Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-62-2023.pdf
PDF · 138.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/62/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu: spoločnosť UBC 2020, k.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 53 151 135, ako správca úpadcu: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpený advokátskou spoločnosťou: VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D. E., v konaní o zaplatenie 4.899,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3611,69 Eur spolu so sumou 296,- Eur, nákladmi vo výške 7,- Eur a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 967,93 Eur od 1.10.2022 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 87,69 Eur od 26.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 88,95 Eur od 26.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 90,24 Eur od 26.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 91,54 Eur od 26.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 92,87 Eur od 26.3.2021 do zaplatenia, zo sumy 94,21 Eur od 26.4.2021 do zaplatenia, zo sumy 95,58 Eur od 26.5.2021 do zaplatenia, zo sumy 96,97 Eur od 26.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 98,38 Eur od 26.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 99,81 Eur od 26.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 101,27 Eur od 26.9.2021 do zaplatenia, zo sumy 102,75 Eur od 26.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 104,25 Eur od 26.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 105,78 Eur od 26.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 107,33 Eur od 26.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 108,90 Eur od 26.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 110,50 Eur od 26.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 112,13 Eur od 26.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 113,78 Eur od 26.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 115,46 Eur od 26.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 117,16 Eur od 26.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 118,89 Eur od 26.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 120,65 Eur od 26.9.2022 do zaplatenia. a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4.899,51 Eur ako aj istiny vo výške 472,00 Eur, kapitalizovanú sumu zmluvných úrokov vo výške 1.971,12 Eur, kapitalizovanú sumu zmluvnej pokuty vo výške 526,81 Eur ako aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 967,93 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia ako aj úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo súm omeškaných splátok úveru a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo súm omeškaných mesačných nákladov spojených s poistením, sumu vynaložených nákladov vo výške 7 Eur a zároveň žalobca žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v pravidelným mesačných splátkach po 129,78 Eur, pričom zmluvné strany sa dohodli na zmluvných úrokoch vo výške 19,03 % ročne. Žalovaný dňa 22.05.2018 uzatvoril so žalobcom aj zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXXXXXXXX, pričom uzatvorenie tejto zmluvy bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou poskytnutia úveru dlžníkovi, ani nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy. V zmysle predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať mesačné náklady, spojené s poistením, vyplývajúcim zo zmluvy o zabezpečení poistenia vo výške 8 Eur mesačne, a to s pravidelnou mesačnou splátkou úveru. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru ako aj so splácaním mesačných nákladov, spojených s poistením, do omeškania. Žalobca upomienkou č. 1 zo dňa 01.08.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru ako aj úhradu nákladov za vystavenie upomienok v zmysle Sadzobníka poplatkov a súčasne upozornil žalovaného, že si uplatňuje aj zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaním, t.j. zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Výzvou s názvom „Posledná výzva“ zo dňa 29.08.2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej mesačnej splátky úveru a súčasne okrem iného upozornil žalovaného že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou bude žalovaný v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, žalobca môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy. Žalobca taktiež poukázal na ustanovenie § 46 ods.1 ZKR, v zmysle ktorého došlo k zosplatneniu zvyšku úveru od 30.9.2022. Žalobca taktiež poukázal na to, že z dôvodu, že žalovaný sa omeškal s úhradou splátok úveru, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy nezaplatenie splátky úveru od 1.dňa omeškania podľa IX. Zmluvy ako aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od 1.dňa omeškania podľa čl. II zmluvy ako aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy zosplatneného úveru od prvého dňa omeškania a taktiež aj právo na zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy neuhradených súm mesačných nákladov spojených s poistením a to od prvého dňa omeškania. Žalobca v predmetnej žalobe podal aj bližšie vysvetlenie, čo sa týka ním uplatnených súm. K žalobe žalobca pripojil uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, uverejnené v OV SR č. 187/2022 z 29.9.2022, uznesenie o ustanovení správcu úpadcu, zverejnené v OV SR č. 85/2023 z 4.5.2023, zmluvu o úvere, zmluvu o zabezpečení poistenia, splátkový kalendár k zmluve o zabezpečení poistenia, sadzobník poplatkov, upomienku č. 1 zo dňa 01.08.2018 s doručenkou pre žalovaného, poslednú výzvu zo dňa 29.08.2018 s doručenkou pre žalovaného, prehľad platieb žalovaného.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, napriek tomu, že mu bola riadne doručená.
