Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-76-2023.pdf
PDF · 149.98 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/76/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu MET Slovakia, a. s., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 45 860 637, v konaní zast. Advokátska kancelária SLEZÁK, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 125 131 proti žalovanému CSM Industry, s. r. o., so sídlom Daxnerova 756, 980 61 Tisovec, IČO: 50 720 350, o zaplatenie 49.582,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12Cb/7/2022-240 zo dňa 22. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 12Cb/7/2022-240 zo dňa 22. marca 2023 v napadnutej prvej výrokovej vete a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 49.582,53 Eur a 8 % úroky z omeškania ročne zo sumy 69,19 Eur od 12.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.055,92 Eur od 20.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.055,92 Eur od 23.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.065,92 Eur od 19.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 18.319,94 Eur od 18.12.2021 do zaplatenia a zo sumy 24.421,31 Eur od 26.01.2022 do zaplatenia, ako aj 40,- Eur nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete pokiaľ sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia ďalších 240,- Eur nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalobu zamietol. V tretej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 15.06.2022 na upomínací súd sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 49.582,53 Eur, úrokov z omeškania 8 % ročne zo sumy 69,19 Eur od 12.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.055,92 Eur od 20.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.055,92 Eur od 23.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.065,92 Eur od 19.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 18.319,94 Eur od 18.12.2021 do zaplatenia a zo sumy 24.421,31 Eur od 26.01.2022 do zaplatenia a 280,- Eur nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na tom základe, že ako dodávateľ plynu uzatvoril so žalovaným v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike zmluvu o združených dodávkach zemného plynu č. SC2020/303 zo dňa 10.11.2020 na obdobie od 01.11.2020 do 31.10.2021 (ďalej aj len „Zmluva I.“) a zmluvu o združených dodávkach zemného plynu č. SC2021/850 zo dňa 01.11.2021 na obdobie od 01.11.2021 do 31.10.2022 (ďalej aj len „Zmluva II.“). Na základe Zmluvy I. a Zmluvy II. sa zaviazal dodávať žalovanému plyn do miesta spotreby a žalovaný sa zaviazal dodaný plyn odoberať
a zaplatiť za dodávku plynu a za distribučné služby dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených v zmluvách. Žalobca si povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy I. plnil riadne a včas, žalovaný sa však dostal do omeškania s úhradou za dodaný plyn a distribučné služby, preto mu vyúčtoval úroky z omeškania podľa bodu 9.24 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), a to faktúrou na sumu 594,33 Eur s dátumom splatnosti 22.02.2022. Žalobca si riadne a včas plnil aj povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy II. a za dodaný plyn a distribučné služby vyúčtoval žalovanému sumu 69,19 Eur splatnú 11.04.2022, sumu 2.055,92 Eur splatnú 19.04.2022, sumu 2.055,92 Eur splatnú 22.02.2022, sumu 2.065,92 Eur splatnú 18.03.2022, sumu 18.319,94 Eur splatnú 17.12.2021 a sumu 24.421,31 splatnú 25.01.2022. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania z jednotlivých súm podľa faktúr za dodávky od dní nasledujúcich po ich splatnosti do zaplatenia a uplatnil si aj náklady spojené s uplatnením pohľadávok, a to za každú splatnú pohľadávku, teda spolu 280,- Eur.
3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že z prílohy č. 1 Zmluvy II. je zrejmé, že do Zmluvy II. bolo zasahované opravou rozsahu DMM z 284,23 m3 na 3000 m3, a to až potom, keď žalovaný Zmluvu podpísal. Z poznámky k ručne dopísanej oprave vyplýva, že túto zrejme vykonal zamestnanec žalobcu A. B., ktorý však nie je štatutárny orgán a takýto zásah do Zmluvy II. nemôže mať právne účinky. Tiež nie je možné, aby si dohodli odoberať množstvo plynu 1500 mWh/rok a zároveň neodoberať viac ako 1094,49867 MWh/rok, preto takéto ustanovenie je neurčité, nejasné, nezrozumiteľné, nie je možné ho dodržať, a preto ho považuje za neplatné. Nakoľko sa jedná o hlavný záväzok Zmluvy II., bez jeho platnosti považuje zvyšné na neho nadväzujúce zmluvné ustanovenia rovnako za neplatné. Žalovaný tiež zdôraznil, že Zmluva II. obsahuje len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli k tejto Zmluve priložené, čo je v rozpore s § 273 Obchodného zákonníka a príloha č. 2 Zmluvy II. obsahuje odkaz na internetovú stránku, na ktorej sa po otvorení zobrazí množstvo dokumentov vrátane veľkého poštu obchodných podmienok, a preto nie je zrejmé, že na ktoré obchodné podmienky vôbec zmluva II. odkazuje. Bez záväznosti VOP Zmluva II. nie je dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná, a preto nie je platná. Žalovaný namietal aj nepreukázanie rozsahu dodaného množstva plynu, lebo žalobca toto nepreukázal a žalobcom tvrdené odobraté množstvo plynu je v rozpore s internou evidenciou žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s vyfakturovanými cenami za obdobie od 01.01 2022 do 31.03.2022, keďže od 01.01.2022 plyn neodoberal, nakoľko mu žalobcom nebol z dôvodu neuhradených záväzkov dodávaný. Dňa 01.02.2022 došlo k prerušeniu dodávok plynu a preplombovaniu odberného miesta, v dôsledku čoho už fyzicky nie je možné ďalej plyn odoberať. V zmysle bodu 9.29 VOP by mal v čase prerušenia dodávok plynu platiť len fixné poplatky a náklady, žalobca si však účtoval aj ročnú sadzbu za DMM, hoci plyn nebol a ani nemohol byť v uvedenom období odoberaný. Akýkoľvek zmluvný záväzok uhrádzať či už fixné náklady alebo preddavky v čase prerušenej dodávky plynu by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania 594,33 Eur, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tiež nepreukázal ani údajný nárok na úhradu poplatku za odpojenie 69,19 Eur, lebo toto zo Zmluvy II. nevyplýva.
