Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-184-2012.pdf
PDF · 72.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/184/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci navrhovateľky C. N., bytom E. XXX, proti odporcovi v 1. rade K. N., trvale bytom L. XX, t.č. P. X, XXX XX I., Č. a proti odporcovi v 2. rade mal. dieťaťu s priezviskom N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca K. N., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa s priezviskom N., nar. XX.XX.XXXX matke C. N., nar. XX.XX.XXXX.
Súd nepriznáva účastníkom náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 03.05.2012 na súd návrh na zapretie otcovstva, ktorým navrhla, aby súd určil, že K. N., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa s priezviskom N., nar. XX.XX.XXXX z matky C. N., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 10P/141/2011-23 zo dňa 18.01.2012 bolo ich manželstvo s odporcom rozvedené. Na čas po rozvode boli mal. K. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. N., nar. XX.XX.XXXX zverené do jej osobnej starostlivosti a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Od 15.03.2010 nežili s odporcom v spoločnej domácnosti. Ona žije s deťmi v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. V lete v roku 2011 nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a z ich spolužitia sa dňa 11.04.2012 narodil syn. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, avšak nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Po celý čas ich odlúčenia s ním neudržiavala žiadne styky. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa stýkala iba so svojim priateľom, ktorý otcovstvo k maloletému uznáva. Spoločne chcú vytvoriť rodinu a vychovávať ich syna a jej dve maloleté deti.
Na pojednávaní dňa 18.06.2012 navrhovateľka na návrhu trvala. Uviedla, že od 15.03.2010 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti a odvtedy vôbec neprišli do žiadneho kontaktu. V roku 2011 nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým teraz žije v spoločnej domácnosti a z tohto spolužitia sa jej narodil syn s priezviskom N. dňa XX.XX.XXXX. Dieťa zatiaľ nemá určené meno, lebo s bývalým manželom sa na jeho mene nedohodli. Konanie o určenie mena sa vedie na Okresnom súdu Humenné pod č. 19P/172/2012.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil z pracovných dôvodov. Písomne sa vyjadril, že súhlasí s tým, aby bolo vyslovené, že nie je otcom maloletého dieťaťa, pretože dôvody, ktoré navrhovateľka uviedla v
návrhu sa zakladajú na pravde. Viac ako rok pred rozvodom manželstva sa s navrhovateľkou intímne nestýkal a teda ani nemôže byť otcom maloletého dieťaťa s priezviskom N..
Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 10P/141/2011-23 zo dňa 18.01.2012 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade rozvedené. Tento rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2012. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľke narodilo dieťa s priezviskom N., ktoré má v rodnom liste uvedeného za otca K. N., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Tak navrhovateľka ako aj odporca v 1. rade tvrdia, že v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa nedošlo medzi nimi k žiadnemu intímnemu kontaktu, teda je vylúčené, aby bývalý manžel mohol byť otcom maloletého dieťaťa, preto súd návrhu navrhovateľky na pojednávaní dňa 18.06.2012 vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech súd prizná návrhu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, ale náhradu trov konania si neuplatňovala a odporca na náhradu trov konania nemá právo, preto súd rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom
tunajšieho súdu.
Účastníci konania sa vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie, preto by jeho podanie bolo právne neúčinné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods.2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa navrhovateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.