Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-19-2012.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: T. W., N.. X.X.XXXX, N. C. A. B. XX, XXX XX W., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou V. A., B. C. K. B. M. W., o zaplatenie 1.565,49 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 23.11.2011 navrhol žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.548,66 EUR spolu s 0,013 %-tným denným úrokom z omeškania od 25.10.2008 do zaplatenia, pokuty vo výške 16,83 EUR a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 93,50 EUR. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že 20.3.2007 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.327,76 EUR, pričom na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver v 48 splátkach po 44,25 EUR, teda spolu zaplatiť sumu 2.124,00 EUR. Keďže žalovaný úver nesplácal, žalobca ho podľa dohodnutých podmienok dňa 24.10.2008 vyzval k splateniu zostatku celého úveru vo výške 1.565,49 EUR.
V prejednávanej veci tunajší súd vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro/353/2011-13 zo dňa 30.12.2011, na základe ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uvedený platobný rozkaz však nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, keďže súdu sa nepodarilo zistiť jeho súčasný pobyt, preto mu bol postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník, ktorý podaním doručeným súdu dňa 8.6.2012 vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, keďže žalobca zosplatnil úver k 25.10.2008 a žalobu podal až dňa 23.11.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.3.2007 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 40.000,- Sk (1.327,76 EUR) s tým, že žalovaný sa tento úver zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 1.333,- Sk (44,25 EUR) a to za obdobie nasledujúcich 48 mesiacov.
Z hlavy 7 § 3 písm. a) úverových podmienok žalobcu vyplýva, že klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
Z hlavy 7 § 6 vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočnosti uvedených pod písm. a), b), a c) § 3 tejto Hlavy ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.
Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil doposiaľ celkovo sumu 575,22 EUR.
Z listu zo dňa 24.10.2008 označeného ako „splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“, ktorý žalobca zaslal žalovanému vyplýva, že keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca si uplatniť svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a žalovaného vyzval na úhradu zostatku úveru.
Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia predpisu.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z ustanovenia citovaného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom (trojročná premlčacia doba). V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§52 až § 60). Uvedená práva úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).
Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, preto bolo potrebné skúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska požiadať o splnenie dlhu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže žalobca, mohol právo vykonať po prvý raz 25.10.2008, tak ako to vyplýva zo samotnej žaloby, kedy zosplatnil celý zostatok úveru žalovaného a od tohto dátumu už uplynula trojročná všeobecná premlčacia lehota. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V predmetnom konaní mal plný úspech žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.