Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/100/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpeného S.. Q. D., O. v N. D., R.. A. H. XX/X, proti odporcovi O. - I. N., O., A. W. č. X, D., X.: 00 XXX XXX, o zaplatenie 746,86 Eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. februára 2011, č.k. - 121, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 746,86 Eur, spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania od 17.03.2009 do zaplatenia. O trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že účastníci uzavreli 19.09.2005 poistnú zmluvu X. č. XXXXXXXXXX, ktorej zmeny sa domáhal navrhovateľ listom zo dňa 13.03.2008. Zmena nebola odporcom akceptovaná s odôvodnením, že ide o technickú nemožnosť a na požiadanie navrhovateľa bola vrátená suma, ktorú navrhovateľ zaplatil tak, aby nemal prípadný nedoplatok pri akceptovaní zmeny zmluvy, po neakceptovaní návrhu na zmenu platila pôvodná zmluva a obaja účastníci právneho vzťahu túto situáciu akceptovali, keď navrhovateľ riadne platil mesačne poistné vo výške 17,66 Eur. Navrhovateľ preto s účinkami od 17.03.2008 uzavrel poistnú zmluvu, ktorá v sebe inkorporovala poistné požiadavky navrhovateľa, ktoré žiadal vykonať v pôvodnej zmluve. Odporca zaslal navrhovateľovi 18.08.2008 list, v ktorom mu oznámil, že na základe jeho žiadosti vykonal zmenu v poistnej zmluve X. č. XXXXXXXXXX a v tomto zmysle mu zasiela dva Dodatky účinné spätne k 21.04.2008 a 21.06.2008, ktorými sa mení aj výška poistného, pričom mu poskytuje balík služieb 5UP. Zároveň konštatoval, že správanie sa odporcu bolo neštandardné, keď oznámil navrhovateľovi, že jeho návrh zmeny neakceptuje a po uplynutí 5 mesiacov ho so spätnou účinnosťou akceptoval, pričom obsah zmluvy zmenil, keď nepripustil žiadanú zmenu na balík služieb 1UP, ale na balík služieb 5UP. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že odporca listom zo dňa 26.05.2009 oznámil navrhovateľovi, že poistná zmluva ku dňu 16.03.2009 zanikla titulom neplatenia ďalšieho poistného a vyplatí odporcovi zostatkovú hodnotu poistky 200,87 Eur, pretože odporca aj napriek skoršej výzve poistenie riadne a včas neuhradil. Súd prvého stupňa tento dátum považoval za určujúci pre zánik poistnej zmluvy v zmysle ust. . Akékoľvek ďalšie úkony odporcu označené ako obnova poistnej zmluvy v pôvodnom znení a oznámenia, ktorými žiada navrhovateľa, aby považoval zánikový list zmluvy a zánik zmluvy za bezpredmetný, považoval súd prvého stupňa za neakceptovateľné, pretože nerešpektovali zánik zmluvy a nie je možné pripustiť, že by ju bolo možné obnoviť. Vyslovil názor, že rozhodnutím o obnovení zmluvy by založil navrhovateľovi povinnosť doplatiť poistné, išlo v podstate o zmenu záväzku, zmenu v platení poistného,

