Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-42-2012.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Q. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX a otec - K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. I. XXXX, T., Česká republika, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11P 56/2011 - 51 zo dňa 10. apríla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach určenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom a trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa maloletého Q. zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 30.05.2011 a nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 30.05.2011 do 31.03.2012 v sume 1.006,45 eur povolil otcovi splatiť v splátkach po 30,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky bol podaný dôvodne. Súd mal v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária s finančnými prostriedkami, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka. Otec prinajmenšom od roku 2006 na výživu dieťaťa neprispel žiadnou sumou, návrh matka podala až dňa 30.05.2011, pričom nepreukázala súdu dôvodu hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktoré si nepodala návrh skôr, a preto súd mohol priznať výživné až od podania návrhu. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti. Otcovi súd uložil povinnosť platiť na dieťa výživné v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od 30.05.2011, ktorá suma je vzhľadom na majetkové pomery oboch rodičov, najmä otca a veku dieťaťa primeraná. Skutočnosť, že otec má podľa jeho vyjadrenia dlhy, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, pretože otec sa dostal do takejto situácie vlastným zavineným konaní. Životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č. 194/2011 Z.z., účinným od 01.07.2010 určené v sume 86,65 eur mesačne, pričom aspoň túto sumu by malo mať dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základné životné potreby. Na druhej strane však dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom v danej veci je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že otec dieťaťa dlhodobo, najmenej od roku 2006, na dieťa dobrovoľne výživné vôbec neplatil, o dieťa sa vôbec nezaujímal a ani nezaujíma. Matka, pokiaľ je na materskej, nie je povinná podieľať sa na výžive dieťaťa adekvátnou čiastkou svojmu príjmu, pretože v tomto čase nie je schopná sa zamestnať, pričom podporným zdrojom výživy sú rodinné prídavky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a určiť mu výživné v sume 60,- eur mesačne. Nesúhlasil so záverom súdu, že o syna nemá záujem, nakoľko ho mal cez prázdniny u seba, kedy mu zakúpil oblečenie, topánky a hračku v celkovej hodnote zhruba 1.500,- Kč. Rovnako po jeho narodeninách bol za ním a priniesol mu darček. Namietol, že nikdy na syna neprispel, nakoľko bol s matkou dieťaťa na nákupe v Břeclavi, pričom zaplatil celý nákup zhruba v hodnote 600,- Kč a v aute jej dal ešte nejaké peniaze na dieťa, pričom toto nebola jediná čiastka, ktorú matke na dieťa dal, nemá však o tom doklady. Namietol, že prvostupňový súd vypočítal výšku výživného z jeho hrubého platu, pričom doložil originál potvrdenia o jeho priemernom čistom zárobku a rovnako doložil kópiu nájomnej zmluvy, z ktorej je zrejmá čiastka nájmu.
K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica, ktorá navrhla rozsudok v napadnutých častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11P 56/2011 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Q., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa maloletého Q. zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 30.05.2011 a nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 30.05.2011 do 31.03.2012 v sume 1.006,45 eur povolil otcovi splatiť v splátkach po 30,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v častiach určenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom a trov konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že rodičia mal. Q. spolu nežijú, s poukazom na čo bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému. Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď na základe vykonaných dôkazov zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, pričom so zverením dieťaťa do jej starostlivosti súhlasil i otec dieťaťa. Súd prvého stupňa správne ustálil i počiatok vyživovacej povinnosti otca, pričom správne určil i jej výšku s prihliadnutím na podstatné zmeny pomerov počas rozhodného obdobia. Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do rozhodnutia súdu, ktorý vzhľadom na jeho výšku správne v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím k výške nedoplatku a k majetkovým pomerom otca. Rovnako súd správne upravil i styk otca s dieťaťom s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.