Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/22/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1./ T. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. a 2./ Y. H., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, o zaplatenie 14.678,09 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -266 zo dňa 23. februára 2024, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol (cit.): „I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , ods. 1, , a , (ďalej len „“), o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a (ďalej len „“).

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 14 678,09 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. (právny predchodca žalobcu) a žalobcom mu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 15.07.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 21 000 eur. Žalovaní sa poskytnutý úver zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach. V uvedenej veci postupca zaslal žalovaným štyri výzvy- výzva zo dňa 09.07.2020, výzva zo dňa 11.08.2020, výzva zo dňa 10.9.2020 a výzva zo dňa . Vzhľadom na to,

že žalovaní aj napriek opakovaným výzvam žalobcu neplnili v stanovených termínoch dohodnuté splátky, právny predchodca žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. pristúpil ku dňu 10.08.2020 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalovaných predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 17 737,57 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 14 636,47 eur, z riadneho úroku vo výške 2 718,50 eur, z úroku z omeškania vo výške 340,98 eur a poplatkov vo výške 41,62 eur.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol. Mal za to, že právny úkon zosplatnenia v predmetnom prípade je neplatným právnym úkonom, nakoľko tento neobsahoval identifikáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť. Uviedol, že ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorý veriteľ využil svoje oprávnenie prislúchajúce mu z ust. v spojení s ust. bolo potrebné tento úkon považovať za neurčitý a nejasný. Takýto postup vyvolával dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota upravená v ust. druhej vety . Takýto právny úkon bol v zmysle ust. neplatným. Podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 28.11.2022. Vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia v danom prípade nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. V nadväznosti na uvedené poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 29.05.2023, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal problematikou postúpenia pohľadávky v zmysle ust. v spojení s ust. . V danom prípade dovolací súd konštatoval absolútnu neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca síce opakovane vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky, avšak ani u jedného zo žalovaných nepreukázal doručenie listín zo dňa 10.09.2020 a zo dňa 22.12.2020. Uviedol, že v zmysle judikátu R 60/2018, v ktorom dovolací súd konštatoval, že pre postúpenie pohľadávky v zmysle je potrebné splnenie prísnejších pravidiel, ako ej tomu v prípade postúpenia pohľadávky v zmysle všeobecných pravidiel . Pre platné postúpenie pohľadávky podľa sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých podmienok upravených v danom ustanovení, a to predovšetkým, že pohľadávka, resp. jej časť môže byť postúpená len vtedy ak je splatná a až po predchádzajúcej písomnej výzve banky. Ďalej uviedol, že súdna prax opakovane konštatovala, čo sa považuje za písomnú výzvu v zmysle ust. , pričom za takúto výzvu nie je možné považovať oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd uviedol, že obsahom spisu sú výzvy (4x) veriteľa na zaplatenie pohľadávky, avšak ani jedna z týchto výziev neobsahuje upozornenie na omeškanie tej ktorej splátky. Zároveň uviedol, že listina zo dňa 10.09.2020 obsahuje poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky, avšak žalobca nepreukázal jej doručenie žalovaným, dokonca nepreukázal, že by bola žalovanému v 2./ rade táto výzva doručená. O uvedenom svedčala aj obálka o neprevzatí zásielky v odbernej lehote. Súd prvej inštancie konštatoval, že doručenie je jednoduchým právnym úkonom žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) a teda nemohlo ho zaťažovať opakované poslanie predmetnej listiny, a to najmä s ohľadom na to, že žalovaní si zásielky riadne preberali. Zároveň vyvstali pochybnosti o dodržaní zákonnej 90-dňovej lehoty v zmysle ust. , keď pohľadávka žalobcu bola postúpená dňa 14.12.2020, a teda výzva zo dňa 10.09.2020 musela byť doručená najneskôr 14.09.2020. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. , a to tak, že priznal žalovaným náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodu ust. , a . Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné a nepredvídateľné. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Mal za to, že právny záver súdu o neplatnosti zosplatnenia je nesprávny a nie je zrejmé z akého zákonného ustanovenia súd čerpal. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho úkonu zosplatnenia pre nešpecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol toto právo uplatniť. Uviedol, že veriteľ nebol povinný uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, nakoľko takúto podmienku nevyžaduje ani v žiadnom jeho ustanovení. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR už posudzoval podmienky platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pri spotrebiteľských úveroch, pričom jeho závery sú obsiahnuté v rozhodnutí zverejnenom pod č. R 29/2023. Hoci Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí neodpovedal priamo na otázku, či je veriteľ v podaní, ktorým sa mimoriadne zosplatnenie uplatňuje povinný uviesť

