Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-7-2012.pdf
PDF · 134.79 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Ing. O. Z., bytom W.O. XXX, O. I. G., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 2465, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Obvodnému úradu vo Vranove nad Topľou, vedúcemu služobného úradu, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 0/2011/01406-2 zo dňa 1. decembra 2011 na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Č.sp.: 0/2011/01406-2 zo dňa 1. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou, Služobného úradu č. 0/2007/01342 zo dňa 8. októbra 2007 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e ž a l o v a n é h o nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 225,17 €, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušanovi Kmecovi, advokátovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.12.2011 žalovaný podľa § 138 ods. 1 a 6 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009 po prerokovaní odvolania v poradnej odvolacej komisii a na základe jej stanoviska zmenil rozhodnutie služobného úradu Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 0/2007/01342 zo dňa 08.10.2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) takto:
Vo výrokovej časti rozhodnutia za slovami „v znení neskorších predpisov“ doplnil slová „z dôvodu, že služobný úrad rozhodol obsadiť voľné štátnozamestnanecké miesto výberovým konaním.“
V odôvodnení rozhodnutia v ods. 1 za slovom „rozhodnutia“ vložil slová „vedúceho služobného úradu Krajského úradu v Prešove“, vypustil slová „služobného úradu“ a ods. 2 nahradil týmto znením:
Podľa čl. I zákona č. 254/2007 o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z. boli zrušené krajské úrady. Pôsobnosť krajských
úradov prešla na obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných zákonov a práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov krajského úradu, ktorí k 30.09.2007 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade prešli na obvodný úrad. Podľa čl. II citovaného zákona sa obvodný úrad stal právnickou osobou a služobným úradom štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodnom úrade a zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú verejnú službu v obvodnom úrade. V nadväznosti na zákonom vykonanú zmenu bol Obvodnému úradu vo Vranove nad Topľou listom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-207-2007/03232-203 zo dňa 24.08.2007 určený počet štátnozamestnaneckých miest a zloženie funkčných miest a určená nová organizácia obvodného úradu Smernicou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-202-2007/08676 zo dňa 15.08.2007, ktorou sa určuje vnútorná organizácia obvodného úradu s účinnosťou od 01.10.2007. Na základe uvedených skutočností prednostka Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou rozhodla o organizačnej zmene, podľa ktorej bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto odborného radcu Ing. O. Z. na odbore krízového riadenia Služobného úrad Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou. Podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z týchto dôvodov: zrušenia štátnozamestnaneckého miesta štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním. Podľa § 15 zákona o štátnej službe voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov alebo výberovým konaním. Služobný úrad Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou rozhodol o obsadení voľných štátnozamestnaneckých miest výberovým konaním. Ostatné časti rozhodnutia potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08.10.2007 bol podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe odvolaný žalobca ako štátny zamestnanec - odborný radca z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta na odbore krízového riadenia Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou dňom 08.10.2007.
Konštatoval, že žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a aby jeho štátnozamestnanecký pomer trval aj naďalej. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru neboli dodržané ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, pretože nikto s ním nejednal, nežiadal o súhlas s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 a ani mu neponúkol voľné štátnozamestnanecké miesto. Táto povinnosť je podľa jeho názoru jednou zo základných podmienok skončenia štátnozamestnaneckého miesta podľa citovaných zákonných ustanovení. Boli mu iba doručené dňa 08.10.2007 upovedomenie o začatí konania vo veci zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Podotkol, že podľa jeho zistení dňa 01.10.2007 služobný úrad prijal troch nových zamestnancov a ich miesta neboli obsadzované výberovým konaním. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné. Ďalej uviedol, že služobnému úradu bolo už pred 01.10.2007 známe, že má tri voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré naviac neboli obsadzované výberovým konaním, takže nič nebránilo ponúknuť mu niektoré z voľných štátnozamestnaneckých miest, ktoré naviac neboli obsadzované výberovým konaním. Z týchto dôvodov so skončením štátnozamestnaneckého pomeru nesúhlasil.
