.2009 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac august 2009 faktúrou č. 2009012 splatnou 5.8.2009 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac september 2009 faktúrou č.2009013 splatnou 5.9.2009 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac október 2009 faktúrou č. 2009014 splatnou 5.10.2010 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac november 2009 faktúrou č. 2009015 splatnou 5.11.2009 v sume 2.821,48 eur,
- za mesiac december 2009 faktúrou č. 2009016 splatnou 5.12.2009 v sume 2.821.48 eur. O pôvodnom návrhu súd rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 17Rob/80/2009 z 27.8.2009 voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor v ktorom uviedol, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nie je žalobca ale fyzická osoba K. C. a hoci je zmluva označená ako zmluva o podnájme, vykazuje znaky klasickej nájomnej zmluvy a ide o neplatný právny úkon z toho dôvodu, že žalobca nemohol platne prenajať nebytové priestory keďže nebol ich vlastníkom. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov N., Š., K., W., prečítaním listín a to listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Ružomberok, rozhodnutím Mesta Ružomberok č. 158/2004 z 30.12.2004, zmluvou o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2004 medzi spoločnosťou INTEROS s.r.o. Ľubochňa 84 a N. R. - KRIVÁŇ Príbovce 6, IČO: 35 071 391, dohodou o následníctve zo dňa 29.6.20006, zmluvou o podnájme nebytových priestorov z 29.9.2006 a zmluvou o nájme nebytových priestorov z 22.12.2004 a faktúrami č. 2008017, 2009004, 2009007, 2009009, 2009010, 2009011, 2009012, 2009013, 2009014, 2009015 a 2009016. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci dňa 19.1.2012 rozhodol vo veci rozsudkom tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 37.215,32 eur spolu s úrokom z omeškania nasledovne:
- 14,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.357,56 eur od 6.12.2008 do 17.3.2009,
- úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne od 18.3.2009 do zaplatenia zo sumy 3.357,56 eur,
- úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 2.821,48 eur od 6.1.2009 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 2.821,48 eur od 6.2.2009 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 2.821,48 eur od 6.3.2009 až do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2.821,48 eur od 6.4.2009 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.821,48 eur od 6.5.2009 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 9% ročne:
- zo sumy 2.821,48 eur od 6.6.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.821,48 eur od 6.7.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.821,48 eur od 6.8.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.821,48 eur od 6.8.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.821,78 eur od 6.9.2009 až do zaplatenia,
- zo sumy 2.821,48 eur od 6.10.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.821,48 eur od 6.11.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 2.821,48 eur od 6.12.2009 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 5.016,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Hericha, advokáta so sídlom Ružomberok, Dončova 13. Voči tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm.a), d), f) O.s.p. Na základe odvolania krajský súd rozsudok Okresného súdu v Martine v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.357,56 eur so 14,25% úrokom z omeškania ročne od 6.12.2008 do 17.3.2009 a úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 18.3.2009 do zaplatenia zo sumy 3.357,56 eur potvrdil a v časti v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.857,76 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozsudku krajský súd uviedol, že pokiaľ bola žalovaným vznesená námietka konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné i v tejto rovine zhodnotiť samotné úkony a správanie sa účastníkov. Krajský súd vyslovil názor, že nie je možné, aby zákonná úprava skončenia podnájmu a výkon práv z takéhoto podnájomného vzťahu bol posudzovaný izolovane od ust. § 3 Občianskeho zákonníka § 265 Obchodného zákonníka. Ďalej súd poukázal na to, že vystavené faktúry za mesiace 1/2009 až 12/2009, tak žalobca nepreukázal ich priebežné doručovanie žalovanému, pričom však nebolo sporné ich nezaplatenie žalovaným. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ust. § 9 ods.2 písm. b) Zákona č. 116/1990 Zb. Súd prvého stupňa teda vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie v smere naznačenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline.
