Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6Sa/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX N., N. U.: S.. S. S., O. I. I. J. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 -10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2022, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2022 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2022 a vec sa v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2022, postupom podľa o sociálnom poistení v znení o sociálnom poistení (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18.05.2022. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že ku dňu 15.05.2022 žalobca získal 3.377 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 9 rokov a 92 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia) pričom konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a tak žiadosť žalobcu zamietol.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu v predmetnej veci, podľa ktorej pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky a nie len doby poistenia vo všeobecnom systéme a až po zohľadnení všetkých dôb poistenia je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky, čo sa v jeho prípade nestalo.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2022 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zamietol a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 15.05.2022 získal 3.377 dní obdobia dôchodkového poistenia - 9 rokov a 92 dní a konštatoval, že žalobca tak nesplnil podmienku

potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Z odôvodnenia tiež vyplýva, že žalobcovi bol priznaný ja výsluhový dôchodok od 01.04.2004 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru, výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.04.1979 do 31.08.1979, doba trvania služobného pomeru príslušníka v Policajnom zbore od 01.091979 do 31.12.1996 a doba trvania služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe od 01.06.2000 do 31.03.2004. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že ak žalobca získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Žalovaný záverom odôvodnenia konštatoval, že z dôvodu, že bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého bola zhodnotená celá doba služobného pomeru, sa táto doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, čo bolo dôvodom, že nebola pre nárok na starobný dôchodok zohľadnená (zhodnotená).

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na nové konanie z dôvodu ich nezákonnosti a priznania náhrady trov konania.

5. V podanej žalobe žalobca namietal, že žalovaný vychádzal z nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho názoru. Namietal, že žalovaný mal použiť článok 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a do doby dôchodkového poistenia mal započítať aj roky služby a následne mal vykonať teoretické krátenie. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 40/2007, č. k. zo dňa 30.05.2006, R83/2013, č. k. z 15.08.2011, R55/2011, č. k. , zo dňa 26.04.2017, č. k. zo dňa 28.02.2018, zo dňa 28.02.2018 a zo dňa 28.02.2018. Žalobca uviedol, že má nárok na výpočet starobného dôchodku v súlade s medzinárodným Dohovorom č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“) - čl. 33 ods. 2, teda výpočtom teoretického starobného dôchodku z celej doby poistenia a jeho následné krátenie. V úvode žaloby uviedol, že napáda rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a v petite žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie a priznať náhradu trov konania. Žalobca súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Konštatoval, že nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, zhodnotená doba pre nárok na výsluhový dôchodok sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a z tohto dôvodu mu nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Žalovaný nežiadal súd o nariadenie pojednávania a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný opätovne nebol schopný zdôvodniť, prečo neaplikoval čl. 33 Dohovoru napriek tomu, že bol ratifikovaný právnym predchodcom SR a je pre ňu záväzný ako medzinárodná zmluva. Poukázal na to, že žalovaný dlhodobo ignoruje ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. Žalobca záverom uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo nepoužil postup teoretického krátenia a poukázal na skutočnosť, že absencia zdôvodnenia má za následok arbitrárnosť rozhodnutia.

8. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

III. Priebeh správneho súdneho konania

9. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania

predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to predpokladá ) (ďalej len „“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle ) , postupom podľa ) , keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.10.2023 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia v spojení s , pretože rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

IV.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

10. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

15. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

16. Po oboznámení sa s obsahom predloženého dávkového spisu, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle , zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle prvá veta .

17. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 15.05.2022 z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.

18. Z obsahu predloženého dávkového spisu bolo preukázateľne zistené, že dôchodkový vek žalobca podľa dovŕšil dňa 15.05.2022. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že do obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa započítala 9 rokov a 92 dní.

19. Z potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 16.07.2014 vyplýva, že od 01.04.2004 žalobcovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok, pričom pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bolo žalobcovi zhodnotené obdobie služby v počte 21 rokov a 219 dní a to konkrétne :

- 152 dní - od 02.04.1979 do 31.08.1979 - za trvanie výkonu náhradnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií,

- 17 rokov a 127 dní - od 01.09.1979 do 31.12.1996 - za trvanie služobného pomeru na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v I. kategórii funkcií a

- 3 roky a 305 dní - od 01.06.2000 do 31.03.2004 za trvanie služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe, celkom 21 rokov a 219 dní, pričom služobný pomer vykonávaný po 31.12.1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie. Ako celková doba výkonu služby bola zohľadnená doba 21 ukončených rokov, pričom 21 rokov a 219 dní neboli Sociálnou poisťovňou pre nárok na starobný dôchodok vôbec zhodnotené.

20. S účinnosťou od 01.07.2002 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa priznaný výsluhový príspevok rozhodnutím Úradu vlády SR považuje za výsluhový dôchodok.

21. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky v zmysle § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a to získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nezapočítala dobu služobného pomeru žalobcu, ktorá mu bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok.

22. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 01. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

23. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

24. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

27. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

28. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

29. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

30. Podľa žalovaného, ak žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno.

31. Správny súd sa s vyššie uvedeným záverom žalovaného nestotožnil z nasledovných dôvodov. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

32. Obdobie služobného pomeru bolo žalobcovi zhodnotené v osobitnom systéme pre výšku výsluhového dôchodku, čo vyplýva zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, a potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 16.07.2014.

33. Porovnajúc rozsah poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia s rozsahom dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia možno konštatovať, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

34. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. augusta 2012 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu.

35. Z vyššie citovanej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. Nie je

spornou skutočnosťou, že žalobcovi dňom 01.04.2004 vznikol nárok na výsluhový dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom žalobca získal v I. kategórii funkcií 17 rokov a 280 dní a v III. pracovnej kategórii 3 roky a 305 dní. Výška výsluhového dôchodku bola určená s prihliadnutím len na dobu služby (§ 39 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z ustanovení § 60 ods. 2/ v spojení s § 255 ods. 5/ Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona o sociálnom poistení nemala hodnotiť. Z ustanovenia § 39 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov však vyplýva, že pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ osobitným zákonom, ktorým je Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je konformný s článkom 39 ods. 1/ . Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudok sp. zn. zo dňa 04.07.2017, sp. zn. z 28.06.2016, ale aj sp. zn. zo dňa 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo jeho rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

36. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti a vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, vychádzalo napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňové, ktoré je postihnuté vadou nezákonnosti z rovnakých dôvodov, a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

37. Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

38. Záver Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého nehodnotila žalobcovi všetky doby zamestnania, nie je ničím podložený. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom.

39. Žalovaný, rovnako ako Sociálna poisťovňa, ústredie, založili svoje rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení otázky zistenia rozhodnej doby dôchodkového poistenia žalobcu, zakladajúcej nárok na starobný dôchodok, resp. otázky danosti nároku samotného. Sociálna poisťovňa v ďalšom konaní v intenciách záverov tohto rozsudku opätovne posúdi žiadosť žalobcu a rozhodne podľa platnej právnej úpravy a so zohľadnením aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ).

40. Súd navyše konštatuje, že súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Vzhľadom na príkladom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v bode 34 tohto rozsudku je zrejmé, že ide o opakovane vyjadrený právny názor najvyššej súdnej autority a teda o ustálenú rozhodovaciu prax.

41. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

42. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu a tak mu súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

44. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa / odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).