Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/67/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci ţalobkyne: Ing. O. K., bytom N., zastúpenej Mgr. S. G.,

advokátkou so sídlom M., proti ţalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom Ţupné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. 6779/2008-46/POK 2 zo dňa 23. júla 2008, na odvolanie ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -73 zo dňa 21. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-73 zo dňa 21. októbra 2009 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobkyni trovy konania v sume 74,61 € na účet

právnej zástupkyne ţalobkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. -73 zo dňa 21. októbra 2009 Krajský súd

v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 6779/2008-46/POK 2 zo dňa 23. júla 2008, ako

aj prvostupňové rozhodnutie č. 31/2008-45/20 zo dňa 27. mája 2008 podľa § 250j ods. 2

2

písm. e/ (ďalej v texte len „“) a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 6779/2008-46/POK 2 zo dňa 23. júla 2008 ţalovaný

ako odvolací orgán zamietol podľa o štátnej sluţbe

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) odvolanie ţalobkyne proti

prvostupňovému rozhodnutiu č. 31/2008-45/20 zo dňa 27. mája 2008 o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu

zrušenia štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť s poskytnutím náhrady vo výške

trojnásobku funkčného platu a zároveň toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, ţe ţalovanému uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 625,91 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd povaţoval za potrebné

preskúmavané rozhodnutie ako nezákonné zrušiť s poukazom na zistenú vadu spočívajúcu

v skutočnosti, ţe nebolo preukázané, ţe by správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom

čase voľné štátnozamestnanecké miesta resp. by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované

výlučne výberovým konaním. Krajský súd prisvedčil názoru ţalovaného, ţe nemoţno

z obsahu ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe vybrať iba jednu z podmienok, ktorú

toto ustanovenie obsahuje, keďţe zahŕňa tri podmienky existujúce samostatne popri sebe.

Uviedol, ţe pre zákonnosť postupu a samotné rozhodnutie by bolo postačujúce, ak by

ţalovaný skutočne v relevantnom čase nemal ţiadne voľné štátnozamestnanecké miesto,

alebo by takéto miesto obsadzoval výberovým konaním. V prvostupňovom rozhodnutí

správneho orgánu ako ani v napadnutom rozhodnutí však nie je uvedené, a nevyplýva ani

z obsahu správneho spisu, ţe by správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom čase voľné

štátnozamestnanecké miesta resp. by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované výlučne

výberovým konaním. Doplnil, ţe v spise chýba akýkoľvek doklad o tom, ţe by bola

ţalobkyňa oboznámená o voľných miestach, pričom aţ na vyţiadanie súdu ţalovaný predloţil

súpis voľných miest v obvode Krajského súdu v Ţiline, ktoré boli v tom čase obsadzované.

K tomuto súpisu uviedol, ţe sa rozchádza so súpisom predloţeným ţalobkyňou, ktorá súčasne

predloţila aj doklad o tom, ţe ku koncu roku 2008 došlo celkovo k navýšeniu počtu

3

zamestnancov v obvode Krajského súdu v Ţiline. V tomto postupe súd videl takú vadu

konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Ďalšie námietky ţalobkyne povaţoval súd za nedôvodné. K námietke týkajúcej sa

rozhodnutia podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 13. má-

ja 2008 uviedol, ţe nejde o rozhodnutie vydané v správnom konaní a navyše nie je ani

predmetom preskúmavania v tomto súdnom konaní. Uvedené rozhodnutie bolo vydané

v plnej kompetencii podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a treba

z neho vychádzať. Za nepodstatné povaţoval aj to, ţe toto rozhodnutie malo byť vydané

s prihliadnutím na zvýšenie efektívnosti práce a zabezpečenie efektívneho vynakladania

finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 2008, pričom k zrušeniu miesta ţalobkyne

tieţ došlo v súvislosti s plnením úlohy C.15 uloţenej uznesením vlády Slovenskej republiky

z 11. októbra 2006, ktorá úloha bola dňa 07. mája 2008 zrušená. Za neopodstatnenú pokladal

aj námietku ţalobkyne, ţe odvolať štátneho zamestnanca pre nadbytočnosť bolo moţné iba do

