Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Sf-39-2024.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Subarea
3Sf/39/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom Cintorínska 9, Bratislava, IČO: 31 411 401, právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100502372/2024 zo dňa 5. februára 2024, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 26. apríla 2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26. apríla 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 26. apríla 2024, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100502372/2024 zo dňa 5. februára 2024, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu – Daňového úradu Bratislava č. 102492860/2023 zo dňa 4. októbra 2023.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), nakoľko má za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k závažným pochybeniam, ktoré spôsobujú, že sa zasahuje výrazným spôsobom do jeho práv. Ako poukázal v obsahu správnej žaloby vo veciach správneho trestania, úrok z omeškania mu bol vyrubený na základe nevykonateľných a nezákonných výrokov. Uvedené spôsobuje, že napadnutým rozhodnutím mu boli vyrubené nezákonné úroky z omeškania – tieto výroky boli nepreskúmateľné a zmätočné. Tým, že ako Daňový úrad Bratislava, tak aj žalovaný vydali rozhodnutia, ktoré ani v najmenšom nespĺňali požiadavku toho, ako na výroky o vyrubení úroku z omeškania nazerá súdna prax. Uvedené implikuje nezákonnosť úrokov z omeškania. Aj napriek tomu, že podal voči rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane všeobecné správne žaloby a na tieto skutočnosti žalovaného upozornil, žalovaný sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal, resp. sa vysporiadal všeobecne a účelovo. Namiesto toho, aby konania prerušil a vyčkal na právoplatné rozhodnutia súdov, vydal nezákonné napadnuté rozhodnutia, ktorými dochádza k vážnemu zásahu do práv žalobcu – tento zásah je viditeľný najmä v jeho majetkovej sfére. S odkazom na uvedené skutočnosti má za to, že tým, že Daňový úrad Bratislava a žalovaný konajú v rozpore s právnymi predpismi, súdnou praxou a neštítia sa vyrubiť úrok z omeškania na podklade rozhodnutí, ktoré tvoria predmet iného súdneho konania, je zasiahnuté do práv žalobcu (najmä právnej istoty a legitímnych očakávaní), kedy je nútený sa neustále prispôsobovať odlišným výkladom týchto orgánov. Napadnuté rozhodnutie vyvoláva na jeho strane obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s tým spojené dodatočne vyvolané náklady predstavujúce majetkovú škodu. Sú mu vyrubené úroky z omeškania, ktoré sú odôvodnené nezákonným rozhodnutím, čo je nepochybne v rozpore so všetkými právami, ktoré mu garantujú príslušné právne predpisy. Závažnosť možno posudzovať nielen v rámci objektívneho chápania, ale i subjektívne, zohľadňujúc sociálne, finančné, profesijné, prípadne aj iné okolnosti na strane žalobcu – na základe uvedených skutočností je podľa neho nepochybné, že konaním žalovaného a Daňového
úradu Bratislava je zasiahnuté do viacerých jeho oblastí – a to najmä do finančnej oblasti, kedy sú mu vyrubované zjavne nezákonné úroky z omeškania. Napadnutými rozhodnutiami mu hrozí značná majetková ujma. Týmito skutočnosťami je nepochybne odôvodnená hrozba nezákonnej materiálnej ujmy na jeho strane a je tým odôvodnený návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Súčasne, pod značnou hospodárskou a finančnou škodou je teda nutné rozumieť škodu, ktorá je už pre žalobcu „ekonomicky citeľná“ a ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia takých účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré pri hospodárskej škode negatívne ovplyvňujú žalobcove ekonomické správanie, resp. pri finančnej škode majú na neho priamy peňažne vyjadriteľný dosah. Je nepochybné, že konanie žalovaného a Daňového úradu Bratislava je nezákonné. Na základe uvedeného tak nie je v stave právnej istoty a tento stav ho núti vynakladať veľké množstvo finančných prostriedkov. Možno tak uviesť, že štát, v zastúpení žalovaného, eviduje voči žalobcovi pohľadávku v sume, ktorá spôsobuje, že je v existenčnej hrozbe – je tak naplnený dôvod priznania odkladného účinku tejto správnej žaloby vo veciach správneho trestania, a teda hrozba závažnej ujmy. Táto závažná ujma spočíva v znížení majetku, čo spôsobuje hrozbu vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, a teda jeho zánik ako entity ako takej. Tým, že pohľadávka štátu voči žalobcovi je v signifikantne vysokej sume, je nepochybne naplnená hrozba konkurzu. Práve z uvedeného dôvodu je tak naplnený dôvod priznania odkladného účinku tejto správnej žaloby. Je nepochybné, že s odkazom na výroky napadnutých rozhodnutí a k tomu kontroverzné a nejednoznačné konanie žalovaného je osvedčená hrozba vzniku škôd na strane žalobcu, ako aj osvedčená skutočnosť, že je ponechaný na výklade príslušných orgánov, ktoré nenesú prvky právnej istoty, ale naopak, sú sprevádzané nejasnosťou, rozpornosťou a nelogickosťou. Má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby zohľadňuje aj princíp proporcionality či verejný záujem. Priznaním odkladného účinku správnej žaloby vo veciach správneho trestania sa nastaví právna istota a nebudú viac platiť účinky v podobe porušovania práv.