Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-139-2024.pdf
PDF · 128.55 KB
Case nature
Subarea
41Cob/139/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Zuzany Konárikovej v právnej veci navrhovateľa: AT DUNAJ, spol. s r. o., IČO: 31 734 600, so sídlom: Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, zastúpeného KOČIŠ & PARTNERS s. r. o., IČO: 52 662 624, so sídlom advokátskej kancelárie: Súľovská 9, 040 11 Košice, proti odporcovi: Gemermilk rs, s. r. o., IČO: 31 592 848, so sídlom: Bélu Bartóka 41, 979 01 Rimavská Sobota, o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/101/2024-64 zo dňa 29. mája 2024 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/101/2024-64 zo dňa 29. mája 2024 potvrdzuje.
II. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou návrh navrhovateľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamietol. Druhou výrokovou vetou náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že navrhovateľ sa podaným návrhom v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 655/2014 zo dňa 15. mája 2014, ktorým sa zavádza konanie týkajúce sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie“), doručeným súdu dňa 15.05.2024, domáhal voči odporcovi vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov vedených na území Českej republiky a na území Litvy, číslo účtu v Českej republike: A., číslo účtu v Litve: LT043250066467813912.
3. Podľa navrhovateľa je dôvodné sa domnievať, že dlžník uhrádza záväzky iným svojim veriteľom prostredníctvom uvedených zahraničných bankových účtov, a to napriek právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu navrhovateľa, ktorému dlžník nedôvodné odmieta plniť (neplní ani sčasti). Dlžník pokračuje vo výkone podnikateľskej činnosti s ohľadom na pokračujúcu prevádzku výrobných kapacít dlžníka, a to bez splnenia judikovaných nárokov navrhovateľa. V uvedenej veci prebieha exekučné konanie (aktuálny stav: sp. zn. OS BB 18EK/501/2024) vedené u súdneho exekútora pod sp. zn. 420EX 186/24, súdnym exekútorom: JUDr. ŽOFIA ŽABKOVÁ, SÚDNY EXEKÚTOR so sídlom exekútorského úradu Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom. Podľa navrhovateľa neboli nijako zablokované účty dlžníka v zahraničí. Podľa § 52 ods. 15 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle sprístupňuje aktualizované údaje platiteľa dane z pridanej hodnoty, vrátane čísla účtu vedeného u zahraničného poskytovateľa platobných služieb. Zo zoznamu zverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva vyplýva, že dlžník, IČ DPH: B., používa na podnikanie nasledujúce bankové účty: IBAN/ Číslo účtu Štát LT043250066467813912 Litva, A. Česká republika, B. Slovenská republika, B. Slovenská republika.
4. Podľa názoru navrhovateľa je preto dôvodné sa domnievať, že dlžník tieto účty môže používať v obchodnom styku. Ďalšie dôležité dôvody sú uvedené v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/140/2023, ktorým bolo rozhodnuté o zabezpečovacom opatrení na majetok dlžníka v SR v prospech navrhovateľa ako veriteľa, v ktorom súd dospel k záveru, že obava navrhovateľa, že exekúcia bude ohrozená, je v posudzovanom prípade reálna a bezprostredná.
5. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky vyžadujúce v bode 14 preambuly, čl. 7 ods. 1 nariadenia na to, aby mohol návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov vyhovieť a tento vydať. Uviedol, že navrhovateľom je obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov bol podaný na súde iného členského štátu, ako je štát, kde sa bankové účty nachádzajú, pričom z návrhu vyplýva, že bankové účty, ktoré sa majú príkazom zablokovať sú vedené v inom členskom štáte Európskej únie, konkrétne v Českej republike a v Litve, čiže v inom štáte, v akom má navrhovateľ sídlo.
6. Pri posudzovaní návrhu súd vychádzal z pravidiel prednosti priamej aplikácie nariadenia pred ustanoveniami zákona č. 54/2017 Z. z. (ZoEPZÚ). Z tohto dôvodu súd v prvom rade posudzoval, či sú splnené podmienky pre vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov stanovené nariadením.