31. marca 2004, nakoľko ţalovaný postupoval správne podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona

o štátnej sluţbe v znení platnom v relevantnom čase. Ohľadom námietky neoboznámenia

ţalobkyne s výsledkami prerokovania jej odvolania poradnou komisiou uviedol, ţe táto

komisia je len poradným orgánom odvolacieho orgánu, ktorý napokon o odvolaní rozhoduje

na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Toto stanovisko však má len odporúčací

charakter a pre odvolací orgán nie je záväzné a preto tento ani nie je povinný oboznamovať

odvolateľa s jeho obsahom. V tejto súvislosti spomenul, ţe ţalobkyňa mala priestor sa

vyjadriť ku konaniu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, takţe jej procesné práva

v konaní neboli porušené.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a potvrdil napadnuté

rozhodnutie ţalovaného. Podané odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/

nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko súd nedostatočne zistil skutkový stav.

Ţalovaný namietal tvrdenie súdu, ţe „v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, ako ani

v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené a toto nevyplýva ani z obsahu správneho spisu, ţe by

správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom čase voľné štátnozamestnanecké miesta, resp.

by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované výlučne výberovým konaním“ a povaţoval ho

za právne nepodloţené. Mal za to, ţe z predloţenej spisovej dokumentácie vyplýva, ţe

4

ţalovaný doručil ţalobkyni upovedomenie o začatí konania o skončení štátnozamestna-

neckého pomeru zo dňa 14. mája 2008, č. -45, v ktorom ţalobkyni oznámil, ţe

začína konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo

štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31. mája 2008 z dôvodu zrušenia jej štátnozamestna-

neckého miesta, pričom ţalovaný dal ţalobkyni moţnosť pred vydaním rozhodnutia písomne

sa vyjadriť k veci a uplatniť svoje procesné práva. Dodal, ţe uţ v tomto upovedomení bolo

ţalobkyni oznámené, ţe sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto na trvalé

preloţenie ţalobkyne, resp. iné voľné štátnozamestnanecké miesto, pričom tieto sú

obsadzované výberovým konaním a sú zverejňované sluţobným úradom na internetových

stránkach X.. Predmetné upovedomenie ţalobkyňa prevzala dňa 17. mája 2008 a následne dňa

27. mája 2008 telefonicky oznámila, ţe k tejto veci sa písomne vyjadrovať nebude, pričom

rozhodnutie vzala na vedomie bez uplatnenia námietok. Zdôraznil, ţe ţalovaný vo svojom

sluţobnom úrade nemal ţiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, vzhľadom na skutočnosť,

ţe do 31. decembra 2007 zrušil celkom 88 pracovných miest v súvislosti s plnením úlohy

C.15 uloţenej uznesením vlády Slovenskej republiky z 11. októbra 2006, č. 856,

aj preto nemohol vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne jej trvalým

preloţením podľa § 29 ods. 5 vo väzbe na súvisiace ust. § 28 ods. 1, 2 zákona o štátnej sluţbe.

Ohľadom voľných miest v obvode Krajského súdu v Ţiline ţalovaný poznamenal, ţe

ţalobkyňa bola v štátnozamestnaneckom pomere v sluţobnom úrade ţalovaného, avšak

miesta v obvode Krajského súdu v Ţiline nepatrili do pôsobnosti sluţobného úradu

ţalovaného. Vzhľadom k uvedenému ţalovaný nemohol vykonať zmenu

štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 vo väzbe

na súvisiace ust. § 28 ods. 1, 2 zákona o štátnej sluţbe, kde z ust. § 28 ods. 1 vyplýva, ţe

zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môţe vykonať len v tom istom odbore štátnej

sluţby. Z jedného odboru štátnej sluţby do iného odboru štátnej sluţby moţno zmenu

vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môţe vykonávať so zreteľom na plnenie

kvalifikačného predpokladu a s ohľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej

sluţby a na výsledky sluţobného hodnotenia. V závere odvolania ţalovaný vyslovil názor, ţe

v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne odvolaním zo štátnozamestna-

neckého pomeru z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť

postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe. Postupom

ţalovaného nebola ţalobkyňa ukrátená na svojich právach, keď aj súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pre zákonnosť postupu a samotné rozhodnutie

5

by bolo postačujúce, ak by ţalovaný skutočne v relevantnom čase nemal ţiadne voľné

štátnozamestnanecké miesto alebo by takéto miesto obsadzoval výberovým konaním, ktoré

skutočnosti ţalovaný preukázal.

Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok Krajského súdu

v Bratislave ako vecne správny potvrdiť a zároveň ţiadala priznať právo na náhradu trov

konania. Ohľadom odvolacích námietok ţalovaného povaţovala za nepostačujúce odcitovanie

zákonného ustanovenia, ţe ţalovaný nemá voľné štátnozamestnanecké miesta bez

akéhokoľvek ďalšieho preukázania tejto skutočnosti. Mala za to, ţe samotné tvrdenia

ţalovaného boli vyvrátené predloţenými listinnými dôkazmi zo strany ţalobkyne priamo na

pojednávaní a preto sú právne nedôvodné. K námietke ţalovaného o nemoţnosti vykonať

zmenu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne trvalým preloţením uviedla, ţe v čase

ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou formou odvolania, okrem dôvodov

podľa § 40 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe, bolo aj dôvodom odvolania zrušenie

štátnozamestnaneckého miesta, pričom zákonnou podmienkou odvolania pre daný prípad je

vyslovenie nesúhlasu s preloţením podľa § 29 ods. 5 písm. a/ aţ e/ zákona o štátnej sluţbe.

Zdôraznila, ţe aţ vyslovenie nesúhlasu štátneho zamestnanca s trvalým preloţením, ako

taxatívnou podmienkou, viaţe na seba skutočnosť, a to jeho odvolanie z dôvodu zrušenia

miesta. Pokiaľ štátny zamestnanec nevysloví nesúhlas s preloţením, nemôţe nastať

podmienka jeho odvolania. Pri výklade tohto ustanovenia ţalobkyňa vychádzala z faktu, ţe

zamestnávateľ sa nemôţe zbaviť zákonnej povinnosti trvalého preloţenia, teda v prípade

zrušenia miesta je zamestnávateľ vţdy povinný štátneho zamestnanca preloţiť na výkon

štátnej sluţby v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe. Aţ keď štátny zamestnanec

vysloví nesúhlas s trvalým preloţením nastáva zákonná podmienka moţnosti jeho odvolania,

pokiaľ ďalej nemá sluţobný úrad v zmysle § 40 ods. 2 písm. a/ voľné štátnozamestnanecké

miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzované výberovým konaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / v spojení s

ods.2 /, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia vety prvej

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

6

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. decembra 2010 (§ 156 ods.1

a ods.3 ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 40 ods. 2 písm. a/, ods. 4 zákona o štátnej sluţbe, účinného v čase skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej

sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu zrušenia jeho

štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto

bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad nemá

voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje

výberovým konaním. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí,

najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe štátneho zamestnanca moţno na základe

jeho písomného súhlasu trvale preloţiť na vykonávanie štátnej sluţby

a) v tom istom sluţobnom úrade do iného odboru štátnej sluţby,

b) do iného sluţobného úradu toho istého odboru štátnej sluţby,

c) do iného sluţobného úradu iného odboru štátnej sluţby,

d) v tom istom odbore štátnej sluţby toho istého sluţobného úradu, ak sa zmení opis

činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo

e) v tom istom odbore štátnej sluţby toho istého sluţobného úradu, ak sa zmení

pravidelné miesto výkonu štátnej sluţby.

Podľa § 125 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy

7

o správnom konaní ( o správnom konaní, ďalej len „Správny poriadok“),

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 126 zákona o štátnej sluţbe orgánom príslušným na konanie

a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a

vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý

rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

Podľa § 32 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno

povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol

v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie ţalovaného, vrátane prvostupňového

rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Zákonným predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40

ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta

zamestnanca. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta ţalobkyne bolo preukázané.

Ďalšou podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40

ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe je preukázanie nasledovných skutočností, a to:

- ţe štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 zákona

o štátnej sluţbe, alebo

- ţe sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo

- ţe voľné štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje výberovým konaním.

Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

odvolaním zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ v riadnom

procesnom postupe, na ktorý sa vzťahoval v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého

8

pomeru správny poriadok. Rozhodnutie musí tieţ obsahovať náleţitosti podľa § 46 a § 47

správneho poriadku.

