Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-20-2010.pdf
PDF · 108.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/20/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. J. Č.. XXXX, v rade 2/. M. C., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, K. J. Č.. XXXX, obaja zastúpení advokátom Mgr. Igor Palider, advokátska kancelária Zubrohlava č. 215, proti žalovanému: B. P., G.. XX.XX.XXXX, K. J. Č.. XXXX, zastúpený advokátom JUDr. Anton Slamka, advokátska kancelária so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému trovy konania 1014,98 Eur v lehote do troch dní do právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť na účet tunajšieho súdu vedeného v Štátnej pokladnici, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, Z. XXXXXXXXXX trovy štátu 10,72 Eur v lehote do troch dní do právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.2.2010, po pripustení jej zmeny na pojednávaní dňa 14.6.2012, žalobcovia žiadali určiť, že sú titulom vydržania, spolu v celosti do BSM vlastníkmi pozemku zobrazeného GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vypracovanom Dibdiakgeo, s.r.o. zo dňa 5.11.2009 ako C-KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 17 m2, ako aj pozemku zapísaného na LV č. XXXX k.ú. Zákamenné ako C-KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 94 m2, všetky pozemky v k.ú. J..
Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi susedného pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Zákamenné, C-KN parc. č. XXXX/X - zast. Plochy 522 m2, C-KN parc. č. XXXX/X- zastavané plochy 78 m2, C-KN parc.č . XXXX - záhrady 134 m2 na základe kúpnej zmluvy RI XXX/XX. Žalovaný je pod B1 zapísaný ako vlastník pozemku na LV č. XXXX k.ú. Zákamenné. Žalobcovia popri uvedenom pozemku užívajú ako svoje výlučne vlastníctvo aj pozemok, na ktorom je umiestnená stavba ich hospodárskej budovy, a ktorý je zobrazený v GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vypracovanom Dibdiakgeo, s.r.o. zo dňa 5.11.2009 ako C-KN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha 27 m2, C-KN parc.č . XXXX/X - zast. plocha 95 m2, C-KN parc. č XXXX/X- zast. plocha 17 m2. Uvedenú hospodársku budov a pozemok pod ňou v rozsahu zobrazenom týmto geometrickým plánom im v roku 1983 ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy č. RI XXX/XX darovala matka N. C.. Žalobcovia boli preto presvedčení, že sú vlastníkmi rodinného domu, hospodárskej budovy ako aj celého pozemku, ktorý oddávna nerušene a dobromyseľne tiež užívali ich rodičia na základe dávnej kúpy. V celej ich rodine ako aj v susedských vzťahoch vždy obaja žalobcovia vystupovali ako vlastníci sporného pozemku a s nikým nemali žiadne konflikty, ktoré by spochybnili ich dobromyseľnú držbu. V roku 2009 zistili, že ako vlastník vyššie uvedeného pozemku je zapísaný
žalovaný titulom notárskej zápisnice NZ XX/XX J. X.X.XXXX, keď v uvedenom osvedčení žalovaný prehlásil, že je oprávnený držiteľ nehnuteľnosti tam označených a že ich získal na základe daru od jeho otca N. P., ktorý ich nadobudol ešte v roku 1960 od pôvodných vlastníkov na základe daru, resp. výmeny a následnej dobromyseľnej a nerušenej držby. Žalovaný v osvedčení ďalej prehlásil, že je oprávnený držiteľ aj vo vzťahu k pozemku zobrazenom GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý nikdy on a ani jeho právni predchodcovia neužívali a nemali v oprávnenej držbe. Žalovaný a jeho právni predchodcovia nemohli sporný pozemok užívať, lebo na tomto bola v roku 1959 postavená stavba hospodárskej budovy, ktorý v nezmenenom stave stojí dodnes. Ďalej uviedli, že právny predchodca žalobcov neb. Ľ. C. a manželka N. C. v roku 1959 po získaní sporného pozemku zobrazenom GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX postavili na ňom v tomto roku stavbu hospodárskej budovy. V roku 1965 dodatočne na potvrdenie kúpy z roku 1959 bola spísaná aj neformálna kúpna zmluva medzi Ľ. C. a M. U. v zastúpení jeho manželky C. U. za prítomnosti tam označených svedkov. Žalobcovia sú preto presvedčení, že splnili všetky podmienky na získanie vlastníctva sporného pozemku vydržaním, pričom k vydržaniu vlastníckeho práva došlo s poukazom na ustanovenie Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 131/1982 Zb. so započítaním predchádzajúce nepretržitej držby žalobcu pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 s poukazom na ustanovenie § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia so započítaním času držby ich právnych predchodcov vydržali sporný pozemok k dátumu 1.4.1984.
Žalobca I/ vo výpovedi uviedol, že jeho otec sa rozhodol postaviť hospodársku budovu, preto kúpil od M. U. dňa 1.2.1965 pozemok PK parc. č. XXX/X. M. U. sa stal vlastníkom tejto parcely takým spôsobom, že ju odkúpil alebo zamenil so svojim bratrancom. Preto M. U. bol vlastníkom parcely, ktorú predal jeho otcovi hoc jeho vlastníctvo nebolo prevedené v pozemkovej knihe. Dodatočne sa toto vlastníctvo finančne vyrovnávalo a mala byť spísaná kúpna zmluva na sumu 500,-Kčs. Jeho rodičia ako jeho právni predchodcovia na spornom pozemku postavili hospodársku budovu, ktorú užívali a keď sa spolu s manželkou rozhodli zostať v Zákamennom, tieto nehnuteľnosti (rodinný dom, hospodársku budov, dvor a starý dom - už neexistujúci) im darovala matka, pričom súčasťou daru boli aj pozemky. Zmluva sa spisovala u advokáta JUDr. Nosku. Po darovaní nehnuteľnosti ich matkou, ich nerušene užívali až do začatia ROEP v obci Zákamenné, kedy si na pozemok pod hospodárskou budovou začal robiť nárok žalovaný.
Žalobkyňa 2/ vo výpovedi potvrdila tvrdenia žalobcu 1/, keď na doplnenie uviedla, že za žalobcu 1/ sa vydala v roku 1972, kedy bol drevený dom, hospodárska budova a rozostavaný domček, do ktorého sa nasťahovali. Žalovaný a predtým jeho rodičia si nikdy nároky na sporný pozemok nerobili. Nikdy ich neupozorňovali, že by rodičia žalobcu 1/ hospodársku budovu postavili na cudzom pozemku. Potvrdila, že na potvrdenie daru od matky manžela zašli do kancelárie JUDr. Nosku, kde bola spísaná zmluva, keď boli v domnení, že táto zmluva je aj registrovaná. Od roku 1972 ako sa vydala vždy sporné nehnuteľnosti užívali.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že jeho právni predchodcovia ich nikdy neupozorňovali, pretože ešte jeho otec N. P. upozorňoval otca žalobcu 1/ Ľ. C., že stavia hospodársku budovu na jeho pozemku. Jeho rodičia sa nasťahovali v roku 1960 a hospodárska budova sa začala stavať až neskôr a nie v roku 1959. Uviedol, že parcelu č. XXX/X užíval ešte jeho starý otec Š. P. a pozemno-knižnú parcelu č. XXX/X užíval Q. L.. Prvýkrát bola uzatvorená zámenná zmluva medzi jeho starým otcom Š. P. a Q. L., druhýkrát bola uzavretá zámenná zmluva medzi jeho otcom N. P. a p. K., rod. L. a až následne musel uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorá bola registrovaná pod V 168/94.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov N. L., B. Y., Š. Š., T. L., Z. Č., B.. Ľ. C., vykonal ohliadku na mieste samom, oboznámil sa s pripojenými spismi a listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, pričom zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobcovia sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Zákamenné, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parc. č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 522 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2 a parc. č.XXXX - záhrady o výmere 134 m2, stavby: rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č.XXXX/X. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli titulom kúpy na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod RI XXX/XX, z ktorého spisu súd zistil, že dňa 20.05.1983 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcami ako kupujúcimi a N. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX (matkou žalobcu 1/) ako predávajúcou, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol rozostavaný rodinný dom č. XXX a zastavaný stavebný pozemok EN parc. č. XXX/X
o výmere 815 m2 za kúpnu cenu 123,480,-Kčs. Zmluva bola registrovaná XX.X.XXXX pod RI XXX/XX. Pozemno-knižná parcela č. XXX/X bola zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. XXX, pod A I, r.č. 12, pod B1 a B2 na mená právnych predchodcov žalobcov Ľ. C. a N. C. v k.ú. Zákamenné (čl.134), neskôr ako E KN parcela XXX/X o výmere 815 m2 bola predmetom zmluvy. Ako vyplýva zo zmluvy, predmetom prevodu nebola pozemno-knižná parcela č. XXX/X a ani jej geometrickým plánom oddelená časť, na ktorej má stať hospodárska budova žalobcov.