na čo odporca nebol oprávnený. Keďže sa zmluva nemohla obnoviť, nemohla ani druhýkrát zaniknúť pre nezaplatenie poistného ku dňu 07.01.2010, lebo toto konanie by bolo v rozpore nielen s princípmi právnej istoty, ale aj s princípmi zmluvnej autonómie pri uzatváraní občianskoprávnych zmlúv. Odporca nemohol jednostranne rozhodnúť o obnove niečoho, čo zo zákona zaniklo a stotožnili sa s tým obaja účastníci konania a naviac, obnovenie poistnej zmluvy nepozná. Rovnako tak odporca žiadnym spôsobom nemohol dospieť k záveru, že obnovená zmluva, hoci aj v pôvodnom znení zanikla pre opätovné neplatenie poistného k 07.01.2010, lebo tieto úkony odporcu boli nadbytočné a nie je možné na ne prihliadať. Konštatoval, že odporca jednoznačne svojím konaním porušil právnu povinnosť hoci aj z nedbanlivosti, keď požiadavkám svojho klienta nevenoval náležitú pozornosť, neakceptoval jeho návrh, na ktorý reagoval oznámením o nemožnosti a následne sám navrhol zmenu zmluvy opäť neakceptujúc nesúhlas svojho zmluvného partnera. Mal tak preukázaný prvý predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu. V ďalšom však nezistil, že by v príčinnej súvislosti s konaním odporcu bola navrhovateľovi spôsobená škoda a už vôbec sa nestotožnil s požiadavkou navrhovateľa na vrátenie celej sumy, ktorú platil od uzavretia poistnej zmluvy (19.09.2005) do konca poistenia, t.j. 17.03.2009. V tomto období poskytoval odporca na základe uzavretej rizikovej zmluvy navrhovateľovi poistné krytie, teda bol pripravený pre prípad poistnej udalosti plniť poistencovi navrhovateľa a teda sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že išlo o stratu vloženej čiastky. Vyslovil názor, že účelom poistenia nie je tvorba úspor a naviac odporca sa zaviazal vyplatiť navrhovateľovi kapitalizovaný zostatok poistky vo výške 200,87 Eur. Tzv. nemajetkovú ujmu navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval a pokiaľ tvrdil, že táto predstavuje stratu poistného krytia, navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by stratou poistného krytia utrpel akúkoľvek ujmu, najmä ak o tejto strate ani nevedel a neakceptoval ju do mája 2009 a následne ju akceptoval a bol si vedomý svojich tvrdení, že zmluva zanikla, čoho logickým dôsledkom je strata poistného krytia. V závere vyslovil názor, že pokiaľ zmluva zanikla 17.03.2009, nemohla zaniknúť 07.01.2010 a pokiaľ navrhovateľ prijal od odporcu plnenie vo výške 355,87 Eur, toto plnenie v plnom rozsahu pokrylo dôvodne žalovanú časť nároku (200,87 Eur + úrok z omeškania), teda navrhovateľ dostal zvýšenú (odkupnú) hodnotu svojej poistky ku dňu zániku poistenia. Poukázal aj na tú skutočnosť, že zmluva zanikla 17.03.2009 práve z dôvodu porušenia povinnosti zo strany odporcu a preto akékoľvek požiadavky na doplatenie časti poistného by boli v rozpore s dobrými mravmi.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhovateľ jeho zmenu tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 390,87 Eur titulom náhrady škody, ako aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 746,86 Eur od 17.03.2009 do 03.05.2010, ako aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 390,87 Eur od 04.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vyčítal neúplné zistenie skutkového stavu, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej súdu prvého stupňa vyčítal, že mylne spája investičné životné poistenie s úrazovým poistením. Vyslovil názor, že poistná zmluva X. je variabilným sporiacim produktom a poistné plnenie sa vypláca v prípade dožitia alebo v prípade smrti. Jedná sa vyslovene o tvorbu úspor a to je hlavným účelom tohto produktu. Akékoľvek krátenie plnenia je preto neprípustné. Práve zrušením riadnej, platnej zmluvy, vytvorenej za účelom dlhodobého sporenia, utrpel navrhovateľ finančnú škodu a to minimálne vo výške sumy, ktorú do sporenia vložil. Navrhovateľ sa rozhodol kvôli možným ťažkostiam pri preukazovaní výšky škody nežalovať niekoľko tisíc Sk, o ktoré prišiel, keďže v rámci investícií sa hodnota zmluvy navyšuje. K tomu bol priložený aj predpokladaný vývoj hodnoty zmluvy - sporenia, ktoré dostal navrhovateľ pri uzatvorení zmluvy X. zo dňa XX.XX.XXXX, kde k sporeniu došlo. Poukázal na to, že súd napriek tomu, že mal za preukázané, že pri zrušení zmluvy pochybil odporca, nepožadoval špecifikáciu konečnej vyplatenej sumy 355,87 Eur a žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo pokladá toto plnenie za adekvátne a plne pokrývajúce nároky navrhovateľa. Zdôraznil, že v danom prípade sa jednalo o variabilný sporiaci program X., kde sú úspory vyplatené poistenému v určitom veku, alebo dochádza k plneniu iba v prípade vzniku nepredvídateľnej životnej udalosti, nikdy nie úrazu. Je preto zrejmé, že k ukráteniu nasporenej sumy by mohlo dôjsť iba v prípade, ak by samotný sporiteľ - poistený predčasne požiadal o ukončenie platnosti zmluvy, čo sa nikdy nestalo, lebo nedošlo k žiadnej poistnej udalosti a k výplate konečnej sumy došlo v dôsledku toho, že zmluva bola zrušená výlučne kvôli nedbalostnému a zavinenému správaniu odporcu. Poukázal na ďalšie pochybenia odporcu v súvislosti s jeho rozhodnutím o navrhovanej zmene poistnej zmluvy a vôbec zániku poistenia. Spochybnil záver súdu prvého stupňa o tom, že v príčinnej súvislosti s konaním odporcu nebola zistená škoda na strane navrhovateľa. Súd má totiž jednoznačne preukázané,

že odporca pochybil a neoprávnene zrušil základ zmluvy a teda odporca svojím konaním jednoznačne porušil právnu povinnosť. Je preto nutné jednoznačne dôjsť k záveru a konštatovať, že zmluva X. zanikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcu. Podľa jeho názoru aj samotná výška škody je nesporná, keďže navrhovateľ mesačne riadne platil čiastky poistného v prospech účtu - sporiacej poistky X.. V prípade takéhoto druhu produktu nie je možné, aby nastal prípad poistnej udalosti okrem smrti poisteného. Odporca tu poistne nekryl žiadny poistný prípad, lebo tým, že predčasne zrušil sporiaci účet, táto poistka sa prestala správať ako sporiaci účet a keďže bola zrušená pred šiestym rokom sporenia, uplatnil si voči navrhovateľovi sankcie (krátil sumu) akoby sám navrhovateľ zmluvu predčasne ukončil. Navrhovateľ teda trvá na tom, že keď sa odpočíta od súčtu platieb čiastočné plnenie odporcu, vo zvyšnej časti predstavuje rozsah škody, ktorá mu vznikla. Ak by totiž odporca neporušil svoju právnu povinnosť, navrhovateľ by mal predmetné finančné prostriedky na svojom účte a mal by z nich prospech v zmysle podmienok predmetnej zmluvy i v plnej výške bez akýchkoľvek obmedzení. Nevidí preto žiaden dôvod na krátenie výplaty poistného, lebo sám zmluvu nevypovedal, nepochybil a ani nenastala žiadna poistná udalosť, ktorá by mohla mať vplyv na výšku vyplácanej sumy. Považoval preto za splnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že prvostupňový súd zložky poistenia spája správne. Spochybnil názory navrhovateľa o tom, že mal s odporcom uzatvorené poistenie len ako sporiaci program a jeho poistenie nemá nič spoločné s poistením, ktoré by krylo poisteného pre prípad poistnej udalosti následkom úrazu. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX však tieto skutočnosti nevyplývajú. Navrhovateľ totiž XX.XX.XXXX uzavrel s odporcom poistnú zmluvu typu životného poistenia X., ktorý predstavuje univerzálny program životného poistenia spojeného s investovaním. Hlavná zložka tohto poistného programu poskytuje dlhodobú formu investovania a finančné zabezpečenie oprávnenej osoby v prípade smrti poisteného. Poistnú ochranu pre prípad smrti je pri tomto produkte možné zvýšiť dojednaním voliteľného poistenia (úrazové poistenie a pripoistenie). Navrhovateľ mal uzatvorené poistenie s dvomi zložkami - investičné životné poistenie 1UL - M (základná dĺžka poistenia) s lehotným poistným 500,- Sk mesačne a úrazové poistenie dospelých 5UP (voliteľná zložka poistenia) s lehotným poistným 7,- Sk mesačne a pripoistenie oslobodenia od platenia poistného s lehotným poistným 25,- Sk mesačne. Lehotné poistné 500,- Sk sa ako investičná zložka počas trvania poistenia investovala do akciového fondu O., voliteľná zložka poistenia - úrazové poistenie zabezpečovalo navrhovateľovi poistné krytie počas celej doby poistenia (pri smrti následkom úrazu bola dojednaná poistná suma 100.000,- Sk). Uzatvorené poistenie sa riadilo ustanoveniami , všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami O. - I. N. O. Počas trvania poistenia došlo zo strany odporcu ku chybe, keď navrhovateľa mylne informoval, že uzatvorená poistná zmluva zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 16.03.2009, čo po intervencii navrhovateľa uznal a v liste zo dňa 12.11.2009 právnej zástupkyni navrhovateľa oznámil, aby navrhovateľ zaslaný dodatok a zánikový list zo dňa 26.05.2009 považoval za bezpredmetný. Zároveň oznámili, že zmluvu uviedli do pôvodného stavu. Keďže uznali argumenty navrhovateľa, že dodatok k poistnej zmluve bol právne neúčinný a že poistná zmluva nemohla zaniknúť pre neplatenie ku dňu 16.03.2009, nakoľko navrhovateľ plnil poistné, uhradili aj právnej zástupkyni navrhovateľa trovy vo výške 282,41 Eur. Skutočnosť, že dodatok k poistnej zmluve nebol uzatvorený neznamená, že by bola poistná zmluva neplatná, resp. že by sa rušila od začiatku, ale má to za následok, že poistná zmluva bola i po dátume 16.03.2009 v nezmenenom znení a klient aj poisťovňa mali nezmenené práva a povinnosti. Poistná zmluva bola tak po tomto dátume aktívna, poistenému bolo naďalej poskytované poistné krytie a zaplatené poistné sa naďalej umiestňovalo do O. akciového fondu, čím sa zhodnocovalo. Z dôvodu, že navrhovateľ napriek výzvam odporcu po 21.05.2009 poistné neplatil, boli mu nútení zaslať 04.12.2009 kvalifikovanú výzvu na zaplatenie poistného v zmysle , ktoré obsahovalo upozornenie, že v prípade nezaplatenia poistného do jedného mesiaca od doručenia výzvy poistenie zanikne. Táto výzva bola navrhovateľovi doručená 07.12.2009 a keďže navrhovateľ poistné v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy nezaplatil, poistná zmluva tak zanikla ku dňu 07.01.2010. Poistná zmluva nebola preto zrušená zo strany odporcu ako sa to domnieva navrhovateľ. Navrhovateľ poukazuje na tú skutočnosť, že po zániku zmluvy prišiel o finančné prostriedky, t.j. o úspory, ktoré sa tvorili na investičnom životnom poistení, vyslovili názor, že o tieto úspory navrhovateľ neprišiel, ale práve on sám po liste odporcu zo dňa 11.12.2009 vedome sa vystavil riziku, že v dôsledku jeho rozhodnutia neplatiť zmluvné poistné, zmluva predčasne zanikne. Navrhovateľovi bolo taktiež zrejmé, že pri takomto predčasnom zániku poistenia má právo na odbytné vo výške celkovej hodnoty podielových jednotiek, t.j. hodnoty účtu poistníka k najbližšiemu dňu ocenenia fondov nasledujúcemu po dni zániku zmluvy

zníženej o poplatok za nesplatené počiatočné náklady, o poplatok za zrušenie zmluvy a o prípadné dlžné poistné za voliteľné poistenia a pripoistenia za dobu od ich zániku, keďže neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania a navrhovateľ svojím podpisom na poistnej zmluve potvrdil, že bol s nimi oboznámený.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvádzanými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa , ,

Dôvod na odvolanie podľa (je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci vyplýva zo zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 8. februára 2011, že súd prvého stupňa po záverečných prednesoch účastníkov, resp. ich zástupcov poskytol im poučenie podľa , podľa ktorého súd poučí účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po poučení podľa citovaného zákonného ustanovenia skonštatoval v zápisnici, že návrhy na doplnenie dokazovania účastníci nemali. Nie je preto zrejmé, aký dôkaz nevykonal súd prvého stupňa, v dôsledku čoho by vznikol taký nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý by bolo možné opodstatnene napadnúť dôvodom na odvolanie podľa

Podstata odvolacieho dôvodu podľa (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. V prejednávanej veci navrhovateľ zotrváva len na stanovisku, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi, škoda má spočívať v plnení, ktoré do zániku poistenia zaplatil. Tieto tvrdenia tak nemožno považovať za odlišné skutkové závery, než z ktorých vychádza súd prvého stupňa.

Dôvodom podľa ust. totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Pokiaľ ide o dôvod na odvolanie podľa - nesprávne právne posúdenie, tak tu ide o mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V danej veci súd prvého stupňa vec, v ktorej navrhovateľ sa domáha náhrady škody správne posudzoval podľa ust. . Aplikácie citovaného zákonného ustanovenia sa dovoláva aj navrhovateľ. Súdu prvého stupňa však vyčíta, že nepovažoval za splnené všetky predpoklady

zodpovednosti za škodu, keď vyslovil názor, že v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu. Súd prvého stupňa v súlade s názorom odvolateľa konštatuje, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je jednak protiprávny úkon škodcu, ďalej spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Zároveň konštatoval porušenie právnej povinnosti v súvislosti s postupom odporcu pri zmene poistnej zmluvy. Navrhovateľ vo svojom odvolaní akcentuje práve porušenie právnej povinnosti, ktorých sa odporca dopustil a ktoré aj následne uznal. Splnenie tohto základného predpokladu zodpovednosti za škodu však nemôže postačovať k záveru o tom, že odporca má povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu, pokiaľ nie sú splnené aj ďalšie predpoklady, tak ako sú vyššie uvedené.

Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. V danej veci navrhovateľ najmä v odvolaní vymedzuje existenciu škody tak, že sa rovná sume, ktorú do poistenia počas trvania poistného vzťahu s odporcom vložil. Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyložil, z akého dôvodu nie je možné tieto prostriedky považovať za škodu na strane navrhovateľa. Krajský súd sa s týmito dôvodmi v zmysle ust. plne stotožňuje a považuje ich za správne, keďže zodpovedajú princípom poistných vzťahov a účelu a dôvodu platenia poistného.

Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom potvrdený.

Odporca bol tak úspešný aj v odvolacom konaní, preto by mu v zmysle ust. v spojení s ust. patrila náhrada trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .