Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-17-2023.pdf
PDF · 131.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o. so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná JUDr. Ing. Petra Štofková, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1) E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, D., 2) G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, D., obaja právne zastúpení JUDr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 42 207 967, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd protinávrh žalovaných zo dňa 20.09.2023 o tom, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 22.09.2016 medzi žalovanou E. B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcou a kupujúcimi H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX je neplatná a právny úkon Darovacia zmluva zo dňa 04.07.2023 urobený medzi darcami H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX a obdarovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX je neplatný a žalovaná E. B., nar. XX.XX.XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie D., obec Bánov, okres Nové Zámky v y l u č u j e na samostatné konanie.
II. Žalovaní 1) a 2) s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území D., obec D., okres F. I., zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to: parcelu č. XXXX/X, vo výmere 674 m2 – záhrada, parcelu č. XXXX/X, vo výmere 281 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcelu č. XXXX/XX, vo výmere 128 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavbu: rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku parcela č. XXXX/XX, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným 1) a 2).
odôvodnenie:
1. Pôvodne žalobcovia 1) H. B., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka žalobkyňa 2) I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D., B. C. XXXX/X, prostredníctvom právnej zástupkyne sa domáhali od žalovaných 1) a 2) vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území D., obec D., okres Nové Zámky, zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parcelu č. XXXX/X vo výmere 674 m2 – záhrada, parcelu č. XXXX/X vo výmere 281 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcelu č. XXXX/ XX vo výmere 128 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavbu rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku XXXX/XX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade úspechu žalobcovia navrhli, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1) a 2) v rozsahu 100%.
2. Procesným návrhom právnej zástupkyne žalobcov 1) a 2) zo dňa 16.08.2023 právna zástupkyňa oznámila súdu, že došlo k zmene vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vypratania a novým vlastníkom sa stal syn pôvodných žalobcov, a to A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/X, D. a na základe tejto skutočnosti s poukazom na ustanovenie § 80 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C.S.P.“) navrhla, aby súd pripustil zámenu strany sporu na strane žalobcu a na miesto pôvodných žalobcov pripustil do konania nového žalobcu, a to A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. 2.1 Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.08.2023 sp. zn. 9C/17/2023-75 pripustil zámenu strany sporu na strane žalobcu tak, že vypustil z konania pôvodných žalobcov 1) a 2) a namiesto nich pripustil do konania na strane žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/X, XXX XX D., počnúc od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2023.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom vypratania sa majúcich nehnuteľností na základe predloženého aktuálneho výpisu z LV č. XXX kat. územia D. ku dňu 16.08.2023 s tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli jeho rodičia, pôvodní žalobcovia 1) a 2) od žalovanej 1) na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2016, ktorej vklad bol povolený vo vkladovom konaní vedenom na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, pod č. V-6102/16. Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech ČSOB, a.s. banky, ktoré zabezpečuje splatenie úveru, ktorý žalobcovia brali za účelom financovania kúpy nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnil žalobca s poukazom na skutočnosť, že žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a preto žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti žalovaným, ktorí do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú. Svoj nárok čo do právnej stránky odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalobca potom, ako jeho rodičia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, akceptovali aj spolu so žalobcom skutočnosť, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, najmä vzhľadom na skutočnosť, že išlo o rodičov pôvodného žalobcu 1). Z tohto titulu rodičia žalobcu nepožadovali od žalovaných žiadnu náhradu za užívanie. Následne však nehnuteľnosti začal užívať aj brat pôvodného žalobcu 1) pán J. B., nar. XX.XX.XXXX, čo spočiatku pôvodní žalobcovia 1) a 2) akceptovali. Po určitej dobe však pôvodní žalobcovia začali požadovať od pána J. B., aby im platil za užívanie nehnuteľnosti, čo však brat žalobcu 1) odmietol. V dôsledku toho vznikali medzi nimi hádky, a preto pôvodní žalobcovia podali na tunajšom súde žalobu o vypratanie nehnuteľnosti voči J. B., o ktorej žalobe rozhodol právoplatne tunajší súd rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 23.08.2022 pod sp. zn. 13C/77/2022-65 tak, že zaviazal pána J. B., aby sa vypratal z predmetnej nehnuteľnosti. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2022. Napriek tomuto právoplatnému rozsudku pán J. B. naďalej býva v predmetnej nehnuteľnosti, o čom žalovaní vedia a zavádzali o tejto skutočnosti pôvodných žalobcov, keď tvrdili, že tam nebýva. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa dopočul, že žalovaní žalobcu a jeho rodičov ohovárajú a na ich adresu sa vyjadrujú posmešne vo vzťahu k skutočnostiam, ako umožňujú bez ich súhlasu, resp. aj napriek ich výslovnému nesúhlasu bývanie vo vypratania sa majúcich nehnuteľnostiach bratovi žalobcu 1). Takéto konanie žalobca považuje za konanie, ktoré možno posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca mal za to, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti užívajú bezodplatne, pričom rodičia žalobcu za tieto nehnuteľnosti pravidelne platia splátky úveru v prospech ČSOB banky. Pôvodní žalobcovia Výzvou na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2022 doručenou žalovaným dňa 10.11.2022 vyzvali žalovaných, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy nehnuteľnosti vypratali.