Žalovaný je vlastníkom susediacich nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Zákamenné, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX - záhrady 195 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1436 m2, stavby- rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, pod B1 na jeho meno v celosti. Titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľností bolo jednak vydané osvedčenie o držbe, ktorého záznam bol povolený pod Z XXX/XX, kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX a darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX. Z výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXX k.ú. Zákamenné bolo zistené, že pod A.I, r. č. 2 bola zapísaná parc. č. XXX/X - roľa "Poriečanská Vyšná", a ako vlastník uvedenej parcely pod B1 v 13/20- inách účasti bol zapísaný ešte Q. L. a pod B2 jeho manželka M. L. v 7/20-inách, spolu v celosti. Uvedené nehnuteľnosti po jeho smrti na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 107/76, ktorým bolo prejednané dedičstvo po neb. Q. L., zomrelom X.XX.XXXX, nadobudla dcéra B. K., rod. L., nar. XX.X.XXXX. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.5.1976. Následne na základe kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený 16.06.1997, pod V XXX/XXXX B. K. ako predávajúca predala žalovanému ako kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXX k.ú. Zákamenné parc. č. XXX/X, ktorá podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XX z X.XX.XXXX zodpovedala dielu 2 novovytvorenej KN parc. č. XXX/X o výmere 706 m2 (teda časť PK parcely č. XXX/X) a novovytvorenej parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2. Z kópie katastrálnej mapy (na č. l. 30) vyplýva, že PK parcela XXX/X susedila s PK parcelou č. XXX/ X. Jej spoluvlastníkom a neskôr vlastníkom zapísaným v PK protokole č. XXX k.ú. Zákamenné bol Š. P. - starý otec žalovaného, pod B1 a B5 (predtým aj jeho manželka Ž. P. pod B2). Ešte pred uzavretím vyššie uvedenej kúpnej zmluvy žalovaného s B. K., došlo k uzatvoreniu tzv. dohody majúcej charakter zámennej zmluve, na základe ktorej otec žalovaného N. P., bytom Zákamenné 711 vymenil parcelu č. XXX/X, ktorej bol vlastníkom, za parc. č. XXX/X patriacu B. K., ktorú on užíval ako dvor. Dohoda bola spísaná na bývalom MNV Zákamenné (čl.45). Z pripojeného spisu N 550/96, NZ 37/97 bolo zistené, že dňa 5.2.1997 na Notárskom úrade JUDr. Mariána Zboju bola spísaná notárska zápisnica, predmetom ktorej bolo osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti KN parc. č. XXX/X - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 1630 m2, ktorá bola vytvorená aj z časti pozemno-knižnej parcely č. XXX/X - zapísanej v PK protokole č. XXX. K skutočnému užívaniu pozemku - pôvodnej PK parc. č. XXX/X, ku ktorej časti sa žalobcovi domáhali určenia vlastníctva po jej zameraním k žalobe pripojeným geometrickým plánom súd zistil jednak z výsluchu žalobcov, svedka JUDr. Ľ.E. C. a Š. Š. bolo zistené, že hospodárska budova žalobcov bola na spornom pozemku postavená okolo roku 1959 a s jej stavbou začal otec žalobcu 1/ - Ľ. C.. Pozemok, na ktorom stojí uvedená hospodárska budova patril ich rodine, ktorá ju užívala ako svoje vlastníctvo. Právny predchodca žalobcov Ľ. C. mal pozemok kúpiť od p. U., o čom sa dňa 1.2.1965, na potvrdenie ústnej kúpy spísala dohoda za prítomnosti dvoch svedkov B. C. (zomrel) a Š. Š. (volal sa Z. - viď výsluch jeho syna svedka Š. Š. - čl. 90), predmetom ktorej bol predaj pozemno-knižnej parcely č. XXX/X o rozmeroch 342,40 m2, a za ktorú zaplatil právny predchodca žalobcov kúpnu cenu 500,-Kčs. Uvedené vyplýva z dohody na čl.9. Svedok Ľ. C. ml. ďalej potvrdil, že na spornom pozemku je postavená hospodárska časť, ktorú po otcovej smrti užíva žalobca spolu s rodinou. Užívanie pozemku aj hospodárskeho dvora žalobcami potvrdila aj svedkyňa JUDr. Z. Č.. Stavanie hospodárskej budovy na spornom pozemku pred rokom 1963 potvrdil aj svedok Š. Š.T., keď vo výpovedi uviedol, že hospodársku budovu postavil otec žalobcu Ľ. C. a táto už stála, keď sa v roku 1963 vrátil z vojny. Nevedel sa vyjadriť k nadobudnutiu sporného pozemku otca žalobcu 1/, resp. s kým si mal otec žalobcu pozemok vymeniť. Potvrdil však, že otec žalovaného N. P. obrábal pole vedľa, pretože v tejto časti ho pracovať nevidel a nevidel pracovať ani pani K.. Aj svedkyňa T. L. - dcéra pozemno-knižných vlastníkov Q. a M. L. a sestra B. K. potvrdila, že predtým ako tu stála hospodárska budova, pozemok užívali a sadili na ňom hospodárske plodiny. Neskôr otec žalobcu 1/ postavil hospodársku budovu, ale im z pozemku nezobral nič. Zobral len prístupovú cestu, ktorú mali k ich pozemku. Ďalej uviedla, že C. a M. U. tu občas pásavali kravu, avšak oni mali pozemky inde. M. U. bol bratranec jej otca. V roku 1945 sa vydala a prestala na tieto pozemky chodiť,
pretože užívali pozemky v tej časti obce (nižný koniec), kde sa vydala. V tejto časti obce užívala pozemky jej sestra B. K.. Jej otec nikdy nevymenil pozemky ani s P., C. ani U.. Svedkyňa B. K. potvrdila, že jej rodičia Q. L. a M. L. vymenili pozemok so starými rodičmi žalovaného, ktorý si na ich pozemku postavili rodinný dom. Oni v súčasnosti užívajú zamenený pozemok rodičov žalovaného, preto neskôr v záujme dať veci do poriadku spísali so žalovaným kúpnu zmluvu. Pozemky sa vymenili v roku 1956, kedy hospodárska budova ešte nestála, pričom predmetom výmeny bol celý pozemok na tzv. "Poriečanskej Vyšnej". Potvrdila, že M. U. bol bratrancom jej otca Q. L.Á., ktorý bol vlastníkom pozemku od konca dvora, ale bol to len malý pozemok (mal kúsok cca do 3 árov). M. U. užíval malú časť pozemku zrejme na základe toho, že bol príbuzný jej otca, preto bol asi vlastníkom pozemku, ktorý mal žalobcom predať. Svedkyňa N. L. - dcéra M. U.Š. a C. U. potvrdila, že jej rodičia užívali malú časť sporného pozemku o takej šírke a dĺžke ako reálne v teréne predstavuje časť od maštaľného hnoja po garážové dvere murovanej časti hospodárskej budovy, boli chudobní a na požiadanie otca žalobcu, jej matka tento kúsok pozemku (časti), na ktorom stojí aj časť hospodárskej budovy predala. Jej rodičia to užívali na základe toho, že jej mame to mala dať stará mama, t.j. jej prababka, ktorá sa mala volať P. alebo U.U.. Po predaji začal pozemok užívať otec žalobcu a oni tam prestali chodiť. Z výsluchu týchto svedkov je zrejmé, že M. U. malú časť sporného pozemku užíval (pásaval kravy), avšak nevedno, na základe akého právneho titulu (nájmu, vlastníctva, oprávnenej držby).
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby.
V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti
alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu, že "neznalosť zákona neospravedlňuje", vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.
Pokiaľ žalobcovia sa mali uchopiť držby sporného pozemku a hospodárskej budovy na ňom postavenej ešte pred rokom 1983, t.j. ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy registrovanej pod RI XXX/XX a následne na základe tejto zmluvy, a keďže predmetom jej prevodu nebolo vlastnícke právo k pôvodnej pozemno- knižnej parcely č. XXX/X - roľa "Poriečanská Vyšná", nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú vlastníkmi tohto pozemku a na nej stojacej hospodárskej budovy, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu je len rodinný dom č. XXX a zastavaný stavebný pozemok EN parc. č. XXX/X vo výmere 815 m2, pôvodne zapísaná v protokole č. XXX k.ú. Zákamenné, pod A.I, r.č. 12, parc. č. XXX/X. Posudzujúc obvyklú mieru opatrnosti, so zreteľom na okolnosti uzavretia tejto zmluvy, ktorú učinili žalobcovia ako účastníci právneho vzťahu ňou založeného, dospel súd k záveru, že žalobcovia nemohli byť pri nadobudnutí vlastníckeho práva v právnom omyle, a teda ani dobromyseľní. Obsah zmluvy musel byť žalobcom známy.
Pokiaľ žalobcovia odvodzovali držbu sporného pozemku a hospodárskej budovy od držby ich právneho predchodcu - otca žalobcu 1/ Ľ. C. titulom uzavretej ústnej a neskôr písomnej kúpnej zmluvy s M. U. k uvedenému súd poznamenáva.
V konaní vypočutí svedkovia zhodne potvrdili kúpu sporného pozemku otcom žalobcu E. C. od M. U., na ktorom následne otec žalobcu 1/ E. C. okolo roku 1959 začal s výstavbou hospodárskej budovy. Neskôr na potvrdenie kúpy bola spísaná "tzv. neformálna kúpna zmluva" vo forme dohody, na základe ktorej E. C. odkúpil od M. U. pozemok parc. č. XXX/X o výmere 342,40 m2, ktorú kúpu a zaplatenie kúpnej ceny mali potvrdiť v súčasnosti nežijúci svedkovia B. C. a Z. (Z.) A.. Po kúpe, postavení hospodárskej budovy túto nerušene užíval otec žalobcu 1/ a jeho manželka N. C., ktorá následne v roku 1983, ako už bolo vyššie konštatované, previedla na žalobcov na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod RI XXX/ XX, rodinný dom súp. č. XXX a zastavaný stavebný pozemok E KN parc. č. XXX/X o výmere 815 m2, pôvodne zapísanú v PK protokole č. XXX ako pozemno-knižná parcela č. XXX/X, nie však pozemok, resp. jeho časť zobrazený ako parc. č. XXX/X. Žiaden zo svedkov však nepotvrdil, z akého dôvodu mal M. U. držať a užívať pozemok, ktorý mal neskôr otcovi žalobcu E. C. predať, nepotvrdil výmenu, na základe ktorej by sa mal stať M. U. vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Svedkyňa T. L. - dcéra Q. a jeho manželky, v prospech ktorých svedčil pozemno-knižný zápis spornej parcely uviedla, že M. U. mal pozemky inde a na spornej parcele len pásaval kravy. Svedkyňa B. K. taktiež nepotvrdila, na základe akej právnej skutočnosti M. U. bol užívateľom alebo vlastníkom spornej nehnuteľnosti, len uviedla, že zrejme preto, že bol príbuzný jej otca Q. L.. V prospech predávajúceho M. U. nie je zapísané vlastnícke právo k PK parcele č. XXX/X na žiadnej zo súdu predložených listín.