Právny zástupca žalobcu k otázke dobrých mravov na pojednávaní uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným prebiehal dlhé roky bezproblémovo, problém nastal až vtedy, keď žalovaný začal mať vo výhľade susediacu nehnuteľnosť, ktorú chcel kúpiť. Žalovaný navrhol žalobcovi odstupné 500.000,- Sk, ktoré bude splatné v marci 2009 s tým, že dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu. K naplneniu dohody nedošlo z toho dôvodu, že podľa vyjadrenia žalovaného nemal na odstupné peniaze. Právny zástupca žalobcu tiež uviedol, že z verejne dostupnej stránke z mesta Ružomberok je zrejmé, že žalovaný ponúkol mestu, že odkúpi od mesta nehnuteľnosť súpisné číslo 2236 stojacu na parcele 115, pričom kúpna cena bola stanovená mestom na 20.000,- eur. Išlo o nehnuteľnosť, ktorá je v bezprostrednom susedstve nehnuteľnosti do ktorej sa žalovaný presťahoval po tom, ako odišiel z priestorov, ktoré mal v nájme od žalobcu. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, teda žalovaný peniaze na odstupné mal, ale investoval ich iným spôsobom. Tiež uviedol, že pokiaľ ide o inzeráty na oknách, žalovaných o nich vedel a sám chcel byť aktívny pri hľadaní ďalšieho nájomcu. Výkon práva nepovažuje právny zástupca žalobcu za rozpor so zásadami poctivého obchodného styku a to z toho dôvodu, že nájomný vzťah nebol ukončený akýmkoľvek právnym spôsobom. Konanie žalobcu bolo jasným a zákonným postupom. K doručovaniu faktúr uviedol, že zotrváva na pôvodnom tvrdení, že faktúry boli doručované obvyklým spôsobom tak, ako 9 rokov predtým. V záverečnom návrhu uviedol, že právny vzťah, ktorý je právnym titulom samotného nároku žalobcu bol daný, nijakým spôsobom nebol skončený, ani neplatný, a teda nárok z neho vyplývajúci je legitímnym nárokom žalobcu. Jedná sa o nárok, ktorý je daný aj ústavou a zákonmi Slovenskej republiky. Ide o právo dožadovať sa odplaty za poskytnutú službu, pričom toto právo bolo dané práve týmto vzťahom. Samotná podnájomná zmluva bola uzavretá v roku 2006 po istej dohode o následníctve a už vtedy bol daný koniec podnájomného vzťahu a to k 31.12.2009. Tento právny vzťah trval niekoľko rokov a obidvom stranám bolo jasné kedy sa skončí, ak sa nedohodnú inak. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu meniť takýto právny vzťah po rokoch nemôže ani súd rozhodnúť súd rozhodnutím, lebo by musel vyhlásiť zmluvu za neplatnú. Na základe tohto teda tvrdí, že dobré mravy zo strany žalobcu porušené neboli. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na argumentácii, ktorú uviedol aj pred krajským súdom s tým, že zo správania obidvoch zúčastnených vyplýva, že boli uzrozumení, že žalovaný priestory nevyužíva a potom je potrebné naozaj sa zaoberať otázkou, či nedošlo k porušeniu dobrých mravov, ak porušenie zásad poctivého obchodného styku, pretože ak bolo obidvom stranám jasné a z nich vykonania vyplývajúce, boli uzrozumení s tým, že žalovaný priestory nevyužíva, potom podľa názoru právneho zástupcu nie je možné požadovať od žalovaného za toto obdobie nájomné. O tom, že uvedenú skutočnosť žalobca akceptoval, svedčí aj jeho správanie, pretože predmetné objekty ponúkal do podnájmu a dokonca aj na predaj. Je potom v rozpore s dobrými mravmi pýtať peniaze za niečo čo žalobca neposkytol. Platnosť zmluvy bola ukončená podľa názoru právneho zástupcu tým, že došlo k odovzdaniu kľúčov od objektu. Poukázal tiež na nálezy Ústavného súdu z ktorých vyplýva, že nie je možné sa len striktne držať Zákona, ale hľadať spravodlivosť v rozhodnutiach.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení platnom v čase uzavretia zmluvy prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.
Podľa § 3 ods.3 veta prvá Zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa § 6 ods.1 Zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Podľa § 3 ods.4 Zákona č. 116/1990 Zb. ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 je neplatná.
Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecným záväzným právnym predpisom určí sa dohodou.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č. 116/1990 Zb. nájom dojednaný na určitý čas sa končí uplynutím času na ktorý bol dojednaný.