Uviedol, že rozhodnutiu o odvolaní predchádzalo prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii, ktorá vo svojom stanovisku navrhla odvolaciemu orgánu prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.10.2007 zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a v odôvodnení, pričom ostatné časti rozhodnutia navrhla potvrdiť. Po oboznámení sa so spisovým materiálom, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistil tento skutkový stav:
Žalobca bol vymenovaný do stálej štátnej služby rozhodnutím vedúceho služobného úradu Krajského úradu v Prešove č. 223/S zo dňa 14.12.2004 v odbore štátnej služby 2.09 - obrana na odbore krízového riadenia Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou na funkciu odborný radca s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Obvodný úrad vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody 5. Podľa čl.
I zákona č. 254/2007 o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z. boli zrušené krajské úrady. Pôsobnosť krajských úradov prešla na obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných zákonov a práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov krajského úradu, ktorí k 30.09.2007 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade prešli na obvodný úrad. Podľa čl. II citovaného zákona sa obvodný úrad stal právnickou osobou a služobným úradom štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodnom úrade a zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú verejnú službu v obvodnom úrade. Vyššie citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.10.2007. Konštatoval, že v nadväznosti na zákonom vykonanú zmenu organizácii miestnej štátnej správy bol Obvodnému úradu vo Vranove nad Topľou listom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-207-2007/03232-203 zo dňa 24.08.2007 určený počet štátnozamestnaneckých miest a zloženie funkčných miest a určená nová organizácia obvodného úradu Smernicou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-202-2007/08676 zo dňa 15.08.2007, ktorou sa určuje vnútorná organizácia obvodného úradu s účinnosťou od 01.10.2007. Počet štátnozamestnaneckých miest, zloženie funkčných miest a nová organizácia obvodného úradu boli určené v nadväznosti na nové úlohy obvodného úradu a zvýšenie efektivity v činnosti obvodných úradov. Na základe uvedených skutočností prednostka Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou rozhodla o organizačnej zmene, podľa ktorej bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto odborného radcu - žalobcu na odbore krízového riadenia služobného úradu Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou. Citoval § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, podľa ktorého v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z týchto dôvodov: zrušenia štátnozamestnaneckého miesta štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním. Ďalej citoval § 15 zákona o štátnej službe, podľa ktorého voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov alebo výberovým konaním.
Dôvodil, že o spôsobe obsadzovania štátnozamestnaneckých miest je príslušný rozhodnúť služobný úrad. Služobný úrad Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou rozhodol o obsadení voľných štátnozamestnaneckých miest výberovým konaním. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie obvodný úrad nemal povinnosť štátnemu zamestnancovi ponúknuť voľné štátnozamestnanecké miesto. Dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe sú stanovené alternatívne, každý z nich je samostatným dôvodom a ich použitie nie je navzájom podmienené. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe v súlade so zákonom.
Ďalej uviedol, že na základe uvedeného skutkového stavu a po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia zistil, že je nevyhnutné niektoré nedostatky zistené v napadnutom rozhodnutí odstrániť a rozhodnutie zmeniť vo výrokovej časti, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že žalobca v odvolaní poukazuje na to, že pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru neboli dodržané ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, pretože nikto s ním nejednal, nežiadal o súhlas s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe a ani mu neponúkol voľné štátnozamestnanecké miesto. Táto povinnosť je podľa jeho názoru jednou zo základných podmienok skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa citovaných zákonných ustanovení. Bolo mu iba doručené dňa 08.10.2007 upovedomenie o začatí konania vo veci zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Zároveň podotkol, že podľa jeho zistení dňa 01.10.2007 služobný úrad prijal troch nových zamestnancov a ich miesta neboli obsadzované výberovým konaním. Z týchto dôvodov rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru považuje za neplatné. Taktiež žalobca poukázal na to, že služobnému úradu bolo už pred 01.10.2007 známe, že má tri voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré naviac neboli obsadzované výberovým konaním, takže nič nebránilo ponúknuť mi niektoré z týchto voľných štátnozamestnaneckých miest. S týmto názorom žalovaný nesúhlasí. Citoval ust. § 40 ods. 2 písm. a/ a § 15 ods. 1 zákona o štátnej službe a v tejto súvislosti uviedol, že dôvody
na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ustanovené v § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe zákonodarca stanovil alternatívne. Každý z týchto dôvodov je samostatným dôvodom a ich použitie nie je navzájom podmienené. Zákon neukladá služobnému úradu v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zrušením jeho štátnozamestnaneckého miesta ponúknuť štátnemu zamestnancovi voľné štátnozamestnanecké miesto, ale v nadväznosti na ust. § 15 ods. 1 zákona o štátnej službe mu dáva možnosť trvale preložiť štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec spĺňa predpoklady na preloženie ustanovené v § 28 zákona o štátnej službe, podľa ktorého trvale preložiť štátneho zamestnanca možno len za predpokladu, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na výsledky služobného hodnotenia. Podmienky na preloženie ustanovené v § 28 zákona o štátnej službe posudzuje služobný úrad a štátny zamestnanec musí spĺňať všetky zákonné podmienky na preloženie. Z uvedených ustanovení zákona o štátnej službe jednoznačne vyplýva, že rozhodnúť o spôsobe obsadzovania štátnozamestnaneckých miest je príslušný výlučne služobný úrad.
K tvrdeniu žalobcu, že dňa 01.10.2007 služobný úrad prijal troch nových zamestnancov a ich miesta neboli obsadzované výberovým konaním uviedol, že nový zamestnanci boli prijatí na voľné štátnozamestnanecké miesta do dočasnej štátnej služby do doby ich obsadenia na základe výsledkov výberového konania. Jednalo sa o štátnozamestnanecké miesto odborného radcu v odbore štátnej služby 1.01 - riadenie štátnej služby na osobnom úrade, o štátnozamestnanecké miesto odborného radcu v odbore štátnej služby 2.17 - vnútro na odbore všeobecnej vnútornej správy a o štátnozamestnanecké miesto odborného radcu v odbore štátnej služby 2.02 - financie na odbore ekonomickom. Na tieto štátnozamestnanecké miesta požiadala prednostka obvodného úradu listom č. 0/2007/01307 zo dňa 01.10.2007 vedúceho služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vypísanie výberového konania. Z opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta žalobcu a činnosti, ktoré sa vykonávajú na uvedených štátnozamestnaneckých miestach jednoznačne vyplýva, že ide o odlišné činnosti ako vykonával žalobca. Nezodpovedajú náročnosti a činnostiam na štátnozamestnaneckom mieste odborný radca v odbore štátnej služby 2.09 - obrana. Pri preložení štátneho zamestnanca je služobný úrad povinný pri posudzovaní splnenia podmienok na preloženie ustanovený v § 28 zákona o štátnej službe dbať aj na to, aby preložením štátneho zamestnanca neboli porušené princípy štátnej služby (profesionalita, politická neutralita, efektivita, pružnosť, nestrannosť, etika), na ktorých je štátna služba budovaná. Služobný úrad zodpovedá za kvalitný, profesionálny a efektívny, ako aj odborný výkon štátnej služby. Vzhľadom na uvedené, najmä na obsah činnosti vykonávanej žalobcom a na štátnozamestnaneckých miestach obsadzovaných výberovým konaním a princípy štátnej služby služobný úrad pri zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobcu iné štátnozamestnanecké miesto menovanému neponúkol.
Ďalej dôvodil, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že služobnému úradu bolo už pred 01.10.2007 známe, že má tri voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré naviac neboli obsadzované výberovým konaním, pretože obvodný úrad pre 01.10.2007 nebol služobným úradom, nemal postavenie právnickej osoby, a teda nemohol v čase pred 01.10.2007 vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru konať. Ďalšie dôvody, ktoré uviedol žalobca v odvolaní podľa tvrdenia žalovaného nemajú vplyv na vecnú a skutkovú stránku napadnutého rozhodnutia a považuje ich za právne bezvýznamné.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že Obvodný úrad vo Vranove nad Topľou, služobný úrad vydal dňa 08.10.2007 rozhodnutie č. 0/2007/01342 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorým ho odvolal zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie a žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia s tým, že jeho štátnozamestnanecký pomer trvá aj naďalej. Žalovaný bez toho, aby sa vyrovnal komplexne s obsahom odvolania a s otázkou správnosti a zákonnosti postupu a rozhodovania prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. 0/2011/01406-2 zo dňa 01.12.2011 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie doplnil vo výrokovej časti, ako aj v časti odôvodnenia a ostatné časti napadnutého rozhodnutia potvrdil. Toto rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné a poukázal na to, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní nerešpektoval právny názor a pokyny Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave.
Argumentoval, že rozsudkom sp.zn. 2S 69/07-42 zo dňa 05.02.2009 Krajský súd v Prešove zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného vydaného v tejto veci dňa 20.11.2007 č. 0/2007/01342-4, kde v odôvodnení rozsudku vyslovil právny názor a pokyny, ktorými sa žalovaný pri opätovnom rozhodovaní neriadil. Nerešpektovaním právneho názoru a pokynov krajského súdu rozhodol svojim rozhodnutím zo dňa 28.05.2009 č. 0/2009/00565-5 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a jeho odvolanie zamietol. Ďalším rozsudkom sp.zn. 1S 47/2009-46 zo dňa 30.04.2010 Krajský súd v Prešove zrušil aj toto rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo 202/2010 zo dňa 24.08.2011.
Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán upovedomením zo dňa 08.10.2007 pod č. 0/2007/01342 ho upovedomil o začatí konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutím č. 1/2007 o organizačnej zmene s účinnosťou dňa 01.10.2007 a na stanovenie počtu funkčných miest Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou verejnej správy bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto 2.09 - obrana na odbore krízového riadenia. Pretože služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto, z tohto dôvodu končí jeho štátnozamestnanecký pomer. Súčasne toho istého dňa, t.j. 08.10.2007 mu bolo doručené aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, kde sa okrem iného uvádza, že je odvolaný ako štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zaradený v odbore štátnej služby 2.09 - obrana v súlade s § 39 ods. 1 písm. a/ a § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe s tým, že štátnozamestnanecký pomer sa končí dňa 08.10.2007 v súlade s ust. § 40 ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, kde sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a trvania štátnozamestnaneckého pomeru. V odvolaní poukázal na to, že pred vydaním rozhodnutia o odvolaní s ním nikto nejednal, nežiadal o súhlas s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 a ani mu neponúkol voľné štátnozamestnanecké miesto, iba mu bolo doručené už spomínané upovedomenie o začatí konania a rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán prijal troch nových štátnych zamestnancov na štátnozamestnanecké voľné miesta a tieto miesta neboli obsadzované výberovým konaním. Ku dňu 01.10.2007 mal voľné tri štátnozamestnanecké miesta. Dňa 08.10.2007, ani predtým prvostupňový správny orgán s ním neriešil možnosť dohody na ďalšie zotrvanie v štátnozamestnaneckom pomere, čím postupoval v rozpore s ust. § 40 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Možnosť dohody neriešil ani žalovaný ako druhostupňový správny orgán. Vymenovanie poradnej komisie zo strany žalovaného nie je možné považovať za konanie o možnosti riešenia dohodou. Vymenovanie poradnej komisie až v rámci odvolacieho konania neliberuje porušenie zákona, ktorého sa dopustil prvostupňový správny orgán. Naviac, ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, tak poradná komisia, ako aj žalovaný samotný sa nevysporiadali s porušením zákona, na ktoré upozornil Krajský súd v Prešove v rozsudkoch vo veci pod sp.zn. 2S 69/07-42 a 1S 47/2009.
Poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku sp.zn. 6Sžo 202/2010 zo dňa 24.08.2011 uvádza, že povinnosťou správneho orgánu bolo v kontexte logického, ako i gramatického výkladu § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe viesť so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer aktívny dialóg o jeho ďalšom možnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V prvom rade musí zamestnávateľ žalobcu vyzvať, či je alebo nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu štátnej služby, čo sa v danom prípade nestalo. Zhodne s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 67/2010 nestačí, že zamestnávateľ oznámi zamestnancovi, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, že voľné miesto (bližšie nekonkretizované) sa obsadzuje výberovým konaním, ale voľné štátnozamestnanecké miesto sa v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí reálne obsadzovať výberovým konaním, inak je nutné považovať také miesto za miesto voľné a zamestnávateľ je povinný ponúknuť ho zamestnancovi, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer. Iný výklad ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe nemožno pripustiť, pretože by sa takýmto zúženým výkladom prakticky znemožnil postup podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe a išlo by o obsolentnú právnu úpravu. Zamestnávateľ v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o štátnej službe musí totiž ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca,
záleží len na zamestnancovi či ponuku príjme alebo ju odmietne. Ustanovením § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe sledoval pritom zákonodarca legitímny cieľ, a to v prvom rade ochranu štátnych zamestnancov pred stratou zamestnania, ak je ochotný zamestnanec pracovať aj na inom mieste v štátnej službe a taktiež následnú hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami.
S poukázaním na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na č.l. 5 uvádza, že zákon neukladá služobnému úradu v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zrušením jeho štátnozamestnaneckého miesta ponúknuť štátnemu zamestnancovi voľné zamestnanecké miesto, čo je v rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom. V rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu je aj tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že z opisu štátnozamestnaneckého miesta žalobcu a činností, ktoré sa vykonávajú na štátnozamestnaneckých miestach 1.01 - riadenie štátnej správy na osobnom úrade, 2.17 - vnútro na odbore všeobecnej vnútornej správy a 2.02 - financie na odbore ekonomickom služobný úrad pri zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobcu iné štátnozamestnanecké miesto žalobcovi neponúkol. Žalovaný sám potvrdzuje, že žiadny dialóg s ním o jeho ďalšom možnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere neviedol, ani mu štátnozamestnanecké miesto neponúkol. Skutočnosť, že dňa 01.10.2007 prvostupňový správny orgán požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, vedúceho služobného úradu o vypísanie výberového konania na tieto tri funkčné miesta, ktoré už ale obsadil toho istého dňa, nemení nič na tom, že mal ku dňu 01.10.2007 tri voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré mu bol povinný ponúknuť.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 28.02.2012, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť.
Na pojednávanie dňa 20.6.2012 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorého neprítomnosť žalobca osobne ospravedlnil a súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.
Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobca bol ako štátny zamestnanec v stálej štátnej službe odvolaný zo štátnozamestnaneckého miesta zaradeného v odbore štátnej služby 2.09 - obrana podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a/ a § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,...“ že služobný úrad rozhodol obsadiť voľné štátnozamestnanecké miesto výberovým konaním.“
Podľa § 39 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa končí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3.
Podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodov zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním.
Podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe, štátneho zamestnanca možno na základe jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby
a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,
b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,
c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,
d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo
e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení pravidelné miesto výkonu štátnej služby.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol vymenovaný do stálej štátnej služby rozhodnutím vedúceho služobného úradu Krajského úradu v Prešove č. 223/S zo dňa 14.12.2004 v odbore štátnej služby - obrana na odbore krízového riadenia Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou na funkciu odborný radca s pravidelným miestom výkonu štátnej služby Obvodný úrad vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody č. 5.
Skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním žalobcu predchádzalo rozhodnutie vedúceho služobného úradu č. 1/2007 o organizačnej zmene zo dňa 1.10.2007, ktorým v dôsledku stanovenia počtu funkčných miest Ministerstvom vnútra SR, sekciou verejnej správy zrušil štátnozamestnanecké miesto odborného radcu na odbore krízového riadenia služobného úradu Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou. Touto skutočnosťou bol naplnený jeden zo základných predpokladov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe t.j. zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, čo medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné. Sporným bol podľa námietok žalobcu postup správnych orgánov od doby, kedy bol listom prvostupňového správneho orgánu zo dňa 8.10.2007 upovedomený o začatí správneho konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako aj splnenie ďalších podmienok pre vydanie rozhodnutia podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe.
Z citovaného ustanovenia § 40 ods.2písm. a) jednoznačne vyplýva, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním môže dôjsť iba z dôvodu ak bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto a ak štátny zamestnanec, ktorého miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5, alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním. Služobný úrad v tomto konaní musí pred tým, než vydá rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zistiť možnosti zotrvania zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere , rokovať s ním a vyzvať ho či je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu štátnej služby, skúmať či má alebo nemá voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mohol zamestnancovi s ktorým chce štátnozamestnanecký pomer skončiť ponúknuť, bez ohľadu na to či takéto miesto zodpovedá alebo nezodpovedá pôvodnému popisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca a až po vyhodnotení všetkých týchto úkonov vo veci vydať rozhodnutie.
Z obsahu administratívneho spisu a námietok žalobcu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný so žalobcom pred vydaním rozhodnutia o jeho odvolaní o prípadnom trvalom preložení na iné štátnozamestnanecké miesto podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe nejednali.
Splnenie zákonných predpokladov podľa § 40 ods. 2 zákona o štátnej službe pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním so žalobcom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyriešil nekomfortným výkladom citovaného ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe. Podľa jeho názoru dôvody skončenia štátnozamestnaneckého miesta ustanovil alternatívne, t.j. každý z týchto dôvodov je samostatným dôvodom a ich použitie nie je navzájom podmienené. Zákon neukladá služobnému úradu v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zrušením jeho štátnozamestnaneckého miesta ponúknuť štátnemu zamestnancovi voľné štátnozamestnanecké miesto, ale v nadväznosti na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o štátnej službe mu dáva možnosť trvale preložiť zamestnanca, ak spĺňa predpoklady na preloženie ustanovené v § 28 zákona o štátnej službe. Pretože z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že rozhodnúť o spôsobe obsadzovania štátnozamestnaneckých miest je príslušný výlučne služobný úrad, vrátane rozhodnutia o obsadení voľných štátnozamestnaneckých miest výberovým konaním, nemal služobný úrad povinnosť žalobcovi ponúknuť voľné štátnozamestnanecké miesto.
S takýmto právnym názorom vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam nie je možné súhlasiť.
Rozsudkom Najvyššieho súdu sp.zn. 6Sžo/202/2010, bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1S 47/2009-46 zo dňa 30.4.2010 v tej istej veci, kedy bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. 0/2009/00565-05 zo dňa 28.5.2009 .V citovanom rozsudku už v predmetnej veci vyslovil Najvyšší súd názor k postupu správneho orgánu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, z ktorého vyplýva . ..“ Ide tu o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ v riadnom procesnom postupe, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok). Povinnosťou správneho orgánu v kontexte logického a gramatického výkladu § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe je viesť so zamestnancom s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer aktívny dialóg o jeho ďalšom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V prvom rade musí zamestnávateľ žalobcu vyzvať či je alebo nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu štátnej služby, čo sa v danom prípade nestalo. Taktiež nestačí, ak zamestnávateľ oznámi zamestnancovi, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe, že voľné miesto sa obsadzuje výberovým konaním, ale voľné štátnozamestnanecké miesto sa v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí reálne obsadzovať výberovým konaním, inak je nutné považovať takéto miesto za miesto voľné a zamestnávateľ je povinný ho ponúknuť zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer. Iný výklad ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe nemožno pripustiť, nakoľko by sa takýmto zúženým výkladom prakticky znemožnil postup podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe a išlo by o obsolentnú právnu úpravu. Zamestnávateľ v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o štátnej službe musí totiž ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca. Záleží len na zamestnancovi, či ponuku prijme alebo ju odmietne. Ustanovením § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe sledoval pritom zákonodarca legitímny cieľ, a to v prvom rade ochranu štátnych zamestnancov pred stratou zamestnania, ak je ochotný zamestnanec pracovať aj na inom mieste v štátnej službe, a tiež následnú hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami...“
Žalovaný sa týmto názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu, ktorým bol aj viazaný, neriadil.
Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že k odvolaniu žalobcu a skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, ako aj z dôvodu, že voľné štátnozamestnanecké miesto sa služobný úrad rozhodol obsadiť výberovým konaním. Žalovaný týmto potvrdil skutočnosť, že prvostupňový správny orgán - služobný úrad v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom mal voľné štátnozamestnanecké miesto, konkrétne tri štátnozamestnanecké miesta: odborného radcu v odbore štátnej služby 1.01 - riadenie štátnej služby
na osobnom úrade, odborného radcu v odbore štátnej služby 2.17 - vnútro na odbore všeobecnej vnútornej správy a odborného radcu v odbore štátnej služby 2.02 - financie na odbore ekonomickom. Na tieto voľné štátnozamestnanecké miesta prednostka služobného úradu v uvedenom čase listom zo dňa 1.10.2007 iba požiadala o vypísanie výberového konania Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Podľa § 15 ods. 3 zákona o štátnej správe výberové konanie vyhlasuje najvyšší služobný úrad v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie. Výberové konanie bolo vyhlásené dňa 15.11.2007 a uskutočnilo sa dňa 15.1.2008, t.j. až po tom, čo bol so žalobcom rozhodnutím zo dňa 8.10.2007 skončený štátnozamestnanecký pomer.
Ako vyplýva z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu, v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa musí voľné štátnozamestnanecké miesto výberovým konaním reálne obsadzovať, inak je nutné považovať takéto miesto za miesto voľné a zamestnávateľ je povinný ho ponúknuť zamestnancovi.
Prvostupňový správny orgán ani žalovaný túto ponukovú povinnosť podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona o štátnej službe voči žalobcovi nerealizoval.
Podľa § 125 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe, konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa ods. 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že správne orgány sa v konaní o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom neriadili dôsledne základnou zásadou zákonnosti správneho konania vyjadrenou v § 3 ods.1 § 46 Správneho poriadku , rovnako nerešpektovali právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 8.10.2007 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Správne orgány sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.).
Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne dostatočne posúdiť skutkový stav, v súlade s názorom krajského súdu a s už vysloveným názorom Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 6Sžo 202/2010 zo dňa 24.8.2011 postupovať v konaní vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v súlade a v intenciách ustanovenia § 40 ods. 2 zákona o štátnej službe a až následne vydať rozhodnutie vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd zaviazal neúspešného žalovaného uhradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 159,17 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „vyhláška“ ) za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vypracovanie žaloby v hodnote 1 právneho úkonu 58,69 Eur podľa § 11 ods.4 vyhlášky, celkom 117,38 Eur + 2x režijný paušál po 7,63 Eur, celkom 15,26 Eur a dane z pridanej hodnoty 20 % zo 132,64 Eur, t.j. 26,53 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané celkom v sume 159,17 Eur, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu podaním zo dňa 20.6.2012.
Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.