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 8. augusta 2024. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že zastáva názor, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tvrdenie žalobcu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti uvádza, že má voči štátu pohľadávku, ktorá mu spôsobuje existenčnú hrozbu, žalobca túto existenčnú hrozbu žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Úlohou štátu je chrániť dane, t. j. peniaze svojich občanov. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti je povinný dodržiavať zákonné ustanovenia a aj riadne platiť dane, je to reálna súčasť podnikania, ktorá nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Každý podnikateľský subjekt (žalobca nevynímajúc), si je plne sám zodpovedný za svoje hospodárenie a svoju finančnú situáciu. Finančná situácia daňových subjektov nemôže byť riešená na úkor štátneho rozpočtu SR a ostatných daňových poplatníkov a nemôže byť ani podkladom pre poskytnutie úľav spočívajúcich v obmedzení ich povinnosti riadne a včas odvádzať dane do štátneho rozpočtu. Ochrana verejných záujmov taktiež prislúcha správnym orgánom, čo vyplýva z ich nezaujatého postavenia v rámci správneho konania voči účastníkom konania a z ochrany zásady rovnosti medzi nimi. Správny orgán (t.j. i daňové orgány) je povinný dôsledne vyžadovať plnenie zákonom stanovených povinností od všetkých daňových subjektov bez výnimky. Tým je vylúčená svojvôľa a podporuje nestrannosť pri rozhodovaní. V danom prípade vykonanou daňovou kontrolu za zdaňovacie obdobie august 2017 bolo zistené, že žalobca priznal a odviedol DPH v nižšej sume ako mal, a preto mu bol právoplatným rozhodnutím DÚ Nitra č. 101707053/2022 zo dňa 08.06.2022 vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX €, ktorý mal byť príjmom štátneho rozpočtu SR už v roku 2017, ten tu však nie je na to, aby bezúročne úveroval daňové subjekty, ktoré si neplnili svoje daňové povinnosti. Pokiaľ ide o vyrubený úrok z omeškania v sume XXX,XX €, tento bol žalobcovi vyrubený zákonným spôsobom za neuhradenie rozdielu dane v lehote splatnosti. Pokiaľ ide o sumu úroku z omeškania vo výške XXX,XX eura, ktorej úhradu si žiada žalobca odložiť, má za to, že úhrada uvedenej sumy určite nepredstavuje pre žalobcu existenčnú hrozbu. Zastáva názor, že právnu ochranu môže požívať len poctivé podnikanie a dodržiavanie zákonných ustanovení, v posudzovanom prípade ustanovení zákona o DPH a daňového poriadku. Žalobca za zdaňovacie obdobie august 2017 v rozpore so zákonom odviedol daň v nižšej sume ako mal a dorubený rozdiel dane neuhradil v termíne splatnosti, a tým konal v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky. Verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Vzhľadom na uvedené, v priznaní odkladného účinku správnej žalobe vidí rozpor s verejným záujmom Slovenskej republiky, a preto navrhuje Správnemu súdu v Bratislave, aby
žalobcom podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a uznesením ho zamietol.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.
11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017).
Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal skutočnosti uvedené v § 185 písm. a) SSP, ale poukázal iba na „potenciálny“ následok, ktorý môže nastať, ale nemusí. Navyše odôvodnenie žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v rovine všeobecných tvrdení bez uvedenia konkrétnej hrozby, o ktorej tvrdí, že existuje. Žiadne konkrétne splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nepreukázal. Žalobca uvádza, že by mu „mohla“ vzniknúť ujma, no na podporu svojich tvrdení žalobca k žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca existenčnú hrozbu žiadnym dôkazom nepreukázal.
13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.
14. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.
15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil.
16. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
17. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).