4. Súd uznesením zo dňa 16.03.2023 sp. zn. 9C/17/2023-29 vyzval žalovaných, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrili a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že zároveň súd im doručil žalobu spolu s prílohami. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2023. Žalovaní reagovali prostredníctvom právneho zástupcu elektronickým podaním doručeným súdu dňa 04.04.2023, v ktorom právny zástupca uviedol, že žalovaní neuznávajú nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu, resp. popierajú skutočnosti uvedené v žalobe a majú za to, že právny úkon, na základe ktorého žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti je neplatný, a preto nemôžu byť aktívne legitimovanými žalobcami. Zároveň požiadal súd o predĺženie lehoty na podrobnejšie vyjadrenie k žalobe spolu s predložením dôkazov v dodatočnej lehote 10 dní. 4.1 V priebehu pojednávania dňa 23.10.2023 právny zástupca žalovaných predložil súdu vyjadrenie k žalobe, ktoré obsahovalo aj vzájomný protinávrh zo dňa 20.09.2023. V tomto vyjadrení žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, rovnako, ako ju namietali aj voči pôvodným žalobcom 1) a 2). Ako dôvod uviedli absolútnu neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy, na základe ktorej mali formálne nadobudnúť právni predchodcovia žalobcu predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva. Poukázal na to, že kúpna zmluva obsahuje dohodu, že kúpna cena má byť zaplatená kupujúcemu, čo by v prípade, ak by bol tento právny úkon skutočným právnym úkonom a mal by
aj vyvolávať účinky v ňom uvedené, nebolo logicky možné, aby si kupujúci platil kúpnu cenu za nehnuteľnosť sám sebe. Mali za to, že toto potvrdzuje iba skutočnosť, že v prípade takéhoto právneho úkonu išlo iba o oklamanie žalovaných zo strany ich syna, pôvodného žalobcu 1), že potrebuje iba „pomoc“ s vybavením úveru a založením nehnuteľnosti ako zábezpeky, pričom im však zamlčal, že chce nehnuteľnosť previesť do svojho vlastníctva a uviedol ich do omylu. Z tohto dôvodu žalovaní tvrdili, že ich syn, pôvodný žalobca 1), nekonal čestne vo vzťahu k rodičom, keď zneužil ich dôveru a kúpnu zmluvu im v podstate okrem poslednej strany ani neukázal, nevysvetlil a ani nedal žiadne jej vyhotovenie. Ku zneniu kúpnej zmluvy sa žalovaní dostali prvýkrát až pri doručení predmetnej žaloby. Po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech právnych predchodcov žalobcu nebola vykonaná žiadna zmena u dodávateľov energií, vody, odvozu odpadu. Právny predchodca žalobcu, syn žalovaných, sústavne ubezpečoval žalovaných, že z úveru, ktorý si vybavuje, si kúpi nehnuteľnosť, a preto žalovaní nemali absolútne žiadny dôvod pochybovať o tvrdeniach žalobcu, keďže bol ich synom. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaní v tomto vyjadrení navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a z dôvodu naliehavého právneho záujmu podali zároveň návrh o protinávrhu – žalobe a navrhli, aby súd rozhodol tak, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 22.09.2016 medzi žalovanou 1) E. B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcou a kupujúcim H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX je neplatná. Ďalším výrokom sa domáhali, že právny úkon – Darovacia zmluva zo dňa 04.07.2023 urobený medzi darcami H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX a obdarovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX je neplatný. Tretím výrokom sa domáhali, že žalovaná E. B., nar. XX.XX.XXXX, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie D., obec D., okres F. I.. 4.2 Právna zástupkyňa žalobcu k protinávrhu žalovaných sa vyjadrila v tom smere, že žalovaní nevyužili riadne možnosť vyjadriť sa k žalobe ani vyjadriť sa včas pred pojednávaním tak, aby žalobca mal riadne možnosť sa vyjadriť včas k vyjadreniu, a to v lehote 15 dní podľa C.S.P., a preto navrhla, aby súd na toto podanie s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania a § 153 C.S.P. neprihliadol. Konkrétne, čo sa týka vzájomnej žaloby – protinávrhu, mala za to, že v tomto konaní nie je prípustná, lebo neexistujú žiadne procesné podmienky na spojenie veci tak, ako to má na mysli ustanovenie § 147 odsek 4 C.S.P. a okrem toho poukázala na to, že v tomto konaní ani nie je možné tým pádom platnosť nadobúdacieho titulu prejednávať.
5. Podľa ustanovenia § 147 odsek 1, 2, 3 a 4 C.S.P., žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. odsek 2, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. odsek 3, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. odsek 4, vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
6. Podľa ustanovenia § 166 odsek 2 C.S.P., ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. 6.1 V zmysle vyššie citovaného ustanovenia, a to najmä § 147 odsek 4, mal súd za to, že nie sú splnené podmienky na spojenie vecí v predmetnom konaní, a preto v záujme účelnosti a efektívnosti procesu súd vzájomnú žalobu – protinávrh vylúčil na samostatné konanie. V súlade s ustanovením § 166 odsek 2 C.S.P. bolo potrebné vzájomnú žalobu – protinávrh žalovaných vylúčiť na samostatné konanie, lebo sa v ňom uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, najmä ak nevykazujú žiadnu skutkovú súvislosť a riešia sa v ňom úplne iné otázky, ktoré nesúvisia s predmetným konaním. Súd prvej inštancie o vylúčení veci na samostatné konanie rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Súd z týchto dôvodov rozhodol o výroku I. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vzájomnú žalobu žalovaných vylúčil na samostatné konanie.
7. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žalobou, výpisom z LV č. XXX kat. územia D. ku dňu 08.02.2023 a 16.08.2023, Kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2016, výzvou na vypratanie nehnuteľností, dokladom o prevzatí tejto výzvy, ktorá bola zasielaná doporučene, návrhom na zmenu strany sporu, uznesením zo dňa 21.08.2023, sp. zn. 9C/17/2023-75, podľa ktorého súd pripustil zámenu strany sporu na strane žalobcu a pripustil do konania pána A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., spisom tunajšieho súdu sp. zn. 13C/77/2022, na základe ktorého žalobcovia podali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti
proti J. B., bytom Bánov a tento spor bol právoplatne skončený rozsudkom pre zmeškanie pod sp. zn. 13C/77/2022-65 zo dňa 23.08.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2022, Vyjadrením žalovaných k žalobe spolu s protinávrhom – vzájomnou žalobou zo dňa 20.09.2023, a zistil tento skutkový a právny stav veci:
8. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby s tým , že žalobca nehnuteľnosti, ktorých je výlučným vlastníkom, nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov, pôvodných žalobcov 1) a 2). Žalobca v nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom nebýva ani nevyužíva, a naopak žalovaní v nehnuteľnosti bývajú s tým, že nemajú k užívaniu tejto nehnuteľnosti žiadny právny titul, neplatia nájomné ani žiadnu náhradu za užívanie nehnuteľnosti žalobcovi a žiadnym spôsobom sa so žalobcom na jej užívaní nedohodli. Okrem toho sa žalobca vypratania nehnuteľnosti domáha aj z dôvodu, že dosiaľ býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a chcel by sa osamostatniť a bývať v tejto nehnuteľnosti. Vzťahy žalobcu a žalovaných sú dlhodobo narušené z tých dôvodov, ktoré právna zástupkyňa opísala v žalobe, a preto akékoľvek spoločné užívanie nehnuteľnosti do úvahy neprichádza. Na záver uviedla, že žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno v celom rozsahu, keď jednak disponuje listom vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý potvrdzuje, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a naopak žalovaní žiadny užívací titul nepredložili a v skutočnosti ho ani netvrdia. Obaja žalovaní potvrdili, že si boli vedomí toho, že otec žalobcu súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť užívali len za tej podmienky, že tam nebude bývať ich ďalší syn J. a navyše je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že pokiaľ aj takáto dohoda existovala, nebola to dohoda medzi žalobcom a žalovanými, ale medzi jeho rodičmi a žalovanými a nemala formu vecného bremena a tým pádom pre žalobcu by takáto dohoda ani nikdy nebola záväzná. Navrhla preto, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a aby vzájomnú žalobu – protinávrh súd zamietol.
9. Žalobca uviedol, že trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na prednese svojej právnej zástupkyne a uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebýval a problémy medzi ním a žalovanými ako aj medzi rodičmi žalobcu a žalovanými vznikli z toho dôvodu, že keď rodičia žalobcu vlastnili predmetnú nehnuteľnosť, býval tam aj strýko J. B. a rodičia žalobcu od neho požadovali, aby im platil nájomné za to, že tam býva so svojím synom, a to 150,- eur, ale on to odmietal a potom rodičia žalobcu podali voči strýkovi J. žalobu na tunajší súd o vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca potvrdil súdu, že má záujem bývať v predmetnej nehnuteľnosti a rodičia mu túto nehnuteľnosť darovali niekedy na jar v roku 2023. Poukázal na to, že rodičia sa tak rozhodli z dôvodu, že uviedli žalobcovi, že je už dospelý, zárobkovo činný a môže sa osamostatniť. Žalobca uviedol, že nevyzval žalovaných na uzavretie nájomnej zmluvy, lebo žalobca nadobudol nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva darom a vtedy už prebiehal tento spor. Poukázal na to, že jeho rodičia bývajú v nájomnom byte v Bánove, ktorý je obecným bytom a tento nájom s obcou trvá už viac rokov, asi od roku, keď žalobca mal 4 alebo 5 rokov. Žalobca si nepamätal na podmienky nadobudnutia kúpnej zmluvy medzi jeho rodičmi a žalovanou 1). Poukázal na to, že energie za nehnuteľnosť, v ktorej bývajú žalovaní, platia žalovaní, a to kvôli tomu, aby žalobcovi neurobili veľký dlh, lebo on má také vedomosti, že jeho rodičia kupovali predmetnú nehnuteľnosť od starých rodičov kvôli strýkovi, pánovi J.. Žalobca mal také vedomosti, že jeho rodičia, keď boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, mali ústnu dohodu so žalovanými, že môžu užívať predmetnú nehnuteľnosť iba tak, že tam nebude bývať strýko, pán J. B.. Žalobca poukázal na to, že touto žalobou sa domáha vypratania nehnuteľnosti napriek ústnej dohode jeho rodičov so žalovanými, a to napriek tomu, že došlo k porušeniu tejto ústnej dohody – podmienky zo strany žalovaných, lebo v predmetnej nehnuteľnosti naďalej býva strýko žalobcu.
10. Právny zástupca žalovaných pred tým, ako predniesol svoj návrh, predložil súdu krátkou cestou na pojednávaní písomné vyjadrenie k žalobe s protinávrhom, ktoré vyjadrenie bolo datované zo dňa 20.09.2023 a pojednávanie sa konalo dňa 23.10.2023 a od 20.09.2023 právny zástupca nebol schopný zaslať toto vyjadrenie súdu. Navrhoval, aby súd v rámci tohto konania prejednal aj otázku platnosti právneho úkonu Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2016 uzavretej medzi žalovanou 1) a právnymi predchodcami žalobcu, ktorej platnosť podľa jeho názoru je dôvodne spochybnená, resp. je spôsobená nie len priamym rozporom so zákonom, ale aj hrubým porušením dobrých mravov. Z tohto dôvodu namietal aj právny úkon Darovacej zmluvy zo dňa 04.07.2023 urobený medzi darcami – rodičmi žalobcu a obdarovaným – žalobcom. Pokiaľ rodičia žalobcu nemohli nadobudnúť platne predmetnú nehnuteľnosť, tak ju nemohol nadobudnúť platne ani žalobca titulom darovacej zmluvy. Poprel
skutočnosti o dobromyseľnom nadobudnutí tejto nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu. Navrhoval žalobu zamietnuť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
11. Žalovaná 1) uviedla, že si nepamätá, či mali zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že ich syn prišiel za nimi ako rodičmi s tým, že má veľa pôžičiek a požiadal ich, či by mu vedeli s tým nejako pomôcť a tak uviedla, že ako rodičia mu povedali, že áno a priniesol im papiere, ktoré žalovaní podpísali, ale bližšie sa s nimi neoboznámili a potom neskôr zistili, že ich syn z domu vyháňa. Čo sa týka ústnej dohody po podpise kúpnej zmluvy, medzi žalovanou 1) a rodičmi žalobcu, bola taká, že syn H. naznačil svojim rodičom, že môžu v predmetnom dome bývať až do smrti a že môže tam bývať aj syn J., ale nepožadoval od neho, že by mal platiť nejaké nájomné. Žalovaná mala vedomosť takú, že medzi jej synmi, H. a J. bol uzavretý nejaký právny úkon, na základe ktorého mohol syn J. bývať v tejto nehnuteľnosti, ale nebola tam zmienka o tom, že by mal platiť nájomné a keby to tak chceli rodičia žalobcu, tak syn J. by určite toto nájomné platil. Tiež tvrdila, že chcela spolu s manželom predmetnú nehnuteľnosť späť do vlastníctva a chcela sa spolu s manželom o tomto s rodičmi žalobcu dohodnúť, ale keďže k nim nechodili a nehovorili so svojimi rodičmi, tak sa nevedeli ako s nimi žalovaní dohodnúť. Uviedla, že nikdy nezakazovala synovi a neveste, aby k nim neprišli ani ich fyzicky nenapadli ani nič podobné. Mala za to, že iba trpeli. Poukázala na to, že ich syn J. býva v K., ale jeho syn je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho matky, teda žalovanej 1), a to od marca 2023 z dôvodu, že syn J. je trestne stíhaný, má náramok, musí sa zdržiavať na adrese prechodného pobytu a starí rodičia sa starajú o jeho syna, ktorý má zdravotné problémy, je žiakom 8. ročníka základnej školy a starí rodičia nerozumejú tomu, čo sa maloletý učí v škole, a preto sa chodí k žalovaným syn J. učiť so svojím maloletým synom a len vtedy sa v predmetnej nehnuteľnosti zdržiava. Čo sa týka užívania nehnuteľnosti žalobcom, poukázala na to, že odmalička sa zdržiaval žalobca v ich nehnuteľnosti veľmi často, lebo bol veľmi plačlivý, neskôr si nerozumel s vlastným otcom, lebo sa stále hádali a navrhla v tomto konaní, aby im vnuk, teda žalobca vrátil dom späť do vlastníctva. Poukázala ešte na to, že nikdy neobdržala kúpnu cenu za predaj svojej nehnuteľnosti od pôvodných žalobcov na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2016. Uviedla, že odkedy býva so svojím manželom v predmetnej nehnuteľnosti, nikdy nerobili zmenu alebo prepis v súvislosti s dodávkami energií. Aj daň z nehnuteľnosti platia od tej doby ako užívajú predmetnú nehnuteľnosť a mali ju vo vlastníctve.
12. Žalovaný 2) uviedol, že sa pridržiava prednesu svojho prvneho zástupcu a výpovede svojej manželky, žalovanej 1). Vo svojej výpovedi vysvetlil, prečo vznikol tento spor, a to z dôvodu, že syn J. opravoval auto bratovi Dušanovia a ten si to auto neskontroloval, sadol do auta, vyťal plyn a auto sa pokazilo, ale nebolo to úmyselné zo strany J., nemalo to nič spoločné s tým, že by chcel syn J. poškodiť brata H., lebo tam bolo iba viac oleja, ako malo byť. Z týchto dôvodov sa syn H. nahneval na svojho brata J. a potom mal syn J. problémy so svojím synom L., ktorý už 4 roky je zverený manželke do náhradnej starostlivosti, lebo je psychicky narušený. Žalovaný 2) si myslel, že keby syn H. nevyhnal brata J. z domu, tak by neboli takéto problémy. Uviedol, že nikdy si nečítal Kúpnu zmluvu zo dňa 22.09.2016. Vie ale toľko v súvislosti s kúpnou zmluvou, že s manželkou majú zriadené vecné bremeno právo doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti, lebo tento dom nadobudla manželka žalovaného 2) od svojich rodičov a 42 rokov bývajú v predmetnej nehnuteľnosti. Súhlasil s výpoveďou svojej manželky v tom smere, že nikdy neobdržali kúpnu cenu od syna a nevesty za predaj ich domu podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2016. Uviedol, že jeho syn s nevestou nikdy v predmetnej nehnuteľnosti nebývali, len mali záujem ju predať, lebo čo sa týka nájomných obecných bytov, v ktorých oni bývajú, tak tam môžu podľa žalovaného 2) bývať len takí, ktorí nevlastnia inú nehnuteľnosť, a preto darovali túto nehnuteľnosť svojmu synovi.
13. Vykonaným dokazovaním, a to najmä listinnými dôkazmi predloženými žalobcom súd zistil z výpisu z LV č. XXX Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru, kat. územia D., obec D., okres F. I., ku dňu 16.08.2023, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parcelu č. XXXX/X vo výmere 674 m2 – záhrada, parcelu č. XXXX/X vo výmere 281 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcelu č. XXXX/XX vo výmere 128 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavbu rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku XXXX/XX v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia Darovacou zmluvou zo dňa 04.07.2023 pod číslom vkladového konania V-3630/2023 bez zriadenia vecného bremena, a to práva doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti žalovanými 1) a 2). Pod ČASŤOU C: ŤARCHY je zapísané zriadenie záložného práva v prospech ČSOB, a.s. Bratislava, IČO: 36 854 140 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. 473294/Zal/1 zo dňa 21.09.2016 na nehnuteľnosť: Pozemok reg. C-KN parc.
č. XXXX/X, XXXX/X a stavba súpis. č. XXX na parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1 – V 6091/2016, č. zmeny 674/16, - R 981/16, č. zmeny 52/17. Čo sa týka výpisu z LV č. XXX ku dňu 08.02.2023, keď predmetnú nehnuteľnosť vlastnili v podiele 1/1 BSM rodičia žalobcu, tiež sa nenachádzal zápis na predmetnom liste vlastníctva, že bolo zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti žalovaným 1) a 2).
- Z Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2016 súd zistil, že takúto uzatvorili podľa § 588 a nasl. OZ predávajúca – žalovaná 1) a kupujúci H. B., nar. XX.XX.XXXX a manželka I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. s tým, že žalovaná 1 podľa bodu II. predala predmetnú nehnuteľnosť kupujúcim za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 20.000,- eur, ktorá mala byť uhradená na účet kupujúceho, s čím zmluvné strany výslovne súhlasia, z hypotekárneho úveru, ktorý poskytne kupujúcim ČSOB za účelom kúpy nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy. Finančné prostriedky z úveru mali byť poukázané na bežný účet vedený v ČSOB a citovaný v tejto zmluve. Podpisy na kúpnej zmluve boli overené na matrike M. N. D..
- Z Výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2022 súd zistil, že takúto výzvu adresovala právna zástupkyňa pôvodných žalobcov 1) a 2) žalovaným 1) a 2), kde boli vyzvaní na vypratanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. územia D. na odovzdanie kľúčov, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Zároveň boli upozornení, že v prípade, ak nehnuteľnosť nebude v stanovenej lehote vyprataná, podajú pôvodní žalobcovia 1) a 2) na súd žalobu na jej vypratanie. Právna zástupkyňa poukázala v tejto výzve na to, že pôvodní žalobcovia 1) a 2) nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaní 1) a 2) potrebovali finančné prostriedky, a preto pôvodní žalobcovia od nich nehnuteľnosť odkúpili. Za tým účelom čerpali hypotekárny úver, ktorý stále splácajú a nehnuteľnosť nemajú možnosť užívať. Zároveň právna zástupkyňa preukázala, že túto výzvu doručovala osobitne žalovaným 1) a 2) doporučene podacím lístkom z čísla listu 14 a sledovaním zásielok z internetu z čísla listu 15.
- Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/77/2022 súd zistil, že bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie vo veci žaloby žalobcov H. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D., proti žalovanému J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XX, o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie 375,- eur s príslušenstvom, a to tak, že súd žalobe žalobcov vyhovel a zaviazal žalovaného k povinnosti vypratať nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXX kat. územia D., zapísanú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, II. výrokom súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom 1) a 2) sumu 375,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30.05.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a III. výrokom súd priznal žalobcom 1) a 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2022. V tom čase výlučnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti boli rodičia žalobcu, ktorí mali nehnuteľnosť v podiele 1/1 v BSM. Aj v danom prípade žalobcovia poukázali na to, že žalovaný, pán J. B., užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, neplatí za užívanie žalobcom a nemieni sa dobrovoľne vypratať.
14. Podľa ustanovenia § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa ustanovenia § 126 odsek 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k takému právnemu záveru, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť. Právo vlastniť majetok vyplýva z Čl. 20 Ústavy SR. Ústava SR vymedzuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. S ochranou vlastníckeho práva bezprostredne súvisí aj Čl. 20 odsek 3 Ústavy SR, z ktorého obsahu vyplývajú povinnosti pre vlastníka, keďže vlastnícke právo je nie len absolútne právo, ale zároveň zaväzuje vlastníka k jeho výkonu právom aprobovaným spôsobom. Občiansky zákonník rozoznáva tri základné všeobecné prostriedky ochrany vlastníckeho práva. Ustanovenie § 4 Občianskeho zákonníka vymedzuje orgán, na ktorom sa možno domáhať ochrany, pokiaľ takýto orgán neexistuje, je ním súd. Ďalším prostriedkom je predbežná ochrana obcou v súlade s ustanovením § 5 prvá veta Občianskeho zákonníka. Uplatnenie tohto prostriedku ochrany nevylučuje možnosť simultánne uplatňovať nárok na ochranu prostredníctvom súdu a tretím prostriedkom ochrany vlastníckeho práva je vymedzený v ustanovení § 6 Občianskeho zákonníka a ide o inštitút svojpomoci. Tento inštitút resp. ustanovenie § 6 OZ vymedzuje základné podmienky, ktoré je nevyhnutné naplniť pri
uplatňovaní tohto prostriedku ochrany. Sú nimi: neoprávnenosť zásahu, t. j. zásah musí reálne hroziť alebo už k nemu prišlo, primeranosť spôsobu, ktorým sa odvracia zásah, a to najmä so zreteľom na jeho intenzitu, svojpomoc môže realizovať len ten, koho práva sú ohrozené. Predmetom vindikačnej žaloby môže byť akákoľvek vec v kontexte s ust. § 18 OZ, ktorú možno dostatočne odlíšiť od iných vecí rovnakého druhu. Vzhľadom na charaktere predmetnej žaloby je nevyhnutné, aby bola vec dostatočne identifikovaná. Identifikácia veci bude nepochybne závisieť od toho, čo je predmetom vydania, t.j. či ide o vec hnuteľnú alebo nehnuteľnú.
17. V predmetnej veci žalobca bezpochyby preukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej vo výroku II. rozsudku, v súlade s výpisom z LV č. XXX, kat. územia D.. Preukázal, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe Darovacej zmluvy zo dňa 04.07.2023 s tým, že pravdivosť jeho tvrdení vyplýva z predloženého výpisu z LV č. XXX kat. územia D. ku dňu 16.08.2023 na čísle listu 61, kde je uvedený titul nadobudnutia a zároveň na predmetnom liste vlastníctva nie je zriadené žiadne vecné bremeno, a to právo doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti žalovaným. 17.1 Čo sa týka námietky žalovaných vyjadrenej v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.09.2023, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2016, tak s touto právnou argumentáciou a názorom právneho zástupcu žalovaných sa súd nestotožnil a nepovažoval ju absolútne za dôvodnú, pretože žalobca splnil procesné podmienky a v tomto konaní je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, a to na základe výpisu z LV č. XXX, kat. územia D. zo dňa 16.08.2023, pretože predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti a nie skúmanie alebo určovanie neplatnosti právneho úkonu, a to Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2016. V súvislosti s písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovaných 1) a 2) k žalobe je potrebné poukázať na to, že žalovaní, ako aj právny zástupca mali dostatočný časový priestor k tomu, aby sa vyjadrili podrobne písomne a relevantne k žalobe a za tým účelom im súd aj predĺžil lehotu dodatočne na 10 pracovných dní a aj keď písomné podanie k žalobe bolo spísané dňa 20.09.2023, tak právny zástupca žalovaných nebol schopný doručiť toto písomné vyjadrenie na súd v lehote aspoň 5 dní pred pojednávaním a predložil ho až priamo na pojednávaní, čo je v absolútnom rozpore s ustanovením § 153 C.S.P., a to so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, keď strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a preto súd v súlade s odsekom 2 tohto zákonného ustanovenia nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas. Preto na toto vyjadrenie súd neprihliadol, iba v časti protinávrhu vzájomnej žaloby, ktorú v súlade s odôvodnením bodu 4., 5. a 6. vylúčil na samostatné konanie, a preto nebude opakovať dôvody, pre ktoré tak učinil.
18. V konaní bolo preukázané, že pôvodní žalobcovia 1) a 2) sa pred podaním žaloby ako v tom čase výluční vlastníci predmetných nehnuteľností prostredníctvom právnej zástupkyne pokúsili pred podaním žaloby písomne zo dňa 07.11.2022 vyzvať žalovaných 1) a 2) na dobrovoľné vypratanie nehnuteľnosti v lehote 30 dní z dôvodov, že ich nároky na vypratanie nehnuteľnosti sú legitímne a potom, ako nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť ich syn a bol uznesením súdu pripustený do konania na strane žalobcu ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, tento už nevyzval žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti ani na uzavretie nájomnej zmluvy, lebo nehnuteľnosť nadobudol v čase, keď už prebiehal tento spor, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní. V konaní bolo bezo sporu preukázané, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bez akejkoľvek nájomnej zmluvy, bez akejkoľvek finančnej náhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti a v konaní nebolo potvrdené tak, ako tvrdili žalovaní, že majú zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti, pretože takýto zápis nie je uvedený v aktuálnom výpise z LV č. XXX kat. územia D. a čo sa týka argumentácie zo strany žalovaných, s touto súd nesúhlasil, pretože sa netýkajú tohto konania, túto argumentáciu si mali uplatniť v inom konaní, to týkajúcom sa či už neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2016 alebo neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 04.07.2023, ale nie v tomto konaní. Preto v tomto konaní tieto ich námietky sú už právne irelevantné a nie je možné na ne prihliadať. V tomto smere súd považuje za dôležité uviesť, že od roku 2016 resp. od 22.09.2016, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanou 1) ako predávajúcou a kupujúcimi, synom a nevestou žalovanej 1), mala žalovaná 1) dostatočný časový priestor na uplatnenie si nárokov, ktoré si uplatnila teraz v rámci tohto konania protinávrhom – vzájomnou žalobou, keď vedela, že má nezhody medzi synom a nevestou z tých dôvodov, ktoré sama uviedla spolu so žalovaným 2) vo svojej výpovedi a tiež ju neospravedlňuje skutočnosť, že si neprečíta pred podpisom kúpnu zmluvu, na základe ktorej prevádza nehnuteľnosť
v prospech syna, pričom už zo samotného názvu vyplýva aj pre laika, že predáva niečo v prospech niekoho a pokiaľ je ako predávajúca uvedená ona, tak by ju malo prinajmenšom zaujímať, o aký prevod v predmetnej kúpnej zmluve ide a za akých podmienok.
19. S poukazom na všetko vyššie uvedené, ale najmä na to, že súd neprihliadol na vyjadrenie k žalobe v súlade s ustanovením § 153 C.S.P., pretože toto vyjadrenie bolo predložené oneskorene, nie včas podľa zákona a z dôvodu, že prihliadol iba na prednes právneho zástupcu žalovaných a výpovede žalovaných 1) a 2), tak mal jednoznačne za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, pretože otázka aktívnej a pasívnej legitimácie v konaní bola správne uvedená v žalobe, a to z dôvodu, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, o čom niet žiadnych pochýb v tomto konaní ako ani o tom, že žalovaní 1) a 2) užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bez platnej nájomnej zmluvy, resp. bez akejkoľvek platby za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, čo žalovaní ani nepopreli, avšak ich argumentácia nie je dôvodná v tomto konaní, keď sa jedná o vypratanie nehnuteľnosti, svoju argumentáciu mali použiť v inom konaní a oveľa skôr, preto na ňu súd neprihliadol a nepovažoval ju za dôvodnú.
20. Na záver súd uvádza, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v tomto konaní v celom rozsahu, lebo disponuje listom vlastníctva k nehnuteľnosti a dostatočne preukázal svoje výlučné právo k predmetným nehnuteľnostiam a naopak, žalovaní žiadny užívací titul nepredložili a v skutočnosti ho ani netvrdia. Obaja žalovaní potvrdili v konaní, že si boli vedomí toho, že otec žalobcu súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť žalovaní užívali len za takej podmienky, že ju nebude užívať brat J. so synom, ale v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ by aj takáto dohoda existovala, nebola to dohoda medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi jeho rodičmi a žalovanými a nemala formu vecného bremena práva doživotného užívania a bývania nehnuteľnosti žalovanými, a preto takáto dohoda nikdy nebola záväzná pre žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanými existovala akákoľvek dohoda v súvislosti s užívaním predmetnej nehnuteľnosti a toto žalovaní ani netvrdili. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný v rozsahu 100 %, voči žalovaným 1) a 2) podľa ustanovenia § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku vo výroku I. nie je prípustné odvolanie.
Proti rozsudku vo výrokoch II. a III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).