Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)ca1/360792.6568d3.pdf
PDF · 243.48 KB
No categories available
8Sžo/67/2010
Najvyšší súd 8Sžo/67/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci ţalobkyne: Ing. O. K., bytom N., zastúpenej Mgr. S. G.,
advokátkou so sídlom M., proti ţalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Ţupné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. 6779/2008-46/POK 2 zo dňa 23. júla 2008, na odvolanie ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 180/08-73 zo dňa 21. októbra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
2S 180/08-73 zo dňa 21. októbra 2009 p o t v r d z u j e .
Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobkyni trovy konania v sume 74,61 € na účet
právnej zástupkyne ţalobkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č.k. 2S 180/08-73 zo dňa 21. októbra 2009 Krajský súd
v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 6779/2008-46/POK 2 zo dňa 23. júla 2008, ako
aj prvostupňové rozhodnutie č. 31/2008-45/20 zo dňa 27. mája 2008 podľa § 250j ods. 2
2
písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Preskúmavaným rozhodnutím č. 6779/2008-46/POK 2 zo dňa 23. júla 2008 ţalovaný
ako odvolací orgán zamietol podľa § 138 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) odvolanie ţalobkyne proti
prvostupňovému rozhodnutiu č. 31/2008-45/20 zo dňa 27. mája 2008 o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu
zrušenia štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť s poskytnutím náhrady vo výške
trojnásobku funkčného platu a zároveň toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 625,91 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd povaţoval za potrebné
preskúmavané rozhodnutie ako nezákonné zrušiť s poukazom na zistenú vadu spočívajúcu
v skutočnosti, ţe nebolo preukázané, ţe by správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom
čase voľné štátnozamestnanecké miesta resp. by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované
výlučne výberovým konaním. Krajský súd prisvedčil názoru ţalovaného, ţe nemoţno
z obsahu ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe vybrať iba jednu z podmienok, ktorú
toto ustanovenie obsahuje, keďţe zahŕňa tri podmienky existujúce samostatne popri sebe.
Uviedol, ţe pre zákonnosť postupu a samotné rozhodnutie by bolo postačujúce, ak by
ţalovaný skutočne v relevantnom čase nemal ţiadne voľné štátnozamestnanecké miesto,
alebo by takéto miesto obsadzoval výberovým konaním. V prvostupňovom rozhodnutí
správneho orgánu ako ani v napadnutom rozhodnutí však nie je uvedené, a nevyplýva ani
z obsahu správneho spisu, ţe by správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom čase voľné
štátnozamestnanecké miesta resp. by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované výlučne
výberovým konaním. Doplnil, ţe v spise chýba akýkoľvek doklad o tom, ţe by bola
ţalobkyňa oboznámená o voľných miestach, pričom aţ na vyţiadanie súdu ţalovaný predloţil
súpis voľných miest v obvode Krajského súdu v Ţiline, ktoré boli v tom čase obsadzované.
K tomuto súpisu uviedol, ţe sa rozchádza so súpisom predloţeným ţalobkyňou, ktorá súčasne
predloţila aj doklad o tom, ţe ku koncu roku 2008 došlo celkovo k navýšeniu počtu
3
zamestnancov v obvode Krajského súdu v Ţiline. V tomto postupe súd videl takú vadu
konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Ďalšie námietky ţalobkyne povaţoval súd za nedôvodné. K námietke týkajúcej sa
rozhodnutia podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 13. má-
ja 2008 uviedol, ţe nejde o rozhodnutie vydané v správnom konaní a navyše nie je ani
predmetom preskúmavania v tomto súdnom konaní. Uvedené rozhodnutie bolo vydané
v plnej kompetencii podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a treba
z neho vychádzať. Za nepodstatné povaţoval aj to, ţe toto rozhodnutie malo byť vydané
s prihliadnutím na zvýšenie efektívnosti práce a zabezpečenie efektívneho vynakladania
finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 2008, pričom k zrušeniu miesta ţalobkyne
tieţ došlo v súvislosti s plnením úlohy C.15 uloţenej uznesením vlády Slovenskej republiky
z 11. októbra 2006, ktorá úloha bola dňa 07. mája 2008 zrušená. Za neopodstatnenú pokladal
aj námietku ţalobkyne, ţe odvolať štátneho zamestnanca pre nadbytočnosť bolo moţné iba do
31. marca 2004, nakoľko ţalovaný postupoval správne podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona
o štátnej sluţbe v znení platnom v relevantnom čase. Ohľadom námietky neoboznámenia
ţalobkyne s výsledkami prerokovania jej odvolania poradnou komisiou uviedol, ţe táto
komisia je len poradným orgánom odvolacieho orgánu, ktorý napokon o odvolaní rozhoduje
na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Toto stanovisko však má len odporúčací
charakter a pre odvolací orgán nie je záväzné a preto tento ani nie je povinný oboznamovať
odvolateľa s jeho obsahom. V tejto súvislosti spomenul, ţe ţalobkyňa mala priestor sa
vyjadriť ku konaniu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, takţe jej procesné práva
v konaní neboli porušené.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a potvrdil napadnuté
rozhodnutie ţalovaného. Podané odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p. nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko súd nedostatočne zistil skutkový stav.
Ţalovaný namietal tvrdenie súdu, ţe „v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, ako ani
v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené a toto nevyplýva ani z obsahu správneho spisu, ţe by
správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom čase voľné štátnozamestnanecké miesta, resp.
by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované výlučne výberovým konaním“ a povaţoval ho
za právne nepodloţené. Mal za to, ţe z predloţenej spisovej dokumentácie vyplýva, ţe
4
ţalovaný doručil ţalobkyni upovedomenie o začatí konania o skončení štátnozamestna-
neckého pomeru zo dňa 14. mája 2008, č. 7249/2008-45, v ktorom ţalobkyni oznámil, ţe
začína konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo
štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31. mája 2008 z dôvodu zrušenia jej štátnozamestna-
neckého miesta, pričom ţalovaný dal ţalobkyni moţnosť pred vydaním rozhodnutia písomne
sa vyjadriť k veci a uplatniť svoje procesné práva. Dodal, ţe uţ v tomto upovedomení bolo
ţalobkyni oznámené, ţe sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto na trvalé
preloţenie ţalobkyne, resp. iné voľné štátnozamestnanecké miesto, pričom tieto sú
obsadzované výberovým konaním a sú zverejňované sluţobným úradom na internetových
stránkach X.. Predmetné upovedomenie ţalobkyňa prevzala dňa 17. mája 2008 a následne dňa
27. mája 2008 telefonicky oznámila, ţe k tejto veci sa písomne vyjadrovať nebude, pričom
rozhodnutie vzala na vedomie bez uplatnenia námietok. Zdôraznil, ţe ţalovaný vo svojom
sluţobnom úrade nemal ţiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, vzhľadom na skutočnosť,
ţe do 31. decembra 2007 zrušil celkom 88 pracovných miest v súvislosti s plnením úlohy
C.15 uloţenej uznesením vlády Slovenskej republiky z 11. októbra 2006, č. 856,
aj preto nemohol vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne jej trvalým
preloţením podľa § 29 ods. 5 vo väzbe na súvisiace ust. § 28 ods. 1, 2 zákona o štátnej sluţbe.
Ohľadom voľných miest v obvode Krajského súdu v Ţiline ţalovaný poznamenal, ţe
ţalobkyňa bola v štátnozamestnaneckom pomere v sluţobnom úrade ţalovaného, avšak
miesta v obvode Krajského súdu v Ţiline nepatrili do pôsobnosti sluţobného úradu
ţalovaného. Vzhľadom k uvedenému ţalovaný nemohol vykonať zmenu
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 vo väzbe
na súvisiace ust. § 28 ods. 1, 2 zákona o štátnej sluţbe, kde z ust. § 28 ods. 1 vyplýva, ţe
zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môţe vykonať len v tom istom odbore štátnej
sluţby. Z jedného odboru štátnej sluţby do iného odboru štátnej sluţby moţno zmenu
vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môţe vykonávať so zreteľom na plnenie
kvalifikačného predpokladu a s ohľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej
sluţby a na výsledky sluţobného hodnotenia. V závere odvolania ţalovaný vyslovil názor, ţe
v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne odvolaním zo štátnozamestna-
neckého pomeru z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe. Postupom
ţalovaného nebola ţalobkyňa ukrátená na svojich právach, keď aj súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pre zákonnosť postupu a samotné rozhodnutie
5
by bolo postačujúce, ak by ţalovaný skutočne v relevantnom čase nemal ţiadne voľné
štátnozamestnanecké miesto alebo by takéto miesto obsadzoval výberovým konaním, ktoré
skutočnosti ţalovaný preukázal.
Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok Krajského súdu
v Bratislave ako vecne správny potvrdiť a zároveň ţiadala priznať právo na náhradu trov
konania. Ohľadom odvolacích námietok ţalovaného povaţovala za nepostačujúce odcitovanie
zákonného ustanovenia, ţe ţalovaný nemá voľné štátnozamestnanecké miesta bez
akéhokoľvek ďalšieho preukázania tejto skutočnosti. Mala za to, ţe samotné tvrdenia
ţalovaného boli vyvrátené predloţenými listinnými dôkazmi zo strany ţalobkyne priamo na
pojednávaní a preto sú právne nedôvodné. K námietke ţalovaného o nemoţnosti vykonať
zmenu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne trvalým preloţením uviedla, ţe v čase
ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou formou odvolania, okrem dôvodov
podľa § 40 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe, bolo aj dôvodom odvolania zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta, pričom zákonnou podmienkou odvolania pre daný prípad je
vyslovenie nesúhlasu s preloţením podľa § 29 ods. 5 písm. a/ aţ e/ zákona o štátnej sluţbe.
Zdôraznila, ţe aţ vyslovenie nesúhlasu štátneho zamestnanca s trvalým preloţením, ako
taxatívnou podmienkou, viaţe na seba skutočnosť, a to jeho odvolanie z dôvodu zrušenia
miesta. Pokiaľ štátny zamestnanec nevysloví nesúhlas s preloţením, nemôţe nastať
podmienka jeho odvolania. Pri výklade tohto ustanovenia ţalobkyňa vychádzala z faktu, ţe
zamestnávateľ sa nemôţe zbaviť zákonnej povinnosti trvalého preloţenia, teda v prípade
zrušenia miesta je zamestnávateľ vţdy povinný štátneho zamestnanca preloţiť na výkon
štátnej sluţby v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe. Aţ keď štátny zamestnanec
vysloví nesúhlas s trvalým preloţením nastáva zákonná podmienka moţnosti jeho odvolania,
pokiaľ ďalej nemá sluţobný úrad v zmysle § 40 ods. 2 písm. a/ voľné štátnozamestnanecké
miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzované výberovým konaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§250s O.s.p. v spojení s § 10
ods.2 O.s.p./, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. decembra 2010 (§ 156 ods.1
a ods.3 O.s.p.).
Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 40 ods. 2 písm. a/, ods. 4 zákona o štátnej sluţbe, účinného v čase skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej
sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu zrušenia jeho
štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto
bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad nemá
voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje
výberovým konaním. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí,
najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe štátneho zamestnanca moţno na základe
jeho písomného súhlasu trvale preloţiť na vykonávanie štátnej sluţby
a) v tom istom sluţobnom úrade do iného odboru štátnej sluţby,
b) do iného sluţobného úradu toho istého odboru štátnej sluţby,
c) do iného sluţobného úradu iného odboru štátnej sluţby,
d) v tom istom odbore štátnej sluţby toho istého sluţobného úradu, ak sa zmení opis
činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo
e) v tom istom odbore štátnej sluţby toho istého sluţobného úradu, ak sa zmení
pravidelné miesto výkonu štátnej sluţby.
Podľa § 125 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy
7
o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „Správny poriadok“),
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 126 zákona o štátnej sluţbe orgánom príslušným na konanie
a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a
vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý
rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno
povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol
v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie ţalovaného, vrátane prvostupňového
rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Zákonným predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40
ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta
zamestnanca. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta ţalobkyne bolo preukázané.
Ďalšou podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40
ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe je preukázanie nasledovných skutočností, a to:
- ţe štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 zákona
o štátnej sluţbe, alebo
- ţe sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo
- ţe voľné štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje výberovým konaním.
Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
odvolaním zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ v riadnom
procesnom postupe, na ktorý sa vzťahoval v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého
8
pomeru správny poriadok. Rozhodnutie musí tieţ obsahovať náleţitosti podľa § 46 a § 47
správneho poriadku.
Z rozhodnutia ţalovaného a ani zo spisovej dokumentácie nevyplýva, ţe by sa bol
ţalovaný, vrátane konania na prvom stupni, zaoberal otázkou moţnosti preloţenia ţalobkyne
podľa § 29 ods. 5 zákona.
Ţalovaný nepreukázal, ţe ţalobkyňa nesúhlasila pred doručením rozhodnutia
s trvalým preloţením na iné štátnozamestnanecké miesto.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe je relevantná poţiadavka ţalobkyne na zistenie
a preukázanie takých skutočností, ktoré vylučujú aplikáciu § 29 ods. 5 zákona, t. j. moţnosť
jeho trvalého preloţenia. Také dôkazy v konaní nielenţe neboli preukázané, ale príslušný
orgán rozhodujúci vo veci sa touto moţnosťou preukázateľne ani nezaoberal, a to ani
v rozhodnutí o odvolaní ţalobkyne. Tvrdenie ţalovaného, ţe nemal voľné štátnozamestna-
necké miesta nevyčerpáva celý predmet úpravy danej uvedeným ustanovením zákona.
Z logického a aj z gramatického výkladu ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej
sluţbe jednoznačne vyplýva zákonodarcom sledovaný cieľ, ţe zamestnávateľ musí so
zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer, viesť aktívny dialóg
o jeho ďalšom moţnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V prvom rade musí
zamestnanca vyzvať, či je alebo nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu
štátnej sluţby, čo sa v danom prípade nestalo. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je preukázané, ţe by sa so
ţalobkyňou pred doručením rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru viedol
dialóg o moţnosti alebo nemoţnosti jeho preloţenia na iné voľné štátnozamestnanecké miesto
v zmysle podmienok ustanovených v § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe.
Nestačí, ţe zamestnávateľ oznámi zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátno-
zamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, ţe voľné miesto
(bliţšie nekonkretizované) sa obsadzuje výberovým konaním, ale voľné štátnozamestnanecké
miesto sa v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí reálne obsadzovať
výberovým konaním, inak je nutné povaţovať takého miesto za miesto voľné a zamestnávateľ
je povinný ho ponúknuť zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer.
9
Iný výklad ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe nemoţno pripustiť,
nakoľko by sa takýmto zúţeným výkladom prakticky znemoţnil postup podľa ust. § 29
ods. 5 zákona o štátnej sluţbe a išlo by o obsolentnú právnu úpravu. Zamestnávateľ v zmysle
uvedeného ustanovenia zákona o štátnej sluţbe musí totiţ ponúknuť zamestnancovi
akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej sluţby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti
štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, záleţí len na zamestnancovi, či ponuku prijme
alebo ju odmietne. Ustanovením § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe sledoval pritom
zákonodarca legitímny cieľ a to v prvom rade ochranu štátnych zamestnancov pred stratou
zamestnania, ak je ochotný zamestnanec pracovať aj na inom mieste v štátnej sluţbe a taktieţ
následnú hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami.
Keďţe preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, tak
nemohol nastať ani zákonom predpokladaný následok, platné skončenie štátnozamestna-
neckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe.
Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil skutkové
a právne závery, s ktorými sa odvolací súd, aj keď čiastočne z iných dôvodov, stotoţnil.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, ţe priznal ţalobkyni, ktorá mala v konaní úspech právo na
náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa si v rámci odvolacieho konania
uplatnila náhradu za jeden úkon právnej sluţby podľa § 11 ods.1 písm. a/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej
len vyhláška) v znení účinnom v rozhodujúcom období, a to za vyjadrenie k odvolaniu proti
rozsudku vo výške 55,49 € bez DPH + režijný paušál za rok 2010 = 7,21 € bez DPH = 62,70
€ + 19% DPH v sume 11,91€, teda celkom si uplatnila sumu 74,61 €.
10
Odvolací súd uplatnené trovy právneho zastúpenia priznal ţalobkyni podľa § 14 ods. 1
písm. c/ v spojení s §16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. decembra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská