Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-337-2011.pdf
PDF · 115.87 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/337/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a z členov JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľov: X/E. U., rod. S., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/S. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, 3/E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, S., 4/J. J., rod. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, 5/D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, všetci navrhovatelia právne zastúpení - JUDr. Magda Poliačiková, advokátka s.r.o. so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36848654 proti odporcom: 1/D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, 2/L. E., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, obaja odporcovia právne zastúpení - Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o. so sídlom D. Dlabača 35, Žilina, IČO: 36806498, 3/Slovenská republika, zastúpená Obvodným úradom v Žiline, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania navrhovateľov v rade 1-5/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/180/2009-139 zo dňa 21.9.2011, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Navrhovatelia v rade 1 až 5 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 77, 29 eur, tieto zaplatiť na účet ich právneho zástupcu Advokátska kancelária Hagara, Hagarová s.r.o. Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporcovi v rade 3 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia v 1. až v 5. rade domáhali, aby súd určil, že navrhovateľka v 1.rade je podielovou spoluvlastníčkou v 1/2 a do dedičstva po neb. O. U., zomr. dňa 24.3.1991 (prejednané po ňom dedičstvo na bývalom ŠN v Žiline pod č. D 767/1991) patrí 1/2 nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. a to novovytvorená KNC parcela č. 458/3 - zastavaná plocha o výmere 9 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 62/2009 zo dňa 7.5.2009 firmou Plányka s.r.o. A. Kmeťa 13, Žilina, úradne overenom Správou katastra Žilina dňa 5.6.2009 pod č. 899/06 z pôvodnej KNC parcely č. 458 - zastavaná plocha o výmere 257 m2, zapísanej na LV č. XXX kat. územie C..
Navrhovatelia zdôvodnili návrh najmä tým, že navrhovateľka v 1.rade spolu s manželom v roku 1978 odkúpili od svojich rodičov nehnuteľnosti tvoriace predmet písomnej zmluvy o prevode pozemku zo dňa 19.2.1978, a to časť pozemku s rozlohou 11 m2 na výstavbu prístavku pre hydinu a ošípané, v roku 1978 na parcele tento prístavok aj postavili. Už v posudku Ing. E. P., ktorý bol súčasťou spisu sp.zn. 6C 927/89 podľa identifikácie parciel pôvodnej nehnuteľnosti 376/1 zodpovedá podľa pôvodného
mapovania parcely č. 458 a 459 a z parcely 458 je vytvorená a odčlenená parcela, ktorá je predmetom tohto sporu. Pozemok užívajú kľudne, nerušene a dobromyseľne ako vlastný od roku 1978 až do 2008 a podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka splnili všetky podmienky vydržania pre nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti.
Odporcovia v rade 1,2 (manželia) žiadali návrh zamietnuť v celom rozsahu, tvrdili, že sú vlastníci parcely č. 458, túto nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1984 od svojich rodičov, v súčasnosti sa jedná o parcele KNC 458 a 459/1.
Splnomocnený zástupca odporcu v rade 3. žiadal zamietnuť návrh pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane. O tom, že by mal byť vlastníkom časti pozemku pod murovaným chlievom sa dozvedel prvý krát až z podania navrhovateľov, ktorým ho žiadali pripustiť do konania ako odporcu v 3. rade. Pozemok o rozlohe 11 m2 na výstavbu prístavku nikdy nemohli navrhovatelia vydržať, neboli naplnené skutočnosti o tom, že ide o spôsobilý predmet držby a oprávnenú držbu.
Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že zmluvou o prevode pozemku datovanou 19.2.1978, J. S. spolu s manželkou I. S. (predávajúci) ako výluční vlastníci pozemku v katastrálnom území obce C. predávajú časť svojho pozemku v rozlohe 11 m2 za cenu 3.000 Kčs O. U. s manželkou E. U. (kupujúcim), tento pozemok kupujúci potrebuje na výstavbu prístavku pre hydinu a ošípané. Uvedená časť pozemku sa nachádza zo severnej strany a tvorí zadné steny domov obidvoch účastníkov zmluvy. Zmluva je podpísaná jej účastníkmi.
Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Žilina č. D 767/1991-15 zo dňa 27.6.1991 vyplynulo, že O. U. zomrel 24.3.1991, navrhovatelia sú jeho dedičmi a v dedičskom konaní po poručiteľovi bola prejednaná 1 rodinného domu č.43 postaveného na parcele č. EN 456 v k.ú. C., 1 plotu a studne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.6.1991.
