Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_58Ek-922-2023.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Subarea
58Ek/922/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného FELBERMAYR SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Galvaniho 24, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 801 328, práv. zast.: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava-Petržalka, IČO:36 663 051, proti povinnému: BORAK BUILDING - SK, s. r. o., so sídlom Svederník 167, 013 32 Dlhé Pole, IČO: 44 456 336, o vymoženie 505,80 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marián Janec, so sídlom Exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, na, IČO: 42 214 939, pod sp. zn. 351EX 220/23, o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty, takto
rozhodol:
Súd návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty Daňovému úradu Žilina - pobočka Čadca, Matičné námestie 1284, 022 01 Čadca z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.03.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky oprávneného vo výške 505,80 Eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 7Up/197/20237 zo dňa 06.02.2023. Zároveň sa oprávnený domáhal náhrady trov exekúcie.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.04.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Janeca vydaním poverenia pod sp. zn. 58Ek/922/2023 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB: 2023: 6123283540.1, ktorý ju vedie pod sp. zn. 351EX 220/23.
3. Súdny exekútor dňa 18.08.2023 doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako „Návrh na udelenie poriadkovej pokuty“ zo dňa 18.08.2023, v ktorom uviedol, že sa Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti obrátil na Finančné riaditeľstvo, Daňový úrad Žilina (ďalej ako „Daňový úrad“) na poskytnutie súčinnosti (na oznámenie identifikačných údajov bankového účtu povinného, z ktorého vykonáva platby a ktorý uviedol v komunikácií s finančnou správou, na oznámenie účtov používaných na podnikanie platiteľa podľa § 6 a § 85kk zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a kópiu kontrolného výkazu dani z pridanej hodnoty podľa §78a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty za roky 2021 a 2022, v prípade ak mu nezašlú celé kontrolné výkazy v akomkoľvek i strojovo čitateľnom formáte XML., žiada o doručenie údajov o odberateľoch a dodávateľoch povinného). Na žiadosť exekútora mu bola doručená odpoveď Daňového úradu, v ktorej mu podľa vyjadrenia súdneho exekútora bolo v rozpore so zákonom odmietnuté poskytnutie informácií o povinnom v požadovanom rozsahu. Správca dane odmieta poskytnúť údaje z kontrolného výkazu, s odvolaním sa na daňové tajomstvo. Súdny exekútor sa preukázal poverením na vykonanie exekúcie, samotné poverenie je dostačujúcim preukázaním oprávnenia požadovať uvedené informácie. Daňový úrad oznámil, že nie je povinný tieto informácie poskytnúť, nakoľko nie je originálnym vlastníkom požadovanej informácie a nevedie evidenciu účtov pre potreby iných osôb, ale len na účely správy daní. V odpovedi ďalej uviedol, že čísla účtov povinného, stavy účtov povinného a ich zmeny oznámia banky exekútorovi na žiadosť. Ďalej uviedol, že exekútor so
všetkými údajmi získanými v exekučnom konaní nakladá iba pre potreby vymoženia pohľadávky, všetky údaje získane v exekučnom konaní od tretích osôb sú neverejné. Výkon rozhodnutia prostredníctvom exekútora a výkon rozhodnutia Daňovým úradom je postavený z procesného hľadiska na rovnakú pozíciu, avšak Daňové úrady svojím bezdôvodným neoznamovaním požadovaných údajov, neúmerne vytvárajú prednosť daňových pohľadávok pred ostatnými judikovanými pohľadávkami. Vzhľadom na to, že uvedené informácie sú nevyhnutné pre ďalší priebeh exekučného konania, súdny exekútor žiada súd, aby udelil Daňovému úradu Žilina poriadkovú pokutu vo výške 500,- Eur.
4. Súdny exekútor so svojim návrhom na uloženie poriadkovej pokuty súdu predložil tieto prílohy: Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 24.04.2023, 27.06.2023 a 29.06.2023, Urgencia- poskytnutie súčinnosti zo dňa 03.05.2023 a 17.05.2023, Doplnenie- poskytnutie súčinnosti zo dňa 06.07.2023 a 24.07.2023, všetko sú to dokumenty vydané súdnym exekútorom. Ďalej exekútor pripojil dokumenty Daňového úradu, a to oznámenie zo dňa 03.05.2023, 17.05.2023, 29.05.2023 (2 x ), 04.07.2023, 19.07.2023, 24.07.2023, 10.08.2023, 17.08.2023, Výzvu na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 03.05.2023, 06.07.2023 a 24.07.2023 a Odpoveď Colného úradu Žilina na žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 04.05.2023.
5. Podľa § 42 ods. 1 Exekučného poriadku počas exekúcie sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.
6. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.
7. Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku štátne orgány, iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, vodičských preukazov a centrálny depozitár cenných papierov.
8. Podľa § 42 ods. 5 Exekučného poriadku tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú alebo urobia iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.
9. Podľa § 42 ods. 12 Exekučného poriadku súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť exekútorovi bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Ak má tretia osoba na to vytvorené technické podmienky, poskytuje súčinnosť zdieľaným, nepretržitým a priamym prístupom na základe dohody podľa odseku 13. Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.
10. Podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej pokute pri neposkytnutí súčinnosti povinným použijú rovnako.
11. Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
12. Podľa § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti. Poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon
umožňuje použiť súdu na riadny a nerušený chod konania. Pri ukladaní poriadkovej pokuty je súd v rámci voľnej úvahy povinný diferencovať stupeň a závažnosť previnenia osoby, ktorej sa poriadková pokuta ukladá, a to so zreteľom na požadovaný účel vo forme efektívnosti a hospodárnosti konania.
13. Účelom poriadkovej pokuty je zabezpečenie splnenia povinnosti uloženej súdom, resp. súdnym exekútorom pri výkone exekúcie. Výška pokuty má byť primeraná k tomu, aby pôsobila preventívne a viedla k splneniu procesnej povinnosti. Súd pri stanovení výšky poriadkovej pokuty zohľadňuje jednak závažnosť porušenia povinnosti, ktorú súdny exekútor vo výzve povinnému uložil, ako aj skutočnosť, komu sa poriadková pokuta ukladá.
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že: a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.
16. Poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon umožňuje použiť súdu na riadny a nerušený chod konania. Pri ukladaní poriadkovej pokuty je súd v rámci voľnej úvahy povinný diferencovať stupeň a závažnosť previnenia osoby, ktorej sa poriadková pokuta ukladá, a to so zreteľom na požadovaný účel vo forme efektívnosti a hospodárnosti konania.
17. Exekučný súd k návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty uvádza, že vyššie citovaná právna úprava na jednej strane ukladá povinnosť štátnym orgánom poskytnúť súdnemu exekútorovi na základe jeho výzvy ním požadovanú súčinnosť (§ 42 ods. 2, ods. 4 Exekučného poriadku) za predpokladu, že je to na ukončenie exekúcie potrebné a zároveň je to primerané vymáhanému nároku, avšak na strane druhej, poskytnutím súčinnosti nemôže byť porušená povinnosť zachovávať mlčanlivosť uložená podľa osobitných predpisov (§ 42 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku). Na to, aby súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie postupoval tak, že podá návrh na uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu z dôvodu neposkytnutia ním požadovanej súčinnosti, je potrebné splnenie podmienky, že takýto procesný postup je nevyhnutný pre dosiahnutie ukončenia exekúcie, podmienka primeranosti a skutočnosť, že dotknutý štátny orgán vedie evidenciu majetku povinného a v poskytnutí súčinnosti mu nebráni žiadna zákonná prekážka. Inak povedané, súdny exekútor požiada súd o uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu, ktorý vedie evidenciu majetku povinného v prípade, ak z dôvodu jeho pasivity v konaní, súdny exekútor nemôže pokračovať vo výkone exekúcie v čoho dôsledku dochádza k narušeniu riadneho priebehu exekučného konania. V tejto súvislosti je potrebné ďalej poznamenať, že ak štátny orgán súčinnosť súdnemu exekútorovi neposkytne a o prípadných následkoch nesplnenia si tejto povinnosti bol exekútorom poučený, exekučný súd mu poriadkovú pokutu môže uložiť. Z uvedeného teda vyplýva, že uloženie poriadkovej pokuty je fakultatívne, a teda súd pristúpi k jej uloženiu po tom, čo zistí, že požadovaná súčinnosť poskytnutá nebola, pričom tomu nebránili žiadne objektívne dôvody. Exekučný súd ďalej prihliada aj na výšku vymáhaného nároku, požadovanú súčinnosť a jej vplyv na ukončenie, resp. neukončenie exekúcie.
18. K návrhu súdneho exekútora exekučný súd ďalej uvádza, že v súvislosti s rozhodovaním o uložení poriadkovej pokuty sa riadi vlastnou úvahou nielen v tom smere, v akej výške ju uloží, keď v zmysle ust. § 102 ods. 2 a 3 CSP možno uložiť pokutu v maximálnej výške 500,- eur a pri opakovanom porušení povinnosti maximálne do 2.000,- eur, ale aj v tom smere, či poriadkovú pokutu vzhľadom na jej účel uloží. V posudzovanej veci sa súdny exekútor domáha sprístupnenia kontrolných výkazov DPH povinného. Exekučný súd je však toho názoru, že kontrolný výkaz DPH v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov spadá pod daňové tajomstvo, keďže ide o informáciu, ktorá bola získaná správcom dane pri správe daní. Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď poukazuje na skutočnosť, že
kontrolný výkaz DPH sa oblastí uvedených v § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z. netýka, exekučný súd uvedené tvrdenie v súvislosti s návrhom na uloženie poriadkovej pokuty považuje za irelevantné, a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona č. 216/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa uvedený zákon nevzťahuje na ochranu tajomstva upraveného v osobitných predpisoch (napr. § 17 Obchodného zákonníka, § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23, 23a a 23b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov). Exekučný súd zároveň v predmetnom prípade nemôže konštatovať ani pasivitu zo strany Daňového úradu Žilina, čo vyplýva zo samotných dokumentov predložených súdnym exekútorom. Daňový úrad reagoval na žiadosti exekútora, odpovedal na ne, vyzval súdneho exekútora na odstránenie nedostatkov jeho podania, postúpil žiadosť exekútora príslušnému colnému úradu na vybavenie, a pod... Tiež je potrebné poukázať aj na ust. § 64 a § 65 Exekučného poriadku, podľa ktorých zisťovanie majetkových pomerov povinného má smerovať predovšetkým k danej vymáhanej pohľadávke a musí zodpovedať princípu primeranosti. To znamená, že súdny exekútor má oprávnenie požadovať poskytnutie súčinnosti len v rozsahu primeranom vymáhanému nároku po tom, čo vyčerpal všetky jemu dostupné možnosti, prostredníctvom ktorých má možnosť zistiť pre neho relevantné informácie v súvislosti so zisťovaním majetkových pomerov povinného. Súčinnosť zo strany subjektov vymedzených v ust. § 42 Exekučného poriadku je popri šetrení lustráciami z verejne dostupných zdrojov, súčinnosti povinného či vyhlásenia povinného o majetku v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku, a napokon osobného zisťovania majetkových pomerov povinného, len jedným zo spôsobov získavania informácií nevyhnutných k ukončeniu exekúcie. Nakoľko v posudzovanej veci súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal, ako postupoval v prípade zisťovania majetku povinného a či vyčerpal všetky vyššie uvedené možnosti, súd aj vzhľadom na doposiaľ uvedené jeho návrhu nevyhovel a tento ako nedôvodný a predčasný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.