Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-56-2011.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/56/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého . C., nar..XX.XXXX, št. občana SR, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: . C., nar. .X.XXXX, bytom . č. , št. občan SR a . J., nar. .X.XXXX, bytom ., R. I. č. , št. občana ČR o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, za účasti Okresného prokurátora v Senici, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. Q. do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 30.5.2011.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 30.5.2011 do 31.3.2012 v sume 1006,45 Eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 30,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáhala úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu s tým, že o maloleté dieťa nemôže zabezpečiť sama plnohodnotnú starostlivosť. Výživné navrhla určiť v sume 120 EUR mesačne do 20 - teho dňa v mesiaci k jej rukám.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, požiadal, aby bol vypočutý dožiadaným súdom.
Kolízny opatrovník, aj okresný prokurátor navrhli návrhu vyhovieť.
Otec sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil, ale bol vypočutý dožiadaným súdom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, správami o príjmoch rodičov a dokladmi o pravidelných výdajoch matky, rodnými listom maloletého dieťaťa, správou od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a zistil tento stav veci:
Mal. Q. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, doposiaľ neboli upravované práva a povinnosti k nemu. Jeho rodičia žili v spoločnej domácnosti len tri roky, z toho po narodení dieťaťa len jeden rok, potom otec dieťaťa spoločnú domácnosť opustil Od tej doby nehospodária spoločne s finančnými prostriedkami, otec na dieťa dobrovoľne výživné neplatí, o dieťa sa vôbec nezaujíma.
Výsluchom matky mal súd preukázané, že táto býva spolu s jej dvomi deťmi a rodičmi v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí jej. S rodičmi hospodária spoločne s finančnými prostriedkami, obaja sú dôchodcovia, jej matka poberá dôchodok v sume 247 € mesačne a jej otec v sume 160 € mesačne. Poplatky spojené s bývaním platia a to elektriku v sume 18,55 €, raz za pol roka vodu v sume 80 €, raz za rok kupuje drevo na kúrenie v sume cca 450 €. Momentálne je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok v sume 194,10 € ( predtým to bolo 190,10 €) a rodinné prídavky na dve deti v sume po 22,54 € na každé dieťa ( predtým to bolo 22,01 € na každé dieťa ). Okrem mal. Q. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. T. C., nar. XX.X.XXXX, ktorého otec zatiaľ nie je určený. Mal. Q. navštevuje MŠ v J., poplatok za škôlku matka platí v sume 25 € mesačne, inak je zdravý, máva len bežné choroby.
Výsluchom otca mal súd preukázané, že tento je slobodný, okrem mal. Q. nemá iné vyživovacie povinnosti. Momentálne je zamestnaný od 1.7.2011, jeho hodinový príjem je 82,95Kč brutto. Predtým bol asi pol roka nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti v sume 2300,-Kč mesačne. Býva v podnájme v rodinnom dome, kde má prenajatú jednu miestnosť a platí 2300,-Kč mesačne. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, naopak má dlhy asi v celkovej výške 35 000,-Kč u viacerých spoločností ktoré mesačne spláca, v akých sumách neuviedol, rozhodnutie o výške výživného ponechal na úvahe súdu.
Podľa výpovede kolízneho opatrovníka, ako aj podanej písomnej správy z prešetrenia pomerov v rodine matky, v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Matka je na materskej dovolenke s druhým dieťaťom, inak súkromná podnikateľka, momentálne však fakticky nepodniká. Vzhľadom na tieto skutočnosti kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť výživné minimálne v sume 100 € mesačne.
OP navrhol v plnom rozsahu návrhu matky vyhovieť.
Podľa § 36 ods.1, veta prvá a druhá Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. ( ďalej len zákon o rodine ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.
Podľa zák. opatrenia č. 194/2011 Z.z., účinného od 1.7.2011 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 86,65 € mesačne ( z toho 30 % je 25,99 €).
Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky bol podaný dôvodne. Súd mal v zmysle § 36 ods. l Zákona o rodine preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne s finančnými prostriedkami, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka. Otec prinajmenšom od roku 2006 na výživu dieťaťa neprispel žiadnou sumou, návrh podala matka až dňa 30.5.2011, pričom nepreukázala súdu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine, pre ktoré si nepodala návrh skorej, preto súd mohol priznať výživné až od podania návrhu. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti. Otcovi súd uložil povinnosť platiť na dieťa výživné v sume 100 € mesačne s účinnosťou od 30.5.2011( t.j. až od podania návrhu ), ktorá suma je vzhľadom na majetkové pomery oboch rodičov, najmä otca a veku dieťaťa primeraná.
Skutočnosť, že otec má podľa jeho vyjadrenia dlhy, súc vysoké, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, pretože otec sa dostal do takejto situácie vlastným zavineným konaním. Životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č.194/2011 Z.z. , účinným od 1.7.2010 určené v sume 86,65 € mesačne, pričom aspoň túto sumu by malo mať dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základné životné potreby. Na druhej strane však dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom v danej veci je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že otec dieťaťa dlhodobo , najmenej od roku 2006 na dieťa dobrovoľne výživné vôbec neplatil, o dieťa sa vôbec nezaujímal a ani nezaujíma. Matka pokiaľ je na materskej nie je povinná podieľať sa na výžive dieťaťa adekvátnou čiastkou svojmu príjmu, pretože v tomto čase nie je schopná sa zamestnať. Podporným zdrojom výživy sú rodinné prídavky.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z toho dôvodu, že konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15. dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.