Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-17-2011.pdf
PDF · 141.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti o maloletú E. F. A., nar. XX.X.XXXX a maloletú E. F. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: Mgr. K. A., bytom J. XXX, zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Trnava, Hlavná 44 a Ing. P. A., bytom B. XX, zastúpený právnym zástupcom JUDr. Jánom Legerským, Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/50/2009-316 zo dňa 6. decembra 2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživy m e n í tak, že
- otec je povinný platiť maloletej E. F. výživné v sume 300 eur mesačne a maloletej E. F. v sume 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou od 1.1.2009 a
- zročné výživné za obdobie od 1.1.2009 do 20.6.2012 na maloletú E. F. v sume 5.440 eur eur a na maloletú E. F. v sume 5.350 eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 150 eur mesačne na maloletú E. F. a po 150 eur mesačne na maloletú E. F. spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
V napadnutej časti úpravy styku rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou E. F. každý párny týždeň od soboty v čase od 9.00 hod. do nedele 15.00 hod., počas Veľkej noci každý Veľký piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok počas Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do 18.00 hod s tým, že matka je povinná maloletú na styk v určenom čase pripraviť a otcovi ju v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný v určenom čase maloletú na rovnakom mieste vrátiť.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zveril na čas do právoplatnosti rozvodového konania rodičov maloletej E. F. a E. F. A. maloletú E. F. a maloletú E. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach do dňa ich plnoletosti, s účinnosťou od 1.3.2009 uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú E. F. výživné vo výške 300,- eur mesačne a na maloletú E. F. výživné vo výške 200,- eur mesačne, ktoré výživné mu určil platiť vždy do l5. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, nedoplatok na výživnom od l. 3. 2009 do 6.12.2010 v celkovej výške 7.951,- eur súd uložil otcovi splácať v splátkach a to na maloletú E. F. po 100,- eur mesačne a na maloletú E. F. po 70,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zároveň upravil aj stretávanie sa otca s maloletou E. F. tak, že otec sa s maloletou bude pravidelne stretávať každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 9.00 do 17.00 hod., počas Vianoc sa otec v párny rok stretne s maloletou dňa 24.12. v čase od 10.00 do 16.00 hod. a každý nepárny rok dňa 25.12. v čase
od 9.00 do 19.00 hod., počas Veľkej noci sa otec s maloletou stretne každý párny rok na Veľkonočný piatok od 9.00 do 19.00 hod. a každý nepárny rok počas Veľkonočného pondelka od 9.00 do 19.00 hod.. Matke uložil súd prvého stupňa povinnosť maloletú E. na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi dodržiavať presný začiatok i koniec styku s maloletou s tým, že ak styk tak ako je stanovený sa nebude môcť zo strany otca alebo maloletej uskutočniť, rodičia sú povinní najneskoršie do 24 hodín sa o tejto skutočnosti informovať a dohodnúť si v rovnakom rozsahu náhradný termín stretnutia.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Skutkovo súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že maloletá E. F. a E. F. pochádzajú z manželstva Ing. P. A. a Mgr. K. A., ktoré manželstvo trvá, ani jeden z manželov nepodal návrh na rozvod. Obaja manželia potvrdili, že od mája 2007 spolu nežijú, nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť. Od 1.1.2009 si otec vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní riadne a spolu na obe deti platí matke výživné vo výške 150,- eur mesačne. Pokiaľ ide platenie výživného na maloleté deti od odchodu zo spoločnej domácnosti do 1.1.2009 otec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8. 6. 2009 uviedol, že od mája 2007 do decembra 2008 pravidelne na výživu detí uhrádzal 15.000,- Sk a od decembra 2008 do začiatku júna 2009 žiadne výživné na maloleté deti matke nezaplatil. Matka uviedla, že otec jej od odchodu zo spoločnej domácnosti do januára 2008 pravidelne na výživu detí prispieval sumou 30.000,- Sk ale od januára 2008 do júna 2009 jej žiadnou sumou na výživu detí neprispel. Na pojednávaní 12.10.2009 matka maloletých detí spolu so svojou právnou zástupkyňou uviedli, že od 1.1.2009 otec pravidelne na výživu maloletých detí prispieva mesačne 150,- eur. Na tom istom pojednávaní právny zástupca otca uviedol, že od 1.1.2008 do 1.1.2009 otec zaplatil celkovo na výživu maloletých detí 18.000,- Sk, táto suma však bola matkou otcovi vrátená, ale otec túto sumu opätovne vložil matke do schránky. Ďalej poukázal na to, že v roku 2008 mali ešte rodičia maloletých detí spoločný účet, z ktorého matka