7. Posúdením prejednávanej veci mal súd prvej inštancie osvedčené, že sa jedná o návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov po právoplatnom skončení konania vo veci samej, nakoľko je zrejmé, že na podklade platobných rozkazov sa vedú exekúcie. Konajúci súd konštatoval, že nie je splnená podmienka, že „Podľa článku 5, písm. a) nariadenia, príkaz na zablokovanie je veriteľovi dostupný v týchto situáciách: pred tým, ako veriteľ začne v členskom štáte konanie voči dlžníkovi vo veci samej alebo v ktoromkoľvek štádiu takého konania až do vydania rozsudku alebo uzavretia súdneho zmieru;“, nakoľko je zrejmé, že veriteľ už má v rukách dva právoplatné platobné rozkazy. Exekúcia navyše nie je ohrozená, nakoľko nebola (ani jedna z nich) zastavená a momentálne stále prebieha. Navyše, navrhovateľ disponuje aj uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia 68Cb/140/2023 zo dňa 12.01.2024, na základe ktorého súd zablokoval majetok odporcu za účelom práve zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa vyplývajúcich z platobného rozkazu 30Up/1827/2023 zo dňa 05.12.2023 a z platobného rozkazu 17Up/1954/2023 – 44 zo dňa 19.12.2023. Navrhovateľ teda v žiadnom smere neosvedčil dôvodnú obavu a naliehavosť, ktorá je potrebná na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov.
8. Podľa súdu potreba neodkladnej a okamžitej úpravy pomerov strán nemôže byť daná iba tým, že navrhovateľ má domnienku, že dlžník uhrádza záväzky iným svojim veriteľom prostredníctvom vyššie uvedených zahraničných bankových účtov, a to napriek právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu žalobcu ako veriteľa (navrhovateľa), ktorému dlžník nedôvodne odmieta plniť.
9. Súd bol toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali jeho správanie smerujúce k zbavovaniu sa finančných prostriedkov na účtoch s cieľom neuspokojiť pohľadávku navrhovateľa, či iných jeho veriteľov, čím by bolo ohrozené alebo podstatne sťažené vymoženie jeho pohľadávky. Navrhovateľ súd nepresvedčil, že je potrebné naliehavo prijať ochranné opatrenie (neodkladné opatrenie) vo forme príkazu na zablokovanie účtov.
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie Európskeho príkazu na zablokovanie účtov odporcu v Českej republike a v Litve, preto návrh navrhovateľa zamietol. Súd vyslovil, že náhradu trov konania nepriznáva, pretože v spore bol úspešný odporca, s ktorým však súd nekonal.
11. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že uznesenie napáda v celom rozsahu. Považuje ho za nesprávne z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; konanie pred prvostupňovým súdom má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
12. Navrhovateľ uviedol, že keďže prvostupňový súd uznesením zamietol návrh na zablokovanie zahraničných účtov v celom rozsahu, podľa čl. 21 ods. 3 Nariadenia sa má toto odvolanie prerokovať v konaní „ex parte“ podľa čl. 11 Nariadenia (t.j. bez účasti odporcu).
13. Navrhovateľ poukázal na to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď svojvoľne aplikoval tie ustanovenia Nariadenia, ktoré vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov v posudzovanom prípade výslovne umožňujú a predpokladajú. V rozpore s uvedeným prvostupňový súd dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení podmienok pre vydanie európskeho príkazu. Navrhovateľa odcitoval čl. 5 Nariadenia na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, a uviedol, že v bode 21 odôvodnenia uznesenia prvostupňový súd s odkazom výlučne len na čl. 5 písm. a/ svojvoľne a súčasne zmätočne uviedol, že „Konajúci súd konštatuje, že nie je splnená podmienka, že podľa čl.5 písm. a/ Nariadenia, podľa ktorého príkaz na zablokovanie je veriteľovi dostupný v týchto situáciách: predtým ako veriteľ začne v členskom štáte konanie voči dlžníkovi vo veci samej alebo v ktoromkoľvek štádiu takého konania až do vydania rozsudku alebo uzavretia súdneho zmieru, nakoľko je zrejmé, že veriteľ už má v rukách dva právoplatné platobné rozkazy.“
14. Obdobne nesprávne postupoval prvostupňový súd v bode 7 odôvodnenia uznesenia, v ktorom opomenul citovať čl. 5 písm. b/ Nariadenia, ktoré sa výslovne vzťahuje na prípad navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Uznesenie je v zjavnom a priamom rozpore s článkom 5 písm. b/ Nariadenia, ktoré výslovne predpokladá vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov aj v štádiu po vydaní rozsudku, ktorým sa od dlžníka vyžaduje zaplatenie veriteľovej pohľadávky. Prvostupňový súd naopak priamo vylúčil a odoprel možnosť domáhať sa vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov po vydaní rozsudku, čo odporuje zneniu aj účelu Nariadenia, čím došlo k neodôvodnenému odopretiu súdnej ochrany navrhovateľa.
15. Navrhovateľa uviedol, že riadne osvedčil nevyhnutnosť vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Prvostupňový súd naopak osvedčené skutočnosti nezohľadnil a rovnako neprihliadol ani na skutočnosti súdu všeobecne známe. Na tomto podklade súd len formálne konštatoval, že exekúcia nie je údajne ohrozená, nebola zastavená a stále prebieha. Rovnako formálne poukázal na zabezpečovacie opatrenie vydané v prospech navrhovateľa, avšak bez zohľadnenia právnych obmedzení pre uplatnenie tohto zabezpečovacieho inštitútu. Odopretie súdnej ochrany na tomto podklade považuje navrhovateľ za svojvoľné a nepreskúmateľné. Prvostupňový súd sa úplne opomenul zaoberať materiálnou stránkou veci, pričom nezohľadnil a nevyhodnotil uplatnené dôvody naliehavosti súdnej ochrany. V odvolaní ďalej poukázal na to, aké vedie navrhovateľ v právnom postavení oprávneného v Slovenskej republike exekučné konania proti odporcovi – v právnom postavení povinného s tým, že začaté exekučné konania sú z hľadiska skutočnej ochrany oprávnených záujmov navrhovateľa obsahovo vyprázdnené a absentuje akékoľvek materiálna ochrana navrhovateľa. Prvostupňový súd opomenul prihliadnuť najmä na skutočnosti, ktoré boli súdu v čase rozhodovania známe; vo všetkých uvedených prípadoch podal odporca návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré považuje navrhovateľ za účelové s cieľom oddialiť výkon exekúcie. Konštatácia prvostupňového súdu, že exekúcia nie je ohrozená, nakoľko nebola zastavená a momentálne stále prebieha je preto zjavne formálne a nezohľadňuje absenciu právnej ochrany navrhovateľa. Podotkol, že kým slovenské bankové účty odporcu boli v exekučnom konaní zablokované, zahraničné bankové účty neboli akokoľvek postihnuté, čo zakladá absenciu faktickej ochrany navrhovateľa pred ukracujúcimi úkonmi odporcu. Za týchto okolností je akákoľvek exekúcia obsahovo vyprázdnená a neplní svoj účel. Nad rámec uvedeného je exekúcia zásadne limitovaná záložnými právami zriadenými v prospech iných veriteľov. Táto skutočnosť vyplýva z príslušných zápisov v Notárskom centrálnom registri záložných práv, čo prvostupňový súd opomenul zohľadniť. Aj v prípade zamietnutia návrhov odporcu na zastavenie exekúcie by bol faktický výkon jednotlivých exekučných titulov zásadne limitovaný záložnými právami veriteľov, ktorí sú v poradí pred navrhovateľom. Z uvedeného vyplýva, že formálne začatie exekučných konaní samo o sebe nemá materiálny dopad na právne postavenie navrhovateľa a obsah tohto inštitútu je značne vyprázdnený a na neurčitú dobu fakticky neúčinný. Ak je za tejto situácie odporcovi umožnené nakladať s majetkom prostredníctvom zahraničných bankových účtov, ide o okolnosť zásadne ohrozujúcu exekúciu. Za týchto okolností je právne postavenie navrhovateľa bez akejkoľvek materiálnej právnej ochrany, a to napriek judikovaným pohľadávkam voči odporcovi.