4. Žalobca ďalej v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že žalovaný naďalej mal záujem odoberať plyn a súvisiace služby, preto bola podpísaná Zmluva II., pri ktorej však došlo k pisárskej chybe a prekopírovala sa hodnota DMM nie v mernej jednotke m3, ale kWH, preto hodnota je 284,23, ktorá ale vzhľadom k odberovým pomerom žalovaného nemá opodstatnenie. Riaditeľ predaja malým a stredným podnikom A. B. ako poverená osoba podľa prílohy č. 4 si všimol túto očividnú pisársku chybu, kontaktoval telefonicky C. A. a potom generálneho riaditeľa žalovaného p. C. D. ako osoby poverené žalovaným v zmysle prílohy č. 4 Zmluvy II., pričom obaja si uvedomili, že ide o zjavnú chybu a nevideli problém s úpravou (súhlasili). Žalobca s poukazom na bod 5.12 VOP tiež uviedol, že počas platnosti Zmluvy I. žalovaný mal DMM vo výške 3000 m3 a pretože žalobcovi neoznámil záujem o zmenu výšky, platí hodnota 3000m3 aj pre Zmluvu II.. Nikdy sa pritom nestalo, že by fakturoval prekročenie údajnej hodnoty DMM 284,23 m3 v zmysle bodu 5.8-5.10 všeobecných obchodných podmienok, pretože odberné miesto žalovaného malo vždy pridelenú hodnotu 3000 m3. Žalobca poukázal aj na to, že podľa bodu 1.1 Zmluvy II. je zrejmé, že sa majú aplikovať príslušné obchodné podmienky platné ku dňu podpisu zmluvy a žalovaný v bode 1.5 zmluvy 2 aj vyhlásil, že sa oboznámil s VOP a že ich bez výhrad akceptuje. Ak mal žalovaný vystavené faktúry v rozpore s jeho internou evidenciou, mal možnosť v zmysle § 76 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike požiadať o preskúšanie určeného meradla, čo však nikdy nespravil. Aj napriek odpojeniu žalovaného od distribučnej siete distribučná kapacita pre toto odberné miesto je v distribučnej sieti naďalej držaná/rezervovaná v prospech odberného miesta žalovaného, Zmluva II. nebola ukončená, a preto je povinnosťou žalovaného platiť distribučné ceny od 01.11.2021 do 31.10.2022, a to podľa bodu 3.2 v spojitosti s bodom 4.3.6 distribučného cenníka ohľadom fixných
poplatkov a platení ročnej sadzby za DMM za každý kalendárny mesiac v 1/12 ročnej ceny a poplatok za odpojenie je podľa cenníka v bode 4.1.
5. Žalovaný ďalej v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že keby bola vykonaná oprava len pre prepočet DMM z m3 na kWh pri použití koeficientu 1 m3 = 10,797 kWh, bola by opravená hodnota 26,325 m3 a aj keby jeho zamestnanci telefonicky odsúhlasili opravu, čo však popiera, nemalo by to žiaden vplyv na neplatnosť a neurčitosť zmluvy, lebo nebol dodržaný bod 3.1 Zmluvy II., že akékoľvek zmeny musia byť vykonané a podpísané oboma zmluvnými stranami. Zdôraznil, že na internetovej stránke boli ku dňu uzavretia Zmluvy II. uverejnené viaceré obchodné podmienky a všetky boli platné, lebo vydaním ďalších nestratili platnosť. Aj keby Zmluva II. bola platná a VOP záväzné, žalovanému nikdy nevznikla povinnosť platiť faktúry v rozsahu, v akom boli vystavené, lebo ročná sadzba DMM fakturovaná vo výške 1.607,50 Eur bez DPH mesačne nepredstavuje fixný poplatok v zmysle bodu 9.29 VOP.
6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10.11.2020 uzavreli Zmluvu č. SC2020/303 o združených dodávkach zemného plynu na obdobie od 01.11.2020 do 31.10.2021 („Zmluva I.“) a keďže žalovaný nepreukázal, že faktúry podľa tejto zmluvy zaplatil v lehote splatnosti, resp. v iných lehotách, a teda bol so zaplatením faktúr podľa Zmluvy I. v omeškaní, pričom žalobca vykonal výpočet podľa počtu dní omeškania z jednotlivých súm a to vo výške 8 % ročne, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 594,33 Eur úrokov z omeškania.
7. Súd prvej inštancie následne na základe obrany žalovaného posudzoval platnosť Zmluvy č. SC2021/850 o združených dodávkach zemného plynu uzavretej stranami dňa 01.11.2021 na obdobie od 01.11.2021 do 31.10.2022 („Zmluva II.“) a dospel k záveru, že Zmluva II., ani niektorá jej časť, nie je neplatná. Pokiaľ žalovaný namietal, že bola vykonaná oprava ohľadom DMM, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vysvetlenie žalobcu v tomto smere má logiku aj opodstatnenie, a teda išlo o opravu zrejmej nesprávnosti, a teda s poukazom na § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka táto oprava nespôsobuje neplatnosť Zmluvy II., resp. jej časti. Podľa súdu prvej inštancie porovnaním so Zmluvou I. je evidentné, že došlo k chybe (ľudské zlyhanie), keď sa prekopíroval údaj DMM z predchádzajúcej Zmluvy I., kde boli DMM v m3 aj v kWh, do novej Zmluvy II., kde už je údaj o DMM len v m3, ale sa prevzal údaj z nesprávnej kolónky údaja v kWh. Súd prvej inštancie nebol názoru, že by takáto oprava spôsobovala neplatnosť Zmluvy II., resp. jej časti, prípadne že by musela byť Zmluva II. opravená písomne zmenenou zmluvou podpísanou štatutárnym orgánom, pretože nešlo o zmenu zmluvy, ale len o opravu zjavnej chyby v písaní, ku ktorej došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby a zrejmosť takejto nesprávnosti vysvitá z daných súvislosti.
8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že svedkyňa E. D. síce vypovedala, že si nepamätá, že by bola so svedkom A. B. telefonicky dojednala opravu Zmluvy II., ako to tento tvrdil, lebo že ide o jednoduchú technickú úpravu, avšak predložené dôkazy nasvedčovali skôr tomu, že takáto oprava bola dojednaná, a to aj s ohľadom na to, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by došlo k okolnostiam, pre ktoré by mal na ďalší rok znížiť spotrebu plynu z 3000 m3 (284,23 kWh) podľa Zmluvy I. na presných 284,23 m3, teda zníženie oproti predchádzajúcemu ročnému obdobiu na 9,47 %. Aj podľa výpovede svedkyne zavádzajú opatrenia na zníženie spotreby elektriny a plynu, ale nie až na 1/10 a koncom roka 2021 už bol pripravený projekt na realizáciu vykurovania štiepkovým drevom, pritom Zmluva II. sa uzatvárala 01.11.2021.
9. Súd prvej inštancie vzhľadom na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka považoval za účelovú námietku žalovaného týkajúcu na obchodných podmienok a zdôraznil, že v obchodnom styku sa vyžaduje určitá profesionalita, takže sa dá predpokladať, že by žalovaný mal mať vedomosť o tom, ktoré VOP platia na daný vzťah (ak nie je v zmluve uvedené inak, tak posledné VOP, platné v čase uzavretia zmluvy). Pritom už v Zmluve II. je ako príloha č. 2 VOP odkaz na stránku, takže pred podpisom zmluvy si mal žalovaný toto preveriť a až do doručenia žaloby žalovaný nenamietal, že by nebolo jasné, ktoré VOP na daný vzťah platia.
10. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného o rozpor s jeho internou evidenciou, poukázal na to, že je na žalovanom, aby preukázal, že množstvo dodaného plynu nie je podľa žalobcom tvrdeného stavu.
11. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že zmluvný záväzok uhrádzať fixné náklady alebo preddavky v čase prerušenej dodávky plynu by bol v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, a to s odôvodnením, že k prerušeniu dodávok plynu došlo k dôvodov na strane žalovaného, keď neuhrádzal za dodaný plyn a zmluva nebola ukončená. Keď plyn už neodoberal, žiadne sadzby za dodávky mu účtované neboli. To však automaticky neznamená, že by nemal platiť ďalšie platby podľa zmluvy.
12. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného o neoprávnenosti poplatku za odpojenie 69,90 Eur, poukázal na to, že tento poplatok bol vyfakturovaný na základe cenníka externých služieb SPP distribúcia, a. s., tabuľkovej časti 8, pol. 4.1 za prerušenie distribúcie zemného plynu a o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov bol vyhotovený SPP - distribúciou zápis dňa 01.02.2022, ktorý podpísal aj žalovaný ako odberateľ.
13. Súd prvej inštancie potom s poukazom na § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny, ako aj 8 % úrokov z omeškania z jednotlivých súm odo dní nasledujúcich po ich splatnosti až do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom vychádzal z toho, že náhrada nákladov 40,- Eur patrí za celú uplatnenú pohľadávku a nie za jednotlivé jej časti, a preto pokiaľ žalobca uplatňoval voči žalovanému zaplatenie ďalších 240,- Eur nákladov, uplatňujúcich si tieto osobitne ohľadom každej faktúry, žalobu zamietol.
14. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď pri posudzovaní plnej úspešnosti vychádzal z toho, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie celej žalovanej istiny a žalobca nebol úspešný len v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky.
15. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu prvej výrokovej vety a tretej výrokovej vety odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu prvej výrokovej vety a tretej výrokovej vety zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Podľa žalovaného zásah do Zmluvy II. nemožno považovať len za zrejmú chybu v písaní, pričom je potrebné zdôrazniť, že vykonaná oprava sa dotýka hlavného predmetu plnenia. Nezrozumiteľnosť a neurčitosť článku 5 bod 1 Zmluvy II. v spojení s prílohou č. 1 nie je len zjavnou chybou spočívajúcou v uvedení odlišnej mernej jednotky. Pokiaľ by tomu tak aj bolo, žalobca by opravil označenie mernej jednotky a nie rozsah hodnoty. Je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ by žalobca vykonal opravou chyby len prepočet rozsahu z kWh na m3, opravená hodnota by bola 26,325 m3 a nie 3000 m3. Vysvetlenie žalobcu, ani odôvodnenie súdu prvej inštancie v tomto smere nedáva absolútne žiadnu logiku, zakladá sa na nesprávnom prepočte a pri správnom prepočte 3000 m3 na kWh dostaneme výslednú hodnotu 31643,00 kWh a nie 284,23 kWh. Žalovanému teda nie je zrejmé ako dospel súd prvej inštancie k záveru, že vôľa strán bola údajne v Zmluve II. určiť 3000 m3. Žalovaný tiež zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že zásah do Zmluvy II. bol vykonaný s vedomím žalovaného. Žalovaný s ohľadom na uvedené nelogické vysvetlenia a nejasnosti zároveň považuje odôvodnenie rozhodnutia, najmä ods. 39 a 40, za zmätočné a nedostatočné.
17. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že vychádzajúc zo Zmluvy II. po vykonaní prepočtu DMM z m3 na MWh dospejeme k záveru, že zmluvné strany si dohodli maximálne množstvo plynu, ktoré je oprávnený žalovaný odobrať za jeden deň v rozsahu 2,9986 MWh, t.j. za rok spolu 1.094,49867 MWh. S poukazom na článok 5.1 VOP žalovaný má za to, že nie je možné, aby si zmluvné strany dohodli, aby žalovaný odobral dohodnuté množstvo plynu 1500 MWh/rok a zároveň neodobral viac ako 1.094,49867 MWh/ rok. Takéto ustanovenie je neurčité, nejasné, nezrozumiteľné a nie je možné ho dodržať, a preto ho žalovaný považuje za neplatné. Nakoľko sa jedná o hlavný záväzok Zmluvy II., bez jeho platnosti považuje žalovaný zvyšné na neho nadväzujúce zmluvné ustanovenia rovnako za neplatné a neplatnosť ustanovení Prílohy č. 1 spôsobuje neplatnosť celej Zmluvy II..
18. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že spolu s napadnutým rozhodnutím mu bolo tiež doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.03.2020, spolu s novými dôkazmi, čím bolo žalovanému odopreté jeho právo vyjadriť sa k tomuto vyjadreniu žalobcu, ako aj k dôkazom s ním predloženým pred vyhlásením rozhodnutia. Ide o vážne pochybenie procesného postupu súdu prvej inštancie, nakoľko z tvrdení obsiahnutých vo vyjadrení žalobcu, ako aj z predložených dôkazov, žalobca odvodzuje svoj nárok a preukazuje svoje tvrdenia.
19. Žalovaný sa v odvolaní vyjadroval aj k nezáväznosti všeobecných obchodných podmienok s tým, že ako už bolo uvedené, Zmluva II. obsahuje len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli k tejto zmluve priložené a Príloha č. 2 Zmluvy II. dokonca obsahuje odkaz na internetovú stránku, po otvorení ktorej sa zobrazí množstvo dokumentov, a preto ani nie je zrejmé, na ktoré obchodné podmienky vôbec Zmluva II. odkazuje. Žalovaný zastáva názor, že pre záväznosť VOP by sa vyžadovalo ich priloženie k Zmluve II., čo však splnené nebolo. Bez záväznosti VOP Zmluva II. nie je dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná, a preto nie je platná. Nedodržanie ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka nemožno ospravedlňovať tým, že sa v obchodnom styku vyžaduje určitá profesionalita. Podľa žalovaného pri výklade Zmluvy II. je potrebné vziať do úvahy základný úvahový princíp contra proferentem, nakoľko návrh zmluvy predkladal žalobca. Súd prvej inštancie však práve naopak nesprávne vyložil pojem obchodné podmienky „platné ku dňu podpisu zmluvy“ tak, že z množstva obchodných podmienok, na ktoré Zmluva II. odkazuje, za ne považuje práve obchodné podmienky s najneskorším dátumom účinnosti. Zmluva II. v bode 1.1 pritom vôbec nepojednáva o pojme účinnosť, ale používa pojem platnosť. Žalovaný zároveň tiež podotýka, že vyhlásenie, ktoré je súčasťou Zmluvy II. o oboznámení sa s VOP, v žiadnom ohľade nemôže nahrádzať faktický stav, t.j. skutočné sa oboznámenie s VOP, ktoré podľa žalobcu majú byť záväzné. Je teda nepochybné, že v danom prípade nedošlo k naplneniu predpokladov záväznosti všeobecných obchodných podmienok, ktoré ustanovuje § 273 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný tiež uvádza, že trvá na tom, že akýkoľvek zmluvný záväzok, ktorý by žalovaného zaväzoval uhrádzať či už fixné náklady/poplatky alebo preddavky vo výške zmluvnej ceny, v čase kedy sú dodávky plynu prerušené, by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
20. Žalovaný v odvolaní trval na tom, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal množstvo dodaného plynu žalovanému, keď uplatňoval aj nárok na zaplatenie z titulu neuhradenej faktúry č. 2121001680 a č. 2121001799. Faktúry a údaje z informačného systému predloženého žalobcom sú len administratívnym výstupom, a preto nie sú dostatočným a hodnoverným dôkazom. Nemožno preniesť dôkazné bremeno na žalovaného a požadovať, aby bez predloženia relevantných dôkazov preukazujúcich žalobcom tvrdené množstvo dodaného plynu, žalovaný tieto tvrdenia žalobcu vyvrátil.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalobca poukázal na to, že absurdnosť lipnutia žalovaného na nesprávne uvedenej hodnote DMM vo výške 284,23 m3 len podčiarkuje fakt, že keby z iniciatívy žalobcu dané nebolo dané do súladu a nebola by vykonaná oprava, tak každý deň odberu (okrem dní 14.11.2021; 28.11.2021; 02.12.2021 a 15.12.2021) by bol prevádzkovateľom distribučnej siete spoločnosťou SPP – Distribúcia, a.s. vyhodnotený ako odber prekračujúci DMM s následkami uvedenými v článku 4.6.3 distribučného cenníka SPP-D, čo by malo za následok fakturáciu ceny za prekročenie DMM za mesiac 11/2021 vo výške 37.700,- Eura v mesiaci 12/2021 vo výške 36.800,- Eur, teda sumy vyššie ako samotná istina žiadaná žalobcom. Žalobca ako dodávateľ plynu pomohol/poradil opraviť zjavnú nesprávnosť za účelom vyhnutia sa uplatnenia sankcie zo strany SPP-D a danému je dávané nakoniec na ťarchu.
22. Podľa žalobcu bol predpoklad uvedenia odkazu na obchodné podmienky splnený v bode 1.1 Zmluvy II.. Skutočnosť, či zmluvnej strane boli alebo neboli obchodné podmienky známe, je možné exaktne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať vyhlásením zmluvnej strany. Uvedené vyhlásenie sa nachádza priamo v bode 1.5. Zmluvy II.. Niet iného exaktnejšieho spôsobu ako preukázať, že zmluvnej strane boli VOP známe. Naviac, VOP boli a sú zverejnené na webovom sídle žalobcu a žalovaný ich mal a stále má k dispozícii. Ak by zmluvnej strane VOP neboli známe, nie je nútená uzatvoriť Zmluvu II., nakoľko práve v Zmluve II. sa nachádza vyhlásenie, že sa oboznámila s VOP. V rámci zmluvnej voľnosti totiž nikoho nemožno nútiť k uzatvoreniu zmluvy, ani k akýmkoľvek vyhláseniam v zmluve, s ktorými by nesúhlasil. Žalovaný ako podnikateľský subjekt je povinný konať obozretne, s náležitou starostlivosťou a prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré by bolo možné od neho očakávať. Tvrdenie
žalovaného, že s VOP nebol oboznámený, je účelovou snahou o vyhnutie sa plneniu svojich povinností. Podľa žalobcu niet pochybností o jazykovom výklade ustanovenia bodu 1.1 Zmluvy II., a teda o tom, ktoré obchodné podmienky sú záväzné pre zmluvné strany, keď slovným spojením „platných ku dňu podpisu tejto zmluvy“ je bez akejkoľvek ďalšej interpretácie zrozumiteľné a jasné, že ide o najaktuálnejšie obchodné podmienky. Ak by zmluvné strany mali záujem označiť akékoľvek iné obchodné podmienky uverejnené na webovom sídle žalobcu, t.j. iné ako najaktuálnejšie, nedošlo by k ich identifikácii ako „platné ku dňu podpisu tejto zmluvy“. Pri poukaze na najaktuálnejšie znenie akéhokoľvek dokumentu sa v bežnej obchodnej praxi používa slovné označenie „platné ku dňu podpisu“.
23. Žalovaný v odvolacej replike rozvinul svoju odvolaciu argumentáciu a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.
24. Žalobca v odvolacej duplike rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože podľa § 373 ods. 4 CSP platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalobcom v odvolacej duplike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.10.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
26. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
27. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 01.11.2021 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli v písomnej forme Zmluvu o združených dodávkach zemného plynu č. SC2021/850 (ďalej aj len „Zmluva II.“). Článok 1 Zmluvy II. upravoval predmet zmluvy tak, že:
- podľa čl. 1 bod 1.1 na základe podmienok tejto zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa platných ku dňu podpisu tejto zmluvy a zverejnených na webovom sídle dodávateľa https:// sk.met.com/sk/dokumenty/33 (ďalej v zmluve len „VOP“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy ako Príloha č. 2, sa dodávateľ zaväzuje zabezpečiť združenú dodávku zemného plynu do odberného miesta odberateľa podľa špecifikácii uvedených v Prílohe č. 1 k zmluve a rovnako zabezpečiť prepravu zemného plynu a jeho distribúciu na toto odberné miesto a odberateľ sa zaväzuje uhrádzať dohodnutú cenu.
- podľa čl. 1 bod 1.2 dohodnuté zmluvné množstvo (ďalej v zmluve len „ZM“) a denné maximálne množstvo (ďalej v zmluve len „DMM“) pre odberné miesto a dohodnuté obdobie dodávok do odberného miesta sú uvedené v Prílohe č. 1 k tejto zmluve.
- podľa čl. 1 bod 1.5 odberateľ podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že sa oboznámil s VOP a že ich bez výhrad akceptuje a bol oboznámený, že odberateľ zverejňuje platné VOP aj na svojom webovom sídle dodávateľa https://sk.met.com/sk/dokumenty/33. Pojmy a terminológia použitá v tejto zmluve majú význam vyplývajúci z VOP, ak z tejto zmluvy nevyplýva inak. Odchýlne dojednania v tejto zmluve majú prednosť pred znením VOP. Článok 2 Zmluvy II. upravoval Cenové dojednania. Článok 3 Zmluvy II. upravoval Záverečné ustanovenia, keď podľa čl. 3 bod 3.4 neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí aj Príloha č. 1 - Špecifikácia OM odberateľa.
28. V Prílohe č. 1 k Zmluve II. boli uvedené i zmluvné množstvá, a to ZM (v MWh/rok) 1500, DMM (v m3) 284,23, pričom žalobca v konaní ako dôkaz predložil Prílohu č. 1 k Zmluve II. tak, že pri údaji DMM bol prečiarknutý údaj 284,23 a napísaný rukou údaj „3000“ s tým, že opravu vykonal A. B..
29. Svedok A. B., riaditeľa predaja u žalobcu, vypovedal, že keď už bola Zmluva II. podpísaná, pri nahadzovaní zistil, že je tam zlý technický údaj. Došlo k tomu tak, že predtým boli dva údaje v rôznych jednotkách, na zmluve podľa predchádzajúcej sa nič nemenilo a len tento údaj bol daný v nesprávnej jednotke. Kontaktoval potom p. A. a p. D. a upozornil na tento omyl. Keďže dodávka už prebiehala a zmluva bola podpísaná, aby nedošlo k tomu, že by bol neoprávnený odber bez uzavretia zmluvy, tak sa dohodli, že sa len vykoná oprava a on to aj parafoval a potom to už bral, že je všetko v poriadku. Oprava sa mu zdala jednoduchšia ako uzatváranie novej zmluvy, čo by bolo časovo náročné. Predtým, než pristúpil k takémuto dojednávaniu si overoval, či bola za uplynulé obdobie nejaká zmena podľa údajov v predchádzajúcej zmluve a žiadna zmena nebola. Keby sa postupovalo podľa neopravenej zmluvy, tak by bol odber dojednaný len zhruba na 1/10, čím by došlo k poškodeniu žalovaného, lebo keby prekročil túto spotrebu podľa nesprávneho údaja, mohol by byť pokutovaný zo strany SPP distribúcia.
