Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/265/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky A. S., E.. XX.XX.XXXX, zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Floriánskej č. 16, v Košiciach, proti odporcovi U.. B. W., E.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu K. D., E. Q. O. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Bajzovej ulici č. 2, v Košiciach za účasti matky navrhovateľky U.. U. S., E.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v D., E. Q. Ž. Č.. X, zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Floriánskej č. 16, v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 15.11.1995 tak, že zvyšuje výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke od 1.9.2009 z 1.000 Sk (t.j. 33,19 €) na 155 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke od 1.9.2009 do 30.6.2012 vo výške 4.141,54 € zaväzuje odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného pokiaľ ide o navrhovanú výšku 330 € mesačne zamieta.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka v tom čase ešte maloletej navrhovateľky doručila tunajšiemu súdu dňa 8.9.2009 návrh označený ako návrh na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, z obsahu ktorého a navrhovaného petitu vyplýva, že žiadala o zvýšenie výživného zo strany odporcu, t.j. otca navrhovateľky voči v tom čase ešte maloletej navrhovateľke na sumu 330 eur mesačne od 1.9.2009 do budúcna a dlžné výživné žiadala zaviazať odporcu, t.j. otca navrhovateľky, splácať v splátkach po 150 eur mesačne. Tento návrh odôvodňovala tým, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom OS Trebišov sp. zn. zo dňa 15.11.1995, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletá A. bola zverená do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný platiť na jej výživu sumu 1.000 Sk mesačne, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.1996, v tom čase maloletá navrhovateľka mala 2 roky veku, pričom v čase podávania predmetného návrhu mala takmer 16 a bola študentkou 1. ročníka Š. M. K. D., žila v spoločnej domácnosti s matkou v trojizbovom byte, matka jej poskytovala všetku

starostlivosť, uhrádzala väčšinu jej životných nákladov, ktoré od roku 1996 niekoľkonásobne vzrástli vzhľadom na vek, neúmerne vyššie životné náklady v porovnaní s rokom 1996, maloletá navrhovateľka v tom čase nemala žiaden kontakt s odporcom, t.j. s otcom, matka navrhovateľky s ním bola v sporadickom telefonickom kontakte, ale tvrdila, že od mája 2009 jej otec dieťaťa nezdvíhal telefón, pričom pred májom 2009 podľa potreby reflektoval na žiadosti matky a dieťaťu prispieval aj vyššou sumou než bola súdom určená, od mája 2009 poskytoval len súdom určené výživné v roku 1996 a t.j. sumu 33,19 eur (1.000 Sk), príjem matky navrhovateľky v tom čase bol mesačne v čistom cca 700 eur, z ktorého uhrádzala potreby navrhovateľky, v súvislosti s bývaním hradila mesačné nájomné a inkaso vo výške 196 eur, úhradu za telefón, televízor, internet 70 eur mesačne, splátky stavebnej pôžičky Wüstenrot použitej na úpravy bytu vo výške 42 eur mesačne, z dôvodu mobility - potreby presunov vzhľadom na potreby dieťaťa a jej samotnej hradila splátky na zakúpenie osobného motorového vozidla Suzuki SX4 mesačne po 200 eur, poistku navrhovateľke po 23 eur a pre seba 35 eur, zároveň uhrádzala zákonnú poistku auta 120 eur, havarijnú poistku 290 eur a svoje životné poistenie 250 eur ročne, poistenie bytu 30 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 20 eur ročne, okrem uvedeného bytu a auta iný majetok nevlastnila, uviedla, že zabezpečenie najzákladnejších potrieb domácnosti jej a v tom čase maloletej navrhovateľky si vyžadovalo v priemere mesačne 630 eur. Ďalej poukazovala na zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom v tom čase maloletej navrhovateľky na strednú školu s čím súviseli výdavky na školské potreby cca 30 eur, na triedny fond 16,60 eur ročne, príspevok ZRPŠ 43,19 eur na rok, za obedy v školskej jedálni jej uhrádzala 19,91 eur mesačne, sporadicky podľa potreby doučovania na kurz anglického jazyka jej mesačne uhrádzala 15 eur, na knihy a ďalšie školské potreby doplatila cca 130 eur, po dobu troch rokov maloletá navrhovateľka navštevovala tanečnú, ktorú v čase podávania návrhu už nenavštevovala, podľa tvrdení matky v dôsledku nedostatku financií, poukazovala na potrebu zakúpenia počítača maloletej, v tom čase maloletá pravidelne navštevovala nefrológiu kvôli pretrvávajúcim problémom z obličkami, endokrinológiu na špecializovanom pracovisku v J., s čím súviseli výdavky na cestu tam a späť cca 400 km, dieťaťu v nefrologickej poradni bolo doporučené každoročne sa zúčastniť kúpeľnej liečby, čo matka tvrdila, že z finančných dôvodov v posledných rokoch realizované nebolo. Pravidelne bolo potrebné jej zaobstarávať okuliare s čím taktiež súviseli výdavky. Otec v tom čase maloletej navrhovateľky, ďalej odporca, bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti S., S..X..F.., jeho príjmy ale matke známe neboli, tvrdila, že žil na vysokej úrovni, bývalej manželke zanechal po rozvode rodinný dom v D., on sám vlastnil byt na tej istej ulici, ktorý si podľa jej tvrdení luxusne zariadil, užíval firemné vozidlo aj na osobné účely a to auto značky Honda Civic, terénnu motorku, štvorkolku, svojmu synovi vraj zakúpil menšiu motorku. V novembri 2008 mal byť na zahraničnej dovolenke, mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči deťom z rozvedeného manželstva vo veku 11 a 13 rokov, voči každému po cca 200 eur.

Z dôvodu, že v čase podania predmetného návrhu navrhovateľka bola maloletou a naposledy teda vo veci starostlivosti súdu o maloletú rozhodoval Okresný súd v Trebišove, v čase podania návrhu vo veci Okresný súd Košice II nebol príslušný na konanie o tejto veci, keďže naďalej bola zachovaná príslušnosť vo veci starostlivosti súdu o v tom čase maloletú A. Okresného súdu v Trebišove, zmena raz takto určenej príslušnosti súdu starostlivosti o maloletého je zásadne možná len postupom podľa , ods. 2 , a keďže matka v tom čase maloletej A. cestou svojej právnej zástupkyne návrh podala na nepríslušnom Okresnom súde Košice II, tento v zmysle platných ustanovení predovšetkým , písm. c, v súlade s ustanovením , , musel vo veci vysloviť, že nie je miestne príslušný a preto neodkladne vec postúpil Okresnému súdu v Trebišove, ako súdu príslušnému prípisom zo dňa 10.11.2009.

Okresný súd v Trebišove uznesením sp. zn. zo dňa 25.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2009, v súlade s ustanovením preniesol svoju miestnu príslušnosť, ktorú dovtedy mal, na tunajší súd z dôvodu, že medzičasom došlo k zmene okolnosti podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť súdu, keďže v tom čase ešte maloletá navrhovateľka spolu s matkou bývali už v obvode Okresného súdu Košice II a preto prenesenie príslušnosti na tunajší súd bolo v záujme v tom čase maloletej navrhovateľky, išlo o štandardný zákonom upravený spôsob riešenia miestnej príslušnosti súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, takže podanie matky cestou jej právnej zástupkyne, ktoré bolo doručené Okresnému súdu v Trebišove dňa 19.11.2009, v tejto veci bolo úplne bezpredmetné.

Okresný súd v Trebišove postúpil spis tunajšiemu súdu spolu so spisom Okresného súdu v Trebišove sp. zn. P147/95 dňa 19.1.2010.

Odporca cestou svojej právnej zástupkyne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.3.2009 poukazoval na to, že o dcéru sa vždy riadne staral, poskytoval jej výživné vždy nad rozsah určený rozsudkom, kupoval jej ďalšie veci ktoré potrebovala, po ktorých túžila tak, aby mala zabezpečenú rovnakú životnú úroveň ako on. Situácia sa zmenila až v roku 2009, kedy sa v zamestnaní rapídne zmenila hospodárska situácia, je konateľom a zamestnancom spoločnosti S. S..X..F.., ktorá sa zaoberá montážnou činnosťou, ktorú oblasť obchodu hospodárska kríza v roku 2008 veľmi negatívne zasiahla, spoločnosť dosiahla v roku 2009 stratu cca 33.333 eur, po prvýkrát počas dlhých rokov podnikania ako spoločníci nemali vyplatené žiadne podiely na zisku a jeho mesačný čistý príjem dosahoval cca 500 eur, z ktorých dôvodov matke dcéry oznámil, že nie je schopný vyplácať vyššie výživné ako určené súdom, žiadal ju o zhovievavosť s tým, že bude hradiť len súdom pôvodne určené výživné do zlepšenia situácie, čo následne viedlo medzi nimi k ochladeniu vzťahov od konca roka 2009. Namietal dôvodnosť matkiných výdavkov súvisiacich s leasingovými mesačnými splátkami 200 eur za motorové vozidlo a poistkou vozidla, pretože, ako tvrdil, matke dcéry kúpil v minulosti motorové vozidlo, ktoré donedávna obe užívali a mal za to, že nebolo nevyhnutné kupovať nové vozidlo, pričom matka navrhovateľky kúpila vozidlo vyššej cenovej kategórie za cca 17.000 eur, s čím súvisia zvýšené výdavky so splátkami i s poistkou. Namietal tvrdenie matky, že by žil nadštandardným životom, poukazoval na to, že v septembri 2008 sa rozviedol, v dome kde pôvodne býval s manželkou a tam investovali spoločné úspory a hypotekárny úver, ostala žiť jeho bývalá manželka s ich spoločnými deťmi, popieral, že by jej tento dom nechal, tento sa nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorí neuzavreli zatiaľ dohodu o vyporiadaní BSM. V BSM sa nachádza i byt v ktorom on sám býva, ktorý je zariadený iba nevyhnutným zariadením. Namietal, že by v roku 2008 bol na zahraničnej dovolenke, tvrdil, že mu to neumožnili jeho finančné pomery, potvrdil, že užíva niekedy aj na súkromné účely firemné auto Honda, ktoré však neslúži iba jemu, ale i iným zamestnancom spoločnosti na plnenie pracovných úloh. Iný majetok udával, že nevlastnil. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.9.2008, mu bola určená vyživovacia povinnosť na deti z rozvedeného manželstva, mal. S., E.. X.X.XXXX, vo výške 3.500 Sk a mal. B., E.. XX.X.XXXX, vo výške 3.000 Sk. Ako pravidelné mesačné výdavky uviedol výživné na uvedené dve deti spolu 215,76 eur, výživné na navrhovateľku 33,19 eur, inkaso za byt v ktorom býva 150 eur, výdavky na stravu, oblečenie a drogériu podľa potreby. Vzhľadom na uvedené žiadal návrh matky navrhovateľky v plnom rozsahu zamietnuť.

Kolízny opatrovník v tom čase maloletej navrhovateľky doručil tunajšiemu súdu dňa 15.3.2010 svoje vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol, že rodina je ním novo evidovaná, na Okresnom súde v Trebišove dňa 15.11. 1995 bola schválená rodičovská dohoda o zverení v tom čase mal. A. do starostlivosti matky a určení výživného zo strany otca na dieťa 33 eur, t.j. 1.000 Sk, matka pri pohovore uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, tvrdila, že otec sa s dcérou vôbec nestretáva, nekontaktuje ju ani v čase jej sviatkov, cca 1 rok sú úplne bez kontaktu, otec podľa jej slov pracoval ako podnikateľ, platil súdom určené výživné, pričom mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti z manželstva, ktoré bolo nedávno rozvedené, matka pracovala na F. Ú. D. - F., mal. navštevovala 1. ročník Š. M., v škole sa nestravovala, matka jej poskytovala vreckové 10 eur mesačne, hradila jej paušál na mobil 13 eur mesačne, „internet + balík služieb 800 Sk, poistky 2x 235,60 ročná platba, 334 eur mesačne po 35 eur na matku, poistka na maloletú 23 eur mesačne, za bývanie hradila 196 eur, stavebný úver po 42 eur, splátky pôžičky na auto 200 eur, havarijná poistka 290 eur + zákonná 120 eur ročne, poistka za byt 30 eur ročne, daň za byt 20 eur ročne, potraviny, drogéria, oblečenie", matka u kolíznej opatrovníčky uviedla výdavky na okuliare pre navrhovateľku, ktoré naposledy boli kúpené cca 2 týždne pred vyjadrením u kolízneho opatrovníka, za 104 eur, poukazovala na zdravotné problémy s obličkami vyžadujúce si kúpeľnú liečbu každoročne, pričom navrhovateľka lieky nebrala.

Otec dieťaťa v tom čase býval v trojizbovom byte sám, pracoval K. S., S..X..F.. D., mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti k S. W. B. spolu 215,76 eur mesačne, výživné v tom čase na maloletú navrhovateľku uhrádzal pravidelne, styk s maloletou udržiaval, ale asi rok už nebol udržiavaný, mimo výživného prispieval v minulosti v hodnej miere, matka preto nepotrebovala žiadať o zvýšenie výživného súd, bola zabezpečená, v čase podávania vyjadrenia sa situácia zmenila v súvislosti s krízou, otec nestíhal prispievať mimo určeného výživného, pričom v minulosti im urobil rekonštrukciu trojizbového bytu, zakúpil matke auto, uhrádzal im dovolenku, prispieval im nadštandardným spôsobom. Odkedy prestal takto prispievať zhoršili sa vzťahy medzi nimi, pretože matka ho kontaktuje, že potrebuje peniaze.

Kolízny opatrovník navrhoval ponechať maloletú v starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné na maloletú na základe veku, potrieb maloletej s prihliadnutím na finančné možnosti otca.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky navrhovateľky, po nadobudnutí plnoletosti vypočutím navrhovateľky, vypočutím odporcu listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy upravená, ako už bolo konštatované vyššie, rozsudkom Okresného súdu v Trebišove sp. zn. zo dňa 15.11.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.1996 a ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o ponechaní maloletej vo výchove a opatere matky a o zaviazaní sa otca platiť na výživu maloletej sumou 1.000 Sk, pričom pri schvaľovaní časti dohody o výške výživného súd vychádzal zo zistení, že matka bývala v tom čase v rodinnom dome spolu s maloletou, maloletej zabezpečovala stravu, ošatenie, hygienické potreby a iné potreby, poberala materský príspevok v sume 1.470 Sk a otec pracoval so zárobkom 9.000 Sk.

Z výpisov z obchodného registra súd zistil, že otec bol v tom čase jedným zo štyroch konateľov a jedným zo štyroch spoločníkov spoločnosti S., S..X..F.. D. a to od 16.12.2006 pričom jeho vklad spoločníka od uvedeného dátumu bol 54.000 Sk.

Matka navrhovateľky v spornom období bola a je až doposiaľ pracovníčkou F. Ú. D. - F., u ktorého zamestnávateľa podľa opisov mzdových listov dosahovala v roku 2009 priemerný mesačný čistý príjem 809,70 eur, v roku 2010- 739,65 eur, od 1.1.2011 doposiaľ 804,60 eur, ako vyplýva z ročných zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti vystavených F. Ú. D. - F. jej priemerný mesačný čistý príjem v roku 2009 bol 920,47 eur, v roku 2010 - 836,51 eur a v roku 2011 - 818,98 eur, za prvé štyri mesiace roku 2012 - 840 eur. Naďalej okrem navrhovateľky ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, je výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu o výmere 66 m2, nachádzajúceho sa K. D. E. Q.. Ž. Č.. XX, v súvislosti s bývaním uhrádzala a uhrádza mesačné platby do 200 eur a ako vyplýva zo správy Geografického a kartografického ústavu iné nehnuteľnosti nevlastní. Zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu vyplýva, že je vlastníčkou motorového vozidla značky Suzuki SX4 od 22.5.2009. Ako súd zistil z výpovede matky, uvedené auto nadobudla formou pôžičky od súkromnej osoby vo výške 9.000 eur, ktorú splácala a spláca mesačne v splátkach po 200 eur, od júna 2009 po dobu 4 rokov, v súvislosti s týmto autom hradí poistky ako je uvedené vyššie. Pokiaľ v čase predchádzajúcej úpravy výživného bolo konštatované, že matka spolu s navrhovateľkou bývali v rodinnom dome, k uvedenému matka upresnila, že šlo o rodinný dom patriaci jej matke, ktorá nehnuteľnosť jej matke patrí i doposiaľ.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.1.2012 na základe sťažnosti matky navrhovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sumu 1.300 eur, ktorá suma jej bola vyplatená dňa 28.3.2012.

Podľa výpisu z účtu majiteľa vystaveného Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. na žiadosť súdu vyplýva, že matka navrhovateľky je majiteľkou cenných papierov na doručiteľa v menovitej hodnote 33,19 eur.

Z výpovede matky navrhovateľky súd zistil, že matka nepodávala návrh na zvýšenie výživného v minulosti z dôvodov, že s otcom sa vedeli dohodnúť na platbách naviac, pričom išlo predovšetkým o preplácanie pohonných hmôt na auto, ktoré od otca navrhovateľky dostala v roku 2005, ktoré zakúpil za 130.000 Sk. Potvrdila, že v minulosti odporca kúpil navrhovateľke hodnotné dary ako napr. DVD, televízor, lyže, lyžiarky a pod., tvrdila, že vzťahy jej a odporcu sa zhoršili a ku koncu roka 2008, keď si ona kúpila nové auto, mala za to, že to bolo z dôvodu úvah odporcu, že toto si kúpila z výživného na navrhovateľku a od januára 2009 jej začal platiť výživné na dcéru len v súdom určenej výške.

Navrhovateľka, ktorá po nadobudnutí plnoletosti sa k návrhu v celom rozsahu pripojila, je študentkou K., navštevuje nešportovú triedu odbor informatika, ktoré gymnázium navštevuje od 1.9.2009, toho času je študentkou 3. ročníka, ktoré štúdium si vyžaduje prácu s počítačom, ktorý v domácnosti majú zhruba od roku 2005, v súvislosti s ktorým matka navrhovateľky hradí poplatky za internet tak ako sú uvedené vyššie.

Navrhovateľka do školy jazdieva buď autom spolu s matkou, prípadne využíva MHD, zo školy dochádza MHD, v súvislosti s tým má výdavky na lístky MHD 10 eur mesačne. Na obedy v školskej jedálni nechodieva, stravuje sa doma. Raz ročne chodieva na kontrolu B. Ľ. z dôvodu problémov so štítnou žľazou, čo si vyžaduje zvýšené výdaje na dopravu. Má ploché nohy, čo vedie k zvýšeným výdavkom na obuv a taktiež má zvýšené výdavky v súvislosti s vadou zraku, v prípade potreby výmeny okuliarí, čo je v priemere raz za dva roky. Vzhľadom na problémy s obličkami a močovým mechúrom od 3 rokov veku, by mala absolvovať každoročne kúpeľnú liečbu, ktorej sa zhruba od roku 2007 nezúčastnila, čo matka odôvodňovala nedostatkom finančných prostriedkov, keďže náklady na kúpeľnú liečbu sú okolo 1.500 Sk a súvisiace s tým ďalšie zvýšené výdaje na nové oblečenie, vreckové a pod. Navrhovateľka sa mimoškolským aktivitám nevenovala a nevenuje. V roku 2011 navrhovateľka absolvovala birmovku, s čím súviseli výdavky 150 eur. V súvislosti s výdavkami na budúcu stužkovú prispela na tieto zálohou 200 eur v tomto školskom roku, v budúcom školskom roku bude doplatený doplatok na tieto výdavky. Na začiatku toho ktorého školského roka máva zvýšené výdavky na školské pomôcky a učebnice spolu okolo 130 eur. Keďže má problémy s menštruáciou dopláca na potrebné lieky štvrťročne 33 eur. Od nástupu na strednú školu sa mimoškolským aktivitám nevenuje, mimo školy v minulosti navštevovala výuku anglického jazyka, ktorú ukončila počas návštevy 1. ročníka strednej školy, počas návštevy 9. ročníka ZŠ ukončila návštevu tanečnej školy, čo zdôvodňovala nedostatkom finančných prostriedkov. Od 1.9.2009 odporca na úhradu jej potrieb nad rámec súdom určeného výživného ďalšími formami neprispieval a neprispieva.

Výpisom z obchodného registra mal súd za preukázané, že odporca sa stal jedným z dvoch spoločníkov a konateľov spoločnosti S. S. S..X..F.. založenej 12.7.2011 a to od založenia tejto spoločnosti, pričom jeho vklad ako spoločníka je 5.000 eur.

Zo správy predchádzajúceho zamestnávateľa odporcu firmy S. S..X..F.. zo dňa 4.3.2010 vyplýva, že odporca dosahoval u tohto zamestnávateľa v období od februára 2009 do januára 2010 priemerný mesačný čistý príjem 497,05 eur a podiely na zisku z roku 2009 a 2010 mu vyplatené neboli, nebol práceneschopný za predchádzajúcich 12 mesiacov.

Zo správy daňového úradu Košice IV zo dňa 8.3.2010 vyplýva, že odporca ako fyzická osoba za rok 2008 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.

Na žiadosť matky navrhovateľky súd si pripojil rozvodový spis o rozvode manželstva odporcu s jeho manželkou, ktoré konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. , ktoré matka navrhovateľky žiadala zadovážiť za účelom tam údajne zmapovaných majetkových pomerov odporcu. Z rozhodnutia súdu vo veci vyplýva, že z rozvedeného manželstva odporcu pochádzajú dve toho času maloleté deti - S., E.. X.X.XXXX W. B., E.. XX.X.XXXX, odporca bol zaviazaný prispievať na výživu mal. S. sumou 3.500 Sk a mal. B. sumou 3.000 Sk, pričom pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že dcéra odporcu S. v tom čase bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, bola zapísaná do ZUŠ

- odbor tanečný, stravovala sa v školskej jedálni, za čo jej matka hradila poplatok 600 Sk, mal. B. bol žiakom 4. ročníka ZŠ, taktiež sa stravoval v školskej jedálni za čo mu matka uhrádzala poplatok 600 Sk, navštevoval školskú družinu, kde bol poplatok 200 Sk mesačne, navštevoval tenisový klub, kde bol mesačný poplatok 2.800 Sk, odporca bol konateľom spoločnosti S. S..X..F.. a jeho hrubá mzda za rok 2007 bola 188.020 Sk, jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 12.444 Sk, v roku 2007 mal vyplatené podiely na zisku za rok 2006 v celkovej výške 140.782 Sk, teda jeho priemerný mesačný čistý príjem v roku 2007 bol ustálený v sume 24.175,83 Sk, od decembra 2007 do rozhodnutia súdu prispel na úhradu potrieb týchto detí spolu čiastkou 38.799 Sk, so spoločnosťou S. S..X..F.. uzavrel zmluvu o pôžičke na čiastku 250.000 Sk, ktorú mal začať splácať v roku 2009 v splátkach vo výške 5.000 Sk. Na strane matky

týchto detí súd vychádzal z jej priemerného mesačného čistého príjmu 25.737,67 Sk. Deti a ich matka bývali v rodinnom dome, otec býval v trojizbovom byte.

Ako bolo súdom zistené, v predmetnom spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy o majetkových pomeroch odporcu.

Z výpovede odporcu pred tunajším súdom dňa 17.3.2010 okrem iného vyplýva, že spoločnosť S. S..X..F.. mala v čase výpovede otca 20 stálych zamestnancov v robotníckych profesiách, za rok 2008 v dôsledku hospodárskej krízy vyprodukovala stratu 1.000.000 Sk, čo otec zdôvodňoval i tým, že spoločnosť je napojená na väčšie spoločnosti pre ktoré vykonáva práce, ktoré taktiež boli vo finančnej strate a to sa odzrkadlilo aj na spoločnosti S. S..X..F.. Všetci štyria spoločníci majú vo firme určený základný plat a na konci roka podľa hospodárskych výsledkov spoločnosti si delia podiely na zisku, uviedol, že základný plat si spoločníci určili vo výške 18.000 Sk v hrubom a jeho čistý mesačný príjem vychádzal 497 eur s tým, že táto mzda každý mesiac bola uňho rovnaká, býval, ako už bolo konštatované, v trojizbovom byte, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve s jeho bývalou manželkou, ktorá bývala v ich rodinnom dome, ktorý bol taktiež v ich BSM, ktoré nebolo dovtedy vyporiadané, v súvislosti s bývaním odporca hradil mesačné poplatky 150 eur, čo dokladoval i potvrdeniami, naďalej splácal pôžičku v splátkach po 5.000 Sk mesačne, uvedenú pôžičku spláca odporca doposiaľ, poukazoval na to, že v minulosti sa podieľal na výmene jednoizbového bytu, v ktorom matka s maloletou pôvodne bývali a ktoré presvedčil, aby tento byt vymenili za väčší, podieľal sa na rekonštrukcii väčšieho bytu a financoval náklady matky na auto kúpou pohonných hmôt, hradením poistiek a údržby, odhadoval, že tieto jeho príspevky nad rámec výživného boli v minulosti v sume cca 250.000 Sk + 100.000 Sk v hotovosti. Pripustil, že od januára 2009 s väčšími príspevkami už neprišiel a realizoval súdom určené výživné. Pokiaľ ide o výživné stanovené na jeho mladšie deti z rozvedeného manželstva, rozhodované bolo súdom v roku 2008 v máji, kedy jeho finančná situácia ešte nebola taká zlá a preto súhlasil so stanovenou výškou výživného, zníženie tohto výživného neinicioval z obáv, že jeho bývalá manželka by opätovne robila obštrukcie s účasťou na pojednávaní, ako to bolo v čase rozvodu z manželstva, k spomínaným nehnuteľnostiam upresnil, že byt v ktorom býva nadobudol ešte ako slobodný, šlo o družstevný byt, ktorý počas manželstva s bývalou manželkou odkúpili a predmetný rodinný dom postavili počas trvania manželstva.

Z daňového priznania firmy S. S..X..F.. D. za rok 2009 vyplýva, že spoločnosť vykázala výnosy 289 230,36 eur náklady 321 299,47 eur a výsledok hospodárenia pred zdanením bola strata 32 069,11 eur.

Z opisu mzdových listov odporcu za rok 2009 vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem vo firme S. S..X..F.. D. bol 496,26 eur.

Z daňového priznania spoločnosti S. S..X..F.. za rok 2008 vyplýva, že firma vykázala výnosy 13 569 792 Sk, náklady 14 556 085 Sk, výsledok hospodárenia pred zdanením - 986 293 Sk.

Matka cestou svojej právnej zástupkyne v písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.5.2010 namietala, že napriek doručeným mzdovým listom otca vystaveným firmou S. S..X..F.. je možné dôvodne predpokladať, že mzda je relatívne na vyššej úrovni (v porovnaní s príjmami spoločnosti) asi z dôvodu povinnosti platiť odvody, ktorú povinnosť otec môže (evidenčným nie skutočným znížením svojho príjmu) obchádzať. Poukazovala na účet 522 kde sa účtujú odmeny spoločníka v daňových priznaniach za rok 2008, 2009, kde boli vyčíslené odmeny spoločníkom, pričom nebolo jasné ktorý z nich v akej miere sa na týchto odmenách podieľal, k účtu 428 kde sú účtované nerozdelené zisky spoločníkov, namietala vysoký zisk z minulých období ktorý sa medzi spoločníkov nedelil, mala za to, že kvôli existencii podriadenosti záväzku, nakoľko spoločnosť má úver z banky, pričom častou podmienkou bánk pri poskytovaní úverov je práve prijatie záväzku podriadenosti to je, že nie je možné vyplácať zisk medzi spoločníkov až do úplného splatenia úveru, pričom namietala, že je ale možné, že reálne si tento zisk spoločníci rozdelili. Žiadala zabezpečiť opisy zápisníc z valného zhromaždenia na preukázanie či došlo k prerozdeleniu zisku, resp. k rozhodnutiam o úhrade prác, k účtu 512, kde sú účtované cestovné náklady namietala, že popis účtu pri jednotlivých položkách chýba, preto je možné sa domnievať, že sú v ňom zahrnuté cestovné zamestnancov a konateľov spoločnosti, tam uvedené položky podľa jej názoru predstavovali nadpriemerne vysoké sumy, boli tam zahrnuté náhrady za pohonné hmoty, ako aj základná náhrada

opotrebovania vlastného vozidla, tvrdila, že umelé navyšovanie takýchto súm je bežné a často využívané na „fiktívne" zníženie daňového základu spoločnosti, v dôsledku čoho čistý príjem spoločníka ostáva nezdanený, keďže nejde do žiadneho nasčítavania v rámci príjmu, výsledkom je, že spoločník má príjem a pritom neplatí dane a odvody, preto žiadala vyžiadať si účtovné dokumentácie o presnom určení ktoré z cestovných náhrad prislúchajú tomu-ktorému zamestnancovi, spoločníkovi, konateľovi, k účtu 364- záväzky voči spoločníkom pri rozdeľovaní zisku, namietala že k 31.12.2008 bola vykazovaná čiastka 20.749,64 Sk, nebolo zrejme voči ktorému zo spoločníkov tento záväzok existuje s tým, že bolo zjavné že v roku 2009 bola uvedená čiastka vyplatená, nakoľko k 31.12.2009 bol zostatok 0, preto žiadala od otca vyžiadať účtovný doklad usvedčujúci komu bola vyplatená vyššie uvedená čiastka, k účtu 365 - záväzky voči spoločníkovi namietal, že ide o účet kde sa účtujú predovšetkým pôžičky spoločníkov spoločnosti, na niektorých účtoch sú pohyby a zostatky k 31.12.2008 a je zjavné, že v roku 2009 si spoločníci spoločnosti vyplatili svoje pôžičky nakoľko stav k 31.12.2009 bol nulový, preto žiadala vyžiadať od otca maloletej účtovné doklady vedúce k presnému určeniu, ktorý zo spoločníkov poskytol spoločnosti pôžičku, ak je ním otec maloletej poukazovala na to, že mzdový list otca vykazuje relatívne nízky príjem, takže nie je zrejmé z akých zdrojov otec túto pôžičku spoločnosti poskytol, k účtu 355 kde sú účtované zálohy poskytnuté voči spoločníkom namietala, že k 1.1.2008 bolo na účte XXXXXX stav XXX.XXX Sk, ako poskytnutá záloha spoločníkovi, v rámci roka 2008 bola vrátená a pohyby na tomto účte v roku 2009 boli následne zanedbateľné, preto žiadala vyžiadať od otca maloletej účtovný doklad s presným určením, ktorý spoločník mal túto zálohu, na aký účet poskytnutú a ako bola zúčtovaná, záverom konštatovala, že finančné pomery spoločnosti S. môže uzavrieť tak, že spoločnosť vykazuje straty (r. 100 daňového priznania za rok 2008, 2009), ale vo vzťahu k spoločníkom spoločnosti to neznamenalo, že boli akýmkoľvek spôsobom ukrátení na svojich príjmoch a základ dane spoločnosti bol preukázateľne znižovaný cez cestovné náklady a zrejme aj cez prijaté služby.

Matkou navrhované doklady boli od otca žiadané súdom dňa 5.1.2011.

Zo správy Geodetického a kartografického ústavu súd zistil, že odporca spolu so svojou manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to rodinného domu a samostatne stojacej garáže v okrese D. U., katastrálne územie JQ. A. a bytu č. XX nachádzajúceho sa v okrese D. U., katastrálne územie S., odporca je spoluvlastníkom Ľ nehnuteľnosti - iná budova v okrese J., katastrálne územie K. J., Ľ nehnuteľnosti zastavaná plocha a nádvoria v okrese J., katastrálne územie Č. a Ľ nehnuteľnosti rodinného domu v okrese J., katastrálne územie Č..

Zo správy spoločnosti S. S..X..F.. D. zo dňa 3.2.2011 vyplýva, že v decembri 2007 bola spoločnosťou poskytnutá pôžička spoločníkovi O. Z. vo výške 301.000 Sk, ktorú v apríli 2008 spoločnosti vrátil, o čom doložili do spisu doklady. Zároveň doložili kópiu ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti odporcu za roky 2008, 2009, kópiu pokladničného dokladu č. X/X/XXX zo dňa 6.3.2009, výpisy pokladničných dokladov o vyplatení cestovných náhrad - diéty pri tuzemskej pracovnej ceste za roky 2008,2009 a 2010, kópiu zápisnice z valného zhromaždenia za rok 2008,2009,2010, kópie dokladov o vyplatených podieloch na zisku odporcovi za roky 2008,2009,2010, k čomu upresnili, že v roku 2008 celkovo v sume 390.900,30 Sk (31.3.2008 - 133.060 - 2/1/073; 30.5.2008 - 124.000 SZK - 2/CZ/022; 30.11.2008

- 39.033,50 - 2/1/215; 30.12.2008 - 60.000 - 2/1/241) v rokoch 2009 až 2010 neboli vyplatené žiadne odmeny, výplatu odmeny za rok 2008 dokladovali kópiami výdavkových pokladničných dokladov. Zo Zápisu z valného zhromaždenia spoločnosti S. S..X..F.. zo dňa 16.5.2008 okrem iného vyplýva, že spoločnosť vykázala účtovný hospodársky výsledok pred zdanením zisk 1 169 712,14 Sk, po jeho úpravách na daňový hospodársky výsledok, spoločnosť za rok 2007 mala daňovú povinnosť vo výške 214 748 Sk, účtovný hospodársky výsledok po zdanení tým dosiahol výšku 954 964,14 Sk, valné zhromaždenie sa dohodlo, že zákonný rezervný fond sa zo zisku za rok 2007 nebude tvoriť, nakoľko v zmysle ustanovenia čl. XIII bod 3 spoločnosť rezervný fond dopĺňa do výšky 200 000 Sk a čiastka vo výške 954 964,14 Sk bude rozdelená formou podielov na zisku podľa percentuálnej účasti na základnom imaní všetkých spoločností, ďalej Zápis z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 30.11.2009 z ktorého o. i. vyplýva, že za rok 2008 spoločnosť vykázala účtovný hospodársky výsledok stratu vo výške 986 293,06 Sk, po úpravách účtovného hospodárskeho výsledku na daňový hospodársky výsledok spoločnosť za rok 2008 mala daňovú stratu vo výške 680 467 Sk a tým jej nevznikla daňová povinnosť, v daňovom priznaní bola uvedená žiadosť o vrátenie zaplatených preddavkov na daň z príjmu právnických osôb vo výške 214 648 Sk a Zápis z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 20.8.2010, z ktorej okrem

iného vyplýva, že pokiaľ ide o výsledok hospodárenia spoločnosti za rok 2009 spoločnosť vykázala účtovný hospodársky výsledok stratu vo výške 32 069,11 eur, po úpravách účtovného hospodárskeho výsledku na daňový hospodársky výsledok spoločnosť za rok 2009 mala daňovú stratu vo výške 33.280,57 eur a tým jej nevznikla daňová povinnosť.

V priebehu konania sa rodičia pokúsili o dohodu, z dôvodu čoho žiadali odročiť pojednávanie konané vo veci dňa 4.2.2011. Následne súdu ale oznámili, že k dohode medzi nimi nedošlo.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 7.3.2011 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo vykonaním ktorého poveril znalca U.. A. G..

Odporca cestou svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 25.3.2011 namietal potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré považoval za nadbytočné, neúčelné, v rozpore s hospodárnosťou súdneho konania, keďže náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku budú zbytočne navyšovať celkové trovy, tvrdil, že súd má pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzať len z majetkových pomerov rodiča, za ktoré sa považuje v danom prípade čistý mesačný/ ročný príjem, to je základný plat 431,52 eur + odmena ako podiel na zisku, ak spoločnosť dosiahla kladný hospodársky výsledok, mal za to, že predloženými dôkazmi (daňové priznanie za rok 2010, dokladov o vyplatených podieloch na zisku za roky 2008,2009,2010, kópií zápisníc z Valného zhromaždenia za rok 2008,2009,2010, výpisu pokladničných dokladov o vyplatení cestovných náhrad - diét pri tuzemskej pracovnej ceste za rok 2008,2009,2010, kópií pokladničného dokladu č. X/X/XXX zo dňa 6.3.2009 o poskytnutej pôžičke spoločníkovi, kópie ročného zúčtovanie dane zo závislej činnosti za rok 2008 a 2009) on dostatočne preukázal, že spoločnosť vykázala kladný účtovný hospodársky výsledok len za rok 2007, ktorý sa vyplácal v roku 2008, vynakladanie nákladov na znalecké dokazovanie považoval za porušenie jeho práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorý je konkretizovaný aj v zásadách o hospodárnosti súdneho konania, ktoré konanie súvisí aj s ústavno - procesnou zásadou vyplývajúcou z článku 48 ods. 2 SR, podľa ktorej civilné konanie má byť nielen rýchle ale aj čo najhospodárnejšie, nariadením znaleckého dokazovania podľa jeho názoru bol porušený zakotvujúci požiadavku, aby súdna ochrana bola spravodlivá, rýchla a účinná a hospodárnosť konania v tomto smere je elementárnym doplnkom podmieňujúcim jej realizáciu, ochrana subjektívnych práv má byť poskytnutá rýchlo, účinne, v zmysle hospodárnosti aj bez zbytočných nákladov a to tak zo strany účastníkov, ako aj zo strany štátu.

Dňa 29.3.2011 ustanovený znalec žiadal o ustanovenie iného znalca z dôvodu jeho pracovnej zaťaženosti.

Dňa 14.4.2011 vec bola postúpená Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 26.9.2011 sp. zn. vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú a v zmysle jeho pokynov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 26.10.2011 zrušil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 7.3.2011 a následne uznesením zo dňa 26.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2011, nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu U.. A. X..

Od 9.11. do 16.11.2011 bol spis na Ústavnom súde Slovenskej republiky z dôvodu matkou navrhovateľky podanej sťažnosti. Spis bol doručený znalkyni dňa 9.12.2011.

Dňa 20.1.2012 ustanovená znalkyňa písomne žiadala súd o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku dôvodiac tým, že spis prevzala 9.12.2011 lehota 60 dní jej mala uplynúť 6.2.2012 avšak bol čas sviatkov, dovoleniek a komunikácia so zúčastnenými stranami bola zdĺhavá, do uvedenej žiadosti nemala všetky vyžiadané podklady pre zhotovenie znaleckého posudku. Dňa 14.2.2012 znalkyňa doručila súdu písomné stanovisko o stave rozpracovania znaleckého posudku, kde zhrnula mailovú korešpondenciu s právnou zástupkyňou odporcu, z ktorej vyplýva 13 kontaktovaní právnej zástupkyne odporcu za účelom zabezpečovania všetkých potrebných podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku vo veci.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 16.2.2012 súd uložil odporcovi poriadkovú pokutu z dôvodu neposkytovania potrebnej súčinnosti znalkyni a zároveň uznesením zo dňa 24.2.2012 mu uložil predložiť znalkyni ňou požadované podklady pre vypracovanie znaleckého posudku a to ako za spoločnosť S. S..X..F.., tak i za spoločnosť S. S. S..X..F.., ktorú otec medzičasom založil 12.7.2011 spolu so svojim spoločníkom, ako je to už uvedené vyššie.

Znalkyňa doručila súdu vo veci vypracovaný znalecký posudok dňa 26.3.2012.

Zo záverov znalkyňou vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že odporca bol v sledovanom období od 1.1.2008 do 31.12.2011 spoločníkom, konateľom a zamestnancom firmy S. S..X..F.., ktorá firma bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 1.5.1995, ako spoločník v sledovanom období sa podieľal na jej základnom imaní vo výške 27 % vkladu spoločníka, ostatní spoločníci sa podieľali na základnom imaní v pomeroch 25%, 24%, 24%, pracovnoprávny vzťah odporcu s touto bol založený na základe pracovnej zmluvy odo dňa 14.5.1996 na plný pracovný úväzok a tento pracovný pomer skončil ku dňu 17.7.2011. V sledovanom období od 12.7.2011 do 31.12.2011 bol zároveň spoločníkom a konateľom firmy S. S. S..X..F.. a ako spoločník v sledovanom období sa podieľal na základnom imaní tejto firmy vo výške 50 %, rovnako ako jeho druhý spoločník, ktorý sa podieľal na základnom imaní taktiež vo výške 50 %. Od 18.7.2011 je odporca zamestnancom firmy S. S. S..X..F.. a jeho pracovný pomer je založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2011. Iných zamestnávateľov okrem spoločnosti S. S..X..F.. W. S. S. S..X..F.. odporca v sledovanom období nemal. Na základe pracovnej zmluvy poberal príjmy zo závislej činnosti v zmysle o dani z príjmov, ďalej jeho príjmami boli podiely na zisku spoločnosti upravené , mal príjmy podľa Zákona o dani z príjmov a nie podľa uvedeného zákona. V sledovanom období 1.1.2008 až 31.12.2011 nebol vedený v živnostenskom registri SR ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zo mzdového listu z firmy S. S..X..F.. za kalendárny rok 2008 vyplynulo, že jeho čistá mzda za rok 2008 bola 170.243 Sk, to je 5.651,03 eur, zo mzdového listu z firmy S. S..X..F.. za kalendárny rok 2009 vyplýva, že jeho čistá mzda za rok 2009 bola 5.955,21 eur, zo mzdového listu z firmy S. S..X..F.. za rok 2010 vyplynulo, že jeho čistá mzda za rok 2010 bola 6.168,40 eur, zo mzdového listu z firmy S. S..X..F.. za kalendárny rok 2011 vyplynulo, že jeho čistá mzda za uvedený rok bola 3.622,36 eur, zo mzdového listu z firmy S. S. S..X..F.. za kalendárny rok 2011 vyplynulo, že jeho čistá mzda za rok 2011 bola 3.366,45 eur a jeho príjmy zo závislej činnosti od obidvoch zamestnávateľov spolu za kalendárny rok 2011 boli 6.988,81 eur. Z ročného zúčtovania preddavku na daň zo závislej činnosti vyplynulo, že odporca mal preplatky na zrazených preddavkoch na daň vo výške za rok 2008 - 57,20 eur vyplatených v roku 2009, za rok 2009 - 94,36 eur vyplatených v roku 2010, za rok 2010 - 75,65 eur vyplatených v roku 2011, za rok 2011 - 1,44 eur vyplatených v roku 2012.

Čistá mzda vrátane ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti v zmysle § 5 Zákona o dani z príjmov odporcu bola za rok 2008 - 5.726,61 eur, za rok 2009 - 6.012,61 eur, za rok 2010 - 6.262,76 eur, za rok 2011 - 7.064,46 eur. Za jeho ďalšie príjmy znalkyňa považovala jeho podiely na zisku spoločnosti v ktorej bol spoločníkom a podieľal sa aj na základnom imaní a to za účtovný rok 2007 podiel na zisku v celkovej výške 257.840,32 Sk to je 8.558,73 eur, za účtovný rok 2008 podiel na zisku 0,00 eur, keďže firma vykázala stratu, za účtovný rok 2009 podiel na zisku 0,00 eur, keďže firma opätovne vykázala stratu, za účtovný rok 2010 podiel na zisku 0,00 eur, keďže celý čistý zisk vo výške 23.643,20 eur ako daňový zisk, 20.680,61 eur ako účtovný zisk, bol použitý na pokrytie strát minulých rokov, za účtovný rok 2011 vo firme S. S..X..F.. bol jeho podiel na zisku 0,00 eur, keďže firma vykázala stratu a za firmu S. S. S..X..F.. podiel na zisku bol 0,00 eur, keďže i táto firma v uvedenom období vykázala stratu. Odporca ako fyzická osoba nevynakladal výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikateľskej činnosti. V roku 2011 mal výdavky súvisiace so založením novej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom a konateľom, jeho vklad do základného imania bol vo výške 2.500 eur, ktorý musel splatiť pri zápise spoločnosti do obchodného registra, ďalšie nevyhnutné výdavky na založenie spoločnosti boli napr. súdne poplatky, kolky, overenia listín a podpisov u notára, v prípade klasického postupu pri zápise spoločnosti do Obchodného registra SR ide o výdavky 350 až 400 eur, v prípade založenia spoločnosti elektronicky ide o výdavky vo výške 250 až 300 eur, podľa názoru znalkyne sa odporca s týmito výdavkami delil na polovicu s druhým spoločníkom. Zo mzdových listov odporcu z firmy S. S..X..F.. za kalendárne roky 2008 až 2011, z firmy S. S. S..X..F.. za kalendárny rok 2011, znalkyňa vyčíslila rozpis jednotlivých zrážok zo mzdy odporcu na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie,

poistenie v nezamestnanosti a sociálne poistenie spolu v roku 2008 v sume 42.540 Sk to je 1.412, 07 eur, v roku 2009 - 1.385,57 eur, v roku 2010 - 1.437,56 eur, v roku 2011 - 1.936,50 eur. Znalkyňa ďalej vyčíslila čistý mesačný príjem odporcu v roku 2008 vo výške 1.190,45 eur, v roku 2009 - 501,03 eur, v roku 2010 - 521,90 eur, v roku 2011 - 655,71 eur.

Na otázku, či vie uviesť iné skutočnosti, ak boli zistené pri vypracovaní znaleckého posudku a môžu byť významné pre predmet konania, znalkyňa uviedla, že v znaleckom posudku neprihliadala na fakt, že výdavky firiem S. S..X..F.. W. S. S. S..X..F.. ako právnických osôb boli zúčtované v účtovníctve firiem, ako opodstatnené výdavky alebo neopodstatnené, či niektoré výdavky bolo nevyhnutné vynaložiť na chod firmy a tak by mohli ovplyvniť hospodársky výsledok firmy, tento fakt by mohol mať vplyv na výšku vyplatených podielov na zisku spoločníkov firiem, pre posúdenie oprávnenosti zúčtovaných výdavkov by bolo potrebné urobiť hĺbkovú kontrolu vedenia účtovníctva oboch spomínaných firiem ako právnických osôb za sledované obdobie, čiže za roky 2008 až 2011, čo by bolo aj podstatne časovo náročnejšie, z predložených účtovných a daňových výkazov firiem nezistila nič nezvyčajné. Firma S. S..X..F.. dosiahla v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch vysokú stratu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou bola spôsobená celosvetovou krízou a keďže firma pôsobí v oblasti stavebníctva, kde nejde o ojedinelý jav, mnohé firmy z tejto oblasti zaznamenali pokles tržieb v posledných rokoch a keď firma nechcela znižovať hrubé mzdy zamestnancom, prípadne ani ich prepustiť, muselo sa to odzrkadliť na výsledku hospodárenia, teda aj prípadného podielu na zisku. Uviedla, že na syntetickom účte „365 - ostatné záväzky voči spoločníkom a členom" sa účtujú krátkodobé záväzky, napr. z pôžičiek od spoločníkov obchodnej spoločnosti, záväzky z dôvodu úrokov zo splatených vkladov spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, prijatá krátkodobá pôžička od spoločníkov sa účtuje na ťarchu účtu pokladnice 211, alebo bankového účtu 221 a v prospech účtu 365, podľa jej názoru je bezpredmetné vyčísľovať sumu vyplatených záväzkov firmy spoločníkom, pretože peniaze do firmy najprv museli byť vložené a až následne vyplatené spoločníkom, ide o vrátenie peňazí - splátku dlhu a pohyby na syntetickom účte „512 - cestovné" považuje taktiež za bezpredmetné, pretože v zmysle postupov účtovania sa na ťarchu tohto účtu účtujú náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách a iné náhrady poskytované pri pracovnej ceste, čiže tu ide len o preplatenie už spotrebovaných výdavkov. Konštatovala, že odporca v sledovanom období mal dvoch zamestnávateľov S. S..X..F.. W. S. S. S..X..F.., na základe pracovných zmlúv poberal príjmy zo závislej činnosti, z týchto príjmov mu bolo zrážané zdravotné poistenie, sociálne poistenie, preddavky na daň zo závislej činnosti v súlade s príslušnými zákonmi, každoročne mu bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň v zmysle zákona o dani z príjmov, z týchto údajov vyplynulo, ako už je uvedené, že odporca mal čisté príjmy v roku 2008 - 5.726,61 eur, za rok 2009 - 6.012,41 eur, za rok 2010 - 6.262,76 eur, za rok 2011 - 7.064,46 eur, pokiaľ ide o podiel na zisku v sledovanom období mal vyplatený podiel na zisku v spoločnosti S. S..X..F.. vo výške 8.558,73 eur len za obdobie roka 2007 vyplatený v roku 2008, v rokoch 2008, 2009 a 2011 vykázala spoločnosť stratu a za rok 2010 bol zisk použitý na pokrytie strát minulých rokov a podiely na zisku neboli vyplácané, spoločnosť S. S. S..X..F.. vykázala za rok 2011 taktiež stratu a vzhľadom na vyššie uvedené vyčíslila čistý mesačný príjem odporcu za sledované obdobie za rok 2008 - 1.190,45 eur mesačne, za rok 2009 - 501,03 eur mesačne, za rok 2010 - 521,90 eur mesačne, za rok 2011 - 555,71 eur mesačne a konštatovala, že z predložených účtovných a daňových výkazov firiem nezistila nič nezvyčajné.

Ako vyplýva zo znaleckej doložky, tento znalecký posudok je zapísaný pod por. č. X/XXXX znaleckého denníka č. X.

Za vypracovanie znaleckého posudku znalkyňa si vyúčtovala znalečné a uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 20.4.2012 jej bola priznaná odmena vo výške 383,04 eur, ktorej bola vyplatená preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.

Zo správy Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. vyplýva, že u odporcu nebol nájdený účet majiteľa.

Za podanie správ Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. si vyfaktúroval sumu 17,04 eur a uznesením súdu sp. zn. zo dňa 20.4.2012 mu bola priznaná za podanie správy náhrada nákladov vo výške 1 euro, ktorá mu bola vyplatená predbežne z finančných prostriedkov štátu, v prevyšujúcej časti mu náhrada nákladov priznaná nebola.

Matka cestou svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 21.5.2012 namietala závery vo veci vypracovaného znaleckého posudku poukazujúc na to, že zmysel znaleckého dokazovania to je preukázanie akými finančnými prostriedkami odporca v skutočnosti disponuje, keďže ako konateľ spoločnosti a spoločník spoločnosti má absolútny dosah na stanovenie svojich príjmov, úplne pominul. V znaleckom posudku je dôkladne zmapovaný príjem odporcu ako zamestnanca, avšak na preukázanie takéhoto príjmu nie je potrebné znalecké dokazovanie, keďže takýto príjem je dokázateľný z údajov poskytnutých ako výpis mzdových listov samotnou spoločnosťou. Namietala, že znalkyňa sa nevysporiadala so skutočnosťami udávanými matkou v jej podaní v roku 2010, kde poukazovala na okolnosti vyplývajúce z daňového priznania spoločnosti pripúšťajúce variantu „finančného prilepšenia si" odporcu aj mimo dosahovanej „oficiálnej" mzdy a mala za to, že práve toto podanie aj bez hĺbkovej kontroly mohlo a malo slúžiť na zodpovedanie základnej otázky, aké sú skutočné príjmy odporcu. Poukazovala na to, že odporca ako konateľ a spolumajiteľ spoločnosti jednoznačne ovplyvňoval chod spoločnosti, jej hospodárenie a tým aj daňový základ spoločnosti a z toho vyplývajúce prípadné podiely na zisku, sám si určoval výšku mzdy, sám si určoval odmenu konateľa a sám určoval aj to, aké pôžičky mu spoločnosť preplatí. Žiadala, aby súd nariadil znalkyni dopracovať znalecký posudok tak, aby znalkyňa zodpovedala a zobjektivizovala svoje tvrdenia uvedené v znaleckom posudku a to, pokiaľ znalkyňa považovala za bezpredmetné vyčíslovať sumu vyplatených záväzkov z firmy spoločníkom, keďže podľa jej názoru peniaze do firmy najprv museli byť vložené a následne vyplatené spoločníkom, čiže šlo o vrátenie dlhu - splátku dlhu, keďže matka mala za to, že táto informácia je dôležitá, lebo v konečnom dôsledku ak by bol otec jedným zo spoločníkov, ktorý poskytoval pôžičku spoločnosti preukazovalo by to, že disponoval finančnými prostriedkami a ak by spoločnosti nedal úrok, považoval by sa za zvýhodnenie, ktoré je predmetom dane v s.r.o.. Ďalej namietala, že nie je jasné na základe čoho znalkyňa dospela k záveru, že spoločnosť mala stratu v dôsledku „celosvetovej krízy" a v danom prípade podľa jej názoru absentuje porovnanie výšky vkladu pred rokom 2008 a vyplatenie vkladov „počas krízy", kedy, ak spoločnosť bola na tom zle, ak vyplácala vklady spoločníkov z minulých období, z čoho tak robil. Podľa jej názoru absentovalo porovnanie zistení súdneho znalca s obratmi na účte 365, žiadala, aby súdna znalkyňa porovnala účet 521 - hrubé mzdy za roky 2008 až 2011 v nadväznosti na počet zamestnancov, keďže spochybňovala, že by jediným u koho došlo k znižovaniu platov, ak znalkyňa osvedčila, že ostatným zamestnancom sa platy neznižovali, bol odporca. Namietala, že ak znalkyňa hovorila o kríze, o spoločnosti poznačenej krízou, nie je zrejmý dôvod, ktorý odporca ako spoločník mal na zakladanie novej spoločnosti, keď už pôvodná spoločnosť mala problémy s takouto krízou, nebolo jej zrejmé, pre aké spoločnosti pôvodná spoločnosť pracovala, či je to zrejmé z účtovníctva spoločnosti a či spoločnosť má nesplatené pohľadávky. Poukazovala na to, že podľa jej názoru v rámci stavebnej výroby spoločnosti spravidla vykazujú zisky a nie straty, keďže každá stavba má kalkulovaný zisk a len uplatnením reklamácií môže byť zisk znížený, inak stavebníci majú spravidla plusový daňový základ, do strát sa dostávajú len prostredníctvom odpisov investičného majetku, ak majú nakúpené strojové vybavenie a vozový park pre stavebnú činnosť, kedy len v období uplatňovania odpisov sú v zníženom zisku alebo aj v strate. Podľa jej názoru v posudku absentuje porovnanie napríklad ukazovateľov investičný majetok

- prírastok, úbytok.... Taktiež chcela cestou znalkyne zistiť, či je možné z účtovníctva oboch spoločností vyvodiť, že nová spoločnosť firma S. S. S..X..F.. s identickým zameraním založená odporcom v „kríze", bola založená za účelom obdobným, ako keď vo všeobecnosti takéto zakladanie realizujú podnikatelia za účelom „preliatia kapitálu" a mala za to, že iný dôvod na uvedené nebol, poukazovala na nezistenie oprávnenosti výdavkov v spoločnosti, či jednotlivé položky v pôvodnej spoločnosti boli oprávnené, čím mala na mysli dodávateľské externé služby - účet 518, nákup materiálu 501 a nejednalo sa „o nákup čiernych faktúr" na účely zníženia DPH a daňového základu. Namietala tvrdenie znalkyne, že pohyby na účte „512 - cestovné" sú bezpredmetné, tvrdiac že po preverení výšky cestovného „ak spoločnosť bola v kríze" je možné dokázať neoprávnený náklad spoločnosti na vynaložené výdavky na cestovné, čím si spoločnosť mohla zvýšiť daňové výdavky a tým ponížiť daňový základ, čím si mohol spoločník vyriešiť svoj „oficiálny" príjem. Pripomenula, že už v podaní matky zo dňa 20.5.2010 poukazovali na to, že účet 512 - cestovné, má spoločnosť odporcu rozdelené analytickými účtami, pričom delenie môže byť uskutočňované rôznymi spôsobmi a keďže popis účtu pri jednotlivých položkách chýba, možno sa len domnievať, že je v ňom zahrnuté cestovné zamestnancov a konateľov spoločnosti, uvedené sumy podľa jej názoru predstavujú nadpriemerne vysoké sumy a to aj za rok 2009, kedy mala spoločnosť odporcu zasiahnuť „kríza", ak neboli zákazky, tak sa podľa nej dá predpokladať, že nemohlo byť ani toľko pracovných ciest robotníkov a teda využitie vozidiel spoločnosti a žiadala o preverenie, či ide o skutočne spotrebované výdavky a nie o fitktívne výdavky, s tým že je nutné, aby odporca riadne zdokladoval vykonané služobné cesty. Poukazovala na to, že pohonné látky spotrebované spoločníkom na súkromné účely by mohli byť považované za daňový výdavok za predpokladu, že spoločnosť a spoločník sa

dohodnú, že tieto spotrebované pohonné látky sa budú považovať za naturálnu mzdu spoločníka, v takom prípade spotrebované pohonné látky by boli u spoločnosti považované za mzdový základ (účet 522 - príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti). Žiadala taktiež znalkyňu o vyjadrenie, či by závery o príjmoch a pôžičkach odporcu zo spoločnosti neboli iné, ak by znalkyňa zohľadnila všetky vyššie namietané skutočnosti, ktoré podľa názoru matky tvoria neoddeliteľnú súčasť objektívneho znaleckého posudku.

K predmetnému písomnému stanovisku po nadobudnutí plnoletosti sa v celom rozsahu pripojila i navrhovateľka podaním doručeným súdu 30.5.2012.

Vzhľadom na uvedené námietky matky súd na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 2.4.2012 na 6.6.2012, aj s prihliadnutím na príkaz Ústavného súdu SR daný tunajšiemu súdu v náleze uvedenému vyššie pod sp. zn. zo dňa 25.1.2012, aby súd konal bez zbytočných prieťahov a so súhlasom vo veci stanovenej znalkyne, znalkyňu predvolal a znalkyňa k námietkam matky navrhovateľky a navrhovateľky upresnila, že pokiaľ v znaleckom posudku spomínala celosvetovú krízu bolo to preto, že matka navrhovateľky a jej právna zástupkyňa v priebehu konania mali námietky k tomu, že firma mala vysokú stratu a keďže robí účtovníctvo pre mnohé firmy, ktoré takéto straty naozaj mali, vyjadrila, že ak firma v sledovanom období mala stratu, tak uvedené je aj v dôsledku krízy, trvala na záveroch uvedených v znaleckom posudku a zopakovala, že ak v spornom období boli vyplatené nejaké pôžičky, nepovažovala to za prípadný príjem odporcu, pretože takéto peniaze by najprv musel požičať firme a následne by mu boli vrátené, pričom nebolo zistené kto finančné prostriedky firme požičal a teda komu následne boli vrátené, ale ak by šlo o úkon zo strany aj odporcu, nešlo by o jeho príjem v prípade vrátenia mu pôžičky.

Na otázku právnej zástupkyne matky a navrhovateľky znalkyni, či z účtovníctva firmy je jednoznačne zrejmé, že šlo o pôžičku spoločníka a to konkrétne odporcu firme, znalkyňa zopakovala, že z uvedeného účtu to nie je jasné, keďže daný účet nebol analyticky rozdelený a teda sa nedalo zistiť, kto presne uvedenú pôžičku firme poskytol, uvedené by sa dalo zistiť jedine keby účtovníčka firmy poskytla analytický účet - rozpis, čo sa tam účtovalo a kto vložil peniaze. V predložených dokladoch táto pôžička bola špecifikovaná ako pôžička od spoločníka, bez špecifikácie od ktorého presne.

K námietke právnej zástupkyne matky a navrhovateľky, aby znalkyňa objektivizovala tvrdenie keď uviedla, že firma nechcela zamestnancom znížiť mzdy a prepustiť ich a nedošlo k zníženiu príjmov zamestnancov, ale jedine došlo k zníženiu príjmu odporcu v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 o približne 500 eur, to je na polovicu a teda že takéto zníženie príjmu odporcu vyvracia tvrdenie znalkyne, že by nedochádzalo vo firme k znižovaniu príjmov zamestnancov, znalkyňa k uvedenému konštatovala, že účet 521 neskúmala, keďže na uvedenom účte boli účtované mzdy zamestnancov a tieto neboli predmetom znaleckého dokazovania, účty spoločníkov boli účtované na účte 522, takže účet 521 nebrala do úvahy, upresnila, že výška príjmu odporcu za rok 2008 bola ovplyvnená i výplatou mu podielu na zisku spoločnosti z roku 2007, ktorý podiel znalkyňa započítala do čistej mzdy odporcu spolu, do jeho príjmov zo závislej činnosti, takže čistý príjem odporcu zo závislej činnosti v roku 2008 bez zohľadnenia podielu na zisku z roka 2007 bol, ako v znaleckom posudku uviedla 5.726,61 eur, vzhľadom na uvedené znalkyňa doplnila, že mzda odporcu za sledované obdobie vzrastala, podľa jej názoru nie výrazne.

Pokiaľ právna zástupkyňa matky a navrhovateľky namietala, že v znaleckom posudku absentuje porovnanie ukazovateľov investičný majetok, prírastok, úbytok, znalkyňa upresnila, že predmetom znaleckého dokazovania to nebolo, pretože investičný majetok s príjmom otca nemá nič spoločné.

K námietkam právnej zástupkyne matky a navrhovateľky znalkyňa ďalej upresnila, že to, čo požaduje právna zástupkyňa účastníčok by v podstate znamenalo vykonanie daňovej kontroly spoločnosti a až tak by bolo možné zistiť, či niektoré výdavky sú neopodstatnené, pričom ak by aj niektoré výdavky spoločnosti vyhodnotila za neopodstatnené, je možné, že by došlo len k zníženiu straty spoločnosti, napríklad, že spoločnosť by nemala uvedenú stratu 1.000.000 eur, ale mohla by mať napr. len 500.000 eur, ale vyjadrila pochybnosti o tom, či je v jej kompetencii robiť daňovú kontrolu v spoločnosti, či na to ako znalkyňa má oprávnenie.

K požiadavke právnej zástupkyne matky a navrhovateľky, aby znalkyňa konkretizovala, či cestovné vykazované na účte č. 512 spoločnosti bolo účtované opodstatnene, či cesty boli reálne vykonané a ktorí zamestnanci kam šli v rámci týchto ciest, znalkyňa uviedla, že takéto údaje by mohla zistiť len údajmi od účtovníčky a spoločníkov firmy, ktorí by sa museli vyjadriť k akej zákazke alebo k čomu sa viažu jednotlivé cesty. K otázke matky a navrhovateľky či spotrebované pohonné látky sa nedajú považovať v prípadoch účtovaných služobných ciest odporcu za jeho naturálnu mzdu, znalkyňa uviedla, že ak má firma firemné autá, všetok nákup pohonných látok ide na účet 501 na spotrebu materiálu a uvedené nie je naturálnou mzdou, táto by bola musela byť dohodnutá, k takejto výplate by muselo dochádzať na základe dohody a to buď formou, že by odporca musel mať súkromné motorové vozidlo, alebo by musel mať služobné auto používané na súkromné účely a k námietke právnej zástupkyne, že odporca vo svojej výpovedi uviedol, že používa auto aj na súkromné účely, znalkyňa upresnila, že v takom prípade by uvedené musel mať uvedené v mzde a musel by z uvedeného platiť daň ako z naturálnej mzdy, muselo by to byť uvedené v jeho výplatnej páske, ale nič také tam uvedené nebolo.

Na otázku právnej zástupkyne matky a navrhovateľky znalkyni, aby uviedla, prečo za zistenej situácie odporca založil spoločnosť S. S., S..X..F.., ak pôvodná firma vykazovala stratu, znalkyňa uviedla, že k tomuto sa ona vyjadriť nevie.

Znalkyňa doplnila, že si pozrela hlavné knihy spoločnosti, v ktorých nič nezvyčajné nenašla tak, ako to konštatovala aj v znaleckom posudku, pričom hlavná kniha je celkovým súhrnom za nejaké obdobie, sú tam všetky účty spoločnosti a právnou zástupkyňou namietané porovnanie s obratmi na účte 365 by vedela porovnať z hlavných kníh, ak by jej to bolo nariadené doplnením znaleckého posudku.

Znalkyňa opakovane uviedla, že v prípade hĺbkovej kontroly účtovníctva, ak by zistila niektoré nezdokladované výdavky, alebo niečo, čo tam nepatrí, mohlo by to viesť len k tomu, že firma, ak by vykazovala zisk, mala by zisk vyšší, v prípade vykazovania straty, by mala nižšiu stratu, alebo, ak by táto strata bola tesne okolo 0, možno zo straty by bol zisk, jedine v uvedenom by sa to mohlo prejaviť, ale posudzovaná firma v roku 2010 a 2011 mala pomerne vysokú stratu, takže ak by aj polovicu vecí z prehľadu vylúčila, aj tak by bola podľa nej v uvedenej firme za uvedené roky strata.

Za výpoveď na pojednávaní si znalkyňa vyúčtovala odmenu 29,88 eur 8.6.2012 a o tejto odmene súdom do dňa rozhodnutia vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.

Na uvedenom pojednávaní odporca doplnil, že životnú poistku, ktorú pôvodne hradil vo výške 418 eur ročne ukončil pred troma rokmi.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov jeho a jeho bývalej manželky doposiaľ vysporiadané nebolo, jeho deti z rozvedeného manželstva naďalej študujú, S. je študentkou gymnázia a B. je žiakom základnej školy.

Ako dôvod založenia novej firmy S. S. S..X..F.., odporca uviedol, že veľké straty, ktoré pôvodná spoločnosť S. S..X..F.. vykázala v rokoch 2008 a 2009 viedli k vnútorným problémom a konfliktom medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti, preto sa rozhodol z pôvodnej firmy odísť, založil si so spoločníkom novú firmu, čo bolo taktiež dôvodom ukončenia pracovnej zmluvy vo firme S. S..X..F.. a k uzavretia pracovnej zmluvy so spoločnosťou S. S. S..X..F.., do tejto novej firmy prešli všetci bývalí zamestnanci spoločnosti S. S..X..F..

Z výpovede odporcu ďalej vyplynulo, že v domácnosti žije sám, jazdieva za priateľkou, ktorú má v D., ktorú navštevuje občas a keďže nevlastní auto, navštevuje ju na príklad v prípade, ak ide na služobnú cestu do Svitu, Púchova a pod.

Pokiaľ ide o spomínanú pôžičku, ktorú poskytol jeden zo spoločníkov firme S. S..X..F.. uviedol, že on nebol tým spoločníkom, ktorý túto pôžičku firme poskytol.

Vo vzťahu k vysokým cestovným nákladom vo firme poukazoval na to, že zamestnanci dochádzali za prácou mimo miesta sídla firmy, chodili pracovať na vysunuté pracoviská nielen v SR, ale boli takto pracovne aj v ČR, na Ukrajine, tiež pracovali v Juhoafrickej republike a pod., s čím následne súviseli ich zvýšené výdaje aj na diéty.

Vo vzťahu k využívaniu služobného vozidla odporca doplnil, že toto vozidlo na súkromné účely nevyužíva s výnimkou, ak ide na nákupy, prípadne občas zájde k otcovi, ktorý býva 40 km od Košíc. Firemný telefón využíva výslovne na služobné účely, súkromný telefón nemá.

Firma S. S. S..X..F.. má k dispozícii služobné motorové vozidlá, ktoré boli prevedené z pôvodnej firmy S. S..X..F.. a to 3 kusy vozidiel, 2 osobné a 1 dodávkové, šlo o odplatný prevod, ceny vozidiel boli stanovené znaleckými posudkami a to u dvoch 7.500 eur a u tretieho 2.500 eur, prevod sa uskutočnil po určitom čase fungovania novej firmy, z činnosti ktorej boli i prostriedky na ich úhradu.

Matka navrhovateľky doplnila, že pôžičku, ktorú si vzala v súvislosti s kúpou nového motorového vozidla spláca doposiaľ.

Na návrh navrhovateľky a jej matky na ostatnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa A. G., E.. X.X.XXXX, ktorá nebola predvolaná súdom. Svedkyňa je dlhoročnou priateľkou matky navrhovateľky, podľa ktorej sa poznajú po dobu cca 7 rokov, boli zoznámené odporcom, v čase keď svedkyňa i matka navrhovateľky boli partnerkami konateľov tej istej spoločnosti, so svedkyňou sa doposiaľ priatelí už iba matka navrhovateľky. Odporca k tejto svedkyni uviedol, že táto je naďalej priateľkou jeho bývalého spoločníka pána G. z pôvodnej firmy S. S..X..F.., namietal, že má naňho ťažké srdce, keďže z pôvodnej spoločnosti v podstate odišiel pre nezhody, čo ostatní spoločníci vyhodnotili negatívne, namietal, že so svedkyňou sú v podstate pohádaní. Matka navrhovateľky k svedkyni uviedla okrem iného, že i keď mala v pláne navrhnúť vypočuť aj iných svedkov, nie každý bol ochotný svedčiť na súde, s touto svedkyňou sa rozprávala dva dni pred ostatným pojednávaním vo veci, svedkyňa sa u nej informovala na to, ako dopadol súd vo veci a vyjadrila nesúhlas s tým, čo jej bolo matkou navrhovateľky interpretované ako prednes odporcu na pojednávaní a prejavila vôľu svedčiť na súde vo veci.

Svedkyňa pokiaľ ide o vzťah k účastníkom uviedla, že pozná odporcu i matku navrhovateľky, odporcu pozná ako spolupracovníka svojho partnera, obaja sú spolukonateľmi spoločnosti S. S..X..F.., matku navrhovateľky pozná po dobu piatich až šiestich rokov spätne, zoznámili sa cez odporcu, sú dlhoročnými priateľkami, vzájomne sa navštevujú, stretávajú, rozprávajú sa o svojich pomeroch. Tvrdila, že sa pozná aj s terajšou partnerkou odporcu asi päť rokov. S odporcom sa nekontaktujú spätne po dobu 1 a pol roka, predtým bývali v kontakte denne vo firme S. S..X..F.., kam ona chodievala a, že preto vedela o firemných aj ostatných pomeroch odporcu, od kedy zmenila svoje zamestnanie tieto poznatky už nemá, s odporcom sa kontaktovala aj v D., kde odporca býval a podľa jej tvrdení býva aj doposiaľ so svojou priateľkou, čo vie od matky navrhovateľky k čomu upresnila, že napriek tomu, že sa s odporcom nekontaktuje po dobu 1 a pol roka vie o tom, že on býva so svojou priateľkou v D., teraz odchádza o 15. 00 hod. k priateľke a ráno od priateľky z D. prichádza. Neskôr upresnila, že s odporcom sa nekontaktuje spätne po dobu jedného roka, od kedy zmenila zamestnanie a údaje o pobyte odporcu v D. má od svojej priateľky a má ich aj preto, že pracuje ako obchodná zástupkyňa a denne prechádza cez D. a denne sa u odporcu a jeho priateľky v minulosti zastavovala, takže aj na základe osobných svojich návštev má túto vedomosť, roky ju už síce nenavštevuje, ale vidí keď prechádza cez D. o 16.00 hod., že pred bytom priateľky odporcu je jeho auto, z čoho na základe predchádzajúcich skúseností vyvodzuje, že už o 15.00 hod. tam odporca musí byť, pretože kým pracoval vo firme S. S..X..F.. odchádzal z práce stále okolo 14,30 hod., stále a to aj v prípade, ak vo firme boli pracovné problémy a teda ona má za to, že tak je to aj v súčasnosti. Ďalej uviedla, že necelý týždeň pred ostatným pojednávaním vo veci, na ktorom bola vypočutá, sa stretla s matkou navrhovateľky, ktorá jej oznámila, čo odporca vypovedal na pojednávaní, toto ju popudilo a preto sa rozhodla, že príde vypovedať na súd, ona samotná zmenila zamestnanie v lete 2010, preto nechodieva už denne do firmy S. S..X..F.., preto o osobných pomeroch odporcu v súčasnosti nevie, vie ale, že vlastní byt na O. Q. K. D., v roku 2009 po dobu 2 mesiacov bezodplatne užíval garáž jej priateľa, vie že nakupoval svojej terajšej priateľke, do domácnosti posteľ, skrine, televízny prijímač, mala za to, že kompletne jej vymenil zariadenie v domácnosti okrem kuchyne, ešte v roku 2009, v ktorom roku bol s priateľkou aj 3x na zahraničnej dovolenke a v roku 2010 2x a to v Chorvátsku a Turecku. Taktiež tvrdila, že jej partnerovi odporca vytýkal, že prispieva na výživu svojho nemanželského dieťaťa sumou 137 eur, že odporca svojim deťom z manželstva okrem výživného prispieval aj ďalšími formami, napr. kúpil im notebook, iphony, ktoré boli kúpené v roku 2011, že po mesiaci jeho syn z manželstva stratil mobil a následne mu odporca kúpil ďalší a že obdobne došlo k výmene spomínaného notebooku po jeho zničení. Po našepkaní zo strany právnej zástupkyne matky a navrhovateľky, svedkyňa tvrdila, že zabudla na údajne najpodstatnejší údaj a to, že v roku 2009 kúpil odporca svojej terajšej priateľke auto za 100.000 Sk, ktoré peniaze si požičal od jej priateľa, bolo to

niekedy koncom roka 2009, presne si to už nepamätala a následne tieto peniaze odporca jej priateľovi vrátil. Upresnila svoju výpoveď, že pokiaľ spomínala garáž, išlo o garáž, ktorú vlastní odporca a ktorú po dobu dvoch mesiacov bezodplatne v roku 2009 užíval jej priateľ. K tvrdeniu o tom, že odporca kúpil priateľke auto za 100.000 Sk upresnila, že išlo o kúpu nového auta Seat Ibiza a uvedených 100.000 Sk si odporca požičal od jej priateľa na akontáciu, následne auto bolo kúpené formou leasingu a leasingové splátky, tvrdila, že splácal odporca a poslednú takúto splátku podľa nej splatil v októbri v roku 2010, tvrdila, že to vie od matky navrhovateľky a aj preto, lebo v tom čase ešte do firmy chodievala a vie to aj od pani Z. - priateľky odporcu, od ktorej viackrát počula o jej nespokojnosti s tým, že odporca investuje do svojich manželských detí veľa a tieto si to nevážia, nevedela presne uviesť koľko mal takto odporca investovať do svojich manželských detí. Podľa jej vedomostí odporca mal hradiť životné poistky sebe, manželke a deťom z manželstva ešte aj v roku 2010, nevedela ale uviesť sumy poistného, ani do ktorého mesiaca roku 2010 tieto poistné sumy mal odporca uhrádzať. Pokiaľ ide o príspevky odporcu na potreby navrhovateľky pred septembrom 2009, svedkyňa uviedla, že odporca na takéto potreby navrhovateľky pred septembrom 2009 prispieval, roky presne uviesť nevedela, tvrdila, že keď navrhovateľka niečo potrebovala, keď „im nevychádzalo" tak niečím prispel, podľa jej názoru to boli maličkosti, nie väčšie príspevky. Pokiaľ ide o väčšie príspevky napr. pri riešení bytovej otázky, kúpu auta a pod. tvrdila, že niekedy na začiatku vzťahu odporcu a matky navrhovateľky tento matke navrhovateľky prispel na úpravu kuchyne, pričom ale začiatok vzťahu odporcu a matky navrhovateľky časovo vymedziť nevedela, tvrdila, že v tom čase sa s matkou navrhovateľky ešte nepoznala a o tom, že odporca mal prispieť na úpravu kuchyne v domácnosti matky navrhovateľky vedela iba z tvrdení matky navrhovateľky, z tvrdení ktorých mala taktiež za to, že od septembra 2009 odporca na potreby navrhovateľky už prispieva iba sumou 33 eur a asi 2x sa malo stať, že keď stretol matku navrhovateľky, tak sa odvrátil a nepozdravil jej, pričom ale ona osobne prítomná nebola.

K výpovedí svedkyne odporca uviedol, že garáž, ktorú mal a má v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou, poskytoval bezodplatne partnerovi svedkyne po dobu nie dvoch mesiacov, ale po dobu 3 až 4 rokov. Absolútne namietal jej tvrdenie, že kúpil auto na leasing svojej priateľke, tvrdil, že jej žiadne auto nekupoval, auto nebolo vôbec kupované na leasing, bolo kupované v roku 2008 nie na leasing, ale formou splátok - 3 roky po sebe v ročných splátkach, na ktoré on priateľke neprispel, auto nebolo kúpené z jeho prostriedkov, z uvedeného dôvodu nemal prečo si ani požičať nijakých 100.000 Sk od priateľa svedkyne, taktiež ako klamlivé namietal tvrdenie svedkyne, že prerábal byt terajšej priateľky, potvrdil, že priateľka si byt prerábala, ale z vlastných zdrojov, pričom starý nábytok, ktorý z domácnosti odstraňovala, si vzala samotná svedkyňa a dodnes sa s jeho priateľkou nijako finančne nevyrovnala. Poprel tvrdenie svedkyne, že by deťom z manželstva vymenil notebook, alebo že by synovi z manželstva kúpil nový telefón po zničení pôvodného, trval na svojej skoršej výpovedi, v ktorej uviedol, že synovi dal iphon získaný v rámci výhodného nákupu telefónu na firmu, ktorý bol kúpený nie za bežnú nadobúdaciu cenu 500 eur, ale za výrazne zníženú akciovú cenu, poplatky súvisiace, s ktorým následne hradil buď on, alebo matka dieťaťa (to je bývalá manželka odporcu) a tento paušál nikdy nebol platený firmou. Ďalej k výpovedi svedkyne namietal, že od bývalej manželky sa odsťahoval v decembri 2007, od vtedy už jej životné poistky neplatil a podľa jeho vedomostí v roku 2010 už deti z rozvedeného manželstva životné poistky nemali.

Svedkyňa tvrdila, že v roku 2010 odporca kúpil aj 4 telefóny za rok, uvádzaný iphone bol ním zakúpený za 300 až 400 eur, čo vedela od priateľky odporcu, ktorá sa jej sústavne sťažovala na príspevky odporcu na jeho deti a trvala na svojej výpovedi, že odporca si od jej priateľa požičal 100.000 Sk, ktoré použil na kúpu motorového vozidla, čo vie preto, že videla kúpnu zmluvu a auto bolo kúpené na odporcu, pričom toto užívala priateľka odporcu od prvého dňa, k čomu došlo asi v roku 2008 a tvrdila, že potom keď sa splatil leasing, odporca prepísal auto na priateľku, čo vie z vyjadrenia priateľky odporcu, zmluvu ale nevidela a vie taktiež, že následne už auto malo ŠPZ Spišskej Novej Vsi, upresnila, že to, čo udávala vo svojej výpovedi v zásade vedela z prednesov priateľky otca pani Z., s ktorou sa intenzívne stretávala a kontaktovala a to aj z prípadných reakcií odporcu na telefonáty jeho priateľky v čase, keď ešte chodievala do firmy. Tvrdila, že nábytok do domácnosti priateľky jednoznačne kupoval odporca, čo vedela preto, že jej priateľ zabezpečoval auto na dopravu tohto nábytku do domácnosti priateľky otca, ktorá si nábytok sama vyberala, prítomná pri tom, keď odporca tento nábytok mal vyplatiť nebola, ale bola osobne pri priateľke odporcu, keď táto telefonovala s odporcom, chcela kúpiť napr. koženú posteľ, s čím odporca nesúhlasil a mal uviesť, že ak to platí on, posteľ bude podľa jeho výberu, na otázku súdu, či počula pri tomto telefonáte hlas odporcu, napr. formou, že bol zapnutý hlasný odposluch alebo ináč, svedkyňa

uviedla, že hlas odporcu nepočula a uvedené tvrdila na základe toho, že po skončení hovoru jej to mala povedať p. Z. (to je priateľka odporcu). Ďalej tvrdila, že odporca si v roku 2008 alebo 2009, čo už presne uviesť nevedela, mal kúpiť štvorkolku za 150.000 Sk a túto by mal mať doposiaľ v garáži u svojho otca, keďže vie od matky navrhovateľky, že táto odporcu vídava na tejto štvorkolke jazdiť.

K uvedenému odporca upresnil, že štvorkolku kupoval v roku 2006 alebo 2007, určite nie v čase, ktorý udávala svedkyňa, poprel, že by ho niekto mohol na nej vidieť jazdiť, keďže on na nej nejazdí nikdy a na tejto jazdieva iba jeho syn, namietal, že auto jeho priateľky nikdy nebolo písané na neho.

Svedkyňa svedočné nežiadala priznať.

Účastníci sa na výške výživného vzájomne dohodnúť nevedeli, odporca ponechával rozhodnutie o zvýšení výživného na rozhodnutie súdu uznávajúc nárast odôvodnených potrieb navrhovateľky.

Právna zástupkyňa matky a navrhovateľky poukazovala na súdom stanovené výživné na deti odporcu z rozvedeného manželstva, ktoré sú „nepomerne menšie" ako navrhovateľka a žiadala vziať do úvahy, že odporca aj v čase celosvetovej krízy založil vlastnú spoločnosť, na ktorú previedol majetok i zamestnancov z pôvodnej firmy, žije s priateľkou, ktorá nedisponuje veľkým príjmom a preto mala za to, že domácnosť partnerky financuje odporca, vzhľadom na uvedené mala za to, že vychádzajúc z práva navrhovateľky podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča, že sú pomery také, aby návrhu navrhovateľky bolo v celom rozsahu vyhovené.

