Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-45-2012.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/45/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Mliekarenská 10, zast. advokátkou: JUDr. Andrea Cviková, Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. XXXX/X, XXX XX G., žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za účasti súdneho exekútora: JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom Viedenská cesta 5, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 26. septembra 2011 č. k. 2Er/1409/2011-14, EX 840/11 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť (súdneho exekútora) o udelenie poverenia (na vykonanie exekúcie) sledujúcu vymoženie pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Michala Krnáča z 11.07.2011 č. k. RK-139/11-MK a pozostávajúcej z tzv. istiny 1.273,92 eur so 9 % ročným úrokom zo sumy 1.378,62 eur od 01.04.2010 do 21.04.2010, s 9 % ročným úrokom zo sumy 1.326,27 eur od 22.04.2010 do 12.10.2010, s 9 % ročným úrokom zo sumy 1.273,92 eur od 13.10.2010 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Právne rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 44 ods. 2 a 3 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda Exekučného poriadku); § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len ZoRK“) i s odkazom na jeho ust. § 34; § 2 písm. a/ a b/, § 3 a § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z. z., ďalej tiež len „ZoSÚ“); § 39 a 52, § 53 ods. 1 a 4 a § 54 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) ); § 497 Obch. Z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a tiež čl. 5 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vecne mal za to, že z dojednania účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000047473 zo 14.12.2006 boli nedostatočne určitými, nezrozumiteľnými, nejasnými a v rozpore so ZoSÚ. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky, Rozhodcovský rozsudok nerešpektujúci rozpor požadovaného plnenia najmä s ust. § 53 ods. 1 O. z. (značná nerovnováha v právach a povinnostiach strán zmluvy v neprospech spotrebiteľa) preto zaväzoval povinného na právom nedovolené a i dobrým mravom odporujúce plnenie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (v ktorom by došlo k udeleniu poverenia), namietajúc pritom predovšetkým nesprávnosťou posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke. Súdu prvého stupňa jednak vytýkal nesprávnosť preskúmavania exekučného titulu mimo rámec vymedzený v ZoRK (čiže bez požiadavky povinného na preskúmanie rozhodcovského rozsudku rozhodcom alebo v konaní o zrušenie takého rozhodnutia súdom, keďže exekučný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku) a rozsah prieskumnej činnosti bol obmedzený len na podmienky materiálnej i formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie prípadného rozporu priznaného plnenia
s právom či dobrými mravmi (čo ale neplatilo o skúmaní právneho dôvodu plnenia). Exekučnému súdu s prihliadnutím na vyššie uvedené opravné mechanizmy (podľa ZoRK) tak podľa odvolateľa chýbala i právomoc na prieskum rozhodcovského rozsudku. Oprávnený poukazuje vo vzťahu k svojej argumentácii podporne aj na rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/166/2008-82, kde v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola posudzovaná aj platnosť rozhodcovskej doložky a kde ani tento súd nekonštatoval jej neprijateľnosť. Podľa názoru oprávneného teda zo strany súdu prvého stupňa ide zásadné prekročenie jeho právomocí. Poukázal tiež na znenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ a konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka toto ustanovenie plne rešpektuje, nakoľko nebráni spotrebiteľovi, resp. ktorémukoľvek žalobcovi využiť v prípade sporu občianske súdne konanie. Odkazy prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na judikatúru Súdneho dvora EÚ sa javia odvolateľovi ako účelové, nezohľadňujúce ich samotný obsah, pričom je toho názoru, že tieto rozhodnutia nemajú všeobecnú použiteľnosť, ale sú len výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. Oprávnený v odvolaní žiadal, krajský súd ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.
Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako ako odvolací súd mal za to, že z dojednania účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000047473 zo 14.12.2006 boli nedostatočne určitými, nezrozumiteľnými, nejasnými a v rozpore so ZoSÚ, pričom už samo dojednanie o povinnosti vrátiť dvojnásobok reálne poskytnutej treba považovať za neprimerané. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok malým a zhusteným písmom bola nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.
To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadriteľná tiež slovami, že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných obdobných vecí. Ako na to správne poukázal už súd prvého stupňa, je to totiž práve ustanovenie § 44 ods. 2 E. p., ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; pričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom postačuje už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom troch listín majúcich sa takto preskúmať (nezriedka pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie a povahy veci exekučný titul sú prenesené i do inej či do oboch ďalších).
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.