Podľa § 9 ods.3 Zákona č. 116/1990 Zb. nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času ak: a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť na ktorú si nebytový priestor prenajal b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods.1 citovaného zákona.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve inak o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri planení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení podľa § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o 8% vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 9 ods.2 písm. d) Zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže vypovedať zmluvu uzatvorenú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného.
Podľa § 12 Zákona č. 116/1990 Zb. výpovedná lehota je tri mesiace ak nebolo dohodnuté inak a počíta sa od prvého dňa mesiace nasledujúceho po doručení výpovede.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, zisteného skutkového stavu veci s poukazom na doplnené dokazovanie majúc na zreteli závery vyslovené v rozsudku odvolacieho súdu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Prioritne pritom vychádzal zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov z 29.9.2006 medzi prenajímateľom INTEROS s.r.o. a nájomcom KRIVÁŇ - EK s.r.o., ktorej predchádzala dohoda o následníctve zo dňa 9.6.2006 a dohoda o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2004, pričom súd zdôrazňuje ustanovenie Článku IV. bod 4.1.1. uvedenej zmluvy, kde sa hovorí o tom, že nájom uvedených priestorov je dojednaný na dobu určitú, teda od 1.1.2005 do 31.12.2009. Z uvedeného je zrejmé, že už pri samotnom uzatváraní zmluvy o podnájme nebytových priestorov v roku 2006 bolo obidvom stranám jasné, zrozumiteľné a podľa ich slobodnej vôle dohodnuté, že nájom potrvá do 31.12.2009. Argumentácia žalovaného, že faktúry za január až
december 2009 mu neboli doručené, súd považuje v danom prípade za irelevantnú, pretože ako Zákon, tak zmluva nevyžadujú ako podmienku platenia nájomného fakturáciu, naopak samotná zmluva v Článku V. presne stanovuje výšku nájomného, ako aj dobu splatnosti nájomného a tiež služieb spojených s užívaním predmetu nájmu. Teda aj keby žalovanému faktúry skutočne doručené neboli, z uvedenej zmluvy mu výška a spôsob platenia nájomného nepochybne vyplývajú. Ohľadne doručovania faktúr, resp. ich nedoručovania, na ktoré poukázal krajský súd, bolo zamerané aj dokazovanie, avšak žiadne nové dôkazy neboli súdu predložené. Vykonaným dokazovaním už v predchádzajúcom, naopak bolo preukázané, že v januári 2009 žalovaný nebytové priestory neužíval, pričom uvedené skutočnosti potvrdili svedkovia K. a W.. Tiež zo zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom na č.l. 132 až 134 na ktorú poukázal aj odvolací súd, vyplynulo, že žalobca mal vedomosť už v mesiaci november 2008 o skutočnosti, že žalovaný kúpil susediacu nehnuteľnosť, pričom avizoval ukončenie nájomnej zmluvy. Svedok W. potvrdil, že po opustení priestorov žalovaným žalobca inzeroval predmetné nebytové priestory na prenájom. Možno teda vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu konštatovať, že zo samotného správania sa účastníkov, ako žalobu, tak i žalovaného berúc zreteľ na ust. § 3 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka, ktorú dôležitosť vyzdvihol odvolací súd vo svojom rozsudku, by potom bolo v rozpore s týmito ustanoveniami požadovať nájomné od žalovaného za celé obdobie (január až december 2009), hoci uvedené priestory v tomto období žalovaný už neužíval. Avšak na druhej strane berúc do úvahy argumentáciu žalovaného nálezom Ústavného súdu SR z 26.2.1998 sp.zn. II.