Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/228/2021

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom D. XXXX/X, XXX XX E., v zastúpení JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, Advokátska kancelária Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 4826/12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. k. -6 zo dňa 08.07.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.09.2021 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia podpredsedníčky žalovaného, č. k. -6 zo dňa 08.07.2021, ktorým rozklad žalobcu zamietla a rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vydané pod č. 00018/2021-Os-12 zo dňa 22.03.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdila. Správny orgán prvostupňovým rozhodnutím v konaní vo veci podozrenia z porušenia ustanovení o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „“), začatého na základe návrhu žalobcu voči prevádzkovateľovi Ministerstvu vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, vo veci podozrenia z porušenia postupom prevádzkovateľa v súvislosti s uplatnením práv navrhovateľa (žalobcu) ako dotknutej osoby pri spracúvaní jeho osobných údajov rozhodol podľa tak, že prevádzkovateľovi, ktorý porušil tým, že navrhovateľovi (žalobcovi) neposkytol informácie o opatreniach prijatých na základe jeho písomnej žiadosti dotknutej osoby zo dňa 06.08.2020 označenej ako „uplatnenie práv dotknutej osoby“ a doručenej do elektronickej schránky dňa 06.08.2020, v lehote do jedného mesiaca od doručenia tejto žiadosti, neuložil opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, nakoľko mal za preukázané, že prevádzkovateľ dodatočne splnil povinnosť podľa poskytnúť navrhovateľovi ako dotknutej osobe informácie o opatreniach, ktoré prijal na základe jeho žiadosti, a to písomnosťou zo dňa 04.09.2020 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. dňa 24.09.2020, pričom nesplnenie tejto povinnosti, vybaviť žiadosť dotknutej osoby do jedného mesiaca od jej doručenia, je v tomto prípade nezvratné, a preto uloženie nápravných opatrení je nedôvodné a neúčelné, a zároveň podľa rozhodol tak, že za dané porušenie prevádzkovateľovi pokutu neuložil.

2. Žalobca v žalobe namieta, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie Úradu, je v rozpore s obsahom spisov, že zistenie skutkového stavu Úradom je nedostačujúce na posúdenie veci, ako aj že rozhodnutie Úradu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navrhol

napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

II.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.11.2021 uviedol, že mu nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, keďže v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, alebo ktoré by spochybňovali jeho vecnú správnosť. Žalobca v žalobe uviedol iba všeobecné tvrdenia bez súvislosti so skutkovými námietkami, čo podľa názoru žalovaného nepostačuje pre účel prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožnil so záverom správneho orgánu ešte nepostačuje na prijatie záveru o jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti. V nadväznosti na to, žalovaný rešpektujúc právo každého, kto bol ukrátený na svojich právach domáhať sa prieskumu zákonnosti takéhoto rozhodnutia ma za to, že následkom absencie podstatných náležitosti žaloby je bezúspešné uplatňovanie práva, nakoľko vec nie je možné meritórne prejednať. Nad rámec uvedeného poukázal žalovaný na to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, a vec správne právne posúdil. Stotožnil sa so záverom prvostupňového správneho orgánu o neuložení pokuty, ktoré potvrdil aj v napadnutom rozhodnutí, pričom neuloženie pokuty, ale len konštatovanie porušenia pravidiel ochrany osobných údajov pritom nijakým spôsobom neznižuje závažnosť protiprávneho konania, ktorého sa dopustil prevádzkovateľ. Žalobu navrhol zamietnuť.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného z 22.11.2021 uviedol, že žiada aby žalovaný ako správny orgán zrozumiteľným a ústavne konformným spôsobom v rozhodnutí konkretizoval a uviedol dôvody, pre ktoré k udeleniu sankcie Prevádzkovateľovi za zistené porušenie zákona nepristúpil, nakoľko dôvody uvádzané žalovaným v ním vydaných rozhodnutiach nie sú založené na výsledkoch dokazovania. Dôvody uvádzané žalovaným, že na uloženie sankcie nebol dôvod, nakoľko sa jedná o „neúmyselné“ porušenie zákona Prevádzkovateľom, sú nepreskúmateľné a nemôžu byť dôvodom na neuloženie sankcie Prevádzkovateľovi. Žalobca zastáva názor, že pri správnych deliktoch v konaní o ochrane osobných údajov sa úmysel neskúma, nakoľko zodpovednosť za porušenie zákona je konštruovaná ako objektívna.

III.

5. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zriadeniu Správneho súdu v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. Výkon súdnictva tak prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (, 3 ods. 3 písm. b) zákona). 6. Podľa ust. 493b (ďalej len „SSP“,) konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 7. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa ust. , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa ust. 194 ods. 1 , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

10. Podľa ust. , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

11. Podľa ust. , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

12. Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa ust. , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

V.

14. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu ( SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a jednak poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. 15. Účelom správneho súdnictva je (predovšetkým) poskytovanie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 30. júna 2010 vyplýva, že „správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí.“ 16. vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne a to postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a ukrátenie na subjektívnych právach spojených s vydaním žalovaného rozhodnutia. Súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. (bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) 17. Správny súd v rámci skúmania splnenia procesných podmienok konania z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania vo veci ochrany osobných údajov, ktoré sa viedlo na podklade jeho návrhu vo veci podozrenia z porušenia ustanovení voči prevádzkovateľovi – Ministerstvu vnútra SR v súvislosti s uplatnením práv žalobcu ako dotknutej osoby pri spracúvaní jeho osobných údajov. Predmetom administratívneho konania bolo prešetrenie postupu prevádzkovateľa pri vybavovaní žiadosti navrhovateľa zo dňa 06.08.2020 vo veci uplatnenia práv dotknutej osoby pri spracúvaní osobných údajov, nakoľko navrhovateľ- žalobca namietal, že prevádzkovateľ po doručení žiadosti zostal nečinný a žiadosť nevybavil v lehote do jedného mesiaca od doručenia. Vychádzajúc z ustanovenia je účelom konania o ochrane osobných údajov zistiť, či došlo k porušeniu práv fyzických osôb pri pracúvaní ich osobných údajov alebo došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného predpisu v oblasti ochrany osobných údajov, a v prípade zistenia nedostatkov, ak je to dôvodné a účelné, uložiť opatrenia na nápravu, prípadne pokutu za porušenie tohto zákona alebo osobitného predpisu pre oblasť ochrany osobných údajov. Pokiaľ úrad zistí porušenie práv dotknutej osoby alebo nesplnenie povinnosti pri spracúvaní osobných údajov môže rozhodnutím, uložiť okrem iného opatrenia na nápravu a lehotu na vykonanie nariadeného opatrenia, ak je to dôvodné a účelné a uložiť pokutu podľa . ( ) 18. V danom prípade nie je sporné postavenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania, avšak podľa názoru správneho súdu, nedošlo k naplneniu ďalšej podmienky a to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho

orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) 19. Úrad na ochranu osobných údajov je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov vrátane dozoru nad ochranou osobných údajov spracúvaných príslušnými orgánmi pri plnení úloh na účely trestného konania, ak nie je v a ustanovené inak. V konaní podľa a nasl. úrad realizuje verejnomocenské oprávnenie kontrolnej činnosti zverenej mu zákonom, pričom v prípade zisteného porušenia realizuje svoju diskrečnú právomoc vec samostatne posúdiť a rozhodnúť o nej. Z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bolo zrejmé, že ten mal zo skutkových zistení preukázané porušenie ust. avšak opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov neuložil a zároveň za dané porušenie prevádzkovateľovi – Ministerstvu vnútra SR neuložil pokutu z dôvodov, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie uviedol. Žalobca ako navrhovateľ konania o ochrane osobných údajov v zmysle ust. nie je rozhodnutím vydaným v rámci tohto konania ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o uložení nápravného opatrenia resp. sankcie za porušenie zákona sa dotýka iba prevádzkovateľa a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu a nespôsobuje mu ani zmenu jeho právneho postavenia, preto žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Všeobecné tvrdenie žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného na prieskum zákonnosti žalovaného rozhodnutia nepostačuje, potrestanie osoby, voči ktorej návrh smeroval, sa priamo nedotýka žalobcových subjektívnych práv v tom zmysle, že by to ovplyvnilo jeho postavenie alebo spôsobilo zmenu jeho vlastného právneho postavenia. Pokiaľ sa však žalobca domáha ochrany svojho práva, hoci o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa ust. , v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd preto žalobu žalobcu podľa ust. odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 21. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s ust. tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu z dôvodu, že žaloba bola odmietnutá, nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym

súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, a aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.