vybrala sumu 2.000.000,- Sk, teda za obdobie, kedy otec neplatil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, matka z tejto sumy mohla uhrádzať všetky náklady spojené s maloletými deťmi. Prvostupňový súd vzhľadom na vyjadrenia rodičov maloletých detí dospel k záveru, že výživné na maloleté deti bolo otcom sporadicky uhrádzané v rôznych sumách a pokiaľ išlo o platenie výživného nad rámec výživného, rodičia zhodne uznali, že otec nad rámec výživného sporadicky prispieva nákupom ošatenia a hračiek, ale viac pre mladšiu dcéru ako staršiu, čo staršia dcéra ťažšie nesie. Pokiaľ išlo o stretávanie sa otca s maloletými deťmi, otec v tomto smere podal dva návrhy na vydanie predbežného opatrenia. Prvý návrh podal spolu s návrhom na úpravu práv a povinností k maloletým deťom dňa 23.2.2009, kedy žiadal, aby mu s maloletou E. F. bol predbežným opatrením upravený styk každý týždeň v sobotu od 9.00 do 18.00 hod. a s E. F. každý týždeň v sobotu od 15.00 do 18.00 hod. Súd uznesením zo dňa 2.3.2009 predbežným opatrením upravil styk otca s obomi maloletými deťmi tak, že sa s nimi bude stretávať každú tretiu sobotu v tom ktorom mesiaci od 13.00 hod. do 18.00 hod. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.3.2009. Na pojednávaní dňa 12.10.2009 právny zástupca otca predniesol ďalší návrh na vydanie predbežného opatrenia a žiadal, aby súd rozšíril otcovi stretávanie sa s maloletou E. Máriou pričom prvostupňový súd uznesením zo dňa 15.10.2009 návrh otca na rozšírenie styku s maloletou E. F. predbežným opatrením zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletých detí a Krajský súd v Trnave na jeho odvolanie uznesením zo dňa 15.12.2009 napadnuté uznesenie potvrdil. Otec a jeho právny zástupca v súvislosti so stretávaním sa otca s maloletými deťmi uviedli, že otec sa s maloletými od odchodu zo spoločnej domácnosti pravidelne stretával do januára 2008, od januára 2008 do právoplatnosti, resp. vydania uznesenia, ktorým predbežným opatrením upravil jeho styk s obomi maloletými deťmi, sa otec pravidelne s maloletými deťmi stretávať nemohol. Od vydania uznesenia, ktorým súd mu upravil predbežným opatrením stretávanie sa s maloletými deťmi, sa otec s týmito maloletými deťmi stretáva tak, ako mu to predbežným opatrením bolo súdom ustanovené. Problémy však má otec so stretávaním so staršou dcérou, ktorá nemá záujem sa s otcom stretávať, teda matka sama na pojednávaniach neustále zdôrazňovala, aby súd neupravoval stretávanie otca so staršou dcérou a rešpektoval jej stanovisko. Sama matka uviedla, že verí v to, že sa v budúcnosti vzájomný vzťah otca a dcéry upraví, ale bude veľa záležať aj na otcovi, či si nájde k dcére cestu, hlavne v tom smere, aby sa medzi nimi obnovila dôvera, ktorá bola vážne narušená a to vzhľadom na to, že táto už vníma konflikty medzi rodičmi. Matka ďalej uviedla, že obe maloleté deti majú otca radi, treba však, pokiaľ ide o staršiu dcéru, dať jej čas, aby si našla cestu k svojmu otcovi a nie aby sa otec násilne domáhal stretnutia s ňou, čo by mohlo mať opačný účinok, pokiaľ ide o stretávanie maloletej s ním, ako by chcel otec. Maloletá E. F. sa na stretnutia s otcom teší, je rada v jeho prítomnosti a v tomto smere problémy nie sú. V súvislosti so stretávaním sa otca s obomi maloletými deťmi, vzhľadom na rozporné stanoviská oboch rodičov, prvostupňový súd do konania pribral znalca na základe uznesenia
vydaného Okresným súdom v Trnave dňa 19.10.2009 Mgr. A. I., ktorý vypracoval znalecký posudok a znalec bol vypočutý aj na pojednávaní dňa 6.12.2010, kde v plnom rozsahu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe vyšetrenia a pohovoru s rodičmi s každým osobitne a následne pri spoločnom stretnutí oboch rodičov s deťmi. S rodičmi i deťmi bola dobrá spolupráca, keď rodičia vyjadrovali ochotu prispôsobiť sa potrebám detí. Pri vyšetrení detí znalec zistil, že obe deti preferujú ako primárnu matku, to znamená, že matka je pre deti najzákladnejšia, bezpečná a citovo podporná osoba. Maloletá E. je v mladšom predškolskom veku, prejavuje záujem o oboch rodičov, cíti sa dobre v prítomnosti otca. Vzhľadom na odchod otca z domácnosti má menej zážitkov s jeho osobou. Staršia dcéra E. v mladšom adolescentom veku k svojmu veku je nadpriemerne citovo zrelá, dá sa povedať, že je u nej vytvorená základná osobnosť. Zjavné sú u nej hyperkompenzačné črty, čo súvisí nielen s jej predispozíciami, ale takisto s odchodom otca z domácnosti v čase pred pubertou, čo súvisí s jej potrebou ocenenia zo strany otca a na druhej strane vyjadrovala sklamanie z otca a vyžaduje si z jeho strany rešpektovať jej spôsob kontaktu s ním. Maloletá E. je dobre zadaptovaná, dosahuje vynikajúce školské výsledky, má veľa záujmov pričom sa domnieva, že jej styk s otcom by mal byť určovaný jej rozhodnutiami. Vzhľadom na to, že maloletá je na svoj vek výrazne vyzrelá osobnosť, určovanie jej stretávania sa s otcom by ju mohlo skôr zraniť, ako jej pomôcť, keď táto otca neodmieta, rešpektuje ho, slušne sa k nemu správa, stále však prežíva z jeho strany zranenie za opustenie rodiny. Zo záverov znaleckého posudku znalca vyplynulo, že na jednotlivé otázky, ktoré mu dal súd prvého stupňa v uznesení o ustanovení, znalec odpovedal, že pokiaľ ide o jeho stanovisko, aký je vzťah maloletých detí k otcovi a otca k maloletým, znalec uviedol, že maloletá E. F. má k otcovi pozitívny a dôverný vzťah, jej citová väzba je menej pevnejšia a stabilnejšia ako k matke, pričom má od otca očakávania, chcela by si svoj vzťah k nemu vytvoriť za prítomnosti matky. Verbálne nedokáže vyjadriť svoje prežívanie k otcovi, ktorý odišiel z rodiny krátko po jej narodení. Maloletá sa však cíti pri otcovi bezpečne, otec ju podporuje vo vzdelávaní, podnecuje ju k novým zážitkom a rozširuje jej sociálne vzťahy k svojej rodine. Otcov vzťah k maloletej E. je taktiež autentický a pozitívny. Usiluje sa u dieťaťa podporovať predovšetkým rozumové schopnosti. Napriek konfliktom s matkou ohľadom stretávania s maloletou a vzájomných majetkových rozporov dieťa nezaťažuje svojimi negatívnymi emóciami, dokáže ich racionálne regulovať. Jeho poznanie dieťaťa je však nízke a obmedzené na doterajšie víkendové stretnutia. E. F. má 10 rokov k otcovi veľmi blízky a dôverný vzťah. V tomto veku jej citové potreby voči otcovi boli dokonca väčšie ako k matke pri možnej obave straty jeho osoby. V osobe otca maloletá v súčasnosti prežíva sklamanie, udržuje si od otca odstup pre obavu možného citového zranenia. E. je k svojmu veku nadpriemerne vyspelá a autonómna. Vyžaduje si rešpekt a akceptáciu vlastných rozhodnutí. Otec sa usiluje obnoviť k E. svoj vzťah, čo je však zložité pre jej zážitky, sklamania a frustrácie z minulosti ako aj adolescentné vývinové potreby separácie a individualizácie. Na otázku, aký je vzťah maloletých k matke a matky k maloletým znalec v závere svojho znaleckého posudku udáva, že základná emočná väzba E. k matke je jednoznačne pozitívna a bezpečná. Dieťa je dobre systematicky výchovne vedené a stimulované k vzdelávaniu. Vo výchovnom prostredí matky sa E. primerane citovo i osobnostne vyvíja k postupnému rastu svojej autonómie a sebavedomia sociálnych vzťahov. Matkin vzťah k E. je rovnako citovo podporný, empatický a zároveň rešpektujúci jej vývinové potreby. Matka je pre obe deti základnou vzťahovou osobou, ktorá ich diferencovanejšie pozná nielen podľa ich potrieb a vie lepšie uplatňovať výchovné opatrenia. Na otázku, aké sú osobnostné charakteristiky oboch rodičov znalec uviedol, že obaja rodičia sú normopsychicky štrukturované osoby bez závažnejšej špecifickej psychopatológie. Obaja majú nadpriemerné intelektové schopnosti, sú adaptabilní, ich správanie je bez porúch a patologických návykov. Pokiaľ ide o vyjadrenie znalca, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na výchovu maloletých detí, znalec uviedol, že tieto sú lepšie u matky. Pokiaľ ide o zodpovedanie na otázku, ktoré výchovné prostredie pre maloleté deti vhodnejšie, znalec uviedol, že prostredie matky je pre deti citovo i intelektuálne suportívne a zároveň zabezpečuje pre ne stabilitu a kontinuitu výchovy a starými rodičmi. Na otázku prvostupňového súdu, aká úprava styku s druhým rodičom by najviac zodpovedala záujmom detí z hľadiska psychickej stability detí a z hľadiska optimálneho vývinu detí znalec uviedol, že neodporúča presne vymedziť styk E. k otcovi. Otec by mohol rešpektovať citové potreby dcéry a jej autonómiu v rozhodovaní. Matka rešpektuje rozhodovania dcéry, nechce obmedzovať jej vzťah k otcovi. Styk maloletej E. s otcom by sa mohol uskutočňovať v doterajšej frekvencii stretnutí víkendov - soboty, resp. nedele v čase jedného dňa. Po roku pravidelnej dochádzky v škôlke možno upraviť styk otca s dieťaťom i s prespaním. Avšak je vhodné priviezť dieťa matke v poobedňajších hodinách v nedeľu, aby malo dostatočný čas na spracovanie zážitkov a opätovnú adaptáciu v bežnom výchovnom programe. V tejto súvislosti znalec na pojednávaní po dotaze zo strany právneho zástupcu otca pokiaľ ide o stretávanie sa maloletej E. s otcom, dňa 6.12.2010 uviedol, že po vyšetrení maloletej E. doporučuje, aby sa maloletá stretávala s otcom vzhľadom na jej vek a predškolské zariadenie každý
druhý víkend v sobotu alebo v nedeľu od obeda do poobedia bez prítomnosti. Pokiaľ ide o staršiu dcéru E., nateraz by bolo vhodné neupravovať styk s otcom vzhľadom na jej vzťah, ktorý má k nemu a ponechať na určitú dobu, aby sa sama rozhodla. V súvislosti s maloletou E. a jej prespaním u otca uviedol, že by sa v budúcnosti dalo uvažovať o prespávaní maloletej u otca počas víkendov za predpokladu, že otec bude prejavovať o ňu trvalý záujem. Stretávanie sa otca s maloletou E. tak, ako to uvádza, vzhľadom na vek maloletej a to každý druhý víkend v sobotu alebo nedeľu, je nateraz podľa neho bežnou praxou. Otec mal záujem o usporiadanie situácie ohľadom jeho stretávania sa s maloletými deťmi, čoho dôkazom bol aj list, ktorý matke napísal 3.8.2008 z ktorého vyplýva jeho žiadosť vo vzťahu k matke, aby sa dohodli ohľadom stretávania sa s deťmi pričom mal záujem dohodnúť sa s matkou aj na platení výživného. Prvostupňový súd zistil z výpisu Katastra nehnuteľností Nové Mesto nad Váhom, že otec je spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa na LV č. XXX kat. úz. B.. Ďalej je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. B., vedených na LV č. XXXX. Z vyjadrenia Daňového úradu Trnava mal prvostupňový súd preukázané, že otec za rok 2008 mal príjem zo živnosti 1,788.349 Sk, výdavky 1,479.262 Sk a základ dane bol 309.087,- Sk. V roku 2007 otec zo živnosti dosahoval príjem 4.469.196 Sk, výdavky 3,684.622 Sk a základ dane bol 784.574,- Sk. Matka maloletých deti do 1.9.2010 bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Od 1.9.2010 znovu pracuje ako učiteľka na ZŠ a jej zárobok je 500,- eur mesačne. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave vyplynulo, že matka maloletých detí poberala prídavky na dve deti vo výške 42,50 eura mesačne a rodičovský príspevok na maloletú E. F. vo výške 158,67 eura v čase, keď bola na materskej dovolenke. Z vyjadrenia ZŠ na Atómovej ulici v Trnave vyplýva, že matka v období od 1.1.2006 do 31.12.2006 dosahovala priemerný mesačný zárobok 13.000,- Sk, v čase od 14.6.2006 do 1.10.2006 dostala sumu 2.378,- Sk, bola to suma dávky nemocenského poistenia, pretože v tom čase bola PN, v čase od 1.10.2006 do 31.12.2006 poberala peňažnú pomoc v materstve a dávky boli vyplácané sociálnou poisťovňou. Pokiaľ ide o maloleté deti, podľa vyjadrenia Športového gymnáziu J. Herdu maloletá E. F. je študentkou tohto gymnázia. V šk. roku 2007/2008 boli jej náklady spojené s návštevou školy v celkovej výške 589.590,- Sk, v týchto nákladoch sú zahrnuté náklady na tréningy spojené s jazdectvom, náklady na preteky, cestovné náklady na tréningy, náklady na športovú rehabilitáciu, v šk. roku 2008/2009 náklady predstavovali sumu 19.790,- eur. vrátane nákladov na tréningy, preteky, cestovné náklady na tréningy a náklady na športovú rehabilitáciu. Z vyjadrenia Športového gymnázia J. Herdu zo dňa 12.10.2009 súd zistil, že v šk. roku 2007/2008 náklady spojené s maloletou E. boli l.600,- Sk a v šk. roku 2008/2009 95,- eur. Športové gymnázium dalo aj vyjadrenie pokiaľ ide o mimoškolskú činnosť E. F., z ktorého vyplýva, že maloletá získala niekoľko ocenení v oblasti výtvarnej súťaže, medzinárodnej výstavy výtvarných prác, v oblasti detskej literárnej tvorby, celoslovenskej výtvarnej súťaži a projektovej práce v oblasti dramatického umenia, ako aj v oblasti výtvarného umenia, išlo o medzinárodnú prehliadku výtvarného umenia žiakov v Berlíne. Matka maloletej do spisu založila niekoľko ocenení, ktoré maloletá dostala v oblasti literárnej tvorby a výtvarného umenia, doložila aj vysvedčenia maloletej, z ktorých vyplýva, že maloletá dosahuje vynikajúce výsledky. Matka maloletej doložila do spisu množstvo dokladov, ktorými preukazovala náklady spojené s údržbou rodinného domu, v ktorom býva, platením energií a poistení rodinného domu. Takéto doklady preukazujúce náklady predložil aj otec maloletých detí spojené s bývaním v rodinnom dome, platením energií a poistením. Pokiaľ ide zdravotný stav maloletej E. z vyjadrenia MUDr. E. V. vyplýva, že maloletá E. F. je jej pacientkou, je sledovaná a liečená pre zvýšený vnútroočný tlak v očnej ambulancii, pre ochorenie chrbtice je liečená u neurológa, jej stav si vyžaduje pravidelnú rehabilitáciu. Pre ekzém a ochorenie kože, potrebuje špeciálne ošetrovanie kože a šampóny na vlasy. V auguste a pre recidívu v novembri 2008 mala robenú dvakrát plastickú operáciu pravého nechtového lôžka. E. z týchto dôvodov potrebuje pohodlnú vzdušnú, koženú obuv, pravidelné ošetrovanie na pedikúre. Z dôvodu recidivujúcich infektov horných dýchacích ciest a zápalov prínosných dutín sú zvýšené výdavky aj na lieky súvisiace s týmto ochorením, ktoré sú hradené zdravotnou poisťovňou. Všetky tieto ochorenia vyžadujú zvýšené finančné nároky na lieky, obuv, cestovanie na kontroly a rehabilitácie, všetky ochorenia si vyžadujú dlhodobú liečbu. Pokiaľ išlo o určenie výživného na maloleté deti prvostupňový súd vychádzal v prvom rade pri výške výživného, aké stanovil otcovi platiť na maloleté deti z jeho súčasných zárobkových možností a schopností, ako aj zo zárobku, ktorý matka dosahuje a bral do úvahy aj skutočnosť, že do 1.9.2010 bola matka na materskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok a rodinné prídavky pričom bral do úvahy aj výživné, ktoré otec matke platil, vek detí a náklady, ktoré matka mala s obomi deťmi. Zistil, že náklady, ktoré matka mala