4. Na pojednávaní dňa 19.10.2023 žalobca zotrval na svojej žalobe a skutočnostiach, uvedených v jeho písomnom podaní zo dňa 28.06.2023, v celom rozsahu. Žalovaný doručil súdu iba emailové podanie zo dňa 04.09.2023, kde uviedol, že si je vedomý dlhu a zaregistroval sa v Centre právnej pomoci za účelom vyhlásenia osobného bankrotu. Na uvedenom vyjadrení zotrval aj v jeho ďalšom emailovom podaní zo dňa 3.10.2023, kde sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní.
5. Súd vykonal vo veci dokazovania a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi a to uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 31K/25/2022 o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu zo dňa 22.9.2022, uverejnenom v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 z 29.9.2022, uznesením o ustanovení správcu úpadcu, uverejnenom v Obchodnom vestníku SR SR č. 85/2023 z 4.5.2023, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.05.2018, Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby- spotrebiteľov, aktuálnym predpisom splátok úveru ku zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.05.2018, zmluvou
o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver č. XXX XXX XXX, platobnou disciplínou k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX zo dňa 28.07.2020, upomienkou č. 1 zo dňa 01.08.2018 s doručenkou pre žalovaného, poslednou výzvou zo dňa 29.08.2018 s doručenkou pre žalovaného, dokladmi o skúmaní bonity, a to pracovnou zmluvou a výplatnými páskami žalovaného, výpismi z účtu žalovaného, výsledkami lustrácie žalovaného v registri úverov a CIF registri, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaný ako dlžník uzatvoril s úpadcom, t.j. so spoločnosťou Silverside, a.s., ako veriteľom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 22.05.2018, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet dlžníka. Veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 5.000,- Eur. Tieto finančné prostriedky boli dlžníkovi vyplatené dňa 22.05.2018. Zmluvné strany si dohodli, že uvedené prostriedky budú žalovaným uhradené v 60-tich mesačných splátkach po 129,78 Eur, pričom splatnosť jednotlivých splátok nastala k 25. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stala splatnou dňa 25.06.2018 a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dohodnutý na 25.05.2023. Dlžník sa zaviazal veriteľovi uhradiť celkovú sumu 7.786,80 Eur, pričom dohodnutá úroková sadzba bola vo výške 19,03 % ročne, RPMN vo výške 20,68 % pri priemernej RPMN vo výške 12,46 % a odplata bola vo výške 19,03 %. V čl. XIV predmetnej zmluvy bol dohodnutý splátkový kalendár, kde bolo označenie čísla pravidelnej splátky, dátum splatnosti, výška splátky a časť z tejto splátky, ktorá bola určená na splatenie istiny úveru a časť, ktorá bola určená na splatenie úroku. Podľa čl. IX. bod 1 Zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Podľa čl. IX. bod 4 Zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania.
7. Dňa 22.05.2018 žalovaný so spoločnosťou Silverside, a.s. uzatvoril aj zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver, v zmysle ktorej spoločnosť Silverside, a.s. ako poistník mala zabezpečiť pre žalovaného poistenie schopnosti splácať úver v rozsahu komplexného súboru poistenia, ktoré zahŕňalo poistenie smrti, poistenie invalidity, poistenie pracovnej neschopnosti a poistenie straty zamestnania a následnej nezamestnanosti. Náklady spojené s poisteným boli dohodnuté vo výške 0,16% z istiny poskytnutého úveru za každé poistné obdobie, t.j. mesačné náklady spojené s poistením boli vo výške 8,00 Eur. Z platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXX XXX XXX zo dňa 28.07.2020 je zrejmé, že žalovaný do podania žaloby, uhradil úpadcovi celkovo sumu 137,78 Eur.
8. Dňa 29.9.2022 bol na majetok úpadcu spoločnosti Silverside, s.r.o. vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho podľa § 46 zákona o konkurze a reštrukturalizácií nesplatné pohľadávky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Upomienkou č.1 zo dňa 01.08.2018 spoločnosť Silverside, a.s. oznámila žalovanému, že dňa 25.07.2018 mu uplynul dátum splatnosti mesačnej splátky poskytnutého úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 137,78. Poukazujúc aj na zmluvy o zabezpečení poistenia úpadca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 140,78 Eur na niektorý z účtov, ktorých čísla uviedol v predmetnej upomienky. Celková výška dlžnej sumy, na ktorú žalovaného vyzval pozostávala z mesačnej splátky spotrebiteľského úveru so zohľadnením nákladov na poistenie v sume 137,78 Eur, poplatok za listovú upomienku 3 Eura podľa platného Sadzobníka poplatkov. Úpadca taktiež žalovaného upozornil, že od omeškania s úhradou mesačnej splátky v predpísanom termíne splatnosti si bude uplatňovať aj zmluvné a zákonné nároky spojené s omeškaní a to zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Predmetná upomienka bola žalovanému doručená dňa 07.08.2018.