30. Svedkyňa E. D., generálna riaditeľka žalobcu, vypovedala, že si nepamätá, že by v minulosti sa stretla s nejakou ručnou opravou v zmluve. Aj pri konfrontácii so svedkom A. B. uviedla, že si nepamätá, že by s ním hovorila o oprave. Svedkyňa nastúpila u žalovaného v roku 2019, postupne sa zaviedli opatrenia na zníženie spotreby elektriny aj plynu, ktoré prebiehajú aj teraz, cieľom bolo znížiť spotrebu, ale nie až na 1/10. Celá výrobná hala bola na vykurovanie plynom, koncom roka 2021 už bol pripravený projekt na realizáciu vykurovania štiepkovým drevom a v roku 2022 sa toto aj realizovalo, teda počítali so znížením spotreby. Na zmluvy si dáva pozor, ale musela by sa pozrieť, či disponujú s opravenou zmluvou, ona ju nevidela.
31. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom do 30.09.2022, zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
32. Podľa § 47 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2022, zmluvou o združenej dodávke plynu sa dodávateľ plynu zaväzuje dodávať plyn odberateľovi plynu v dohodnutom množstve, zabezpečiť distribúciu plynu do odberného miesta odberateľa plynu vrátane súvisiacich služieb a prevziať zodpovednosť za odchýlku odberateľa plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace služby.
33. Podľa § 47 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2022, náležitosti zmlúv podľa odsekov 1 až 8 upravujú pravidlá trhu.
34. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
35. Podľa §273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
36. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie istiny 49.582,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 69,19 Eur od 12.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.055,92 Eur od 20.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.055,92 Eur od 23.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 2.065,92 Eur od 19.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 18.319,94 Eur od 18.12.2021 do zaplatenia a zo sumy 24.421,31 Eur od 26.01.2022 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil inú vadu konania, nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a nezistil ani vady procesných podmienok.
37. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
38. Žalovaný aj v odvolaní zotrval na tvrdení, že Zmluva II. je neplatným právnym úkonom a nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v údaji denné maximálne množstvo (ďalej aj len „DMM“) šlo len o zrejmú nesprávnosť, ale podľa žalovaného ide o ustanovenie neurčité, nejasné a nezrozumiteľné a rovnako mal za to, že nedošlo k naplneniu predpokladov záväznosti všeobecných obchodných podmienok.
39. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu, bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015, publikovaný ako R16/2015).
40. V konaní bolo nesporné, že v prílohe č. 1 k Zmluve II., ktorá príloha špecifikovala i zmluvné množstvá dodávok plynu do odberného miesta žalovaného, bolo DMM uvedené v mernej jednotke „m3“ s číselnou hodnotou „284,23“. Nesporným tiež bolo, že žalobca v konaní túto listinu ako dôkaz predložil tak, že číselný údaj „284,23“ bol prečiarknutý a rukou bol napísaný číselný údaj „3000“ spolu s poznámkou: „oprava: A. B.“. Rovnako nesporným bolo, že Zmluvu II. strany uzatvorili na zmluvné obdobie od 01.11.2021 do 31.10.2022, že za obdobie november 2021 a december 2021 žalobca žalovanému plyn dodal a žalovaný od žalobcu plyn odobral a že dňa 01.02.2022 došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu pre žalovaného, a to z dôvodu neplnenia finančných záväzkov. V konaní bolo nesporné aj to, že za predchádzajúce zmluvné obdobie od 01.11.2020 do 31.10.2021 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ mali uzatvorenú Zmluvu o združených dodávkach zemného plynu č. SC2020/303 (ďalej aj len „Zmluva I.“), pričom v Prílohe č. 1 k Zmluve I. bolo DMM uvedené v dvoch merných jednotkách, a to v mernej jednotke „m3“ s číselnou hodnotou „3000“ a v mernej jednotke „kWh“ s číselnou hodnotou „284,23“.
41. V obchodných záväzkových vzťahoch sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy (§ 266 ods. 1 Obchodného zákonníka). V prípadoch, keď prejav vôle nemožno takto vyložiť, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, pričom výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka). Zároveň platí, že pri konštatovaných výkladoch vôle sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka).
42. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie ani len netvrdil, že po dobe trvania Zmluvy I. v bezprostredne nasledujúcom období by jeho vôľou bolo vstúpiť do záväzkového vzťahu so žalobcom ako dodávateľom plynu za zmenených základných povinností zmluvných strán, t.j. najmä za zmeneného rozsahu povinnosti žalobcu dodať a povinnosti žalovaného odobrať denné maximálne množstvo plynu. Je nepochybným, že tak žalobca, ako aj žalovaný, mienili a chceli vstúpiť do záväzkového vzťahu založeného Zmluvou II. a nikto nevstupuje do záväzkového vzťahu s tým, že tento bude neplatný. V prípade zmlúv podľa zákona o energetike je tento postoj zvýraznený aj tým, že každý odber bez uzatvorenej zmluvy je hodnotený ako odber neoprávnený, a teda odber sankcionovaný. Ak žalovaný ani len netvrdil, že denné maximálne množstvo tak ako bolo dohodnuté v Zmluve I., t.j. 3000 m3, resp. 284,23 kWh, bolo pre neho nadbytočné alebo nedostatočné, niet žiadneho rozumného a logického dôvodu prečo v bezprostredne nasledujúcom zmluvnom období toto množstvo by nemalo byť totožné, a teda by malo byť iné ako 3000 m3, resp. 284,23 kWh a najmä, že by malo byť v hodnote 284,23 m3. Žalovaný pritom žalobcovi uhradil všetky fakturované mesačné dodávky podľa Zmluvy I., i keď oneskorene, v dôsledku čoho si žalobca v tomto konaní so Zmluvy I. uplatnil právo na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania spolu v sume 594,33 Eur, na úhradu ktorej sumy súd prvej inštancie žalovaného v rámci prvej výrokovej vety aj zaviazal a hoci žalovaný podal proti prvej výrokovej vete odvolanie v celom rozsahu, žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, že by v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo správne. Žalovaný sa minimálne v novembri a decembri správal
ako zmluvná strana Zmluvy II., keď plyn od žalobcu odoberal, a to v rozsahu fakturovaného denného množstva, ktorý okrem dní 14.11.2021; 28.11.2021; 02.12.2021 a 15.12.2021, v mernej jednotke m3 prekračoval rozsah číselného údaja 284,23.
43. Vychádzajúc potom z komplexného pohľadu na okolnosti danej veci, s prihliadnutím na predchádzajúci záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného, správanie strán po uzavretí Zmluvy II., ako aj s prihliadnutím na osobitnú (doplňujúcu) právnu úpravu právnych úkonov v obchodných záväzkových vzťahoch, osobitne zameranú na výklad prejavu vôle, pri ktorom možno dospieť k záveru, že kritérium v rámci týchto vzťahov je menej prísne, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ v Prílohe č. 1 k Zmluve II. bol údaj DMM v mernej jednotke „m3“ uvedený v hodnote „284,23“, šlo o zrejmú chybu v písaní a tento údaj mal byť v mernej jednotke „m3“ uvedený v hodnote „3000“.
44. Pokiaľ žalovaný aj v odvolaní zotrval na tvrdení, že ak by šlo len o zjavnú chybu, žalobca by opravil označenie mernej jednotky a nie rozsah hodnoty, odvolací súd udáva, že žalobca už v konaní na súde prvej inštancie opakovane uvádzal, že v priebehu roka 2021 došlo k internej reorganizácii zmlúv používaných zo strany žalobcu, pričom sa v tomto ohľade zmenilo i to, že údaj DMM sa už neuvádzal v dvoch merných jednotkách, ale len v jednotke „m3“, ktorá merná jednotka sa následne nahlasuje aj prevádzkovateľovi distribučnej siete spoločnosti SPP – Distribúcia, a.s.. Napokon, v mernej jednotke „m3“ žalobca vo faktúrach za obdobie november a december 2021 uvádzal žalovanému dodané a žalovaným odobraté množstvo plynu, pričom súčasne v tých daňových dokladoch ako dohodnuté denné maximálne množstvo uvádzal „3,000 tis.m3“, t.j. 3000 m3.
45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že z hľadiska určitosti o údaji denného maximálneho množstva, t.j. DMM, Zmluva II. je platným právnym úkonom, keď úmyslom strán bola dohoda o údaji DMM 3000 m3, pričom ak ide o zjavnú nesprávnosť právneho úkonu, táto sa tak vníma a chápe, a preto aj bez toho, aby žalobca vykonal „opravu“, Zmluva II. by zostala platným právnym úkonom, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
46. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie svoj záver o platnosti Zmluvy II. s ohľadom na uvedený údaj DMM odôvodnil zmätočne a nedostatočne, odvolací súd udáva, že jedným z práv tvoriacich právo na spravodlivý proces je aj právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsahom tohto práva je právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. už vyššie uvedený Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
47. V súdenej veci odôvodnenie súdu prvej inštancie síce bolo stručné, avšak výstižné. Napokon, samotný žalovaný v odvolaní ani len netvrdil, že súd prvej inštancie uprel žalovanému možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery pri podaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Súd prvej inštancie pritom dal na argument o údaji DMM jednoznačnú odpoveď, že šlo o chybu v písaní, ku ktorej došlo zjavným zlyhaním, a teda šlo o zrejmú nesprávnosť Zmluvy II., keď vzal do úvahy všetky súvislosti a zdôraznil najmä to, že v predchádzajúcom zmluvnom období údaj DMM bol uvádzaný v dvoch merných jednotkách, pričom merná jednotka m3 bola v hodnote 3000 a žalovaný nepreukázal žiadne také okolnosti, pre ktoré by pre ďalšie obdobie mal znížiť spotrebu na 9,47%, t.j. znížiť o 90,53%. Na tomto mieste preto odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej nárokom nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2019-11 zo dňa 16.01.2019).
48. K námietke žalovaného v odvolaní, že nedošlo k naplneniu predpokladov záväznosti všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd udáva, že ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka rozlišuje tri druhy obchodných podmienok, a to: 1) všeobecné, 2) známe zmluvným stranám, 3) priložené k návrhu zmluvy. Obchodný zákonník teda v ustanovení § 273 ods. 1 umožňuje určiť časť obsahu
zmluvy aj odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo ktoré sú k návrhu priložené, čo znamená, že ak sú obchodné podmienky stranám známe, nevyžaduje sa, aby boli návrhu zmluvy aj priložené. Preto, ak žalovaný v čl. 1 bod 1.5 Zmluvy II. potvrdil, že sa oboznámil s VOP, ktorými v spojení s čl. 1 bod 1.1 Zmluvy II. boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu platné ku dňu podpisu zmluvy a zverejnené na webovom sídle žalobcu, naplnil sa predpoklad, že obchodné podmienky sú známe nielen žalobcovi, ale že sú známe aj žalovanému, a teda nebolo potrebné, aby obchodné podmienky zároveň boli k návrhu Zmluvy II. aj priložené. Pokiaľ žalovaný namietal, že vyhlásenie, ktoré je súčasťou Zmluvy II. o oboznámení sa s VOP, nemôže nahrádzať faktický stav, t.j. skutočné oboznámenie sa s VOP, odvolací súd zdôrazňuje, že aj pri mechanizme uzatvárania zmlúv pre účely zákona o energetike platia ustanovenia § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka ale lex generalis, a teda platí aj všeobecná preventívna povinnosť, v zmysle ktorej účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 Občianskeho zákonníka). Ak žalovanému obchodné podmienky žalobcu neboli známe, resp. nebol s nimi oboznámený, mal trvať na zmene čl. 1 bod 1.5 Zmluvy II. alebo na tom, aby VOP boli k Zmluve II. priložené. Preto, ak žalovaný v čl. 1 bod 1.5 Zmluvy II. potvrdil, že s VOP sa oboznámil, a teda že VOP sú mu známe a ak naviac v mesiaci november a december sa správal ako zmluvná strana Zmluvy II., keď plyn od žalobcu odobral, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že šlo o účelové tvrdenia žalovaného. Čl. 1 bod 1.5 Zmluvy II. pritom neobsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, ale jednoznačne vyjadruje, že žalovaný sa s VOP oboznámil, a teda že VOP sú mu známe. Žalovaný pritom ani len netvrdil, že by Zmluvu II. neuzatváral slobodne. Odvolací súd preto uzatvára, že ak VOP žalovanému boli známe, t.j. bol s nimi oboznámený, stali sa pre zmluvné strany Zmluvy II. záväzné.
49. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že je toho názoru, že výraz pripúšťajúci rôzny výklad nie je možné priznať ani formulácii Zmluvy II., podľa ktorej ide o obchodné podmienky „platné ku dňu podpisu tejto zmluvy“, keďže neskôr vypracované obchodné podmienky vždy nahrádzajú skôr vypracované obchodné podmienky, a teda ako konštatoval súd prvej inštancie, jednalo sa o „posledné“ VOP, teda VOP platné, resp. účinné ku dňu podpisu Zmluvy II..
50. Pre úplnosť veci odvolací súd tiež udáva, že žalovaný síce v konaní namieta, že Všeobecné obchodné podmienky žalobcu mu známe neboli a súčasťou Zmluvy II. sa nestali, avšak v predchádzajúcej odvolacej argumentácii, pokiaľ uvádza tvrdenia k neplatnosti Zmluvy II. s ohľadom na údaj DMM, na VOP žalobcu, konkrétne na článok 5.1 VOP, už poukazuje.
51. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že z hľadiska záväznosti všeobecných obchodných podmienok žalobcu Zmluva II. je platným právnym úkonom.
52. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s odvolacou argumentáciou týkajúcou sa všeobecných obchodných podmienok, v odvolaní tiež uviedol, že trvá na tom, že akýkoľvek zmluvný záväzok, ktorý by žalovaného zaväzoval uhrádzať či už fixné náklady/poplatky alebo preddavky v čase, kedy sú dodávky plynu prerušené, by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dodávky plynu boli prerušené z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu dodaného plynu na november a december 2021 a tento dôvod prerušenia dodávky plynu žalovaný v konaní nepopieral, avšak záväzkový vzťah medzi stranami založený Zmluvou II. naďalej trval, vrátane povinností, ktoré mali zostať stranám zachované aj po prerušení dodávky plynu a ktoré strany dohodli na celú dobu trvania Zmluvy II..
53. Žalovaný aj v odvolaní zotrval na tvrdení, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal množstvo plynu dodaného žalovanému, ku čomu odvolací súd udáva, že jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje čl. 8 CSP. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol tvrdenie, že vyúčtovacie faktúry za november a december 2021 vystavil na základe údajov spotreby určeného meradla, ktoré boli žalobcovi poskytnuté prevádzkovateľom distribučnej siete, t.j. spoločnosťou SPP-distribúcia, a.s., keď vzhľadom na fakt, že žalovaný mal meradlo s denným diaľkovým odpočtom, žalobca vo vyučtovacích faktúrach uviedol aj denný prehľad spotreby a na tieto tvrdenia žalobca ako dôkaz označil a predložil Printscreen informačného systému spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. o denných spotrebách na odbernom mieste žalovaného. Žalovaný síce v konaní na súde prvej inštancie uvádzal tvrdenie o rozpore spotreby s internou evidenciou žalovaného, avšak
šlo len o všeobecné tvrdenia bez toho, aby žalovaný konkretizoval a špecifikoval rozpor s jeho internou evidenciou a najmä šlo o tvrdenia, ktoré žalovaný žiadnym dôkazom nepodoprel. Žalobca teda, na rozdiel od žalovaného, splnil si nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú, a preto všeobecné a dôkazom nepodporené tvrdenia žalovaného neboli spôsobilé spochybniť žalobcom predložený listinný dôkaz o denných spotrebách na odbernom mieste žalovaného, ktorý listinný dôkaz bol z informačného systému distribučnej spoločnosti plynu. Len okolnosť, že údaje o spotrebe boli administratívnym výstupom distribučnej spoločnosti, taktiež nebola spôsobilá tento listinný dôkaz spochybniť, keďže žalovaný ani len netvrdil, v čom konkrétne tieto údaje nezodpovedajú spotrebe plynu žalovaným, a teda že by tieto údaje nezodpovedali skutočnosti.
54. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie porušil jeho procesné práva tým, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.03.2020 spolu s listinnými dôkazmi, mu doručil až spolu s napadnutým rozhodnutím, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v ods. 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že v súlade so sudcovskou koncentráciou konania na toto podanie neprihliadal. Súd prvej inštancie tak neprihliadal nielen na tvrdenia v tomto podaní uvedené, ale neprihliadal aj na návrhy na vykonanie dôkazov, t.j. listinné dôkazy k tomuto podaniu pripojené, čo vyplýva aj z ods. 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom ako dôkaz, ktorý súd prvej inštancie vykonal, nie je uvádzané potvrdenie spoločnosti SPP – distribúcia, a.s. zo dňa 09.03.2023 o množstvách odobratého zemného plynu, na ktoré osobitne žalovaný v rámci odvolacej argumentácie poukazoval. Súd prvej inštancie teda dokazovanie týmto dôkazom nevykonal, ani pri zistení stavu veci z tohto dôkazu nevychádzal. Preto, ak na tvrdenia a dôkazy uvedené a označené žalobcom v podaní zo dňa 13.03.2023 súd prvej inštancie aplikoval sudcovskú koncentráciu konania, doručením tohto podania a jeho príloh žalovanému spolu s napadnutým rozhodnutím, súd prvej inštancie žiadne procesného práva žalovaného neporušil.
55. Žalovaný v odvolaní osobitne napádal aj tretiu výrokovú vetu, t.j. závislú výrokovú vetu o náhrade trov konania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalovaný osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu tretej výrokovej vety.
56. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej tretej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).