Z rozhodnutia ţalovaného a ani zo spisovej dokumentácie nevyplýva, ţe by sa bol

ţalovaný, vrátane konania na prvom stupni, zaoberal otázkou moţnosti preloţenia ţalobkyne

podľa § 29 ods. 5 zákona.

Ţalovaný nepreukázal, ţe ţalobkyňa nesúhlasila pred doručením rozhodnutia

s trvalým preloţením na iné štátnozamestnanecké miesto.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe je relevantná poţiadavka ţalobkyne na zistenie

a preukázanie takých skutočností, ktoré vylučujú aplikáciu § 29 ods. 5 zákona, t. j. moţnosť

jeho trvalého preloţenia. Také dôkazy v konaní nielenţe neboli preukázané, ale príslušný

orgán rozhodujúci vo veci sa touto moţnosťou preukázateľne ani nezaoberal, a to ani

v rozhodnutí o odvolaní ţalobkyne. Tvrdenie ţalovaného, ţe nemal voľné štátnozamestna-

necké miesta nevyčerpáva celý predmet úpravy danej uvedeným ustanovením zákona.

Z logického a aj z gramatického výkladu ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej

sluţbe jednoznačne vyplýva zákonodarcom sledovaný cieľ, ţe zamestnávateľ musí so

zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer, viesť aktívny dialóg

o jeho ďalšom moţnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V prvom rade musí

zamestnanca vyzvať, či je alebo nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu

štátnej sluţby, čo sa v danom prípade nestalo. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe

zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je preukázané, ţe by sa so

ţalobkyňou pred doručením rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru viedol

dialóg o moţnosti alebo nemoţnosti jeho preloţenia na iné voľné štátnozamestnanecké miesto

v zmysle podmienok ustanovených v § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe.

Nestačí, ţe zamestnávateľ oznámi zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátno-

zamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, ţe voľné miesto

(bliţšie nekonkretizované) sa obsadzuje výberovým konaním, ale voľné štátnozamestnanecké

miesto sa v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí reálne obsadzovať

výberovým konaním, inak je nutné povaţovať takého miesto za miesto voľné a zamestnávateľ

je povinný ho ponúknuť zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer.

9

Iný výklad ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe nemoţno pripustiť,

nakoľko by sa takýmto zúţeným výkladom prakticky znemoţnil postup podľa ust. § 29

ods. 5 zákona o štátnej sluţbe a išlo by o obsolentnú právnu úpravu. Zamestnávateľ v zmysle

uvedeného ustanovenia zákona o štátnej sluţbe musí totiţ ponúknuť zamestnancovi

akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej sluţby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti

štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, záleţí len na zamestnancovi, či ponuku prijme

alebo ju odmietne. Ustanovením § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe sledoval pritom

zákonodarca legitímny cieľ a to v prvom rade ochranu štátnych zamestnancov pred stratou

zamestnania, ak je ochotný zamestnanec pracovať aj na inom mieste v štátnej sluţbe a taktieţ

následnú hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami.

Keďţe preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, tak

nemohol nastať ani zákonom predpokladaný následok, platné skončenie štátnozamestna-

neckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe.

Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil skutkové

a právne závery, s ktorými sa odvolací súd, aj keď čiastočne z iných dôvodov, stotoţnil.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods.1 potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá

v spojení s tak, ţe priznal ţalobkyni, ktorá mala v konaní úspech právo na

náhradu trov konania podľa veta prvá .

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa si v rámci odvolacieho konania

uplatnila náhradu za jeden úkon právnej sluţby podľa § 11 ods.1 písm. a/ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len vyhláška) v znení účinnom v rozhodujúcom období, a to za vyjadrenie k odvolaniu proti

rozsudku vo výške 55,49 € bez DPH + režijný paušál za rok 2010 = 7,21 € bez DPH = 62,70

€ + 19% DPH v sume 11,91€, teda celkom si uplatnila sumu 74,61 €.

10

Odvolací súd uplatnené trovy právneho zastúpenia priznal ţalobkyni podľa § 14 ods. 1

písm. c/ v spojení s vyhlášky č. v uplatnenej výške.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. decembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská