Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28T-24-2022.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Area
Subarea
28T/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Vincentom Szabóom na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 19. októbra 2023, takto
rozhodol:
obžalovaný
Q. K y s e l i c a , nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom B. D. XXXX/X, XXX XX I., t.č. vo výkone trestu v L. P. nad B.
sa uznáva za vinného, že
napriek tomu, že si dňa 27.12.2021 osobne proti podpisu v meste Trnava prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok 10 (desať) mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní nepodmienečne, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/124/2006 zo dňa 14.02.2007, právoplatným dňa 14.02.2007 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/124/2006 zo dňa 16.06.2009, právoplatným dňa 20.06.2009, uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 3PP/44/2012 zo dňa 04.06.2012, právoplatným dňa 04.06.2012, uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 3PP/44/2012 zo dňa 07.05.2019, právoplatným dňa 15.08.2019 a uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/98/2019 zo dňa 15.08.2019, právoplatným dňa 15.08.2019, pričom vo výzve bola určená lehota na nástup trestu do 8 dní od jej prevzatia, túto výzvu v mieste svojho pobytu ani na iných miestach na území Slovenskej republiky nerešpektoval a do výkonu trestu bez vážneho dôvodu v lehote stanovenej súdom nenastúpil a to až do 09.03.2022, kedy bol políciou na základe príkazu súdu dodaný do výkonu trestu odňatia slobody,
teda
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
čím spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a odsudzuje sa:
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.10.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na obžalovaného Q. S. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K výroku o vine:
2. Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení v priebehu hlavného pojednávania urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti prijal podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v podanej obžalobe, teda ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky prečinu (t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka), a keďže na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo len k výroku o treste.
K výroku o treste:
3. Následne po vyjadrení procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov, a to aktuálnych lustrácií na obžalovaného (odpis registra trestov a výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov), pričom z vykonaných dôkazov bolo zistené nasledovné:
4. Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v novembri 2021 požiadal o odklad výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu súd zamietol. Následne znova požiadal o odklad výkonu trestu odňatia slobody, pretože jeho otcovi zistili nádor, ktorý mu museli urýchlene odstrániť. O mamu sa nemal kto postarať, keďže dovtedy sa o ňu staral otec. Matka nemôže chodiť, prejde len s palicami a aj to potrebuje asistenciu. Keď otca pustili z nemocnice, musel sa starať o neho aj o matku. Otcovi preväzovať rany, starať sa o domácnosť, občas navariť, nakupovať. Dotiaľ to robil otec. Keďže okrem mňa už nemajú nikoho, boli odkázaní na moju pomoc. Medzitým sa otcovi zhoršil zdravotný stav a znovu ho operovali. V nemocnici bol jeho otec 3 týždne a o matku sa nemal kto postarať, jedine on. V januári dostal Covid, ktorý mu spôsobil dosť komplikáciu, keďže má cukrovku. Bol práceneschopný až kým po neho neprišli toho 9. marca. Výstup z výkonu trestu odňatia slobody má 31.01.2024. Stav rodičov sa zhoršuje, absolvovali viac operácií. Nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, ale nie úmyselne, ale o matku sa nemal kto postarať. Chce, aby mu súd trest odňatia slobody nenavýšil, ale radšej, aby mu bol uložený alternatívny trest, lebo sa chce postarať o rodičov. Tento trest, ktorý vykonáva, je pre neho dostačujúci, poučil sa, ľutuje, čo spôsobil a chce viesť riadny život.
5. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný je doposiaľ 7-krát súdne trestaný za rôznorodú, najmä majetkovú trestnú činnosť - opakovane prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, opakovane prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, ale dopustil sa násilného zločinu (odsúdenie v roku 2008 za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 2 mesiace). Aktuálne vykonáva zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30T/124/2006 a z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 04.06.2012.
6. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa (pred spáchaním stíhaného skutku) dopustil 3 priestupkov proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o
priestupkoch, a to dňa 21.01.2017, 01.12.2017 dňa 12.11.2018. Pritom priestupok zo dňa 01.12.2017 bol vyhodnotený ako závažný.
7. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a zároveň aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený), postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.
8. Pri použití § 38 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy u obžalovaného ukladanie trestu odňatia slobody v zmysle § 348 ods. 1 Trestného zákona v sadzbe až na 2 roky.
9. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
10. Napriek vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o priznaní viny zo spáchania skutku, súd nepristúpil k použitiu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, keďže trestná sadzba v rozmedzí 0 - 2 roky logicky neumožňuje ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože dolnú hranicu v takomto prípade zákon neurčuje. Zároveň súd pri ukladaní trestu zohľadnil trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, na základe ktorej mal za to, že u obžalovaného nešlo len o ojedinelé vybočenie z vedenia inak riadneho života, keďže ide o recidivujúceho páchateľa nielen majetkovej, ale aj násilnej trestnej činnosti, ktorý už bol aj v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol podmienečne prepustený, a napriek tomu sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti, vrátane páchania priestupkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že na nápravu páchateľa nepostačuje ukladanie alternatívnych trestov, alebo podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Zároveň však s ohľadom na postoj obžalovaného k spáchanému činu, ktorý sa k skutku od začiatku priznal a oľutoval ho a tiež zohľadniac relatívne nízku protispoločenskú závažnosť skutku, dospel súd k názoru, že v prípade obžalovaného je možné ukladať trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby. V rámci individuálne a generálne preventívnej funkcie trestu je v prípade obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace primeraný a spravodlivý.
11. Súd v prípade obžalovaného ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva, že protiprávna činnosť obžalovaného má pokračujúci charakter a je z tohto dôvodu potrebné pôsobiť na obžalovaného výchovne, aby v tejto protiprávnej činnosti nepokračoval, najmä preto, že obžalovaný je očividne osobou so sklonmi dopúšťať sa trestnej činnosti, resp. k dodržiavaniu právnych predpisov a autoritatívnych súdnych rozhodnutí má ľahostajný prístup.
12. S poukazom na uvedené považuje súd uložený trest odňatia slobody a jeho výmeru za primerané, zákonné a spravodlivé.
13. Súd zároveň obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď mal za to, že závažnosť trestného činu a najmä miera narušenia obžalovaného nie je natoľko vysoká, aby bolo potrebné výkonom trestu odňatia slobody na neho pôsobiť v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, do ktorého by musel byť inak zaradený (s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona). S ohľadom na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jej relatívne nižšej závažnosti a tiež vzhľadom na to, že aj v súčasnosti obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia, dospel súd k názoru, že jeho náprava je možná a bude aj lepšie zaručená tým, že bude naďalej pokračovať v ústave s najmiernejším stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.