a má v súvislosti s maloletou E. F. spojené s nákupom školských potrieb, ošatenia, mimoškolskou činnosťou a zdravotným stavom sú oveľa vyššie ako je to u mladšej dcéry E. F.. Ďalej zistil, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plnil nepravidelne do 1.1.2009, ale od 1.1.2009 ako uviedli obaja rodičia, otec pravidelne platí výživné 150,- eur mesačne. Táto suma vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti je však neprimeranou sumou, keď maloletá je žiačkou strednej školy, kde sú náklady oveľa vyššie ako u maloletej E. F. na školské. Maloletá E. F., vzhľadom k zhoršeniu jej zdravotného stavu musela obmedziť mimoškolské aktivity a jazdenie, avšak i keď matke sa v tomto smere znížili náklady, vznikli jej náklady v súvislosti so zdravotným stavom maloletej. Súd prvého stupňa, preto pokiaľ išlo o výživné, určil otcovi s účinnosťou od 1.3.2009, teda od podania jeho návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom rôzne sumy výživného a to na maloletú E. F. vo výške 300,- eur mesačne a na maloletú E. F. 200,- eur mesačne, keď mal za to, že otec podniká, má možnosť zo svojich príjmov uvedené výživné platiť bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná životná úroveň. Na základe toho otcovi za obdobie od 1.3.2009 do 6.12.2010 vznikol celkovo nedoplatok na výživnom vo výške 7.951,- eur, ktorú sumu súd zaviazal otca splácať v splátkach na E. F. po 100,- eur mesačne a na maloletú E. F. po 70,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Táto suma je sumou po odpočítaní platenia doterajšieho výživného na maloleté deti, ktoré otec platil a to od 1.1.2009 doteraz vo výške 150,- eur mesačne. Pri stanovení, odkedy má otec výživné na maloleté deti platiť, nebral súd prvého stupňa do úvahy vyjadrenia matky ani otca, ani ich právnych zástupcov, vychádzal z toho, že najobjektívnejšie bude, ak otec si vyživovaciu povinnosť bude platiť od 1.3.2009, teda od začiatku nasledujúceho mesiaca, kedy podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pretože dovtedy, ako je to už uvedené, rodičia maloletých detí sa nezhodli na tom, v akej výške mesačne otec uhrádzal na maloleté deti výživné. Keďže sa rodičia maloletých detí nevedeli dohodnúť o úprave styku s maloletými deťmi pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine prvostupňový súd upravil styk otca s nimi tak, že s maloletou E. F. sa bude pravidelne stretávať každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 9.00 do 17.00 hod.. Počas Vianoc sa otec v párny rok stretne s maloletou dňa 24.12. v čase od 10.00 do 16.00 hod. a každý nepárny rok dňa 25.12. v čase od 9.00 do 19.00 hod.. Počas Veľkej noci sa otec s maloletou stretne každý párny rok na Veľkonočný piatok od 9.00 do 19.00 hod. a každý nepárny rok počas Veľkonočného pondelka od 9.00 do 19.00 hod.. Matke uložil súd prvého stupňa povinnosť maloletú E. na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi dodržiavať presný začiatok i koniec styku s maloletou s tým, že ak styk tak ako je stanovený sa nebude môcť zo strany otca alebo maloletej uskutočniť, rodičia sú povinní najneskoršie do 24 hodín sa o tejto skutočnosti informovať a dohodnúť si v rovnakom rozsahu náhradný termín stretnutia. Styk s maloletou E. F. neupravil rešpektujúc závery znalca, postoja maloletej, ako aj vyjadrenia samotného otca, že je nateraz vhodné neupravovať styk s otcom vzhľadom na vzťah E. F. k otcovi, ktorý k nemu má a ponechať na určitú dobu, aby sa maloletá E. F. sama rozhodla vo vzťahu stretávania sa s otcom.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka detí, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že otcovi bude uložená povinnosť platiť na výživu maloletej E. F. od 1.12008 do 30.4.2008 sumu 2.000 eur mesačne, od 1.5.2008 do 14.11.2009 sumu 1.260 eur mesačne a od 15.11.2009 naďalej sumu 1.360 eur mesačne a na maloletú E. F. od 1.1.2008 do 31.8.2010 sumu 850 eur a od 1.9.2010 naďalej sumu 950 eur mesačne. V časti úpravy styku navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že otec má právo stýkať sa s maloletou E. F. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 11.00 hod. do 15.00 hod., dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod, počas Veľkej noci každý Veľký piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok počas Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do 18.00 hod. V odôvodnení svojho odvolania uviedla, že súdom určená výška výživného na obe maloleté deti nie je v súlade s vykonaným dokazovaním a ani nepokrýva výdavky na maloleté deti. V prvom rade poukázala na to, že súd výživné za sporné obdobie vôbec neodlíšil, a to najmä vzhľadom k jej reálnemu príjmu, ako aj ku konkrétnym výdavkom na maloleté deti. S maloletou E. bola na rodičovskej dovolenke nepretržite až do dňa 14.11.2009 a v uvedenom období bol jej jediný mesačný príjem - rodičovský príspevok