10. Na výzvu súdu, žalobca preukázal súdu, že veriteľ v čase poskytnutia úveru skúmal bonitu žalovaného, pričom z predložených listinných dokladov a to pracovnej zmluvy ako aj výplatných pások žalovaného je zrejmé, že jeho príjmy v čase poskytnutia úveru predstavovali sumu približne vo výške 550,- Eur /úkolová mzda/, pričom z lustrácie v registri CRIF je zrejmé, že žalovaný v tom čase splácal 2 úvery, a to v celkovej súhrnnej výške 159,- Eur.
11. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
15. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
16. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
17. Podľa § 1 ods. 2 , prvá veta, zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. ku dňu 22.05.2018 (ďalej len ,,zákon č.129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. d) zákona NR SR č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2008 (ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
21. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného 22.05.2018 (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonník, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
33. Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
34. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
35. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
37. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len ZKR), nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu,1a) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.
41. Vyššie ustálený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
42. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi úpadcom ako veriteľom (dodávateľom) a žalovaným ako dlžníkom (spotrebiteľom) došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko veriteľ dočasne poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 5 000,- Eur vo forme úveru a žalovaný sa zaviazal uhradiť úpadcovi sumu 7 786,80 Eur v 60-ich mesačných splátkach po 129,78 Eur s tým, že prvá splátka sa stane splatnou k 25.06.2018. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá RPMN vo výške 20,68 %, ročná úroková sadzba vo výške 19,03 %. Taktiež medzi stranami sporu došlo k dohode o zabezpečení poistenia, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať mesačne sumu 8 Eur.
43. Tunajší súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže úpadca pri dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval v pozícií dodávateľa, ktorý ako právnická osoba poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný ako fyzická osoba pri dojednaní predmetného zmluvného vzťahu vystupoval v postavení spotrebiteľa, t.j. nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd preskúmal žalobcom predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, či táto obsahuje všetky zákonnom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti. Taktiež súd skúmal, či žalobca nezanedbal povinnosti, ktoré mu ako veriteľovi vyplývajú z ustanovenia § 7 predmetného zákona, pričom z predložených listinných dokladov súd vyhodnotil, že úpadca vykonal lustráciu
žalovaného v registri CRIF, taktiež pred poskytnutím úveru vyžadoval od žalovaného predloženie pracovnej zmluvy, výplatných pások ako aj výpis z ich účtu, teda disponoval údajmi o príjmoch ako aj výdavkov žalovaného, ktoré s odbornou starostlivosťou posúdil, pričom dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaný v čase poskytnutia úveru disponoval voľnými finančnými prostriedkami, z ktorých bol schopný splácať veriteľom poskytnutý úver s mesačnou splátkou vo výške 129,78 Eur.
44. Následne súd pristúpil k preskúmaniu zákonnosti jednotlivých dojednaných zmluvných podmienok, pričom považuje za potrebné poukázať na to, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebitelia vstupujú do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si dodávateľ vopred určil, pričom spotrebitelia nemajú možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vzhľadom na uvedený špecifický charakter zmluvného vzťahu zákonodarca podrobnejšie v jednotlivých právnych predpisoch upravil pravidlá pre dojednanie zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorých splnenie sa vyžadujú pre ich platnosť a zabezpečením ktorých dochádza k vyrovnaniu nerovnováhy medzi zmluvnými stranami. Zákonodarca zároveň uložil štátnym orgánom povinnosť kontrolovať, či zo strany dodávateľa nedochádza k dojednaniu zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ voči spotrebiteľovi neuplatňuje svoje nároky. Uvedená povinnosť vyplýva aj z členstva Slovenskej republiky v Európskej únií, nakoľko z čl.6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že všetky členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Povinnosť súdu zasiahnuť voči nekalej podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a vo veci Salvat Editore sa A José M. Sánchez Alcón Prades a spol (C-240/98 a C-244/98), z ktorých vyplýva, že ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
45. Súd z úradnej moci preskúmal žalobcom predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel k záveru, že dojednaná úroková sadzba vo výške 19,03 % ročne je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerné úrokové sadzby z obdobných úverov pri nových úveroch od 1 roka do 5 rokov boli v tom čase vo výške 5,13 % ročne, teda dohodnutá výška úrokov v danom prípade niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadzby (takmer 4-násobne), za ktoré poskytovali banky úvery v rozhodnom čase, teda v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené, tunajší súd vyhodnotil dojednaný úrok za neplatný, pre jeho rozpor s dobrými mravmi.
46. Čo sa týka inštitútu dobrých mravov, tento nie je v zákone definovaný, avšak v súdnej praxi bol tento inštitút ustálený ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavania je častokrát zabezpečované aj právnymi normami ale zároveň tieto zásady sú obsiahnuté aj v mimoprávnom súbore pravidiel správania sa, ktorý je všeobecne uznávaný vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Na základe uvedeného je potrebné ustáliť, že právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré samé osebe nemusia mať povahu právnych noriem ale sú v rozpore so všeobecne uznávanými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009, kde tento konštatoval, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
47. Rozhodovacia prax súdov vyhodnotila výšku úrokov ako priečiacu sa dobrým mravom v prípadoch, ak tieto prevyšovali úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/26/2011 , rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/133/2014 zo dňa 25.6.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/79/2016 zo dňa 26.10.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co/53/2016 zo dňa 29.8.2016 a iné)
48. Súdna prax taktiež ustálila, že za rozporné s dobrými mravmi sa považuje poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 z 5.11.2014, sp.zn. 8CoCsp/20/2022 z 30.6.2022, sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/77/2017 z 14.3.2018, rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/114/119 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 15Co/276/2018 zo dňa 13.3.2019 a iné)
49. Vzhľadom na uvedené závery tunajší súd konštatuje, že posudzovanie výšky dojednaných úrokov nie je vyňaté zo súdnej kontroly podľa § 53 ods. 1 a § 39 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z uvedeného, súdnou praxou bolo ustálené, že priečiacou sa dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom, a to aj v prípade nebankových spoločností. Poukazujúc na skutočnosť, že v prejednávanom prípade bola výška dohodnutých úrokov úveru v hodnote 19,03 % ročne, táto prevýšila takmer 4 násobne hodnotu úrokových sadzieb nových spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami na 1-5 rokov, ktoré banky poskytovali v máji 2018 (vo výške 5,13 % ročne), vzhľadom na uvedené vyhodnotil tunajší súd výšku dojednaného úveru ako odporujúcu dobrým mravom, a teda neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pre neplatné dojednanie úrokovej sadzby je nevyhnutné skonštatovať, že žalobcom poskytnutý úver bol bezúročný.
50. Pokiaľ by žalobca namietal, že výšku úrokovej sadzby nemožno posudzovať izolovane bez toho, aby súd prihliadal na to, že celková výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa §1a nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka , súd uvádza, že predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačných mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne ďalšie okolnosti. (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/53/2016 zo dňa 28.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31. mája 2018 ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9CoCsp/22/2020 z 22. 10. 2020). Vzhľadom na uvedené závery súd osobitne, bez ohľadu na výšku dojednanej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, posudzoval výšku dohodnutej úrokovej sadzby a dospel k záveru o tom, že táto odporuje dobrým mravom, a teda je neplatná podľa § 39 Občianskemu zákonníku.
51. V dôsledku vyhodnotenia dohodnutého zmluvného úroku za neplatný, súd započítal jednotlivé žalovanými uskutočnené platby na istinu úveru vo výške určenej podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to konkrétne v čl. XIV zmluvy, nakoľko uvedené rozloženie a započítanie jednotlivých zložiek splátok predstavovalo vzájomnú dohodu zmluvných strán, pričom z vykonaných úhrad nezapočítaval žiadnu časť na splatenie úroku, z dôvodu, že tento bol vyhlásený za neplatný. Taktiež súd započítaval jednotlivé platby aj na dohodnuté náklady spojené s poistením vo výške 8,- Eur mesačne. Žalovaným uhradenou sumou dňa 15.6.2018 vo výške 137,78 Eur boli pokryté splátky k 25.6.2018, 25.7.2018 a čiastočne aj splátka zo dňa 25.8.2018. Keďže tunajší súd bol viazaný postupom upraveným v ustanovení § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s §101
Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi nárok len na tie splátky úveru, ktoré v čase podania žaloby neboli premlčané, teda len splátky nasledujúce po 18.5.2020 a to ako bolo vyššie uvedené, len v časti dohodnutej istiny a dohodnutého poistenia úveru. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok len na istinu úveru, dohodnutého od 24. splátky až po 60. splátku v poradí, ktorá predstavovala sumu 3611,69 Eur ako aj nárok na náklady spojené s poistením vo výške 296,- Eur (37 x 8,- Eur) za rovnaké obdobie, nakoľko v čase rozhodovania boli všetky dohodnuté splátky úveru ako aj nákladov na poistenie už splatné a to aj s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 ZKR.
52. Keďže žalobca sa omeškal s úhradou jednotlivých splátok, ktoré neboli v čase podania žaloby premlčané, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto jednotlivých splátok, súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako sú uvedené vo výroku predmetného rozsudku, pričom suma, z ktorej súd priznával 5% ročné úroky z omeškania, je tvorená súčtom výšky istiny, dohodnutej v čl. XIV zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre jednotlivé nepremlčané mesačné splátky, a nákladov spojených s poistením vo výške 8,- Eur mesačne.
53. Tunajší súd taktiež žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie sumy 7,- Eur titulom poštových nákladov, nakoľko mal na základe doložených doručeniek za preukázané, že úpadca zaslal žalovanému dve upomienky, pričom v zmysle Sadzobníka poplatkov, ktorý bol podpísaný žalovaným bola prvá listová zásielka spoplatnená sumou 3,- Eur a druhá spoplatnená sumou 4,- Eur a keďže aj reálne vynaloženie týchto nákladov bolo žalobcom aj preukázané, preto súd mal za preukázaný vznik týchto nákladov žalobcovi, v dôsledku čoho priznal žalobcovi predmetný nárok.
54. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v kapitalizovanej sume 526,81 Eur, súd tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu v uvedenom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca si predmetný nárok uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní a to čl. IX zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom uvedené zmluvné ustanovenie už bolo rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/99/2018 z 10.10.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/23/2020 z 29.4.2021 vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka má žalobca povinnosť sa zdržať používania predmetnej podmienky ako aj uplatňovania si nárokov, ktoré z tejto podmienky vyplývajú. Taktiež je potrebné uviesť aj to, že aj ďalšie súdy, vyhodnocujú uvedenú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú a to napr. rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 21Csp/115/2022 z 07. 03. 2023, rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4Csp/23/2022 z 11. 11. 2022, rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 6Csp/82/2022 z 28. 02. 2023 a ďalšie, pričom ani ten fakt, že žalobca si neuplatňuje 12% zmluvnú pokutu ale iba vo výške 10% ročne, ktorú si sám modifikoval pre účely žaloby, je irelevantné pre predmetnú vec, nakoľko stále sa jedná o nárok, vyplývajúci z neplatnej zmluvnej podmienky. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať, teda moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.13CoCsp/52/2021 z 25. 05. 2022). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8CoCsp/2/2022 z 29. 09. 2022, kde v obdobnej veci, súd posudzoval neprijateľnosť rovnakej zmluvnej pokuty, ako žalobca uplatňuje v tomto konaní a dospel k nasledovnému záveru: „Keďže súčet úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v zmysle § 3a ods. 1 Nariadenia boli dojednané v rozpore so znením príslušnej právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, pričom takéto zmluvné dojednania sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 OZ), avšak moderácia takýchto zmluvných dojednaní potom nie je možná (pozri rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 04. 2010, sp. zn. 8Co/76/2010), je odvolací súd toho názoru, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu ani úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, pretože ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú ako také neplatné. Je potrebné hodnotiť kumulatívny účinok všetkých sankčných podmienok v predmetnej zmluve bez ohľadu na to, či veriteľ skutočne trvá na ich plnej úhrade. Preto sa jednotlivé sankcie musia hodnotiť kumulatívne, dôsledkom čoho je potom neprijateľnosť všetkých sankcií ako celku (nezachováva sa časť sankcií, ktorá je v prijateľnej miere).“
55. Vzhľadom na uvedené súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zmluvnú pokutu v sume 526,81 Eur a v uvedenej časti žalobu žalobcu zamietol. Ako bolo vyššie uvedené súd zamietol aj žalobu v prevyšujúcej časti súdom priznanej istiny nad sumu 3611,69 Eur ako aj istiny titulom kapitalizovaných nákladov, spojených s poistením, nad sumu 296,- Eur, taktiež žalobu v časti kapitalizovaných úrokov vo výške
1971,12 Eur ako aj v časti zákonného úroku z omeškania nad súdom priznanú sumu, keďže v týchto častiach považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a to na základe vyššie uvedených záverov.
56. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. V danom prípade súd žalobe vyhovel čo do uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 3611,69 Eur spolu so sumou 296,- Eur a nákladmi vo výške 7,- Eur, celkovo súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3914,69 Eur (3611,69 Eur + 296,- Eur + 7,- Eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom žalobca sa domáhal zaplatenia 7876,44 Eur (4899,51 Eur titulom úveru + 472 Eur titulom poistenia + 1971,12 Eur titulom kapitalizovaných zmluvných úrokov + 526,81 titulom zmluvnej pokuty +7,- Eur titulom nákladov), teda úspech žalobcu predstavoval 46%, úspech žalovaného predstavoval 54%, teda rozdiel medzi úspechom žalovaného a úspechom žalobcu je nepatrný, preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.