ÚS 0249/97 podľa ktorého súhrn etických obecne záväzných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade s obecnými, morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti, súd považoval aj vzhľadom na odvolacím súdom vyzdvihnuté ustanovenie § 9 ods.2 písm. b) Zákona č. 116/1990 Zb. zaviazať žalovaného aspoň k úhrade tej časti nájomného, ktorá by prislúchala žalobcovi v prípade, že by bol využil ust. § 9 ods.2 písm. b) Zákona č. 116/1990 Zb. Po zohľadnení všetkých týchto aspektov potom súd k výpočtu dlžného nájomného dospel nasledovne: Je zrejmé, že posledná splátka bola zaplatená 5. novembra 2008. Podľa Článku V. 1.2. a zmluvy na čísle listu 12 nájom je splatný mesačne vždy do 5-teho dňa toho ktorého mesiaca. To znamená, keďže už 5. decembra 2008 žalovaný nájom nezaplatil, tak keby bol žalobca využil ust. § 9 ods.2 písm. b) Zákona č. 116/1990 Zb., mohol najvčašie 7. januára 2009 dať žalovanému výpoveď z nájmu. Potom vezmúc do úvahy ust. § 12 Zákona č. 116/1990Zb., možno predpokladať, že táto výpoveď by bola mohla byť reálne doručená do konca januára 2009 a výpovedná lehota by začala plynúť 1. februára 2009 a skončila by sa 30. apríla 2009. Za túto dobu teda za január až apríl 2009 teda súd zaviazal žalovaného k zaplateniu nájomného spolu s úrokmi z omeškania, ktoré žalobcovi nepochybne prislúchali, keďže nájomné za toto obdobie doteraz zaplatené nebolo. Požadovať nájomné za obdobie máj až december 2009 berúc do úvahy správanie sa účastníkov zmluvného vzťahu, súd by považoval za rozpor s dobrými mravmi a súčasne tiež za porušenie zásad poctivého obchodného styku, a preto súd takémuto nároku žalobcu nemohol poskytnúť právnu ochranu a z toho dôvodu v tejto časti súd žalobu zamietol. Úroky z omeškania dohodnuté neboli, teda prislúchali žalobcovi úroky zákonné a tieto tak ako si ich uplatnil mu súd priznal. Za omeškanie od 6.1.2009 priznal zákonné úroky podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009 a za omeškanie nasledujúce podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.2 O.s.p. nasledovne: žalobca požadoval žalobou zaplatenie sumy 37.215,32 eur čo predstavuje 100%. Priznané mu však bolo 14.643,48 eur (3.357,56 eur potvrdený rozsudok Krajským súdom Žilina plus 11.285,92 eur priznané týmto rozsudkom) čo predstavuje 39,34 %, čo je úspech žalobcu, potom úspech žalovaného je 60,66% a čistý úspech žalovaného potom predstavuje 21,32% (60,66% mínus 39,34%). Žalovanému súd teda priznal právo na náhradu trov konania vo výške 21,32% celkových trov konania voči žalobcovi. Trovy konania žalovaného spočívali v súdnych poplatkoch za odvolanie voči rozsudku v sume 2 232,50 eur ( č.l. 202) a za odvolanie voči uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie v sume 33,-eur (č.l. 239), s tým že trvovy spočívajúce v súdnom poplatku za odvolanie voči uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie súd priznal s poukazom na ust. §145 O.s.p. Ďalšie trovy konania spočívali v trovách právneho zastúpenia . Trovy konania žalovyný vyčíslil písomne dňa 5.l.2010 na pojenávaní prvostupňového súdu pred tým než súd prvý krát rozhodol vo veci rozsudkom ( č.l. 188 v spjení s č.l.176). O d tohto momentu žalovaný žiadne iné trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. Vyčíslené a teda uplatnené trovy právneho zastúpenia spočívali v piatich úkonoch právnej služby á 131,13 eur ( prevzatie a príprava, podanie odporu, vyjadrenie k odvolaniu, pojednávanie 7.10.2010 a 5.11.2010) , 2-krát režijný paušál á 6,95 eur, 3-krát rež. Paušál á 7,21 eur. , náhrada za stratu času 96,16 eur ( 4 polhodiny x 12,02 eur -poj. 7.10.2010 a 4 polhodiny x 12,02 eur poj. 5.11.2010) a cestovné 35,81 eur za cestu 2-krát Dolný Kubín-Martin
a späť. Celkom teda trovy konania spočívajúce v súdnych poplatkoch a vyčíslených trovách právneho zastúpenia predstavovali sumu 3245,05 eur a z toho 21,33 percenta je suma 692?16 eur ktoré je povinný nahradiť žalobca žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.