Z uvedeného vyplýva pre súd záver, že M. U. ako nevlastník nemohol predať predmetné pozemky, predtým vedené ako časť PK parcely č. XXX/X otcovi žalobcu. Ako príbuzný pozemno-knižných vlastníkov Q. L. a vzhľadom na skutočnosť, že časť pozemku užíval a pásaval na ňom kravy, mohol mať len postavenie oprávneného držiteľa, ktorý ale podľa názoru súdu nemohol na právneho predchodcu žalobcu previesť vlastnícke právo vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám". Naviac ani tu nemožno hovoriť o ospravedlniteľnom právnom omyle, ktorý by zakladal oprávnenosť držby žalobcov. V čase uzavretia "neformálnej kúpnej zmluvy" tzv. dohody dňa 1.2.1965 (čl. 9) bol v platnosti zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník, ktorého znenie účinné v čase jej uzavretia v ustanovení § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádzalo, že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Inštitút registrácie zmlúv bol zavedený už do 1.1.1957, hoci išlo iba o poplatkovú registráciu. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo upravené zákonné pravidlo vyžadujúce na prevod vlastníctva nehnuteľnosti registráciu Štátnym notárstvom. Nerešpektovanie týchto zákonných požiadaviek má za následok vznik právneho omylu, ktorý však nie je so zreteľom na všetky okolností ospravedlniteľný, pretože pri obvyklej miere opatrnosti možno sa danému omylu vyhnúť. Držba na podklade tohto
právneho omylu preto nemôže byť oprávnená, a tým nemôže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Súd preto žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania 1014,98 €. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia, 2/ písomné vyjadrenie k žalobe, 3/ - 7/ účasť na pojednávaní a ohliadke v dňoch 2.6.2011, 19.7.2011, 5.9.2011, 17.5.2012 a 14.6.2012 a 8/ štúdium spisu, z toho 2 x 55,49 € + 4 x 57 € + 2 x 58,59 € = 456.16 €. K odmene právnej pomoci súd priznal náhradu hotových výdavkov v podobe režijného paušálu 2 x 7,21 € + 4 x 7,41 € + 2 x 7,63 € = 59.32 €, náhradu za stratu času v sume 4 x 3 pol hodiny á 12,35 € + 2 x 3 pol hodiny á 12,71 € = 224.46 € a náhradu cestovných nákladov v sume 105.88 € (17,25 € + 2 x 17,17 € + 19,24 € + 17,58 € + 17,47 €). K odmene právnej pomoci súd priznal aj uplatnenú DPH 20 % z priznanej odmeny a hotových výdavkov v sume 169,16 €. Na rozdiel od právnym zástupcom predloženého vyúčtovania súd nepriznal odmenu a k tomu prislúchajúce náhrady hotových výdavkov za úkony štúdium spisov v dňoch 16.5.2012, 13.6.2012, keďže uvedené úkony považoval neúčelne a hlavne nehospodárne vykonané. Žalovanému priznal za úkon právnej pomoci štúdium spisu odmenu a k tomu prislúchajúce náhrady len jeden krát. Možnosť preštudovať spis a doplňujúce listiny bolo možné uskutočniť aj hospodárnejším spôsobom v rámci času po skončení pojednávania, súdu sa javí uskutočnenie ciest za účelom študovania spisu ako nehospodárne a neúčelne naviac ak kópia určitého rozhodnutia alebo listiny bola súčasťou spisu už pred vykonaním tohto úkonu právnej pomoci.
O trovách štátu v sume 10,72 € vzniknutých titulom vykonanej ohliadky na mieste samom súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že výsledkom neúspešným žalobcov zaviazal na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).