konkrétnu splátku, pre ktorú pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, zastal podľa žalobcu názor, že skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej dochádza k uplatneniu uvedeného práva veriteľom nie je náležitosťou takéhoto úkonu. Vymedzenie splátky pre nesplnenie ktorej došlo k uplatneniu tohto práva je otázkou právnou a nie skutkovou. Mal za to, že súd prvej inštancie zastal opačný názor ako dovolací súd, pričom vo svojom odôvodnení sa obmedzil len na citovanie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktoré je vzhľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu potrebné považovať za prekonaný. Podľa názoru žalobcu identifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú pristúpil veriteľ k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nemá vplyv na posudzovanie platnosti tohto právneho úkonu. Uviedol, že podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne posudzovanie toho, či veriteľ mal splnené podmienky podľa ust. v spojení s ust. . Zastával názor, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, či výzve podľa ust. , konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Uvedené nemožno vyvodiť ani jazykovým a ani gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia. Špecifikácia takejto splátky by bola, ako to vyplýva aj z aktuálnej rozhodovacej praxe nadbytočná. Mal za to, že jeho právny predchodca dodržal aj podmienky, ktoré mu ukladá ust. . Závery súdu prvej inštancie vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. považoval za prekonané a nesprávne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal teda za to, že je v danom prípade aktívne vecne legitimovaným. Ďalej uviedol, že predloženými výzvami v prvoinštančnom konaní za rok 2017, 2018, 2019 a 2020 preukázal, že žalovaní si opakovane neplnili svoje zmluvné povinnosti, pričom pre posúdenie platnosti postúpenia boli podstatné výzvy z roku 2020, ktoré boli doručované na zmluvne dohodnutú adresu žalovaných. Žalovaní si predmetné zásielky preberali, o čom svedčali aj doručenky podľa ust. . Uviedol, že l výzvam za rok 2020 ako aj k samotnému Oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti predložil aj doručenky, a teda splnil podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa . Zároveň uviedol, že žalobcovi, nevyplývala povinnosť aby realizoval v súvislosti so zosplatnením a postúpením pohľadávky dve výzvy (jednu podľa ust druhú podľa ust. . Žalobca mal za to, že ust. pojednáva o akejkoľvek písomnej výzve, bez osobitných náležitostí, pričom za takúto výzvu možno považovať aj výzvu, ktorou sa vyhlásila predčasná splatnosť úveru. Taktiež uviedol, že v tejto výzve v zmysle záverov nadriadeného súdu nemusí informovať o možnosti postúpenia pohľadávky na tretiu osobu. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, nakoľko nedošlo k postúpeniu tzv. živého úveru podľa ust. ZoSÚ a v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, a to tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, resp. aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

6. Žalovaní v 1./ a v 2./ rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca pri zosplatnení úveru nepostupoval v súlade so zákonom, keď vo výzve neidentifikoval splátkou, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu úveru a preto bolo potrebné tento právny úkon považovať za neplatný v zmysle ust. . Podporne odkázali na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu potvrdil a priznal im náhradu trov konania.

7. V replike žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 01.2024 sp. zn. , a uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, a teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím

na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

11. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Odvolateľ v danom prípade namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorým dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu zosplatnenia pre absenciu identifikácie splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu pristúpil k oprávneniu vymedzenom v ust. v spojení s ust. . Namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť pre veriteľa označiť vo výzve pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru splátku, pre nesplnenie ktorej došlo k predčasnej splatnosti úveru.

13. Primárne sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zaoberal, či bola splnená otázka vecnej legitimácie ktorou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom- ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie alebo neexistencie nároku.

14. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvu zo dňa 15.07.2017 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1./ a v 2./ rade ako zmluvu spotrebiteľskú a správne na daný zmluvný vzťah aplikoval právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa podľa , zákona o spotrebiteľských úveroch a . Keďže v danom prípade banka pre neplnenie povinností žalovaných vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, správne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či došlo k platnému zosplatneniu úveru. S poukazom na to, že banka pohľadávku z predmetnej zmluvy postúpila na žalobcu, správne súd prvej inštancie skúmal, či tomuto právnemu úkonu možno pripísať účinky platného postúpenia.

15. V predmetnom prípade bola pohľadávka voči žalovaným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020. Právny predchodca žalobu - Slovenská sporiteľňa, a.s.- Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

17. Podľa , Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa , Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Rozhodujúcou okolnosťou v predmetnom prípade bola skutočnosť, že medzi stranami sporu, t.j. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1./ a v 2./ rade bola uzatvorená Zmluva, ktorá má spotrebiteľský charakter. V prípade zmlúv spotrebiteľského charakteru je pre platnosť postúpenia pohľadávky potrebné zohľadniť špeciálne ustanovenie k ust. , a to ust. §

53 ods. 9. Predmetné ustanovenie upravuje osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. Vychádzajúc z ust. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, môže veriteľ uplatniť právo vyplývajúce z ust. po kumulatívnom splnení dvoch podmienok. Prvou z nich je že toto právo na jednorazové splatenie pohľadávky môže veriteľ uplatniť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Druhou kumulatívnou podmienkou je, že dodávateľ povinný pre zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Čo sa týka v poradí druhej kumulatívnej podmienky pod upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do dispozičnej sféry spotrebiteľa. Výzva dodávateľa je hmotnoprávny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Zákon s nesplnením uvedených podmienok dodáva, že ak jednostranné predčasné zosplatnenie nebude spĺňať náležitosti právneho úkonu, bude postihnuté vadami podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že zo žiadneho právneho predpisu nevplývala žalobcovi povinnosť vo výzve spojenej s predčasným zosplatnením identifikovať splátku, pre nesplnenie ktorej došlo k predčasnej splatnosti úveru. Takáto požiadavka vyplýva z , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Každý právny úkon, ktorý má byť platný, musí byť okrem iného určitý a zrozumiteľný.

22. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti aj skoršie rozhodnutia, v ktorých sa zaoberal uvedenou problematikou, viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , a sp. zn. a odvolací súd nevidí dôvod od právneho názoru vyjadreného v predmetných rozhodnutiach.

23. V naznačených súvislostiach odvolací súd poukazuje napr. na svoje skoršie rozhodnutie vo veci sp. zn. zo dňa 19.02.2024, z ktorého tiež vyplýva: „Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez takejto špecifikácie nemožno posúdiť splnenie zákonom vyžadovanej podmienky vyplývajúcej z ust. umožňujúcej uplatnenie práva podľa ust. najskôr až po uplynutí presne špecifikovanej zákonnej lehoty od omeškania so zaplatením nie akejkoľvek, ale veriteľom konkrétne určenej splátky, čo je významné najmä v prípade dlhodobého neuhrádzania splátok zo strany dlžníka. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na uplatnenie práva vyplývajúceho z ust. , totiž spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu ( ).“

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, právny úkon, akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj akým je identifikácia splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. V prípade, ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť je nejasný a neurčitý nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v ust. vety druhej . Záver, podľa ktorého právny úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. má oporu vo vykonanom dokazovaní.

25. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa dovolací súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie v prípade postúpenia pohľadávky banky na tretí (nebankový subjekt) v zmysle ust. . V danom rozhodnutí uviedol, že túto situáciu vyriešil dovolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky ako R 60/2018, kde uzavrel, že „ je kľúčovým právnym predpisom činnosť bánk, ktorého zároveň veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle vyššie citovaného zákona

musí banka a/ písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle pre rozpor so zákonom.“

26. Vyššie uvedené sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko je vo vzťahu k špeciálnym predpisom. Len v prípade, ak by tieto podmienky podľa prvá veta pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt neboli splnené, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so ), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané a len v takom prípade by išlo o neplatný právny úkon v zmysle .

27. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v cit. , je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle a tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platnéhopostúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zákon ale pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu.

28. Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.

29. V predmetnom prípade síce žalobca adresoval žalovaným v 1/ a v 2./ rade viaceré výzvy, avšak ani v jednej z nich neidentifikoval splátku, pre ktorú pristúpil k využitiu oprávnenia prináležiaceho mu z ust. v spojení s ust. . Síce listina zo dňa 10.9.2020 obsahuje ponaučenie o možnosti postúpenia splátky, avšak žalobca, nepreukázal jej doručenie. Vo vyššie citovanom rozhodnutí dovolací súd konštatoval, že neobstojí taký právny záveru súdu o tom, že vo výzve podľa musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Z listín, ktoré sú súčasťou súdneho spisu v predmetnom prípade vyplývalo, že právny predchodca žalobcu Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.08.2020, oznámil žalovaným, že pristúpil k uplatneniu svojho práva v zmysle ust. v spojení s ust. , avšak predmetné oznámenie neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú toto oprávnenie využil. V zmysle vyššie načrtnutých východísk, preto odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov vyjadrených v rozhodnutí dovolacieho súdu, ako aj skorších rozsudkov tunajšieho súdu, a preto sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie o neurčitosti právneho úkonu zosplatnenia úveru.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre riadne zosplatnenie úveru, že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre neurčitosť tohto právneho úkonu (37 ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver. Banka svoju pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpila na žalobcu pred termínom konečnej splatnosti úveru a učinila tak v rozpore s ust. zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež .

31. Na záver odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa žalobca odvolával na viaceré rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach, treba uviesť, že nimi nie je odvolací súd viazaný, keďže tieto nepredstavujú ustálenú súdnu judikatúru, resp. rozhodovaciu prax, za ktorú možno považovať predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia tohto súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (k tomu aj R 71/2018).

32. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, keďže na základe ním podaného odvolania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Preto odvolací súd úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).