vo výške 158,67 eura a prídavky na deti vo výške 42,50 eur, spolu vo výške 201,17 eura. Následne boli odo dňa 14.11.2009 príjmom matky prídavky na deti vo výške 42,50 eur a mzda za čiastočný úväzok, a to za školský rok cca 450,- eur mesačne a počnúc dňom 1.9.2010 mzda za plný úväzok vo výške cca 500,- eur. Všetky uvedené príjmy matky sú zrejmé z výpisov z jej účtu, nachádzajúcich sa v spise. Na uvedené, najmä na rozdielny príjem za obdobie do 14.11.2009 bolo potrebné aj upraviť výšku výživného. Taktiež sa vo výške výživného neodzrkadlil zhoršený zdravotný stav maloletej E. a s tým súvisiaca finančne veľmi náročná liečba. V období, keď otec tvoril spoločnú domácnosť s matkou a maloletými, bol maloletým poskytovaný nadštandard, ktorý im matka v súčasnosti nie je schopná zabezpečiť, avšak všetky nevyhnutné potreby a výdavky na maloleté deti matka samozrejme pokrýva. Tu poukazuje na to, že maloleté majú právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako otec. K určeniu obdobia, odkedy otcovi bude uložená povinnosť platiť výživné, právny zástupca otca na pojednávaní dňa
8.6.2009 (uvedené aj súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku) uviedol, že otec by plnil výživné od 1.1.2009. Otec tiež potvrdil, že od mája 2007 do decembra 2008 platil výživné pravidelne vo výške 500,- eur mesačne, avšak uvedené nie je pravdou, nakoľko sa jednalo o sumu minimálne vo výške 1.000,- eur mesačne, avšak v uvedenom období mala matka k dispozícii aj osobné motorové vozidlo, takže zabezpečovanie potrieb maloletých detí, ako aj komplexná starostlivosť o maloleté deti bolo pre ňu menej náročné, najmä finančne.
K príjmom otca nebolo do spisu zadovážené daňové priznanie za r. 2009 a ani žiaden doklad o jeho príjmoch za r. 2010 (napr. peňažný denník), preto nie je možné považovať jeho príjmy za preukázané, v danom prípade poukazujem na použitie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. O zabezpečenie týchto dokladov je dokazovanie potrebné doplniť, ako aj o výpisy z účtov otca v predmetnom období. Zo správy MUDr. E. V. ohľadne zdravotného stavu maloletej E. F. vyplýva, že zdravotný stav maloletej E. F. nie je dobrý, že v súvislosti s liečbou vznikajú zvýšené výdavky na lieky, obuv, kontroly a rehabilitácie. Zdravotný stav mal. E. si vyžaduje dlhodobú a finančne náročnú liečbu. Počnúc mesiacom november 2009 doposiaľ sa zdravotný stav skomplikoval, o čom svedčia aj časté absencie maloletej v škole, ako aj následné oslobodenie maloletej od telesnej výchovy. V súčasnosti je ošetrujúcim lekárom maloletej E. MUDr. A.. V konaní je nutné doplniť dokazovanie o komplexnú lekársku správu menovaného lekára o zdravotnom stave mal. E., zameranú aj na celý priebeh liečby, najmä za obdobie od novembra 2009 doposiaľ, ako aj na výpočet liekov a iných výdavkov, súvisiacich s liečbou mal. E.. Matka tento doklad súdu doposiaľ nepredložila, nakoľko MUDr. A. sa vyjadril, že takúto správu predloží iba na dopyt súdu. Častými absenciami vznikajú maloletej E. aj problémy so zvládnutím učiva, pričom tu sa matka snaží suplovať (aj vzhľadom k svojmu povolaniu) a zadovažuje si učebné pomôcky, aby mohla s maloletou učivo doma preberať. O výbornom nielen výchovnom vplyve, ale aj vynikajúcich učebných výsledkoch svedčia v spise sa nachádzajúce vysvedčenia (výborný prospech), riaditeľské pochvaly, rôzne ocenenia, diplomy, účasť na medzinárodných súťažiach. Matka zo svojho príjmu nemá možnosť uhrádzať výdavky, súvisiace s mimoškolskou záujmovou činnosťou maloletej E., otec na tieto aktivity neprispieva, čo je však jednoznačne nielen v rozpore so záujmom maloletej E., ale táto to pociťuje ako vážne príkorie, nakoľko predtým, keď otec tieto aktivity financoval, sa týmto venovala, rozvíjala svoj talent a mala možnosť sa plne realizovať. Matka všetky výdavky v súvislosti s výživou maloletých súdu riadne zdokladovala, a to listinnými dokladmi, ako aj podrobným rozpisom týchto výdavkov, naopak, otec svoje výdavky a ani príjmy riadne nezdokladoval a ani ním deklarované prispievanie nad rámec výživného, resp. kúpu rôznych predmetov. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval dobrovoľne, matku opustil v útlom veku maloletej E., bez toho, že by osobne kompenzoval osobnú starostlivosť matky, že by sa snažil matke situáciu uľahčiť. K ostatným Vianociam maloleté neobdaril žiadnymi darmi, pričom toto veľmi ťažko nesie najmä mal. E.. Mal. E. navštevuje Športové gymnázium
- športovú triedu, pričom športom, ktorému sa venovala, pokiaľ nenastali jej zdravotné problémy a pokiaľ mala matka dostatok finančných prostriedkov, bolo jazdectvo. V tejto súvislosti vznikajú veľmi vysoké výdavky, ktoré matka podrobne rozpísala, taktiež sú zahrnuté aj v Rozpise nákladov Športového gymnázia Jozefa Herdu zo dňa 29.6.2009. Následne však gymnázium predložilo upresnenie rozpisov nákladov zo dňa 8.10.2009, ktoré s prvým rozpisom nákladov nielenže nekorešponduje, je úplne odlišné, jednak nezahŕňa žiadne výdavky v súvislosti s výkonom športu - tu sa uvádza, že ide o individuálne výdavky, ktoré hradia rodičia a o ktorých škola nerozhoduje, avšak na druhej strane je takéto upresnenie v rozpore aj so školským poriadkom, nakoľko nepredpokladá ďalšie nevyhnutné výdavky, ktoré rodičia musia hradiť (napr. školské prezuvky). Výdavky, súvisiace s výkonom športu rodičia musia hradiť a sú neodškriepiteľné, nakoľko inak by dieťa šport ani vykonávať nemohlo. V súvislosti s jazdectvom a vlastníctvom koňa vznikajú aj výdavky na každodennú starostlivosť o koňa, výdavky na stravu, ustajnenie a pod. Matka má však v danej súvislosti podozrenie o zmanipulovaní v poradí druhého vyjadrenia školy (Upresnenie rozpisu nákladov), nakoľko dňa 8.10.2009 osobne zo spisu prevzal fotokópie v poradí prvého rozpisu (č.l. 129-130), a následne škola bez vyzvania doručila dňa 12.10.2009 nový rozpis. Dve vyjadrenia školy úplne rozdielne nielenže nemajú obdobu, ale súd sa s nimi ani náležite nevysporiadal. K zročnému výživnému treba uviesť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom dospel súd k vyčísleniu nedoplatku na výživnom vo výške 7.951,- eur. Povolenie splátok spolu vo výške 170,- eur mesačne spolu s bežný výživný potom navyše nekorešponduje s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. (takto by otec výživné splácal v splátkach takmer 4 roky). Ani samotný začiatok určenia povinnosti platiť výživné nie je zákonný, nakoľko neobstojí konštatovanie, že matka ani otec sa nedohodli na tom, v akej výške otec uhrádzal na maloleté výživné. Otec uhrádzal výživné výlučne iba vo výške ako vyplýva z jednotlivých výpisov z účtu matky, t.j. otec uhradil dňa 9.6.2009 sumu vo výške 900,- eur, 22.7.2009 sumu vo výške 300,- eur počnúc mesiacom september 2009 doposiaľ uhrádzal výživné vo výške 150,-
eur mesačne (okrem mesiaca august 2010). Platenie výživného preto nie je sporné. Určenie od 1.3.2009 neobstojí ani z dôvodu, že samotný právny zástupca otca uviedol (vyššie podrobne rozpísané) ako začiatok platenia výživného dátum 1.1.2009. Podstatné je však to, že otec skutočne neplatil výživné až od januára 2008, pričom matka si uplatňuje výživné počnúc týmto dňom, nakoľko však bola sama na celú starostlivosť o maloleté, ktoré mali v danom období zdravotné problémy, neuplatnila si ho samostatným návrhom, nakoľko otec jej navyše neustále sľuboval, že výživné platiť bude, avšak nevykonal tak.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec detí, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že s účinnosťou od 1.1.2009 zaväzuje otca platiť na mal. E. F. výživné vo výške 120,- eur mesačne a na mal. E. F. výživné vo výške 80,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, ďalej tak, že nedoplatok na výživnom od 1.1.2009 do 6.12.2010 v celkovej výške 1.059,68 eur súd zaväzuje otca splácať v splátkach, a to na mal. E. F. po 50,- eur mesačne a na mal. E. F. po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, ďalej tak, že súd upravuje styk otca s mal. E. F. A. tak, že otec sa s maloletou bude pravidelne stretávať každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., počas Vianoc sa otec v párny rok stretne s maloletou dňa 24.12. v čase od 10.00 hod. do 16.0 hod. a dňa 1.1. nasledujúceho roku v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny rok dňa 25.12. v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a dňa 31.12. v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., počas Veľkej noci sa otec s maloletou stretne každý párny rok na Veľkonočný piatok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny rok na Veľkonočnú sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 do 19.l00 hod., každý rok v deň narodenín a menín maloletej sa otec s maloletou stretne od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok počas doby letných školských prázdnin sa otec s maloletou stretne po dobu 7 dní po sebe nasledujúcich dní počnúc dňom 1.8. príslušného roku každý deň v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., pričom matka je povinná mal. E. F. na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dodržiavať presný začiatok i koniec styku s maloletou a v prípade, že sa styk tak, ako je stanovený, nebude môcť zo strany otca alebo maloletej uskutočniť, rodičia sú povinný najneskôr do 24 hodín sa o tejto skutočnosti informovať a dohodnúť si v rovnakom rozsahu náhradný termín stretnutia a napokon tak, že matka sa zaväzuje pravidelne raz za 14 dní písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletých detí a o školskom prospechu a mimoškolských aktivitách mal. E. F. a tiež sa zaväzuje písomne informovať otca vopred o každej zmene bydliska maloletých detí, ako aj o pobyte maloletých detí mimo miesta ich bydliska po dobu dlhšiu ako 7 dní.
