Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoEk-11-2024.pdf
PDF · 107.44 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoEk/11/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, E. F., G. H. I. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, pod sp. zn. EX 14444/11, o vymoženie 287,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.2.2024, č.k. 18Er/2/2004-27 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil (I. výrok) a rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 22.12.2003 u pôvodného súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 4033/2003, NZ93922/2003 zo dňa 18.10.2003. S poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatoval, že súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala. Exekučný súd zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a zistil, že toto je vedené voči povinnej za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4033/2003, NZ93922/2003 zo dňa 18.10.2003, vyhotovená JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré vyhlásenie v mene povinnej urobil advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému advokátovi mala pôvodne povinná udeliť plnomocenstvo na takýto úkon v zmysle zmluvy o úvere č. 9030205 zo dňa 12.5.2003, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v sume 331,94 Eur (10.000,-Sk). Podľa tejto úverovej zmluvy dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom zmluvy mal za to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinná sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za jeho poskytnutie. Zo zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinná konala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd preto na uvedený právny vzťah použil
spotrebiteľské právne normy t. j. zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 23, § 31 ods. 1, § 52, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že preskúmal exekučný titul z hľadiska materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zistil, že z formálnej stránky notárska zápisnica má všetky náležitosti ktoré vyžaduje § 42 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku. Z materiálnej stránky súd skúmal, či tento exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a skúmal aj jeho prípadný rozpor s právom, t. j. dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi a podobne. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné, aby povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade povinná na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta vyplýva z obsahu zmluvy o úvere bolo na nej vopred predtlačené s vopred určeným advokátom. V tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie, pri ktorom rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), a z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci plnomocenstvo, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinnou. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá. Dlžník svojim podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vrátiť. Nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere skutočne aj mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého vybral a určil oprávnený. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že povinná nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jej záujmy.
5. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade povinná v zmluve o úvere vystupuje ako spotrebiteľ. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že povinná obsah dohody o plnomocenstve, ktoré je priamo spísané v zmluve o úvere, nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, ale len udeliť plnú moc zástupcovi, ktorého určil oprávnený. Povinná teda nemala žiadnu možnosť zvoliť si pre uvedený úkon vlastného zástupcu. Keďže ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, udelená plná moc je neplatná. Súd zároveň dodal, že exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere a teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, bola nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnila súčasne na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
6. Napriek tomu je nepochybné, že úverová zmluva, ktorú oprávnený s povinnou uzatvoril, a ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, obsahuje ďalšie pre povinnú nevýhodné podmienky pre ktoré sa prieči dobrým mravom. Súd prvej inštancie sa už uvedenými skutočnosťami nezaoberal, nakoľko zistil absenciu jednej zo základných podmienok pre vedenie exekúcie voči povinnej a to absenciu účinného exekučného titulu, pre ktorý v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu vedenú voči povinnej za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. Oprávnený v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Namietol tvrdenia súdu prvej inštancie o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice,
nakoľko v tomto prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinnej podľa § 22 v nadväznosti na § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobila. Udeleným plnomocenstvom sa povinná ako dlžník nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa. Zároveň oprávnený nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinná platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním. Oprávnený mal za to, že ak by mal exekučný súd vykonať preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Taktiež uviedol, že udelené plnomocenstvo spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu a preto ho nemožno kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy a bolo dojednané jasne, určito, zrozumiteľne a splnomocnený zástupca konal v jeho medziach a neprekročil svoje oprávnenia. Oprávnený namietal, že konanie Mgr. Tomáša Kušníra nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore so záujmami povinnej, nakoľko povinná si svoje záväzky voči oprávnenému neplnila, čím sa dostala do omeškania a jej záväzky voči oprávnenému by sa rozšírili, došlo by k zväčšeniu pohľadávky oprávneného. Ak by nedošlo k uznaniu záväzku tento stav by trval dlhšie a v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa predmetná pohľadávka zvýšila ešte viac, z čoho vyplýva, že zástupca povinnej konal v jej záujme. Z udeleného plnomocenstva bolo zrejmé kto ho udeľuje a akého konania sa týka, zároveň bolo určité a zrozumiteľné a oboma stranami riadne podpísané, čím bola preukázaná existencia vôle. Oprávnený zdôraznil, že nedostatok vôle nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej zmluvnej strany. Oprávnený zastával názor, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Oprávnený ďalej uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
9. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že odvolaním napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Má za to, že nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý v konaní nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené. Okrem toho poukázala na to, čo v odôvodnení uvádza súd prvej inštancie, že úverová zmluva, ktorú ako povinná uzatvorila je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje ďalšie pre ňu nevýhodné podmienky pre ktoré sa prieči dobrým mravom.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP).
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
14. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na jeho vydanie, na základe takéhoto
exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
15. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
16. V posudzovanom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica č.N4033/2003, NZ 93922/2003 vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 18.10.2003, v ktorej J. I. K. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra uznal za povinnú dlh voči oprávnenému vo výške 551,92 Eur (16.627,- Sk), z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 434,51 Eur (13.090,- Sk), pričom sa uvedená suma bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 12.7.2003 do zaplatenia (bod 3 zápisnice). Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 12.5.2003 Zmluvu o úvere č. 9030205 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk), a povinná sa úver zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 181,57 Eur (5.470,- Sk), teda celkom 513,51 eur (15.470,- Sk) v 13 dvojtýždňových splátkach po 39,50 Eur (1.190- Sk) od 26.5.2003. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
17. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu a na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich použiť ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V opačnom prípade by povinnej ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá jej z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva.
18. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná - nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
19. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
20. Uznanie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné uznanie povinného prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.
21. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinná) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.
22. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
23. Predpokladom zastúpenia podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.
24. Odvolací súd, vzhľadom na námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho právneho záveru súdu o neplatnosti splnomocnenia advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorú námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú, poukazuje na možný rozpor záujmov medzi dlžníčkou (povinnou) a jej zástupcom. Pri uzatváraní Zmluvy o úvere dlžníčka nemala možnosť voľby výberu zástupcu a je nesporné, že Zmluva o úvere bola vypracovaná ako formulárová zmluva - ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak veriteľ (oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho mene), je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t. j. že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír bude obhajovať výlučne záujmy dlžníka (povinného). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej Zmluvy o úvere. V takomto prípade je pravdepodobné, že záujem splnomocnenca pôsobí v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi), čo vzhľadom na ustanovenie § 22 OZ vylučuje zástupcu z možnosti zastupovať dlžníka – povinného. Argumentácia oprávneného, že uznanie dlhu prostredníctvom splnomocnenca bolo v záujme povinnej (dlžníčky), pretože stav omeškania by trval dlhšie a v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka zvýšila ešte viac, je v rozpore s úverovou zmluvou a jej všeobecnými podmienkami v kontexte samotného prejavu vôle splnomocnenca obsiahnutého v notárskej zápisnici, keďže rozsah plnenia povinnej z úverovej zmluvy v prípade omeškania s plnením dvoch po sebe idúcich splátok kedy sa stal splatným celý dlh, nemal iné následky ako tie, ktoré splnomocnenec uznal. Uznanie dlhu vopred vybraným splnomocnencom povinnej zo strany oprávneného takto malo benefit výhradne pre oprávneného, ktorým si mienil zabezpečiť rýchly exekučný titul.
25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, a ktoré plnomocenstvo bolo spísané priamo v predtlačenej forme v zmluve o úvere. Ak povinná chcela, aby jej oprávnený poskytol predmetný spotrebiteľský úver, bola nútená na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
27. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.
28. Odvolací súd poukazuje na to, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej (dlžníka) splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vo vedení exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, t. j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej. Súd prvej inštancie správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).