Dňa 2.4.1984 bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti medzi J. S. a manželka I. S. (prevodcovia) a D. E. a manželka L. E. (odporcovia 1,2) ako kupujúci, predmetom zmluvy je nehnuteľnosť zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 179 kat. územie C. pod parcelou č. 116/3, ktorá je identicky vedená podľa EN pod parcelou č. 376/1 a EN 128 ako zastavaná plocha a dvor o výmere 458 m2 a prízemný rodinný dom s príslušenstvom (dreváreň, sklad náradia, oplotenie a obecné stromy, ako aj kríky) ako sú uvedené v znaleckom posudku a prevodcovia, ktorých vlastníctvo v celosti je dané kúpou a výstavbou z vlastných prostriedkov predávajú uvedené nehnuteľnosti za v znaleckom posudku určenú kúpnu cenu. Súčasne prevodcovia v zmluve vyhlásili, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené ťarchami, nič nedlhujú na daniach a na poplatkoch voči štátu. Zmluva bola podpísaná medzi jej účastníkmi, podpisy prevodcov boli osvedčené pred štátnym notárstvom 17.4.1984 a štátne notárstvo zmluvu registrovalo dňa 7.9.1984 pod č. RI 241/84.
Podľa výpisu LV č. XXX kat. úz. C. parcela registra „C“, parcelné číslo 458 o výmere 257 m2 - zastavené plochy a nádvoria je v spoluvlastníckom podiele 1/1 vlastníkov E. D. a L., rod. S. (odporcovia 1,2) právnym titulom nadobudnutia RI 241/84 - 60/84, ťarchy bez zápisu.
Z geometrického plánu č. 62/2009 zo dňa 7.5.2009 úradne overený Správou katastra Žilina dňa 5.6.2009 pod č. 89/06 v k.ú. C. súd zistil, že z KN C parcely č. 458 o výmere 257 m2 - zastavaná plocha zapísaná na LV č. XXX bol vytvorený nový stav a to KN C parcela 458/3 o výmere 9 m2 a zastavaná plocha KN C 458/1 o výmere 248 m2.
V predmetnej spornej veci podstatnou právnou otázkou bola otázka, či navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním a či boli splnené zákonné podmienky oprávnenej držby.
Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovení § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.2.1978 nemá všetky náležitosti riadnej zmluvy, pretože v nej predmet prevodu nie je riadne identifikovaný podľa údajov v evidencii nehnuteľnosti. Z neho vyplýva iba konštatovanie, že „predávajúci ako výluční vlastníci pozemku v kat. úz. obce C. predávajú časť svojho pozemku v rozlohe 11 m2, ktorý pozemok kupujúci potrebuje na výstavbu prístavku pre hydinu a ošípané“. Ak by aj predložená písomná zmluva spĺňala všetky náležitosti riadnej zmluvy, nebola registrovaná. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (s účinnosťou v čase uzatvárania zmluvy do 31.3.1983) k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy, čo v danom prípade nenastalo. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená v § 134 ods. 2 tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje“, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby je neospravedlniteľný. Preto, ak sa navrhovateľka v rade 1. a jej nebohý manžel (právny predchodca navrhovateľov v rade 2-5) ujali držby pozemku na základe zmluvy o prevode zo dňa 19.2.1978, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazoval na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27. 10. 2010 v obdobnej právnej veci.
Nebola splnená ani podmienka nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov k 1.1.1992, nastala strata dobrej viery u navrhovateľky v rade 1, ako držiteľa okamihom, keď sa jej stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u nej dôvodne vyvolať pochybnosť o tom, že jej vec (právo) patrí a to už v období roku 1989 vo veci prebiehajúceho sporu 6C 927/89. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu navrhovateľky v rade 1, a jej neb. manžela (právny predchodca navrhovateľov v rade 2-5) do držby predmetného pozemku, nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním až do novelizácie Zákona č. 131/1982, t.j. do 1.4.1983 vôbec neupravoval. Inštitút vydržania bol upravený až touto novelou. Nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132 a/ ods. 1 Zákona č. 131/1982 Zb. od 1.4.1983 (kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník) bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia a nová právna úprava Zákonom č. 509/1991 Zb. držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľka v 1. rade, spolu s neb. manželom na predmetnom pozemku postavili prístavok pre hydinu a ošípané, sú teda vlastníkmi stavby nachádzajúcej sa na tomto pozemku a osvedčili maximálne užívací vzťah k dotknutej nehnuteľnosti, rozhodne nie však vlastnícky. Subjektívny pocit navrhovateľky v rade 1, že až do roku 2008 bola presvedčená, že na základe ňou označených rozsudkov súdu je aj zapísaná ako vlastníčka uvedených nehnuteľností na správe katastra, nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie a ani eventuálne preukázanie nadobudnutia vlastníctva k stavbe nemenilo by nič ani na závere, že vlastníctvo pozemku nie je možné nadobudnúť vydržaním ani jeho zastavaním. Podľa názoru okresného súdu navrhovatelia nepreukázali v konaní splnenie zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním tak, ako predpokladá ustanovenie § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, naviac vo vzťahu k odporcovi súd konštatoval aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a návrh navrhovateľov zamietol v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. priznal odporcom 1, 2 - úspešným účastníkom náhradu trov konania od navrhovateľov titulom trov právneho zastúpenia v sume 376,81 eur, konštatoval, že trovy boli vyúčtované i uplatnené v súlade s platnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Odporcovi v 3. rade ( i keď bol úspešný v konaní ) náhradu trov súd nepriznal, pretože tento účastník si trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu mu trovy konania nevyplynuli.
Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, domáhali sa zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadali vyhovieť návrhu v celom rozsahu a zaviazať odporcov 1,2 na úhradu trov konania. Alternatívne žiadali rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na nové rozhodnutie. Zvýraznili výsledok prebiehajúceho súdneho konania v minulosti, v ktorom terajší odporcovia (v minulosti navrhovatelia) sa domáhali voči navrhovateľke v 1.rade a jej neb. manželovi O. U. vypratanie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C. a to parcele EN 376/1 zastavaná plocha o výmere 458 m2 odstránením murovaného chlieva. Označené konanie prebiehalo pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 6C/927/89, Krajský súd Banská Bystrica vo svojom pozmeňujúcom rozsudku 10Co/329/90 v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rodičia účastníkov I. a J. S. právne nedokonalou písomnou zmluvou (neregistrovanou) zo dňa 19.2.1978 previedli časť nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza murovaná maštaľ na neb. O. U. a na navrhovateľku v 1. rade práve za tým účelom, aby na tejto časti pozemku si postavili prístrešok pre hydinu a ošípané, čo za pomoci J. S. aj realizovali. Od roku 1978 neb. O. U. a navrhovateľka v 1. rade uvedený pozemok užívali v domnení, že ide o ich vlastníctvo až do roku 1989 úplne nerušene. Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku 10Co/329/90 bola považovaná písomná neregistrovaná zmluva zo dňa 19.2.1978 za jednoznačný právny titul na získanie vlastníckeho práva vydržaním. Vzhľadom na vyslovený právny názor Krajského súdu Banská Bystrica, boli objektívne presvedčení, že predmetnú nehnuteľnosť užívajú kľudne, nerušene a dobromyseľne ako vlastnú. Už samotná skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici zaujal v konaní 6C/927/89 právny názor, že na základe písomnej zmluvy zo dňa 19.2.1978 neregistrovanej, je možné omyl navrhovateľov ospravedlniť, pretože znenie zákona pripúšťa rôzny výklad a to dokonca samotných súdov v rôznom časovom období. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou Zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1.1.1992 je umožnené započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku spĺňa k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí) nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
Odporcovia 1,2 v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť pre vecnú správnosť, žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu i s prislúchajúcim režijným paušálom a DPH, spolu v sume 77,29. Stotožnili sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, odôvodnenie rozsudku je dôsledné, jednoznačné a presvedčivé. Argumentácia navrhovateľov v odvolaní je iba tendenčným pokusom o zmenu rozhodnutia v ich prospech. Súd rozhodnutie vydal v súlade so zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Vyjadrili nesúhlas k argumentácii odvolateľov, že predmet určovacieho návrhu užívali kľudne, nerušene a dobromyseľne ako vlastný. Od okamihu nadobudnutia nehnuteľnosti v k.ú. C. od ich právnych predchodcov znepríjemňoval im ich užívanie zápach vychádzajúci z existujúceho chlieva pre ošípané kurníka a žumpy, ktoré sa na ich pozemku nachádzali. Odstránenia týchto rušivých vplyvov sa domáhali a domáhajú od roku 1984. V konaní vedenom na OS Žilina pod č. 6C/927/89 sa nedomáhali určenia vlastníckeho práva k stavbám na pozemku a už vôbec nie určenia vlastníckeho práva k pozemku. O svojom vlastníckom práve k pozemku boli a sú doposiaľ jednoznačne presvedčení. Názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v odôvodnení jeho rozsudku nemôže byť právne záväzný pre rozhodovanie súdu v konaní vedenom na OS Žilina pod č. 17C/180/2009, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval za situácie, keď mu po ukončení dokazovania na OS v Žiline bola predložená ako písomný dôkaz zmluva zo dňa 19.2.1978, ktorou do odvolacieho konania navrhovatelia vôbec neargumentovali. Podľa názoru odporcov l, 2 navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia vzťahujúce sa k dobromyseľnej a nikým nerušenej držbe nehnuteľnosti po dobu stanovenú zákonom, preto okresný súd ich návrh správne zamietol.