K odvolaniam rodičov maloletých detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti vo vzťahu k úprave styku potvrdiť a vo vzťahu k určeniu rozsahu vyživovacej povinnosti vyhovieť odvolaniu matky a výživné zvýšiť primerane k finančným možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletých detí.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) doplnil dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s potvrdeniami o ich príjme, preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p.), teda v celom rozsahu a dospel k záveru, že odvolania rodičov sú čiastočne dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/50/2009 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi povinnosť platiť deťom výživné, ako aj zaplatiť zročné výživné a upravil styk otca s mal. E. F.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného, počiatku platenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom a úpravy styku.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaného dokazovania však nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne právne posúdil.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom (§ 36 ods. 1, § 25 Zákona o rodine). Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode (§ 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).
Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým, pretože rodičia si sami môžu upraviť styk s dieťaťom, a to hocakým spôsobom, pokiaľ je to v záujme dieťaťa. Súd však styk upraví, ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku je potrebné veľmi starostlivo posudzovať jeho časové vymedzenie a miesto, pričom by sa nemali používať len paušálne hľadiská. Rozhodujúce sú okolnosti na strane dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, časové, hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Je potrebné prihliadnuť na záujem dieťaťa na stretávanie sa aj s rodičom, vo výchove ktorého sa nenachádza, pričom tento rodič má možnosť podieľať sa na výchove dieťaťa len v čase jeho styku s dieťaťom. Frekvencia styku závisí od záujmov a potrieb dieťaťa, od jeho časových možností, od vplyvu, akým druhý rodič pôsobí na dieťa, od možnosti a schopností rodiča postarať sa o dieťa tak, aby bol styk s ním na prospech dieťaťu.
Z obsahu spisového materiálu, ako aj doplneného dokazovania vykonaného odvolacím súdom vyplynulo, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, a preto je dôvodné upraviť ich práva a povinnosti k maloletým deťom. Súd prvého stupňa správne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá i doposiaľ riadne zabezpečovala starostlivosť o deti, pričom so zverením detí do jej osobnej starostlivosti súhlasili obaja rodičia.
Súd prvého stupňa správne ustálil výšku výživného, ktoré uložil otcovi platiť maloletým deťom, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca dieťaťa, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Pri posudzovaní pomerov otca bolo potrebné
vychádzať nielen z ním predložených daňových priznaní, či už jeho ako fyzickej osoby, ako aj spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť, ale bolo potrebné vychádzať z komplexného posúdenia jeho majetkových a osobných pomerov. Rovnako pri posudzovaní odôvodnených potrieb maloletých detí bolo potrebné vychádzať z predložených nákladov na výživu detí s prihliadnutím i na zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom mal. E., ako aj na náklady spojené s návštevou športového gymnázia. Taktiež bolo potrebné prihliadnuť na to, že E. od 1.9.2011 už nenavštevuje športové gymnázium, je však staršia a opätovne trpí zdravotnými problémami. Odôvodnenosť potrieb výživou odkázaných detí je limitovaná preukázanými pomermi výživou povinných rodičov, s poukazom na čo nebolo možné určiť výživné vo vyššej sume.
Súd prvého stupňa však nesprávne určil počiatok úpravy s odôvodnením, že rodičovské práva a povinnosti upravil odo dňa podania návrhu, keď návrh súdu prišiel už 23.2.2009, pričom bolo z vykonaného dokazovania nepochybné, že rodičia už od 1.1.2009 spolu nežili.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia počiatku vyživovacej povinnosti a povinnosť otcovi platiť výživné určil od 1.1.2009 vo výške určenej súdom prvého stupňa, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd rozhodol i o zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy, teda od 01.01.2009 až do rozhodnutia súdu, pričom pri jeho výpočte vychádzal z rozdielu medzi určeným výživným a výživným, ktorým otec na deti za uvedené obdobie prispieval. Za uvedené obdobie otec platil nasledovne: 9/09 900 eur (500 eur na E. a 400 eur na E.), 7/09 300 eur (200 eur na E. a 100 eur na E.), 9/09 - 1/11 po 150 eur (100 eur na E. a 50 eur na E.), 2/11 - 6/12 po 280 eur (180 eur na E. a 100 eur na E.), pričom za uvedené obdobie mal zaplatiť na mal. E. 12.600 eur (42 mesiacov po 300 eur) a mal. E. 8.400 eur (42 mesiacov po 200 eur). Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. odvolací súd povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v mesačných splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím na výšku nedoplatku a pomery otca s tým, aby bol nedoplatok uhradený do 3 rokov, pričom nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.
V súvislosti s úpravou styku odvolací súd vychádzal jednak zo záverov vypracovaného znaleckého posudku, ako aj veku dieťaťa, keď mal za to, že je v záujme maloletej E. F., aby táto v období počas stretávania sa s otcom u tohto prespala vzhľadom k tomu, aby sa ich vzťah mohol intenzívnejšie rozvíjať, pričom v konaní nebol zistený žiaden relevantný dôvod, ktorý by takúto úpravu vylučoval. S prihliadnutím k záverom znalca odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa neupravil styk otca s mal. E..
Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.