Z opisu mzdových listov odporcu za rok 2012 súd zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem je 618 eur.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke zvýšil z pôvodných 1.000 Sk, t.j. v prepočte 33,19 eur, na sumu 155 eur mesačne, pričom pri stanovení tejto výšky výživného, súd vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, stravovaním a ošatením, ako aj potreby súvisiace s jej vzdelávaním a kultúrnym a športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, kde na strane matky navrhovateľky súd prihliadol na pomernú časť jej plnenia si vyživovacej povinnosti, formou osobnej starostlivosti o navrhovateľku, zároveň súd prihliadol na to, že medzičasom od ostatnej úpravy výživného došlo k niekoľkým zmenám pomerov na jej strane odôvodňujúc im samým o sebe rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a takýmito zmenami pomerov bol nástup navrhovateľky do 1. ročníka základnej školy, následne jej prechod na 2. stupeň základnej školy a neskôr na strednú školu, ktorú navštevuje od 1.9.2009 doposiaľ, toho času je študentkou 3. ročníka,

pričom za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcich rozhodnutie súdu o zvýšení výživného podľa ustálenej súdnej praxe sa považuje aj uplynutie doby 3 rokov od predchádzajúcej úpravy výživného, ku ktorej zmene v danom prípade došlo 5x, pri stanovení samotnej výšky výživného, súd zohľadnil i nárast životných nákladov v spoločnosti. Súd vychádzal taktiež zo zistených zárobkových, majetkových a osobných pomerov rodičov navrhovateľky, kde na strane matky navrhovateľky prihliadol na to, že okrem navrhovateľky ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, na nárast jej priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s príjmom, ktorý dosahovala v čase ostatnej úpravy výživného, ktorým bol matke navrhovateľky vyplácaný rodičovský príspevok, takže v roku 2009 v porovnaní s týmto došlo na jej strane k výraznému nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu o 870 eur, následne v roku 2010 tento jej príjem klesol o 80 eur mesačne, v roku 2011 o ďalších 18 eur mesačne a za prvé mesiace tohto roka vzrástol o zhruba 20 eur mesačne v čistom a zároveň súd prihliadol na ďalší príjem matky navrhovateľky v roku 2012, ktorý predstavuje suma 1.300 eur, ktorá jej bola vyplatená v súlade s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR dňa 28.3.2012, zároveň súd prihliadol i na zmenu majetkových pomerov matky, ktorá medzičasom sa stala vlastníčkou bytu, v ktorom býva spolu s navrhovateľkou tak, ako je to konštatované vyššie a majiteľkou motorového vozidla značky Suzuki SX4. Pokiaľ ide o tvrdené a preukázané výdavky na strane matky navrhovateľky a navrhovateľky, súd poukazuje na to, že na platby pôžičky súvisiacej s kúpou predmetného motorového vozidla po 200 eur mesačne súd prihliadnuť nemohol, keďže takéto výdavky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou povinného rodiča a v súvislosti s uvedeným súd zároveň poukazuje na to, že ak matka navrhovateľky tvrdila, že táto sa nemôže zúčastňovať na, pre jej zdravie veľmi potrebných, liečebných pobytoch, keďže poplatky na tieto sa pohybujú okolo 1.050 Sk na pobyt, matka si uvedenú skutočnosť jednoznačne mala vopred zvážiť a finančné prostriedky, ktoré vynakladá na splátku motorového vozidla, mala prednostne využiť na úhradu takýchto liečebných pobytov pre navrhovateľku. Pokiaľ ide o pomery na strane odporcu, u tohto v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného nastali taktiež podstatné kvalifikované zmeny pomerov, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči deťom z manželstva dcére S., E.. X.X.XXXX a synovi B., E.. XX.X.XXXX, zmenili sa aj jeho majetkové pomery na rozdiel od času ostatnej úpravy výživného, získal do bezpodielového spoluvlastníctva s už bývalou manželkou rodinný dom a trojizbový byt, v ktorom doposiaľ býva, ako i garáž, BSM-ko ktorým doposiaľ vysporiadané medzi nimi nie je a stal sa taktiež spoluvlastníkom podielov po Ľ v troch nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese J., ako je to uvedené vyššie. Pokiaľ ide o výdavky na strane odporcu aj on spláca pôžičku, ktorú splácal a spláca v splátkach po 5.000 Sk, t.j. po 166 eur, ku ktorým splátkam taktiež, obdobne ako na strane matky navrhovateľky, súd prihliadať nemôže, pretože takéto výdavky nemajú prednosť pred výživným a takéto finančné prostriedky ako otec, tak i matka navrhovateľky, mali a majú prednostne použiť na hradenie výživného. Taktiež na strane odporcu od ostatnej úpravy výživného sa podstatne zmenila výška jeho priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý bol vyčíslený v znaleckom posudku vypracovanom vo veci, z ktorého záverov jednoznačne vyplýva, že priemerný mesačný čistý príjem odporcu, v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného, kedy súd vychádzal z jeho príjmu 9.000 Sk, to je v prepočte 298,74 eur, sa zvýšil v roku 2009 v priemere o 202 eur mesačne, v roku 2010 o ďalších 20 eur mesačne, v roku 2011 o 34 eur mesačne a od 1.1.2012 doposiaľ v priemere o ďalších 43 eur mesačne. K opakovaným námietkam navrhovateľky a jej matky súd konštatuje, že v roku 2008, ktorý je mimo sporného obdobia, bol priemerný mesačný čistý príjem odporcu bez podielu na zisku spoločnosti 477,22 eur, čo je o 24 eur mesačne menej ako v roku 2009.

Uvedený zistený skutkový stav súd považoval za postačujúci pre rozhodnutie súdu o návrhu a z uvedeného dôvodu zamietol návrh matky navrhovateľky a navrhovateľky na doplnenie znaleckého dokazovania, keďže ako znaleckým posudkom samotným, tak i vypočutím znalkyne, boli jednoznačne preukázané rozhodujúce zárobkové a príjmové pomery na strane odporcu, znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku zistila príjmy, ktoré navrhovateľ dosahoval a dosahuje v spornom období a to aj v súvislosti so skončením jeho pracovného pomeru k pôvodnej spoločnosti S. S..X..F.. a vzniku nového pracovného pomeru v spoločnosti S. S. S..X..F.., pričom pokiaľ ide o námietky navrhovateľky a jej matky, že od roku 2009 došlo takmer k 50% poklesu čistého mesačného príjmu odporcu v porovnaní s rokom 2008, k tomuto súd poznamenáva, že uvedené bolo ozrejmené ako samotným odporcom, tak i znalkyňou, ktorí jednoznačne preukázali, že príjem odporcu v roku 2008 bol ovplyvnený tým, že mu boli vyplatené podiely na zisku s firmy S. S..X..F.., ktorá v roku 2007 v podstate naposledy vykázala výrazný zisk a bez čoho jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 477,22 eur. Následne v rokoch 2008 až 2009 táto firma vykázala výrazné straty, k čomu znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla,

že ak by z nákladov spoločnosti pri prípadnom ďalšom dokazovaní aj vylúčila niektoré náklady ako nie nevyhnutné, v podstate na výsledkoch hospodárskej činnosti v uvedených rokoch by sa nič výrazne nezmenilo, keďže firma v uvedených rokoch vykazovala vysokú stratu a teda by mohlo dôjsť maximálne k čiastočnému poníženiu tejto straty. Vzhľadom na uvedené prípadné doplnenie dokazovania vo vzťahu k hospodárskym výsledkom spoločnosti sa javí súdu ako bezpredmetné.

K námietkam matky navrhovateľky a navrhovateľky cestou ich právnej zástupkyne, ktorá poukazovala na prípadné neoprávnené fakturácie na, ako tvrdila, „prelievanie peňazí", bezdôvodné navyšovanie výdavkov firiem formou vykazovaného cestovného, zneužívanie služobných vozidiel firmy pre súkromné účely a pod., súd poznamenáva, že takéto tvrdenia navrhovateľka a jej matka súdu nijako nepreukázali, z ich výpovedí vyplýva, že ide vlastne iba o výsledky ich úvah, uvedené nevyplynulo ani z rozsiahleho dokazovania vo veci. Pre súd je podstatné, že daňové priznania podávané týmito firmami, nenamietal doposiaľ daňový úrad, v ktorého kompetencii je preskúmavanie podávaných daňových priznaní. Ak matka navrhovateľky, prípadne navrhovateľka majú reálne podklady k svojim tvrdeniam, môžu sa s týmito obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, ktoré následne by mohli takéto ich tvrdenia preveriť, ale dokazovanie v takto naznačenom smere prekračuje rámec konania vo veci výživného a zo záverov znaleckého posudku, ani z výpovede znalkyne žiadne zistenia smerujúce k takýmto podozreniam nevyplývajú. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľky a jej matky na doplnenie znaleckého dokazovania zamietol, keďže po doplnení záverov znaleckého posudku znalkyňou jej výpoveďou, dospel k záveru, že doteraz vykonané dôkazy vrátane znaleckého dokazovania sú úplne postačujúce pre zhodnotenie vyživovacej schopnosti odporcu voči navrhovateľke, navrhované doplňujúce znalecké dokazovanie aj podľa znalkyne by bolo hĺbkovou daňovou kontrolou v spoločnosti a to, by bolo výrazne nad rámec dokazovania vo veci výživného, takáto kontrola spadá do kompetencie daňového úradu a v neposlednom rade by šlo o výrazný zásah do záležitostí druhých osôb, ktoré s predmetom konania nemajú nič spoločného, ktorými sú ďalší spoločníci a konatelia firmy S. S..X..F...

Pokiaľ ide o výpoveď vo veci vypočutej svedkyne, na túto súd neprihliadal, keďže ako vyplynulo zo samotnej výpovede svedkyne, táto skutočné pomery na strane odporcu minimálne spätne po dobu jedného roka vôbec nepozná, s týmto sa už nekontaktuje, je dlhoročnou priateľkou matky navrhovateľky, v prevažnej miere, interpretovala to, čo počula od matky navrhovateľky, prípadne od ďalších osôb, ale samotná nebola nikdy prítomná pri jednotlivých skutočnostiach, ktoré svojou svedeckou výpoveďou chcela dosvedčiť, mnohé svoje tvrdenia vyvodzovala len na základe skúseností, ktoré nadobudla ešte pred rokom 2010, prípadne začiatkom uvedeného roka, navyše vzhľadom na jej pomer k matke navrhovateľky, ako i na jej pomer k spoločníkovi a konateľovi firmy S. S..X..F.., z ktorej spoločnosti odporca medzičasom reálne odišiel, jej svedeckú výpoveď nie je možné vyhodnotiť ako hodnovernú a nezaujatú, tým skôr, že táto sa zakladá v prevažnej miere iba na sprostredkovaných informáciách a hypotetických záveroch.

K námietke právnej zástupkyne navrhovateľky a jej matky o neúmernosti výšky výživného odporcu na dcéru S. a navrhovateľku z dôvodu, že „S. je výrazne mladšia" ako navrhovateľka, súd poukazuje na to, že dcéra odporcu S. je narodená K. A. X. XXXX a navrhovateľka je narodená K. E. XXXX, takže medzi týmito je vekový rozdiel necelých troch rokov a obe sú študentkami stredných škôl, takže aj z tohto pohľadu stanovené výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke súd považuje za primerané. Rovnako je primerané potrebám navrhovateľky a pomerom na strane odporcu, ktorý ním mohol a môže prispievať na výživu navrhovateľke bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľky aj jej matky v prevyšujúcej časti, to je v časti prevyšujúcej stanovené výživné 155 eur mesačne, do nimi navrhovanej výšky výživného 330 eur mesačne zamietol.

Dlžné výživné zo strany odporcu voči navrhovateľke za obdobie od 1.9.2009 do 30.6.2012 vo výške 4.147,54 eur (to je rozdiel medzi stanoveným výživným 155 eur mesačne a pôvodne určeným výživným 1.000 Sk, čo je 33,19 eur, mesačne, čo je rozdiel 127,81 eur mesačne za 34 mesiacov sporného obdobia), zaviazal odporcu zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Keďže právna zástupkyňa navrhovateľky a matky navrhovateľky žiadala priznať náhradu trov konania od nadobudnutia plnoletosti navrhovateľky, súd rozhodol podľa ustálenej súdnej praxe, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to v súlade s ust. , lebo v danom prípade ide o konanie, ktoré začalo v čase maloletosti navrhovateľky a teda je to konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením, keďže doposiaľ sa nestalo právoplatným ostatné rozhodnutie súdu o priznaní odmeny znalkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).