Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Er-77-2005.pdf
PDF · 76.79 KB
Case nature
Subarea
16Er/77/2005
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast.: JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: S. C.Q., H.. XX.XX.XXXX, X. X, Želiezovce, o vymoženie 638,65 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice poverením zo dňa 28.2.2005 pod č.k. 16Er/77/2005-9 (5402 027132*) poveril súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagyho, vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - Notárskej zápisnice č. N 3861/04, NZ 77745/04 zo dňa 23.10.2004, spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, Gajova 13 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie úroku z omeškania vo výške 638,65 eura.
Uznesením č.k. 16Er/77/2005-20 zo dňa 5.12.2007 tunajší súd vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pre nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa -2- 16Er/77/2005
v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie.
Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V praxi však môže dôjsť k tomu, že exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, t.j. neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu (§ 41 až 43 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Notárska zápisnica N 3861/04, NZ 77745/04 zo dňa 23.10.2004, spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, Gajova 13. V predmetnej notárskej zápisnici je povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom konajúcim na základe plnej moci, ktorú povinný udelil v Zmluve o úvere, ktorú uzatvoril s oprávneným. Na základe uvedeného splnomocnenia, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, splnomocnený zástupca uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej len EP) v znení neskorších predpisov, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 písm. c) EP.
Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) EP vyplýva, že predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod, predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí.
Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul,
-3- 16Er/77/2005
ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zákona č. 323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 58 ods.1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh ako aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) citovaného EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu (pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v predtlači), čo možno považovať aj za obmedzenie slobodnej voľby advokáta /§ 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii/ ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je, dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami), je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul.
Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si právneho zástupcu (plnomocenstvo bolo súčasťou formulárovej zmluvy o úvere), je dôvodný záver, že takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným právnym úkonom aj samotnú notársku zápisnicu.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd považuje samotnú notársku zápisnicu za neplatný právny úkon a na základe tohto neplatného právneho úkonu sa vedie exekučné konanie, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
Podľa § 44 ods. 6 cit. Exekučného poriadku, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
-4- 16Er/77/2005
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekučné konanie, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko by to odporovalo hospodárnosti exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.