Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/2/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1./ S. K., miesto podnikania J. 142, 900 01 Modra, IČO: 32 821 361, 2./ I. Y., miesto podnikania Národná 142, 900 01 Modra, IČO:32 821 344, oboch právne zastúpených JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanej: Mgr. S. W., bytom K. XXXX/XX, XXX XX N. G., štátna občianka SR, právne zastúpenej: JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o zaplatenie 4.966,91 eur (149.633,- Sk) s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -210 zo dňa 21.11.2011, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch uznesenia uviedol, že v priebehu konania vzali žalobcovia podanú žalobu späť. Uviedli, že žaloba bola podaná čo do základu i výšky dôvodne. Pre správanie žalovanej, a to jej neprítomnosť na pojednávaniach, absencii odpovedí na výzvy na mimosúdne usporiadanie vecí, vytváranie prieťahov v konaní sa rozhodli žalobu vziať späť. Podľa ich zistení účtovníctvo žalovanej spoločnosti v rozhodnom období nie je k dispozícii, pravdepodobne bolo zničené, z čoho možno dôvodiť, že sú odstraňované dôkazy, z ktorých je možné zodpovednosť žalovanej preukázať. Prvostupňový súd vzhľadom na charakter sporu, prihliadnuc na späťvzatie návrhu samotnými žalobcami podľa , konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol s odkazom na ust. a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Poukázal na to, že žaloba bola podaná dôvodne, ale pre procesné správanie žalovanej bola vzatá späť.

Proti uzneseniu, len proti výroku o náhrade trov konania, podala odvolanie žalovaná. V dôvodoch uviedla, že ak súd chcel konanie zastaviť, mal ju vyzvať na vyčíslenie trov konania. Ďalej uvádza, že je nepochybné, že zastavenie konania zavinili žalobcovia, keď pred meritórnym rozhodnutím vo veci vzali svoj návrh späť. Skutočnosť uvádzaná žalobcami o absenciách žalovanej na pojednávaniach resp. jej odpovedí na výzvy na mimosúdne usporiadanie veci nie je pravdivá a ak by aj bola, nezakladá žiaden dôvod spôsobujúci, že žalobca nezavinil zastavenie konania. Nechať sa zastúpiť na pojednávaniach právnym zástupcom je výlučným právom žalovanej. Taktiež aj tvrdenie žalobcov, že účtovníctvo z rozhodného obdobia nie je k dispozícii a pravdepodobne bolo zničené, je klamstvom. Tieto materiály sú k dispozícii, avšak žalobcovia ich nikdy nežiadali predložiť ako dôkaz. Avšak ak by k tomu aj došlo, nemá to žiaden vplyv na skutočnosť, že žalobcovia zavinili zastavenie konania. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v časti, v ktorej prvostupňový súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 858,09 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že žiadajú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Poukazujú na to, že prvostupňový súd konanie zastavil ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej, ich návrh bol podaný dôvodne, avšak pre správanie odporkyne svoj návrh zobrali späť. Tvrdenie odporkyne, že existuje účtovníctvo spoločnosti a že neodstraňovala žiadne dôkazy, je vyvrátené skutočnosťou, že svoj obchodný podiel previedla na inú osobu (tzv. bieleho koňa), s úmyslom zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti. Majú za to, že by bolo v rozpore s právom, aby boli odporkyni priznané trovy za situácie, ktorá je popísaná v podaní, ktorým odôvodnili späťvzatie návrhu, ku ktorému pripojili i listinné dôkazy a ktoré tieto dôvody potvrdzujú. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. , ktorý pripojili ako dôkaz k žalobe. Z uvedených skutočností je zjavné, že odporkyňa sa vyhýbala platobnej povinnosti, ale aj svojej zodpovednosti a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať jej za tohto stavu náhradu trov konania, čo žalobcovia považujú za dôvody osobitného zreteľa. Preto žiadajú rozhodnutie súdu I. stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Preto odvolací súd nepreskúmaval výrok uznesenia, ktorým súd rozhodol o zastavení konania. Proti tomuto výroku nebolo podané odvolanie, a preto uznesenie v časti zastavenia konania nadobudlo právoplatnosť (, , , ). Po takomto preskúmaní uznesenia v jeho napadnutej časti, ako i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné predmetné uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd v prípade rozhodovania o náhrade trov prvostupňového konania aplikoval ustanovenie

Podľa ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie:

a/ mohlo sa začať i bez návrhu,

b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,

c/ bolo zastavené,

d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ustanovenia , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ods. 1 , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia , ani aplikácia ustanovenia , a

Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obo 8/2007zo dňa 13.5.2008, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. ).

Ako už bolo vyššie uvedené, je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby ( ). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litus (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa , vety druhej , z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď R 49/1993). Pokiaľ teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).

Z týchto dôvodov nie je možné považovať za správny právny záver súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania na základe späťvzatia žaloby žalobcami aplikoval ustanovenie

Preto odvolací súd podľa zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania a podľa vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní posúdiť procesné zavinenie účastníkov konania na zastavení konania. Ak súd dospeje k záveru, že procesné zavinenie je na strane žalobcov, potom pri aplikácii ust. veta prvá je dôvodom, aby žalobcovia nahradili žalovanej trovy spojené s účelným bránením práva v tomto konaní. Pasivita žalovanej v konaní, tvrdená žalobcami ako dôvod späťvzatia žaloby, nie je takým správaním žalovanej, aké má na mysli ust. veta druhá (svedčiacim o dôvodnosti podaného návrhu), ktoré by zakladalo nárok žalobcov na náhradu trov konania. Žalobcovia napokon ani takýto nárok neuplatňujú.

Za takéhoto stavu argumentácie žalobcov týkajúce sa trov konania treba hodnotiť len tak, či pri aplikácii nedávajú priestor pre výnimočné nepriznanie náhrady trov žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.