Odporca v 3. rade žiadal v písomnom vyjadrení k odvolaniu potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti, zákonnosti a spravodlivosti.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2
a § 214 ods. 2 O. s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.
Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd skutkový stav veci zistil riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia poukazuje na určité súvislosti vzhľadom na vznesené odvolacie argumentácie odvolateľmi v odvolaní.
V súdenej veci navrhovatelia podaným návrhom u súdu dňa 30.9.2009 po pripustení jeho zmeny uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 17C/180/2009-51 zo dňa 2.6.2010 žiadali určiť, že navrhovateľka v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou v polovici a do dedičstva po neb. O. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa 24.3.1991 a po ktorom bolo prejednané dedičstvo na bývalom ŠN v Žiline D 767/91, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.6.1991 patrí polovica nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C. a to novovytvorená KN-C parcela č. 458/3 - zastavaná plocha o výmere 9 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 62/2009 zo dňa 7.5.2009 firmou Planyka, s.r.o. Žilina, A. Kmeťa 13, úradne overenom Správou katastra Žilina dňa 5.6.2009 pod č. 899/06 z pôvodnej KN-C parcele č. 458 - zastavaná plocha o výmere 257 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. C.. Z obsahu výpisu z listu vlastníctva č. XXX je preukázané, že na Správe katastra Žilina pre obec a katastrálne územie C. je parcela registra C č. 458 o výmere 257 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C 459/1 o výmere 202 m2
- záhrady sú zapísané na vlastníkov : E. D. a L. E., rod. S. v spoluvlastníckom podiele 1/1 na základe rozhodnutia OÚ v Žiline č. X 202/99-30/2000 titulom nadobudnutia RI 241/84-60/84. V časti C nie sú vyznačené žiadne ťarchy.
Zo skutkového vymedzenia žaloby ale i z tvrdení navrhovateľov vyplynulo, že tento svoj nárok opierajú o zmluvu o prevode pozemku zo dňa 19.2.1978, ktorou rodičia navrhovateľky v 1. rade J. S. s manželkou I. S., rod. U. odpredali jej a jej neb. manželovi O. U. časť svojho pozemku o rozlohe 11 m2 na výstavbu prístavku pre hydinu a ošípané. Tvrdili, že v roku 1978 postavili na uvedenej parcele prístavok pre hydinu a ošípané (murovaný chliev) a od tej doby až do dňa podania žaloby chliev na uvedenom pozemku spolu s pozemkom užívajú kľudne, nerušene a dobromyseľne ako vlastný. Novovytvorená KN-C parcela č. 458/3 je vytvorená z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX ako KN-C parcela č. 458 - zastavaná plocha o výmere 257 m2 vo vlastníctve odporcov v rade 1,2. O. U. je právnym predchodcom navrhovateľov, zomrel 24.3.1991 a v dedičskom konaní po ňom vedenom pred ŠN v Žiline D 767/91 žalobou uplatnená nehnuteľnosť prejednaná nebola.
Je nesporné, že právny predchodca navrhovateľov a navrhovateľka v 1. rade sa ujali držby pozemkov v roku 1978 na základe písomne uzatvorenej zmluvy (nehľadiac na jej formálne nedostatky), ktorá nebola registrovaná (bývalým) Štátnym notárstvom. Zo strany navrhovateľov nebolo tvrdené a ani preukazované, žeby poručiteľom a navrhovateľkou v 1. rade bola vykonaná nejaká aktivita v smere podania návrhu na registráciu tejto zmluvy.
Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu navrhovateľky v 1. rade a právneho predchodcu navrhovateľov do držby pozemku nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom správne uvádza okresný súd, že bola zavedená až novelou vykonanou Zákonom č. 131/1992 Zb. účinnou od 1.4.1983. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná Zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1.1.1992 umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred prvým januárom 1992, pričom držbu nekvalifikoval odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným, spĺňal k 1.1. 1992 podmienku nepretržitej držby, trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti, dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Odvolací súd v preskúmavanej právnej veci sa stotožnil so skutkovým, ako aj právnym názorom okresného súdu v otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním od 1.1.1992, v otázke základného predpokladu vydržania, a to predpokladu oprávnenej t.j. dobromyseľnej držby.
Podľa § 134 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Obč. zák.).
Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá že držba je oprávnená.
Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zák. upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Jeho funkciou je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Podľa § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Obč. Zák. oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Najvyšší súd SR už vo svojom rozhodnutí 4Cdo/283/2009 zo dňa 27.10.2010 v obdobnej právnej veci sa vyjadroval k riešeniu otázky dobromyseľnosti držiteľa. Posúdenie, či držiteľ je, alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorou možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého považovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti, alebo v neúplnej znalosti všeobecne závažných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromné práva) uznanú zásadu neznalosť zákona neospravedlňuje vyplývajúce zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný.
Podľa § 134 ods. 2 Obč. zákonníka v účinnom znení do 31.3.1983 v zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Ide o ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré bolo platné a účinné i ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode pozemku, teda aj ku dňu 1978, označené ustanovenie zákona jasne a nespochybniteľne zadefinovalo zákonnú požiadavku registrácie zmluvy o prevode nehnuteľnosti štátnym notárstvom.
Preto ak sa navrhovateľka v 1.rade a právny predchodca navrhovateľov ujali v roku 1978 držby pozemku na základe zmluvy o jeho prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Zákonná požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v občianskom zákonníka jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 v znení platnom do 31.12.1991 tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Označený právny záver jednoznačne zajudikoval Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí 4Cdo/283/2009 zo dňa 27.10.2010 a aplikovateľnosť týchto záverov dopadá aj na túto prejednávanú vec. Pokiaľ odvolatelia argumentovali neúspechom odporcov 1,2 v minulosti prebiehajúcom konaní ohľadne ich návrhu vedenom pred Okresným súdom Žilina 6C/927/89, z pripojeného spisu vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici č.k. 10Co/329/90 zo dňa 3.10.1990 zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k. 6C/927/89-39 zo dňa 14.5.1991 v časti, pokiaľ odporcovia 1,2 (E. U. a O. U.) boli zaviazaní k povinnosti vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. C. a to parcelu EN č. 376/1 „zastavaná plocha“ s výmerou 458 m2 a to odstránením murovaného chlieva tak, že návrh navrhovateľov D. E., L. E. zamietol. Už v odôvodnení uvedeného rozhodnutia odvolací súd konštatoval nespornú skutočnosť, že murovaná maštaľ (chliev) vo vlastníctve odporcov (navrhovateľka v 1.rade a právny predchodca navrhovateľov) je postavená na pozemku, ku ktorému v zmysle § 135 a/ ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka nadobudol vlastníctvo štát a pri predpokladanej novele uvažuje i s prechodom vlastníctva pozemku pod takouto stavbou v prospech občana. Už aj uvedená okolnosť o konštatácii nadobudnutia vlastníctva k pozemku štátom narušilo dobromyseľnosť navrhovateľky v 1. rade a právneho predchodcu navrhovateľov a ani následne po roku 1990 po takomto vyslovení záveru nemohli byť presvedčení o tom, že predmet držby im ako vlastníkom patrí. Navrhovateľka v 1. rade resp. navrhovatelia nevyužili ani ďalší inštitút Občianskeho zákonníka v účinnom znení platnom od 1.1.1992 a to postup podľa ustanovenia § 872 ods. 5, podľa ktorého ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Toto právo sa mohlo uplatniť do jedného roka od účinnosti zákona, keďže sa tak nestalo, ich právo zaniklo. Súhrnom všetkých horeuvedených skutočností správne postupoval okresný súd, keď návrh navrhovateľov zamietol.
V súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania rozhodnutie okresného súdu je v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Pri priznaní náhrady trov konania okresný súd aplikoval princíp účelnosti a trovy priznal odporcom 1,2 - úspešným účastníkom v správnej výške. Vo vzťahu k odporcovi v 3. rade rozhodnutie okresného súdu je opodstatnené. Odporca v 3. rade si náhradu trov konania neuplatnil, ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby pre neho boli vznikli nejaké trovy, z tohto dôvodu správne tomuto účastníkov náhrada trov konania priznaná nebola.
Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovia 1,2 - úspešní účastníci v odvolacom konaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania od navrhovateľov 1 až 5. Navrhovatelia - neúspešní účastníci v odvolacom konaní sú povinní nahradiť odporcom 1,2 trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v sume 64,41 eur i s prislúchajúcim režijným paušálom a s DPH 20 % z tejto sumy, celkom trovy právneho zastúpenia v sume 77,29 Eur.
Odporcovi v 3. rade odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania i keď tento účastník mal procesný úspech, pretože ich náhradu odporca v 3. rade neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by tomuto účastníkovi mali vzniknúť v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľov nejaké trovy.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .