Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Er-494-2006.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
26Er/494/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX, Y., o vymoženie 408,28 € s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 12392/2009, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú
II. Exekúciu zastavuje.
III. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 27. 1. 2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 14. 2. 2006, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr.
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8. 10. 2007, č. k. 26 Er 494/2006-14, vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 12. 2007.
Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ). zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa ust. § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd exekúciu zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je Notárska zápisnica spísaná pred JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, ulica Generála Svobodu 1069/4, dňa 17. 9. 2005, sp. zn. N 4618/2005, NZ 43155/2005, NCRLs 42593/2005. V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného povinným o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Taktiež súd zistil, že na základe zmluvy o úvere č. 9270003, uzavretej dňa 20. 12. 2004, oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 663,88 €, pričom povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 424,88 €. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z tejto zmluvy o úvere a uznal jeho záväzok uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Podpis advokáta na zmluve je taktiež predtlačený podpis Mgr. Tomáša Kušníra, ako splnomocneného zástupcu povinného v notárskej zápisnici, ktorý na základe takto udeleného splnomocnenia uznal dlh povinného voči oprávnenému vo výške 532,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 23. 6. 2005 do zaplatenia.
Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu, dospel súd k nasledujúcemu záveru. Udelenie splnomocnenia ako forma dohody o zastupovaní, teda dvojstranný právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, ktoré nesmú byť vo vzájomnom rozpore. Ak Mgr. Tomáš Kušnír bol advokátom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v rozpore so zákonom a povinnosťami advokáta, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal jednoznačne v rozpore so záujmami povinného, ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie (do 17. 10. 2005) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne úzko spolupracuje s týmto advokátom.
Spôsob, akým bol advokát ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol vykonaný, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o úvere, musel prijať oprávneným vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o úvere ako celok.
Súd preto považuje takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ. Na základe uvedeného exekučný titul - notárska zápisnica spísaná s advokátskym koncipientom Mgr. Tomáša Kušníra je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie, vedenej proti povinnému.
Nad rámec uvedeného, súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. marca 2010, sp. zn. 14 CoE 49/2010, citovaného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. 9. 2010, č. k. II. ÚS 358/2010-13, v ktorom uviedol, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne udeleného plnomocenstva, by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o
úvere sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatuje nezákonnosť uplatneného nároku oprávneného aj z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica, ktorá je (má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože, ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé, písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené plnomocenstvo, ktorým sa mal v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkom známe právo (záväzok), ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Predovšetkým, uznanie dlhu je právom dlžníka, nie jeho povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu v platne uzavretej zmluvy o úvere je predovšetkým platiť dohodnuté splátky úveru určené v zmluve riadne a včas, nesplnením ktorej povinnosti sa dostáva do omeškania, a v dôsledku ktorej skutočnosti potom dochádza k zmene v obsahu záväzku. Pokiaľ teda dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna mal (mohol) vzniknúť za predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním úveru, s tým, že v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa výška dlhu, teda rozsah jeho omeškania, ako ani to či vôbec k omeškaniu dôjde je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp. jeho časť), ktorý však v čase uznania neexistoval. Uvedená klauzula v takom znení, ako je v notárskej zápisnici, ktorá ma byť exekučným titulom obsiahnutá, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník písomne uznal svoj peňažný záväzok, ktorý nebol (ešte nemohol byť) v čase uznania určitý, teda známa jeho výška. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia zmluvy nie je ešte známe a nemožno s nim disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohol platne ani splnomocniť právneho zástupcu na výkon takéhoto právo.
Na základe uvedeného má súd za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, v nadväznosti na vyššie citované ustanovenie, súd o nich rozhodne po tom, ako súdny exekútor vyčísli ich výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie doručí súdu spolu s exekučným spisom, resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.