16. Navrhovateľ vystupuje v právnom postavení záložného veriteľa a odporca v právnom postavení záložcu (a súčasne záložného dlžníka) ohľadom pohľadávok odporcu voči jeho obchodným partnerom na zaplatenie peňažných prostriedkov, ktoré vznikli alebo vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvami, ktoré boli a budú uzavreté medzi odporcom a obchodným partnerom, sp. zn. NCRzp:2031/2024; nehnuteľností patriacich do výlučného vlastníctva odporcu v pomere 1:1 evidované Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor, zapísané na liste vlastníctva č. X pre okres Rimavská Sobota, obec C. B., k.ú. C. B., zásob odporcu, sp. zn. NCRzp:2031/2024; hnuteľných vecí vo vlastníctve odporcu sp. zn. NCRzp:2031/2024; v rozsahu priznanom uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/140/2023 v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na to, že vydané zabezpečovacie opatrenie je z hľadiska skutočnej ochrany oprávnených záujmov navrhovateľa obsahovo limitované a aktuálne absentuje akákoľvek materiálna ochrana navrhovateľa. Prvostupňový súd opomenul prihliadnuť najmä na skutočnosti, ktoré boli osvedčené a súdu boli v čase rozhodovania známe. Z uvedeného vyplýva, že sudcovské záložné právo, ktoré navrhovateľovi zabezpečuje právne postavenie prednostného záložného veriteľa, ktoré sa obsahovo nevzťahuje na finančné prostriedky vedené na zahraničných bankových účtoch odporcu, a ktoré súčasne nemá právne účinky blokácie majetku odporcu, nezakladá relevantný a prípustný dôvod nepriznania ochrany v podobe európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Uvedené naopak preukazuje, že faktická ochrana navrhovateľa zabezpečovacím opatrením je značne limitovaná a obsahovo vyprázdnená. Absencia relevantnej právnej ochrany navrhovateľa preto zakladá dôvodnosť zablokovania zahraničných účtov odporcu.
17. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odvodzuje naliehavosť prijatia ochranného opatrenia okrem aktuálnej faktickej neúčinnosti exekučných konaní a zriadeného sudcovského záložného práva aj správaním dlžníka, ktorý dlhodobo bezdôvodne zadržiava finančné prostriedky, naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, pričom navrhovateľovi svojvoľne odmieta plniť čo i len časť svojho splatného a judikovaného dlhu. Tieto skutočnosti boli navrhovateľom riadne osvedčené, pričom prvostupňový súd tieto skutočnosti úplne opomenul zohľadniť a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predloženým uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v prospech navrhovateľa, ako aj označením exekučných konaní bolo prvostupňovému súdu osvedčené, že dlžník disponuje finančnými prostriedkami nezaťaženými právom tretích osôb, ktoré môžu byť použité na plnenie splatných záväzkov dlžníka voči navrhovateľovi, čo však dlžník bez akéhokoľvek relevantného dôvodu odmieta vykonať, a to ani len čiastočne. Závažnosť konania odporcu je zvýraznená celkovou výškou záväzkov odporcu, ktoré boli judikované vo výške cca 500 tis. Eur, ich celková výška dosahuje v súčasnosti cca 700 tis. Eur, do budúcna pri nezmenenom stave vrátane príslušenstva je zjavne spôsobilá presiahnuť hodnotu 1mil. Eur.
18. Navrhovateľ dal do pozornosti súdu, že dňa 09.11.2023 sa s odporcom dohodol na splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva ochota a pripravenosť dlžníka plniť aspoň čiastočne svoje splatné záväzky voči navrhovateľovi. Následne odporca bezdôvodne neuhradil ani jednu splátku. V rámci prebiehajúceho exekučného konania následne odporca dňa 29.01.2024 prostredníctvom súdneho exekútora deklaroval navrhovateľovi svoju pripravenosť uhrádzať 50.000,- Eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci s prvou splátkou k 15.02.2024. Z uvedeného je zjavné, že výška disponibilných peňažných prostriedkov odporcu má v rámci 12 kalendárnych mesiacov dosahovať sumu najmenej vo výške cca 600.000,- Eur (t. j. 12 x 50.000,- Eur). Navrhovateľ zdôraznil, že odporca má a môže kedykoľvek navrhovateľovi plniť, a to aj bez splátkového kalendára a dokonca bez ohľadu na prebiehajúce exekučné konanie. Odporca svoje splatné a teraz už aj judikované a exekvované pohľadávky neplní ani len čiastočne, a až vôbec nie dobrovoľne, a preto mu akákoľvek právna ochrana voči navrhovateľovi neprináleží.
19. Podľa navrhovateľa z faktického konania odporcu bolo osvedčené, že odporca disponuje finančnými prostriedkami nezaťaženými právami tretích osôb, ktoré môžu byť použité na zaplatenie splatných záväzkov odporcu voči navrhovateľovi. Bezdôvodným neplnením, a to ani čiastočným dochádza vo veľkom rozsahu k ukracovaniu práv navrhovateľa. S ohľadom na blokáciu tuzemských bankových účtov súdnym exekútorom, je dôvodné sa domnievať, že odporca môže disponovať predmetnými finančnými prostriedkami aj prostredníctvom svojich zahraničných bankových účtov. Uvedené zakladá priame a bezprostredné ohrozenie exekúcie a potvrdzuje naliehavosť poskytnutia súdnej ochrany navrhovateľovi prostredníctvom európskeho príkazu na zablokovanie účtov odporcu.
20. Navrhovateľ nad rámec uvedeného poukázal na to, že prvostupňový súd zasiahol do práva navrhovateľa na súdnu ochranu nedodržaním lehoty na rozhodnutie o návrhu na vydanie európskeho
príkazu. Poukázal na čl. 18 odsek 2 Nariadenia, podľa ktorého „ak veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, súd vydá rozhodnutie do konca piateho pracovného dňa potom, ako veriteľ podal, prípadne doplnil svoj návrh“. Navrhovateľ podal návrh na zablokovanie účtov 15.05.2024 a úhrada súdneho poplatku bola pripísaná v pokladni súdu dňa 21.04.2024. Napriek tomu prvostupňový súd vo veci riadne nekonal a uznesenie vydal až dňa 29.05.2024, t. j. v rozpore s Nariadením.
21. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že osvedčil, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a bez príkazu by výkon existujúcich rozsudkov mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že kým navrhovateľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúcich rozsudkov, môže odporca svoj majetok stroviť. S ohľadom na doterajšie prieťahy v konaní prvostupňového súdu a tiež s ohľadom na závažnosť hroziacej ujmy a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov považuje navrhovateľ za účelné, aby odvolací súd sám rozhodol postupom podľa § 388 CSP tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení.
22. Okresný súd doručil odvolanie spolu s návrhom a jej prílohami na vedomie žalovanému.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1 a § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, preto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
24. Podľa článku 14 ods. 3 a 4 úvodných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „ nariadenie “), od veriteľa by sa okrem toho malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.
25. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia, týmto nariadením sa zavádza konanie Únie, na základe ktorého môže veriteľ dosiahnuť vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“ alebo „príkaz“), ktorým sa zabraňuje ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo vybraním finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to až do sumy uvedenej v príkaze.
26. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch vymedzených v článku 3 bez ohľadu na povahu príslušného súdu alebo tribunálu (ďalej len „súd“). Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta iure imperii“).
27. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným prípadom prípad, v ktorom sa bankový účet alebo účty, ktoré majú byť príkazom na zablokovanie, vedú v inom členskom štáte ako: a) v členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie podľa článku 6 podáva, alebo b) v členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko.
28. Príkaz na zablokovanie je veriteľovi dostupný v týchto situáciách: podľa článku 5 písmeno a) nariadenia, pred tým, ako veriteľ začne v členskom štáte konanie voči dlžníkovi vo veci samej alebo v ktoromkoľvek štádiu takého konania až do vydania rozsudku alebo uzavretia súdneho zmieru.
29. Podľa článku 5 písmeno b) nariadenia potom, ako veriteľ dosiahol v členskom štáte vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorými sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil veriteľovu pohľadávku.
30. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia, ak veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, právomoc vydať príkaz na zablokovanie majú súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci samej v súlade s príslušnými uplatniteľnými normami o určení právomoci.
31. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia, súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené.
32. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia, ak veriteľ v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy, ktoré presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.
33. Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia, súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie, preskúma, či sú splnené podmienky a požiadavky stanovené v tomto nariadení.
34. Podľa článku 17 ods. 5 nariadenia, rozhodnutie o návrhu sa oznámi veriteľovi v súlade s postupom pre rovnocenný vnútroštátny príkaz ustanoveným v právnom poriadku členského štátu pôvodu.
35. Podľa článku 46 ods. 1 nariadenia, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha konanie.
36. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon č. 54/2017 Z.z. “) európsky príkaz na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“) je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 54/2017 Z.z., na konanie o príkaze na zablokovanie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
38. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z.z., ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie, súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu, inak návrh sčasti alebo celkom uznesením zamietne.
39. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
40. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
41. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
42. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
43. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil dôkazy predložené navrhovateľom a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
44. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol o konaní odporcu skutočnosti, nepredložil dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali jeho správanie smerujúce k zbavovaniu majetku a finančných prostriedkov na účtoch s cieľom neuspokojiť pohľadávku navrhovateľa, čím by bolo ohrozené alebo podstatne sťažené vymoženie pohľadávky. Navrhovateľ súdu neosvedčil, že je potrebné naliehavo prijať opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie účtov. Navrhovateľ v podanom návrhu uvádza iba svoje subjektívne tvrdenia spočívajúce v tom, že je dôvodné sa domnievať, že dlžník uhrádza záväzky iným svojim veriteľom prostredníctvom v návrhu uvedených zahraničných bankových účtov, a to napriek právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu spoločnosti navrhovateľa ako veriteľa, ktorému dlžník nedôvodne odmieta plniť, prípadne neplní ani sčasti. Navrhovateľ nepreukázal, že by pohľadávka naliehavo potrebovala súdnu ochranu a že bez príkazu by bola exekúcia zmarená alebo podstatne sťažená, pretože podľa názoru navrhovateľa dlžník pokračuje vo výkone podnikateľskej činnosti s ohľadom na pokračujúcu prevádzku výrobných kapacít dlžníka, a to bez splnenia judikovaných nárokov navrhovateľa.
45. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že európsky príkaz na zablokovanie účtov je neodkladné opatrenie o nariadení ktorého koná súd bez predchádzajúceho vypočutia dlžníka, opodstatnenosť návrhu hodnotí iba na základe skutkových tvrdení navrhovateľa a ním predložených dôkazov, pričom uvedené vyhodnocuje tak, aby ostala zachovaná primeraná rovnováha medzi záujmom navrhovateľa - veriteľa o vydanie príkazu a záujmom odporcu - dlžníka predísť zneužitiu príkazu. Z uvedených dôvodov preto navrhovateľ musí už v podanom návrhu jednoznačne tvrdiť a preukázať, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým navrhovateľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže odporca svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Pri svojom rozhodovaní odvolací súd zvážil aj tú skutočnosť, že veriteľ dosiahol vydanie rovnocenného vnútroštátneho príkazu.
46. Odvolací súd konštatuje, že v uvedenej veci prebiehajú exekučné konania. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé že navrhovateľ disponuje aj uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 68Cb/140/2023 - 69 zo dňa 12.01.2024, na základe ktorého súd zablokoval majetok odporcu za účelom zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa vyplývajúcich z platobných rozkazov sp. zn. 30Up/1827/2023 zo dňa 05.12.2023 a sp. zn. 17Up/1954/2023 - 44 zo dňa 19.12.2023. Jedná sa práve o exekučné tituly, na základe ktorých sú vedené predmetné exekúcie.
47. Pokiaľ ide o v návrhu uvádzané tvrdenia o možnosti dôvodne sa domnievať, že dlžník uhrádza záväzky iným svojim veriteľom prostredníctvom zahraničných bankových účtov a že napriek právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu odmieta navrhovateľovi plniť, predmetné tvrdenia
podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ uvádza v teoretickej rovine, bez postačujúcich argumentov, pretože ide len o predpoklad navrhovateľa, ktorý sám o sebe nezakladá potrebu vydania príkazu. Navrhovateľ v návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých nadobudol podozrenie, že odporca sa zbavuje svojho majetku, prípadne tak mieni urobiť. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v podanom návrhu nie sú uvedené také konkrétne okolnosti prípadu, resp. správania sa protistrany, z ktorých možno vyvodiť, že k neželanému úkonu reálne dôjde, prípadne je jeho uskutočnenie pravdepodobné.
48. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri posúdení návrhu navrhovateľa skúmal, či tento splnil podmienky, ktoré vyžaduje čl. 7 ods. 2 nariadenia na to, aby mohol vydať európsky príkaz na zablokovanie účtov. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nesplnil podmienky vyžadujúce v bode 14 preambuly a čl. 7 ods. 1 nariadenia, podľa ktorého súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Navrhovateľ len stručne odôvodnil naliehavú potrebu súdnej ochrany jeho pohľadávky tým, že podľa jeho názoru je dôvodné sa domnievať, že dlžník uhrádza záväzky iným svojim veriteľom prostredníctvom uvedených zahraničných bankových účtov.
49. Odvolací súd dospel preskúmaním veci k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok na poskytnutie ochrany vydaním európskeho príkazu na zablokovanie účtov, neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali také správanie sa odporcu, ktoré by smerovalo k zbavovaniu sa finančných prostriedkov na zahraničných účtoch, ani skutočnosť, že by uhrádzal záväzky iným svojim veriteľom, čím by bolo ohrozené alebo podstatne sťažené vymoženie jeho pohľadávky. Navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal existenciu konkrétneho konania odporcu smerujúceho k zámernému poškodzovaniu navrhovateľa, ani okolnosti, ktorými by mohla byť už vedená exekúcia ohrozená.
50. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie opomenul citovať v napadnutom uznesení článok 5 písm. b) nariadenia, ktoré sa výslovne vzťahuje na prípad navrhovateľa, z čoho je zrejmé, že prvostupňový súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, konštatuje odvolací súd, že tým, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odcitoval len článok 5 písm. a) nariadenia, nedošlo k takému porušeniu práva navrhovateľa, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd prvej inštancie aplikoval článok 7 ods. 1, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu záveru, že veriteľ nepredložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých by bol súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Článok 5 písm. b) nariadenia konštatuje len to, že príkaz na zablokovanie je veriteľovi dostupný aj potom, ako dosiahol v členskom štáte vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktorými sa od dlžníka vyžaduje, aby zaplatil veriteľovu pohľadávku. Neuvedenie písm. b) článku 5 nariadenia do odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tak nemalo za následok nesprávne právne posúdenie.
51. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie zasiahol do jeho práva na súdnu ochranu nedodržaním lehoty na rozhodnutie o návrhu na vydanie európskeho príkazu, keď bol povinný vydať rozhodnutie do konca piateho pracovného dňa potom, ako veriteľ podal, prípadne doplnil svoj návrh, pričom súd prvej inštancie vydal rozhodnutie až dňa 29.05.2024, t.j. v rozpore s nariadením, odvolací súd konštatuje, že súdny poplatok bol v pokladni súdu pripísaný dňa 21.05.2024, od nasledujúceho dňa začala súdu plynúť lehota piatich pracovných dní na rozhodnutie. Táto uplynula dňa 28.05.2024. Následne dňa 29.05.2024 súd vo veci rozhodol. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uvedená skutočnosť nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nebolo zasiahnuté do práva navrhovateľa na súdnu ochranu a neboli porušené práva navrhovateľa v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ neuviedol také skutkové tvrdenia a nepredložil také dôkazy, ktorými by osvedčil nutnosť vydania príkazu na zablokovanie účtov, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamietol a
náhradu trov konania vzhľadom na charakter konania ex parte nepriznal. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
53. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
54. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Pretože bol navrhovateľ v odvolacom konaní neúspešný, odvolací súd by mal, aplikujúc zásadu pomeru v úspechu v konaní, priznať odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, a to z dôvodu charakteru konania ex parte. Vychádzajúc potom z čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, aplikujúc procesnú ekonómiu konania, odvolací súd rozhodol priamo tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
56. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).