Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-23-2023.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/23/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice spore žalobcu: 1) A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX B., 2) A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX B., právne zastúpení: ALENA ZADÁKOVÁ – advokát, so sídlom Kováčska 32, 04001 Košice, IČO: 53 209 451, proti žalovanému: Biznis Park Rampová s.r.o., IČO: 48 337 099, so sídlom Rampová 5, 040 01 Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Po právoplatnosti uznesenia vec p o s t u p u j e Mestu Košice.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.10.2023 domáhali uloženia povinnosti žalovanému znášať prejazd motorovými vozidlami, prechod peši a akýkoľvek vstup žalobcom a ním povereným osobám na pozemky zapísaných v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Košice I, na LV č. XXXX pre obec: Košice – Staré Mesto a k. ú. F. G. ako parcela č. XXXX/X a časti parcely č. XXXX/X o výmere 60 m2 pred vstupom do hospodárskeho dvora až do právoplatnosti rozhodnutia Mestského súdu Košice vo veci žalobcov proti žalovanému v konaní o zriadení vecného bremena, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
2. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný neprimeraným a nezákonným spôsobom obmedzuje žalobcov v 1. a 2. rade v pokojnom užívaní ich majetku a to dlhšiu dobu. Zároveň im primeranú ochranu nevedia zabezpečiť orgány štátnej správy ani samosprávy, keďže sa v priebehu dvoch rokov nedomohli ochrany na Okresnom úrade Košice I v rámci priestupkového konania, na OR PZ Košice Staré mesto v rámci trestného konania, pred mestom Košice, ktoré je správnym orgánom – stavebným a cestným a ani postupom podľa ust. § 4 Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, keďže ako vlastníci stavieb sa k nim nevedia dostať, jediný prístup je po parcele č. XXXX/X H. D. XXXX/X k. ú. F. G. vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný im v prechode a prejazde výslovne bráni takým spôsobom, že pred vchody do ich hospodárskych dvorov odstavil ťažké mechanizmy a prechod a prejazd po uvedenej parcele im zakázal používať aj prostredníctvom podania svojho právneho zástupcu zo dňa 09. 02. 2023.
3. K skutkovému stavu uviedli, že žalobkyňa v 1. rade A. B. C. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. F. G., zapísaných na LV č. XXXXX ako p. č. XXXX/XX – o výmere 1604 m2 ostatná plocha a par. č. XXXX/X o výmere 296 m2 – zastavaná plocha a nádvorie so stavbou s. č. XXXX na pozemku par. č. XXXX/X. Žalobca v 2. rade A. A. B. je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X – zast. plocha a nádvorie o výmere 2504 m2 a 2400/13 o výmere 5 m2 ostatná plocha, zapísaných na LV č. XXXXX pre obec Košice – Staré Mesto a k. ú. F. G. a na nich stavby bez súpisného čísla. Existencia stavieb, ktoré nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti, je preukázaná znaleckým posudkom znalca A. I. J. D. XX/
XXXX vo veci stanovenia jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu cez časť parcely č. XXXX/X a cez časť parcely č. XXXX/X a to v časti 2.1.1.1 4 posudku Fotodokumentácia (vstup do areálu K. B. – nájomcu navrhovateľa v 2. rade). Ako dôkaz, že žalobca v 2. rade je vlastníkom stavby predložili tiež stanovisko Mestskej časti Košice Staré mesto pod sp. zn. 2001/03961-002//Bru zo dňa 13. 06. 2001, ktorým mestská časť v postavení stavebného úradu povolila žalobcovi v 2. rade ohlásenú stavbu – oplotenie parcely na L. M. K. B. na parcele č. XXXX/X kat. územie Košice – Stredné Mesto v rozsahu oplotenia celej parcely z pozinkovaného vlnitého plechu vo výške 2 m2. Výstavba tohto plota je zrejmá z fotodokumentácie znaleckého posudku. Zároveň dokladáme zápisnicu stavebného úradu Mesta Košice sp. zn. 2023/18332 ako dôkaz, že na parcele č. XXXXX/X, XXXX/XX H. XXXX/ XX vo vlastníctve žalobcu v 2. rade sú postavené stavby – tri haly a budova postavené do roku 2015 bez stavebného povolenia. Tvrdenie, že prístupová cesta k stavbám vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade je len po parcele č. XXXX/X H. XXXX/X je zrejmá z priloženej kópie z katastrálnej mapy (súčasť priloženého znaleckého posudku č. 21/2023). Právo cesty žalobcov na parcele č. XXXX/X k. ú. F. G. vo vlastníctve odporcu vyplýva z hmotného práva a to z Cestného zákona, nakoľko sa jedná o verejnú účelovú cestu podľa vyjadrenie mesta Košice v podaní zo dňa 03. 09. 2019. Žalobcovia v 1. a 2. rade vyššie vymedzené parcely užívajú pre podnikateľské účely a stavby spolu s hospodárskym dvorom prenajímajú podnikateľským subjektom. K vyššie uvedeným nehnuteľnostiam majú žalobcovia prístup výhradne po verejnej účelovej ceste, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/X k. ú. F. G. a po časti parcely č. XXXX/X, na ktorej je súčasť verejnej účelovej cesty – asfaltový vstup do areálov navrhovateľov v 1. a 2. rade. Cesta na parcele č. 2462/1 je verejnou účelovou cestou, ktorá bola viac ako dvadsať rokov využívaná verejnosťou obvyklým spôsobom a to bezodplatne, nakoľko na verejnej účelovej ceste platí režim všeobecného užívania a takéto užívanie verejnej cesty požíva ochranu verejným právom Cestným zákonom. Žalobcovia doteraz rešpektovali právny stav a to, že pozemok, na ktorej je verejná cesta je vo vlastníctve vyššie uvedenej spoločnosti, avšak s ohľadom na nižšie popísané konanie vlastníka cesty boli nútení pristúpiť k ochrane práva cesty a to postupom podľa Zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a v súlade s týmto zákonom začali správne konanie návrhom na zriadenie vecného bremena k stavbe – verejnej cesty. Správne konanie sme začali na Okresnom úrade Košice, avšak v tomto konaní pred súdom prvej inštancie sa domáhame zriadenia vecného bremena k pozemku (nie k stavbe – verejnej ceste) ako vlastníci stavieb a rozhodnutím o veci samej t. j. ktorým sa zriadi vecné bremeno k pozemkom vo vlastníctve žalovaného v prospech nehnuteľností – stavieb vo vlastníctve žalobcov, sledujú zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom, ktorým je súdne rozhodnutie. Návrh na začatie konania pred Okresným úradom Košice prikladáme ako dôkaz, aký titul práva prechodu po verejnej ceste na parcele č. XXXX/X.
4. Dodali, že dňa 27. 09. 2022 doručila žalobkyňa v 1. rade na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach okresný dopravný inšpektorát oznámenie o protiprávnom stave, spočívajúcom v tom, že pred vstupom na jej pozemok „neznáma„ osoba zaparkovala nákladné motorové vozidlo továrenskej značky TATRA EČV B. XXXXX, vec bola podaním zo dňa 03. 10. 2022 odstúpená na Okresný úrad Košice I na priestupkové konanie, ktoré bolo odložené . Dňa 17. 2. 2023 podal žalobca v 2. rade e-mailom podnet na Mesto Košice ako fyzická osoba na ochranu svojho vlastníckeho práva v súlade s ust. § 5 Občianskeho zákonníka, v ktorom mestu oznámil účelové rozdelenie parcely č. XXXX k. ú. F. G. na tri samostatné parcely, pričom cesta „zostala„ na parcele č. XXXX/X a medzi cestou a jeho pozemkom si vlastník parcely vytvoril parcelu č. XXXX/X a tým mu aj „právne„ znemožnil prechod a prejazd na verejnú účelovú cestu z a na parcelu XXXX/X k. ú. F. G. v jeho vlastníctve, navyše na tejto parcele následne „zaparkoval„ motorové vozidlá. Pritom mestu Košice ako správcovi dane a tiež špecializovanému stavebnému orgánu muselo byť jasné, že bez jeho odborného vyjadrenia nemohlo dôjsť k zápisu pri rozdelení parcely č. XXXX o výmere 3376 m2 – zast. plocha a nádvorie tak, aby cesta „zostala„ len na novovytvorenej parcele č. XXXX/X o výmere 1752 m2 jednostranným vyhlásením vlastníka pozemku. Mali teda za to, že žalovaný si nezákonným spôsobom vytvoril hranicu verejnej účelovej cesty tak, aby znemožnil vjazd na ich pozemky. Mesto Košice reagovalo tým, že poskytli telefónny kontakt na referát nakladania s majetkom. Dňa 14. 06. 2023 niekedy po 17:00 hod. neznáma osoba pristavila „pred vchodom do výrobného areálu Navrhovateľa v 4. rade (pozn. súdu: v tomto konaní nie je navrhovateľ v 4. rade) na Rampovej ul. v Košiciach autá: TATRA ŠPZ B. XXX N., Fiat ŠPZ: B. XXX N. a pred bránou do areálu, ktorý vlastní A. B. C. a užíva navrhovateľ v 3. rade (pozn. súdu: v tomto konaní nie je navrhovateľ v 3. rade) auto KIA: B. XXX O.. Asi po 19:00 hod. žalobcovia privolali políciu z OR PZ Košice Staré mesto a urobili ústne oznámenie o čine, ktorý považovali za trestný čin neoprávneného zásahu do práva k nebytovému priestoru, nakoľko nám neznáma osoba znemožnila prechod a prejazd do areálu navrhovateľke a činí tak dlhšiu dobu,
lebo pred vchodom do areálu patriacom žalobkyni v 1. rade doteraz stojí zaparkované motorové vozidlo bez ŠPZ a predtým TATRA EČV B. XXXXX. Uznesením pod sp. zn. ČVS: ORP-1983/SM – KE-2023 zo dňa 28. 07. 2023 bolo trestné oznámenie odmietnuté z dôvodu, že sa nejedná o trestný čin zásahu do práv k nebytovému priestoru. Vo veci bolo podané odvolanie, že pred vstupom do hospodárskeho dvora žalobcov sú doteraz autá zaparkované. Nakoľko uvedené vozidlá sú „ zaparkované „ na pozemku – parcela č. XXXX/X k. ú. F. G., niet pochýb, že by vlastník pozemku o tejto protiprávnej činnosti nevedel a tejto sa nezúčastňoval ako organizátor akcie. „Vzťahy„ medzi majiteľmi pozemkov na Rampovej ul. týkajúcich sa vyššie označenej verejnej cesty boli predmetom aj článku v Korzári zo dňa 11. 5. 2023, jedná o záležitosť staršiu ako dva roky. Orgány verejnej moci im doteraz neposkytli žiadnu ochranu, hoci táto je zrejmá z Občianskeho zákonníka, ako aj Cestného zákona. Nakoľko doterajšia komunikácia so žalovaným neviedla k zákonnému vyriešeniu sporu, tento sa chová arogantne, používa neprimerané praktiky a žiaden orgán verejnej správy žalobcom neposkytol ku dnešnému dňu účinnú ochranu, preto pristúpili aj k ochrane nášho práva cesty postupom podľa ust. § 4 Občianskeho zákonníka a najmä podľa § 1 a 10 Cestného zákona podaním zo dňa 10. 07. 2023. Vo veci doteraz nebolo nariadené žiadne predbežné opatrenie, na 11. 10. 2023 je nariadené ústne prejednanie veci, takže ochrana práv navrhovateľov v 1. a 2. rade je zrejme neúčinná. Akcentujeme na skutočnosť, že konaním vlastníka pozemku a jeho zásahmi do pokojného stavu dochádza k nemalej majetkovej ujme, ale aj zásahu do dobrého mena spoločností, nakoľko ich viacerí obchodní partneri danú situáciu, keď sa do výrobných areálov nevedia dostať, riešia odstúpením od už uzatvorených zmlúv, resp. neuzatváraním nových kontraktov. Odstúpením od zmluvy, dôvodom ktorého bolo zablokovanie vstupu do prenajatého areálu prakticky od začatia prenájmu t. j. od 1. 9. 2022, prišla spoločnosť žalobkyne o ušlý zisk v sume viac ako 120 000,- EUR.
5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložili: Odpoveď Mesta Košice z 3.9.2019 a 21.3.2023, výpis z LV č. XXXX, k.ú. F. G. z 23.9.2022, emailovú komunikáciu žalobcu v 2. rade adresovanú Mestu Košice z 17.2.2023 s odpoveďou, Oznámenie o výsledku objasnenia z 23.2.2023, Oznámenie ORPZ o výsledku objasňovania - zaslanie z 23.2.2023 a postúpenie podania z 3.10.2022, článok uverejnený dňa 11.5.52023 v denníku Korzár, fotodokumentáciu osobného a nákladného motorového vozidla, Výzva žalovaného na zdržanie sa konania z 9.2.2023, Uznesenie ORPZ ČVS: ORP-1983/SM-KE-2023 z 28.7.2023, Odstúpenie od zmluvy z 6.10.2022, Výpoveď zmluvy o nájme z 18.6.2023, znalecký posudok č. 21/2023, zápisnica z 4.10.2023, návrh na vydanie predbežného opatrenia adresovaný Mestu Košice z 4.7.2023.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. § 325 ods. l CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa čl. 1 Základných princípov CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
10. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
11. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
12. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.
13. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty c) miestne cesty, d) účelové cesty.
14. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych ciest a účelových ciest.
15. Podľa § 23 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych ciest a účelových ciest.
16. Podľa § 22 ods. 1-3 cestného zákona, účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. (2) Pre povolenie stavby účelovej cesty platí ustanovenie § 16. (3) Účelové cesty sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
17. Pre posúdenie právomoci súd vychádzal z Odpovede Mesta Košice z 3.9.2023, v zmysle ktorej komunikácia na Rampovej ulici, parcela 2462, k.ú. F. G. je verejnou účelovou komunikáciou. Rovnako i z odpovede Mesta Košice z 21.3.2023 vyplýva, že ide o účelovú komunikáciu (nie je zaradená do siete miestnych ciest a Mesto Košice ju neeviduje v majetku). Podľa LV č. XXXX k.ú. F. G. z 22.9.2022, vlastníkom parc. č. XXXX o výmere 3376 m2, druh pozemku: zastavaná plochu a nádvorie, spôsob využitia: pozemok na ktorom sa nachádza inžinierska stavba, je žalovaný. Z aktuálneho LV vyplýva, že parcela XXXX/X je o výmere 1752 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia: pozemok na ktorom sa nachádza inžinierska stavba, a parcela XXXX/X o výmere 822 m2, druh: ostatná plocha, spôsob využitia: pozemok na ktorom sú skaly, svahy, rokliny atď.
18. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami dospel k záveru, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, uvádzajú potrebu dočasnej úpravy pomerov.
19. Žalobcovia sa domáhajú voči žalovanému uloženia povinnosti znášať prejazd motorovými vozidlami cez pozemok, na ktorom je postavená pozemná komunikácia - cesta, miestna alebo účelová komunikácia. Uvádzajú, že sa domáhajú ochrany tzv. práva cesty, avšak podľa súdu ide o úpravu užívania účelovej komunikácie. Civilný sporový poriadok však v § 3 upravuje právomoc všeobecných súdov tak, že súdy prejednávajú a rozhodujú civilné spory a iné civilné právne veci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takého právne veci do právomoci civilného súdu (§ 4 CSP). Absencia civilnej právomoci má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí (§ 10 CSP).
20. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť. Pre analýzu právneho vzťahu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti strán, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Žalobcovia sa domáhajú úpravy užívania verejnej účelovej komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva tvrdenie, že obe sporné parcely sú reálne využívané ako účelová komunikácia. Aj z vyjadrenia Mesta Košice z 21.3.2023 je možné vyvodiť, že na novovytvorenej parcele č. XXXX/X H. XXXX/X (pôvodne parcela 2462) je účelovou cestou.
21. Ak sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka výlučne otázky úpravy užívania pozemnej komunikácie (podľa názoru súdu ide o žalobcami uvádzané právo cesty), táto je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom, pričom o právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávneho návrhu. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon). Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. (§ 1 ods. 2 cestného zákona). Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16 cestného zákona. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka (§ 22 cestného zákona). Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že sa dňa 10.7.2023 obrátili na príslušný a doložili návrh na nariadenie predbežného opatrenia adresovaný Mestu Košice, ktoré nebolo vydané, bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 11.10.2023, v čoho podľa názoru súdu tiež vyplýva podľa súdu, že žalobcovia sa domáhajú ochrany v správnom konaní.
22. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c cestného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Ďalšie povinnosti obciam vyplývajú z vlastníctva miestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 cestného zákona); napr. udržiavanie miestnych komunikácií v stave zodpovedajúcom určenému účelu, vedenie technickej evidencie, zabezpečovanie informačného systému zimnej spravodajskej služby a zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia (§ 3d ods. 6, 8 a 10 cestného zákona). V zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sú tieto orgány pri plnení svojich úloh aj oprávnené zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej. Pravdepodobne preto i žalobcovia dňa 4.7.2023 podali na mesto Košice návrh na vydanie predbežného opatrenia.
23. Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 23 cestného zákona). I uvedené odôvodňuje, že otázky užívania miestnych i účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Práve „prvok verejnoprávnosti“ vo vzájomných vzťahoch účastníkov konania, spočívajúci v spôsobe užívania účelovej komunikácie, neumožňuje vec prejednať a rozhodnúť v civilnom súdnom konaní.
24. Otázkou právomoci súdu rozhodovať o užívaní (zákaze užívania) účelovej komunikácie sa zaoberalo aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/60/2018, ktorým boli zrušené rozsudky súdov nižšej inštancie, pričom NS SR zároveň konanie zastavil a vec pre nedostatok právomoci súdu postúpil Mestu Košice. K rovnakému záveru dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo/1385/2015 v uznesení zo dňa 6.3.2017 (ktoré rozhodnutie prešlo testom ústavnosti por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017 sp. zn. III. ÚS 689/2017).
25. Podľa ust. § 262 ods. l CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. l CSP v spojení s ust. § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, o konaní nevie. Žalobca ako neúspešná strana nemá nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. Súd v konaní nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).