Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_65Ek-1082-2021.pdf
PDF · 106.35 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1082/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX, XXX XX D. E. D., Česká republika v konaní zast.: JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, XXX XX J. v konaní zast.: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 260.000,- CZK s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1082/2021 zo dňa 2. júna 2022 v spojitosti s doplňujúcim uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1082/2021 zo dňa 25. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1082/2021 zo dňa 2. 6. 2022 v spojitosti s doplňujúcim uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1082/2021 zo dňa 25. januára 2023 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 2. júna 2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 65Ek/1082/2021, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych trov súdneho exekútora vo výške 72,- EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. b), § 53 ods. 2, § 61k ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 61l ods. 3, § 198 ods. 2, § 199a ods. 2, § 199c ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), čl. 1 ods. 1, čl. 38 ods. 1, čl. 40 ods. 1, čl. 41, čl. 53 ods. 1, ods. 2, čl. 76 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I.“).
3. Exekučný súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že v danom prípade sa exekúcia vedie na základe cudzieho exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Krajského soudu v Ostravě, č. k. 23Cm/121/2002 zo dňa 24.09.2002, právoplatný dňa 23.10.2002 a vykonateľný dňa 30.10.2002 a cudzieho exekučného titulu Zmenkový platobný rozkaz Krajského soudu v Ostravě č. k. 17Sm/78/2003 zo dňa 04.02.2004, právoplatný a vykonateľný dňa 04.05.2004. Keďže oba tieto exekučné tituly boli vydané pred 10. januárom 2015 (a teda v čase účinnosti Nariadenia Rady (ES) Brusel I., ktorého účinnosť nastala 01.marca 2002) ide o cudzie exekučné tituly, ktorých uznanie a výkon sa spravuje podľa Nariadenia Rady (ES) Brusel I, t. j. takéto cudzie exekučné tituly musia byť vyhlásené za vykonateľné na území Slovenskej republiky. Oba exekučné tituly na podklade, ktorých je vedené predmetné exekučné konanie síce nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosti v štáte ich pôvodu,
teda na území Českej republiky, avšak, pri cudzom exekučnom titule, ktorý sa spravuje Nariadením Rady (ES) Brusel I. nestačí osvedčenie o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti na území Českej republiky, ale je potrebné rozhodnutie tunajšieho súdu, ktorým sa cudzí exekučný titul vyhlasuje za vykonateľný na území Slovenskej republiky. Ako už bolo vyššie uvedené, pre súd je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný titul musí byť vykonateľný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Cudzí exekučný titul musí byť vyhlásený za vykonateľný na území Slovenskej republiky v čase podania návrhu, na to aby sa mohlo pristúpiť k jeho nútenému výkonu. Súd po opätovnom preskúmaní spisu zistil, že takéto vyhlásenie tunajšieho súdu o vykonateľnosti predmetných exekučných titulov na území Slovenskej republiky v spise absentovalo. Súd mal za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 06.04.2021 avšak prílohou uvedeného opätovného návrhu na vykonanie exekúcie nebolo vyhlásenie tunajšie súdu, ktorý uznal predmetné exekučné tituly za vykonateľné na našom území. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že cudzie exekučné tituly síce boli vykonateľné na území Českej republiky ale nespĺňali podmienku vykonateľnosti na území výkonu (Slovenská republika). Na základe vyššie uvedených dôvodov súd exekúciu v celom rozsahu v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, pretože exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, t. j. exekučný titul nie je vykonateľný na území štátu výkonu cudzieho rozhodnutia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd exekúciu zastaví aj v prípade, že to žiadny z účastníkov nenavrhol a súd dospel k záveru, že je tu jeden zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Preto sa súd už nezaoberal tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie ani tvrdeniami oprávneného vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, keďže exekučný súd zistil také nedostatky, na základe, ktorých exekúciu zastavil (výrok I.). Súčasne súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky MS SR. 4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a navrhol súdu, aby Uznesenie zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Svoju sťažnosť odôvodnil s poukazom na nedostatok právomoci súdu na zastavenie exekúcie, z dôvodu prekvapivosti rozhodnutia ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu je vecne nesprávne. K prvému dôvodu podanej sťažnosti uviedol, že súd o zastavení exekúcie rozhoduje len na návrh povinného. V tomto prípade však povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Z uvedeného dôvodu mohol povinný namietať len to, čo nastalo po uplynutí tejto lehoty (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). Dôvod uvedený súdom však podľa oprávneného určite nenastal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia povinnému. Ak taký dôvod totiž niekedy existoval (čo podľa názoru oprávneného neexistoval), nastal určite pred uvedenou lehotou. Súd je preto podľa oprávneného viazaný nielen tým, že povinný podá návrh, ale je viazaný aj obsahom návrhu, t.j. môže rozhodovať len o tých dôvodoch, ktoré povinný vo svojom návrhu uviedol. Samotný nedostatok potvrdenia o vykonateľnosti exekučného titulu povinný netvrdil ani nedokazoval. Na tento dôvod nadväzuje podľa oprávneného druhý dôvod, na základe ktorého podáva sťažnosť, a to oprávnený nemohol očakávať, že súd vydá Uznesenie takéhoto znenia. Pričom súdom uvedené dôvody neboli ani predmetom žiadneho z vyjadrení strán. Oprávnený považuje za rozporné s právom na spravodlivý proces, ak súd vydá rozhodnutie z dôvodov, ktoré strany neuviedli, a teda ani nemohli predvídať. Ak teda súd uvažoval o takomto rozhodnutí mal podľa oprávneného strany o tom poučiť a vyzvať ich aj na vyjadrenie v primeranej lehote. A posledný dôvod, ktorý oprávnený uvádza, že súd aplikoval na vec nariadenie Brusel I, avšak podľa oprávneného opomenul existenciu Zmluvy medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (ďalej len „Zmluva“). Pričom podľa čl. 24 Zmluvy sa návrh na výkon českého exekučného titulu podáva priamo slovenskému exekučnému súdu, ktorý má posúdiť jeho vykonateľnosť a nariadiť jeho výkon. Nakoľko výkon rozhodnutia pre tieto exekučné tituly bol nariadený už v roku 2007, má oprávnený za to, že už v tomto čase exekučný súd posúdil ich vykonateľnosť a v súlade s uvedenou Zmluvou tieto uznal a nariadil ich výkon. Nakoľko teda exekučné tituly už boli na Slovensku uznané, neexistoval podľa oprávneného absolútne žiaden dôvod predkladať akékoľvek potvrdenie o ich uznaní. V každom prípade ak teda mal podľa oprávneného pochybnosti o uznaní vykonateľnosti exekučných titulov na Slovensku, mal to podľa oprávneného riešiť pri vydaní poverenia na exekúciu – primeranou výzvou oprávnenému. Rozhodnutie o zastavení exekúcie po 14 mesiacoch od podania opätovného návrh na exekúcie má mimoriadne vážne následky na práva a postavenie oprávneného nielen voči povinnému, ale aj voči ostatným veriteľom povinného. V prvom rade ide podľa oprávneného o plynutie premlčacích lehôt. Nemenej podstatná je podľa oprávneného aj strata poradia uspokojenia z nehnuteľného majetku povinného (§8 ods. 4 a 5 zákona č. 233/2019 Z.z.).
5. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 30.6.2022 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj povinný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zo strany súdu. Súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia podľa povinného jednoznačne poukázal na to, že nie sú splnené podmienky na vykonanie exekučného titulu. Predmetný exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, t. j. exekučný titul nie je vykonateľný na území štátu výkonu cudzieho rozhodnutia. Úvahy súdu tak považuje povinný za správne, nakoľko podľa Nariadenia Rady (ES) Brusel I., ktorého účinnosť nastala 01.marca 2002) „ide o cudzie exekučné tituly, ktorých uznanie a výkon sa spravuje podľa Nariadenia Rady (ES) Brusel I, t.j. takéto cudzie exekučné tituly musia byť vyhlásené za vykonateľné na území Slovenskej republiky. Oba exekučné tituly na podklade, ktorých je vedené predmetné exekučné konanie síce nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosti v štáte ich pôvodu, teda na území Českej republiky, avšak, pri cudzom exekučnom titule, ktorý sa spravuje Nariadením Rady (ES) Brusel I. nestačí osvedčenie o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti na území Českej republiky, ale je potrebné rozhodnutie tunajšieho súdu, ktorým sa cudzí exekučný titul vyhlasuje za vykonateľný na území Slovenskej republiky.“ Čo sa týka kolízie medzi medzinárodným prameňom (zmluva) a európskym prameňom (dohovor) dovolil si povinný uviesť, že pri prednosti toho-ktorého neplatí žiadne jasné či jednotné pravidlo. Ak by mal aj oprávnený pravdu s aplikáciou bilaterálnej zmluvy - Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach – č. 193/1993 Z.z. (čo podľa názoru povinného nie je možné a prednosť má práve Brusel I. ako európsky prameň a súčasť práva Európskej únie, ktoré sa vyznačuje svojou zvrchovanosťou) (ďalej len ako „zmluva“) tak v tomto smere poukázal na znenie čl. 23 a čl. 24 zmluvy. Opätovne zdôraznil skutočnosť, že povinnému nebola v minulosti doručená žiadna zásielka týkajúca sa vyššie uvedených súdnych konaní, ktoré povinného napokon zaviazali na úhradu špecifikovaných súm. Povinný tak nebol prítomný na týchto konaniach, nemá o nich do dnešného dňa žiadnu vedomosť, a teda sa v týchto konaniach ani nemal možnosť efektívne právne brániť, a to v zmysle zásad civilnej procesnej obrany a procesného útoku. Z týchto dôvodov by aj tak podľa povinného neboli splnené podmienky na uznanie a výkon predmetného exekučného rozhodnutia ani podľa citovanej zmluvy, nakoľko nebola splnená jedna zo základných podmienok – a to čl. 23 písm. c) zmluvy. Oprávnený síce podľa povinného namieta absenciu preukázania tvrdených skutočností, avšak povinný si dovolil pripomenúť, že pokiaľ povinnému nebola doručená žiadna zásielka a ani iné písomnosti, nemá ani ako objektívne preukázať svoje tvrdenie, keďže žiadnymi zásielkami a inými písomnosťami nedisponuje. Súčasne uviedol, že nie je objektívne možné preukázať skutočnosť, že zásielky doručené, resp. iné písomnosti neboli. Naopak, ak je povinný presvedčený o tom, že tieto zásielky doručené, resp. iné písomnosti boli, má svoje tvrdenia podporiť aj priloženými dôkazmi a vyvrátiť tak tvrdenia povinného, čo dodnes neurobil, aj keď s presvedčením tvrdí opak. K námietke oprávneného, že „výkon rozhodnutia pre tieto exekučné tituly bol nariadený už v roku 2007, mám za to, že už v tomto čase exekučný súd posúdil ich vykonateľnosť a v súlade s uvedenou Zmluvou tieto uznal a nariadil ich výkon“, si povinný dovolil uviesť, že súd, ktorý súčasne prejedáva danú veci nie je viazaný úvahami, či rozhodnutím súdu v predchádzajúcom konaní. Predchádzajúca exekúcia bola riadne zastavená ako stará exekúcia, preto neexistuje žiaden relevantný dôvod, aby bol súčasný súd zaviazaný právnymi úvahami predchádzajúceho súdu a nimi sa v tomto konaní aj náležite a záväzne riadil. Povinný má tak za to, že z vyššie uvedených dôvodov tento exekučný titul nie je možné vykonať, a preto súd postupoval správne, keď exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. 6. Dňa 25.1.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou dopĺňacie uznesenie pod sp. zn. 65Ek/1082/2021, ktorým doplnila uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1082/2021 zo dňa 02.06.2022 o výrok II., ktorým oprávnenému ani povinnému náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznala. Predmetné dopĺňacie uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2023.
7. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.
8. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
15. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 06.04.2021, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého cudzieho (českého) rozhodnutia – Rozsudok Krajského soudu v Ostravě, č. k. 23Cm/121/2002 zo dňa 24.09.2002, právoplatný dňa 23.10.2002 a vykonateľný dňa 30.10.2002 a cudzieho (českého) rozhodnutia – Zmenkový platobný rozkaz Krajského soudu v Ostravě č. k. 17Sm/78/2003 zo dňa 04.02.2004, právoplatný a vykonateľný dňa 04.05.2004, dňa 22.7.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Milošovi Kabáčovi (370EX 635/2021). Dňa 31.08.2021 bol po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
17. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
18. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.
19. Podľa § 53 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku, súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vyhláseného za vykonateľný podľa osobitného predpisu.
20. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), ďalej len „Nariadenie Rady (ES) Brusel I.“, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
21. Podľa čl. 33 ods. 1 Nariadenie Rady (ES) Brusel I., rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.
22. Podľa čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.
23. Podľa čl. 40 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., podanie návrhu sa spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon.
24. Podľa čl. 41 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa čl. 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.
25. Podľa čl. 53 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti.
26. Podľa čl. 53 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie podľa článku 54 bez vplyvu na článok 55.
27. Podľa čl. 76 Nariadenia Rady (ES) Brusel I., toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. marca 2002.
28. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Vyššia súdna úradníčka odôvodnila svoje rozhodnutie dostatočne podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo, zaoberala sa všetkými tvrdeniami oprávneného a tieto aj správne právne posúdila.
29. Súd v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený sa domáha od povinného vymoženia sumy vo výške 83.781,- CZK s príslušenstvom priznanej na základe cudzieho exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Krajského soudu v Ostravě, č. k. 23Cm/121/2002 zo dňa 24.09.2002, právoplatný dňa 23.10.2002 a vykonateľný dňa 30.10.2002 a vymoženia sumy vo výške 260.000,-CZK s príslušenstvom priznanej na základe cudzieho exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Krajského soudu v Ostravě č. k. 17Sm/78/2003 zo dňa 04.02.2004, právoplatný a vykonateľný dňa 04.05.2004. V oboch prípadoch ide o nároky vyplývajúce zo zmeniek, ktoré slúžili ako forma zabezpečenia časti dlhu. Predmetná exekúcia v danej veci sa navrhuje vykonať na podklade cudzích (českých) súdnych rozhodnutí. Na predložených rozhodnutiach bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Predložené cudzie (české) rozhodnutia nadobudli vykonateľnosť dňa 30.10.2022, resp. dňa 04.05.2004 na území Českej republiky. Exekučné tituly tak boli vydané v konaniach začatých pred dňom 10.1.2015, a teda v čase pôsobnosti Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.). Uvedené nariadenie sa uplatňuje na občianske a obchodné veci, s výnimkou statusových vecí, majetkových práv z manželského zväzku a dedenia, konkurzu a vyrovnania, sociálneho zabezpečenia a rozhodcovského konania. Nevzťahuje sa na daňové colné a správne veci. Keďže pre Slovenskú republiku sa stalo uvedené nariadenie záväzným od jej vstupu do Európskej únie, t.j. od 1.5.2004, na uznanie a výkon oprávneným predložených exekučných titulov, vydaných dňa 24.09.2002, resp. dňa 04.02.2004, súd vo veci aplikoval práve uvedené Nariadenia Rady (ES) Brusel I. Sudca vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že predložené cudzie rozhodnutia sú na území Slovenskej republiky vykonateľné len na základe rozhodnutia o ich vyhlásení za vykonateľné na území Slovenskej republiky podľa článku 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.). Podľa článku 38 nariadenia Brusel I. sa výslovne vyžaduje, aby rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte vykonal v inom členskom štáte iba vtedy, ak v inom členskom štáte, kde má byť nútene vykonaný, bol vyhlásený za vykonateľný. Samotným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je teda jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia je priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádiá. Prvým je tzv. nostrifikačné štádium, teda rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (tzv. exequatur). Druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia. Keďže od povinného exequatur bolo upustené až Nariadením Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I. bis), účinným od 10.1.2015, je potrebné k cudzím exekučným titulom, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie Rady (ES) Brusel I., predkladať pri návrhu na ich výkon v inom štáte ako je štát pôvodu, t.j. v štáte výkonu, vyhlásenie vydané štátom výkonu za vykonateľné (čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Brusel I.). V tejto súvislosti je potrebné dodať, že nariadenia Európskej únie majú prednosť pred medzinárodnými zmluvami uzatvorenými medzi jednotlivými členskými štátmi. Zásada prednosti práva EÚ sa vyvíjala postupne prostredníctvom judikatúry (jurisprudencie) Súdneho dvora Európskej únie. Preto sudca nepovažoval za relevantnú námietku oprávneného uvedenú v podanej sťažnosti, že na uvedený prípad bolo potrebné aplikovať
Zmluvu medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých vzťahov v občianskych a trestných veciach.
30. V súvislosti s uvedeným preto sudca poukazuje na správnosť právneho záveru prijatého vyššou súdnou úradníčkou, ktorý pojednáva o tom, že predložené exekučné tituly nespĺňajú podmienku vykonateľnosti na území Slovenskej republiky. Inými slovami povedané, vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu začatia exekučného konania (t.j. ku dňu 06.04.2021 kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený na súd) predložené exekučné tituly nespĺňali podmienky vykonateľnosti na území Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), samotné poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nebolo vydané dôvodne.
31. Je nevyhnutné taktiež uviesť, že exekučný súd musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie. A aj v prípade, ak je exekúcia nesprávne nariadená a bola vedená na základe exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). Uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že poverenie vydané súdnemu exekútorovi na podklade exekučného titulu, ktorý nebol na území Slovenskej republiky v čase začatia exekučného konania uznaný právoplatne za vykonateľný, je dôvodom na zastavenie exekučného konania, tak ako to právne správne v napadnutom uznesení urobila vyššia súdna úradníčka. V tejto súvislosti považoval sudca za irelevatnú aj námietku, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nedostatok potvrdenia o vykonateľnosti exekučného titulu nenamietal, a preto súd nemôže bez návrhu rozhodovať o zastavení exekúcie. Sudca preto len odkazuje na vyššie uvedené v bode 29. toto uznesenia, z ktorého je zrejmé, že súd otázku vykonateľnosti preloženého exekučného titulu skúma v priebehu celého exekučného konania, a akonáhle, aj napriek vydanému povereniu súdnemu exekútorovi, súd dospeje k záveru, že predložený exekučný titul nie je vykonateľný, súd exekúciu aj bez návrhu zastaví. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemohol pristúpiť k priznaniu právnej ochrany oprávneného, nakoľko ním predložené exekučné tituly nespĺňali podmienku vykonateľnosti na území Slovenskej republiky, z dôvodu čoho na ich podklade nemôže byť voči povinnému vedená exekúcia. 32. A na záver v súvislosti s oprávneným namietanou prekvapivosťou rozhodnutia sudca uvádza, že oprávnený mohol v rámci podanej sťažnosti uplatniť všetky svoje námietky voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky, čo aj urobil. Svojou námietkou mal oprávnený zrejme na mysli ust. § 382 CSP, ktoré má predísť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí. V tejto súvislosti sudca pripomína, že už aj Ústavný súd SR vo svojej doterajšej judikatúre definoval tzv. prekvapivé rozhodnutie, o ktoré ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne odlišných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, pričom zároveň odvolací súdu účastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník konania nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili ako významné (m.m. II. ÚS 407/2016). O túto situáciu v danom prípade však nešlo, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, oprávnený mohol v rámci podanej sťažnosti (prostriedok procesnej obrany) uplatniť všetky svoje námietky voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky, čo aj urobil.
33. Poukazom na vyššie uvedené, keď exekučné konanie bolo vedené na podklade nespôsobilých exekučných titulov, ktorý v čase začatia exekučného konania (a ani v čase rozhodovania o podanej sťažnosti) neboli vykonateľné na území Slovenskej republiky, je na mieste prijatý právny záver o zastavení exekúcie vyslovený v napadnutom uznesení vyššou súdnou úradníčkou právne správny a dôvodný a sťažnosť oprávneného nedôvodná, z dôvodu čoho ju súd zamietol.
34. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
36. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Povinný zastúpený právnym zástupcom si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže povinný nenavrhol v rámci konania o sťažnosti oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd rozhodoval o ďalších trovách exekúcie, súd povinnému trovy konania súvisiace so sťažnosťou oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).