Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-15-2024.pdf
PDF · 108.62 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/15/2024
Uznesenie
1
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., zastúpený: Mgr. Marta Magyarová, advokátka so sídlom Janka Kráľa 4, 941 11 Palárikovo, IČO: 42 338 433, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., korešpondenčná adresa: G. XX, XXX XX F., zastúpený: JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokátka so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 5 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. októbra 2023 č.k. 17C/119/2018-486, takto
rozhodol:
1
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti trov konania (výrok III. a IV.) z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 23.10.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu (Výrok I.). Druhým výrokom žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol. Žalovanému sa priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výroky III. a IV.). Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), § 451 ods. 1, § 454, § 456, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. 1.2. Konštatoval, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že plnil namiesto žalovaného, keď za neho uhradil kúpnu cenu za motorové vozidlo. Zaoberal sa kúpnou zmluvou, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla. Konštatoval, že každá zo sporových strán preukazovala svoj nárok kúpnymi zmluvami so svojimi podpismi, čiže v spore figurovali dve kúpne zmluvy. Z kúpnej zmluvy predloženej žalobcom zistil, že bola uzavretá dňa 06.01.2017 s iniciálami žalovaného ako kupujúceho, ale s podpisom žalobcu, čo malo preukazovať, že kúpnu zmluvu podpísal a aj odovzdal finančné prostriedky za motorové vozidlo vo výške 5 000 eur. K tomu predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.01.2017, avšak bez podpisu. Pritom tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil vo výške zálohy 500 eur a zvyšok kúpnej ceny vo výške 4 500 eur dal do rúk D. A. A. ml. K tomu poukázal na písomné vyjadrenie predajcu zo dňa 08.11.2019, v ktorom tieto skutočnosti potvrdil. Z kúpnej zmluvy zo dňa 06.01.2017 predloženej žalovaným zistil, že v nej sú jeho iniciály ako kupujúceho a predmetná zmluva je podpísaná jeho podpisom za kupujúceho, čím preukazoval skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzavrel
žalovaný a nie žalobca a tiež, že uhradil aj kúpnu cenu, k čomu doložil príjmový pokladničný dokladov zo dňa 06.01.2017 opatreným jeho podpisom. Na odstránenie uvedených rozporov vypočul svedka D. A. A. ml. Výsluch žalobcom navrhnutého svedka a to jeho syna nepripustil, nakoľko mal za to, že sa jedná o jeho otca a jeho výpoveď nebude objektívna. 1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že kúpnu zmluvu na motorové vozidlo značky Mercedes triedy M uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Peter Páll - AUTO - PÁLL, s.r.o., čo preukázal kúpnou zmluvou, ktorú podpísal, pričom originál tejto zmluvy je zaevidovaný u predajcu, zmluva, ktorú podpísal žalobca ako kupujúci, zaevidovaná nie je. Zároveň vychádzal zo zistenia, že kúpnu cenu vo výške 4 500 eur uhradil žalovaný, čo preukázala výpoveď svedka, ktorý si nepamätal, že by preberal finančné prostriedky od žalobcu, a uviedol, že zamestnanec, ktorý uzatvára kúpnu zmluvu ten aj preberá finančné prostriedky. Zhodne s tým aj žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky uhrádzal panej a nie svedkovi, na rozdiel od žalobcu, ktorý tvrdil, že uhrádzal finančné prostriedky svedkovi, ktorý potvrdil len prebratie zálohy, čo nerozporoval žalovaný. 1.4. K zálohe vo výške 500 eur dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca preukázal jej úhradu, žalovaný uvedené tvrdenie nerozporoval a potvrdil ho aj svedok. Žalovaný v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalobcovi zaplatenú zálohu vrátil. Preto považoval v tejto časti uplatnený nárok za dôvodný a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 500 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, zaviazal ho aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. 1.5. Dospel k záveru, že nebol preukázaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4 500 eur, nakoľko nebola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 OZ, ktoré stanovuje dva zákonné predpoklady a to buď o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana; tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej je treba, aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Kto plnil záväzok iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil (R 1/1979, s. 14 ods. 2 a 3). Nebolo preukázané, že žalobca plnil na základe kúpnej zmluvy za žalovaného. Toto tvrdenie žalobca nepreukázal ani dokladom o pôžičke. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu nebolo sporné, že dňa 19.12.2017 mu bola pripísaná na účet čiastka vo výške 13 050,96 eura, ale zároveň bolo zistené, že žalobca si priebežne vyberal z účtu finančné čiastky zhruba po 1 000 eur, spolu vybral asi 8 500 eur, pričom nepreukázal načo tieto finančné prostriedky použil. Dňa 30.12.2016 zostalo na účte 4 011,42 eura. Mal preukázané, že žalobca mal v tom čase dlhy, a vybratej sume zodpovedá najnižšie podanie ceny v dražbe, ktorej predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. To svedčí, že žalobca mal v tom čase dlhy, k čomu sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Navyše nárok si začal uplatňovať potom, čo sa žalovaný rozišiel s jeho dcérou. Žalobca ani raz vo svojej výpovedi neuviedol, z akého titulu uhradil kúpnu cenu za žalovaného vo výške 4 500 eur, či titulom pôžičky, daru, nešpecifikoval čo ho viedlo, aby plnil záväzok namiesto žalovaného a ani nešpecifikoval, či sa dohodli, že žalovaný mu predmetné finančné prostriedky vráti a akým spôsobom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosť, že plnil namiesto žalovaného sumu 4 500 eur, ktorý sa tým v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil. 1.6. Žalovaného zaťažovala dôkazná povinnosť, že zvyšok kúpnej ceny uhradil, k čomu uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že sumu vo výške 4 500 eur uhradil zamestnancovi predajcu, čo potvrdila aj výpoveď svedka, ktorý uviedol, že kúpnu cenu preberá zamestnanec, ktorý podpisoval aj kúpnu zmluvu. Zároveň to bolo v rozpore s tvrdením žalobcu, že kúpnu zmluvu podpisoval za prítomnosti svedka, ktorému aj uhrádzal kúpnu cenu, čo svedok vo svojej výpovedi nepotvrdil a naopak vyvrátil. Aj z kúpnej zmluvy vyplýva, že bola podpísaná zamestnankyňou predajcu, preto svedok nemohol prevziať hotovosť vo výške 4 500 eur od žalobcu titulom uhradenia kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo. 1.7. Žalobca nepreukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, nepreukázal že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Naopak žalovaný preukázal, že kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy uhradil. Z tohto vyplýva, že v predmetnej veci neboli kumulatívne splnené predpoklady, ktoré sú nevyhnutné k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 4 500 eur zamietol. 1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2, a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal mu voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Konštatoval, že nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II., III, a IV., zrušil a vec vrátil mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v časti o zaplatenie sumy 4 500 eur a prizná mu náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dôvodil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). 2.2. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie pri výsluchu svedka D. A. A., predloženie originálu a na založenie do súdneho spisu aj overenej fotokópie kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim spoločnosťou Peter Páll – AUTO – PÁLL s.r.o., sídlo: E. H. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: 46 939 547 ako predávajúcim a kupujúcim žalovaným, ako aj originál príjmového pokladničného dokladu zo dňa 06.01.2017 a z 27.12.2016. Ďalej namietal nevykonanie navrhnutého dokazovania výsluchom svedkov D. B., syna žalobcu, a I. B., dcéry žalobcu. Týmto mu súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces čo zakladá vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Zároveň odmietnutím výsluchu svedka D. B., ktorý bol prítomný pri uzavretí kúpnej zmluvy, len z dôvodu, že ide o syna žalobcu, vopred prejudikoval, že jeho výpoveď nebude objektívna, čo považoval za rozporné s ustálenou súdnou praxou. K tomu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 2516/2008 a sp.zn. 25 Cdo 133/2011. Zamietnutím návrhu na výsluch svedkov, bola sťažená dôkazná pozícia žalobcu, lebo výsluchom svedka D. B. by sa odstránili nejasnosti, ktoré svojou svedeckou výpoveďou do konania vniesol svedok D. A. A. ml. To zakladá vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. 2.3. S poukazom na body 10b. a 10c. odôvodnenia rozsudku tvrdil, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s rôznymi verziami príjmového pokladničného dokladu zo dňa 06.01.2017. Navyše za rozhodujúci považoval podpis prijímateľa a podpis žalovaného nie je relevantným dôkazom toho, že kúpnu cenu skutočne zaplatil. Poukázal aj na bod 10f. odôvodnenia rozsudku. 2.4. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie bode 17. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná, napriek tomu, že v časti o zaplatenie sumy 500 eur žalobe vyhovel. S poukazom na bod 19. odôvodnenia rozsudku namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého výzva na zaplatenie zo dňa 20.09.2018 nebola doručená žalovanému. Výzvu doručoval na adresu Vinodol - pobyt bezdomovca, ktorú zistil podľa Potvrdenia o pobyte MV SR, Sekcia verejnej správy, Banská Bystrica, iná adresa pobytu žalovaného mu nebola známa, teda ju nezasielal na adresu svojho bydliska, kde v tom čase žila jeho dcéra so žalovaným. Novú adresu žalobcu súdu oznámil písomne hneď, ako sa o nej dozvedel. 2.5. Namietal, že v spore figurujú tri kúpne zmluvy uzavreté dňa 06.01.2017, a nie dve, ako to uzavrel súd prvej inštancie v bode 22. odvolania rozsudku. Prvú predložil žalobca kúpnu zmluvu uzavretú dňa 06.01.2017 s iniciálami žalovaného ako kupujúceho, ale s jeho podpisom, čím preukazuje, že kúpnu zmluvu podpísal a tým aj odovzdal finančné prostriedky za motorové vozidlo vo výške 5 000 eur a na preukázanie tohto tvrdenia predložil aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.01.2017. K tomu ďalej poukázal na vyjadrenie predajcu a výpoveď svedka D. A. s dôrazom na závery súdu prvej inštancie v bode 23. a 24., s ktorými nesúhlasil. Tvrdil, že počas konania poukazoval na rozpor v listinách, keď kúpna zmluva doložená žalovaným ako duplikát pôvodnej zmluvy sa nezhodovala so zmluvou, na základe ktorej došlo ku platnému predaju motorového vozidla zaslanou súdu mailom počas pojednávania dňa 13.10.2022. Súd sa uvedeným nezaoberal a tento rozpor v dôkazoch nevyhodnotil. 2.6. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého zvyšok kúpnej ceny vo výške 4 500 eur uhrádzal žalovaný, čo malo byť preukázané výsluchom svedka. K tomu poukázal na rozpory v tvrdeniach žalovaného pred a po výpovedi svedka, a na obsah výpovede svedka a tvrdil, že súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal. Nesúhlasil s vyhodnotením súdu, že skutočnosti tvrdené svedkom, že si nepamätá, že bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy a ani si nepamätá, že by preberal finančné prostriedky od žalobcu, preukazuje, že zvyšnú sumu vo výške 4 500 eur uhrádzal žalovaný. Zotrval na svojom tvrdení, že platil do rúk svedkovi D. A. A. ml. prvú časť kúpnej ceny zálohu v sume 500 eur dňa 27.12.2016 aj zvyšok kúpnej ceny 4 500 eur dňa 06.01.2017. Nesúhlasil s vyhodnotením súdu prvej inštancie, že vybral zhruba čiastku 8 500 eur a nepreukázal načo tieto finančné prostriedky použil, pretože tvrdil, že z výberu týchto peňazí, použil 5 000 eur na úhradu kúpnej ceny za vozidlo D.. K okolnostiam úhrady kúpnej ceny sa domáhal výsluchu svojho syna D. B. ako aj neskôr dcéry a zároveň bývalej partnerky žalovaného, s
ktorou žalovaný žil v jednej domácnosti v čase kúpy vozidla MERCEDES. Žalovaný nepreukázal, že mal finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny v sume 5 000 eur. 2.7. Namietal voči hodnoteniu dokazovania v bode 30. odôvodnenia rozsudku a tvrdil, že nebolo preukázané, že výber peňazí z účtu mal spojitosť s najnižším podaním ceny predmetu dražby, a s tým, že mal v tom čase dlhy. Listiny, ktoré v tomto smere predložil žalovaný sa netýkali tejto veci, preto boli pre toto konanie nepodstatné. V ďalšom poukázal na svoju výpoveď v časti, v ktorej tvrdil, že auto malo byť zakúpené pre jeho dcéru, ale žalovaný tvrdil, že keď dcéra nemá vodičský preukaz, nemôže byť na ňu napísané auto. Potvrdil, že nárok začal uplatňovať potom, čo sa žalovaný rozišiel s jeho dcérou, keďže celú kúpnu cenu 5 000 eur platil namiesto žalovaného, čo podľa práva mal platiť žalovaný, keďže on bol podľa kúpnej zmluvy kupujúcim a je vlastníkom vozidla MERCEDES. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosť, že plnil namiesto žalovaného, ktorý sa v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil. Tvrdil, že predložil Vyjadrenie predávajúceho zo dňa 08.11.2019, ktoré písal svedok D. A. A. D.. a poukázal na jeho obsah. Toto vyjadrenie považoval za relevantný dôkaz, ktorý nespochybnil ani svedok, ani súd, a námietky žalovaného boli právne bezvýznamné. Poukázal na listinné dôkazy, ktoré predložil do konania a tvrdil, že týmito dôkazmi sa súd prvej inštancie nezaoberal a nevyhodnotil ich. 2.8. Namietal, že súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, napriek tomu, že žalobe v časti o zaplatenie sumy 500 eur s príslušenstvom vyhovel.
3.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a odvolacie dôvody za nenaplnené. Súd I. inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. V konaní nenachádza taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil. Skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd I. inštancie vzal na zreteľ všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Súd prvej inštancie svoje zistenia založil na správnom hodnotení dôkazov, tieto vyhodnotil logicky a spravodlivo. Súd prvej inštancie správne aplikoval právne normy na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie so súhlasom oboch sporových strán požiadal svedka, aby zatelefonoval do svojej kancelárie, dožiadal pracovníčku, o dohľadanie a zaslanie kópie originálu zmluvy zo dňa 06.01.2017. Z nej jednoznačne vyplynulo, že kúpnu zmluvu, ktorú mal autobazár evidovanú v účtovníctve, podpisoval žalovaný, čím bolo preukázané, že žalobca klamal, že podpisoval kúpnu zmluvu, a že žalovaný uviedol pravdivé tvrdenie. Následne strana žalobcu už na vykonaní dôkazu predložením originálu kúpnej zmluvy netrvala. Poukázal na uznesenie NSSR sp.zn. 4 Cdo 262/2009. 3.2. Tvrdil, že výsluch syna žalobcu D. B. a dcéry žalobcu a bývalej partnerky žalovaného I. B., bol nevykonaný správne, nakoľko tento výsluch namietal jednak pre ich pomer k žalobcovi a pomer k veci, teda záujmu celej rodiny na výsledku sporu, a jednak pre vážne spory, ku ktorým po rozchode s dcérou žalobcu došlo medzi žalovaným a celou rodinou žalobcu. Bol nútený podať aj trestné oznámenie. Poukázal na výpoveď svedka D. A.. Hoci žalobca rozsiahlo spochybňuje skutkové zistenia súdu I. inštancie, ničím nespochybnil, že na všetkých príjmových dokladoch, nachádzajúcich sa v spise, či už predložených žalobcom, alebo žalovaným, potvrdzuje autobazár, ako prijímateľ, že kúpnu cenu prevzal od žalovaného E. D., dokonca s uvedením čísla OP žalovaného ako platiteľa. Bol presvedčený, že len ak by neexistoval listinný pokladničný doklad zo dňa 06.01.2017, len v takom prípade by prichádzalo do úvahy ich nahradiť výsluchom svedkov. K tvrdeniu žalobcu, že kúpnu zmluvu podpisoval za žalovaného on, uviedol, že potom by táto KZ bola absolútne neplatným PU v zmysle ust. § 39 a § 40 ods. 3 OZ. Avšak v konaní bolo preukázané, že kúpnu zmluvu podpisoval žalovaný, a že zaplatil aj kúpnu cenu. Nebol ani dôvod, aby preukazoval pôvod peňazí. Skutočnosť, že žalobca sa snažil dokladovať pôvod peňazí nepreukazuje, na aký účel finančné prostriedky použil, a už vôbec nepreukazuje, že by zaplatil kúpnu cenu za žalovaného. Preukázal, že žalobca je alebo minimálne v rozhodnom čase bol dlžníkom, ktorý si neplnil ani len svoje zákonné povinnosti voči zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni ani voči finančnej správe a prílohou podania bol aj výpis z centrálneho registra exekúcií, kde v tom čase bolo proti žalobcovi vedených 9 exekučných konaní. Je nepochopiteľné a nelogické, že by človek, ktorý nie je schopný plniť si ani vlastné povinnosti, plnil za iného. Vlastníctvo motorového vozidla nemá absolútne žiadny súvis s tým, či majiteľ má alebo nemá vodičské oprávnenie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté výroky rozhodnutia ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti trov konania (výrok III. a IV.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7.1. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie pri výsluchu svedka D. A. A., predloženie originálu a na založenie do súdneho spisu aj overenej fotokópie kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim spoločnosťou A. A. – AUTO – PÁLL s.r.o., sídlo: E. H. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: 46 939 547 ako predávajúcim a kupujúcim žalovaným, ako aj originál príjmového pokladničného dokladu zo dňa 06.01.2017 a z 27.12.2016. A nevykonal výsluch svedkov D. B., syna žalobcu, a I. B., dcéry žalobcu. 7.2. Odvolací dôvod vymedzený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup súdu, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7.3. Posudzujúc predmetné konanie z hľadiska uvedených skutočností a úvah dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces tým, že založil svoje rozhodnutie na skutkovom závere, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že plnil na základe kúpnej zmluvy za žalovaného, a to ani dokladom o pôžičke bez toho, aby vykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov.
8. Keďže predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 000 eur, predmetom dokazovania malo v prvom rade byť odovzdanie týchto peňazí za žalovaného, ktoré skutkové okolnosti musí preukázať žalobca. A na druhej strane žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdenia, že kúpnu cenu za motorové vozidlo zaplatil sám, prípadne z vlastných prostriedkov alebo, že prípadné plnenie za neho žalobcovi vrátil. Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť, že uzavretie kúpnej zmluvy žalovaným nebolo v danej veci sporné. Uvedenú skutočnosť zhodne tvrdili žalobca v žalobe a žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu. Zároveň obaja zhodne tvrdili, že kúpnu cenu zaplatili v predajni predávajúceho z vlastných prostriedkov. Preto bolo rozhodujúce, ktorá strana sporu skutočne zaplatila kúpnu cenu predávajúcemu dňa 06.01.2017, či žalovaný kupujúci, alebo žalobca za kupujúceho. Keďže súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne nezaoberal skutkovými okolnosťami zaplatenia kúpnej ceny, ale zameral sa hlavne na uzavretie kúpnej zmluvy, hoci išlo o nespornú skutočnosť, porušil tým právo žalobcu na spravodlivý proces. Na skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP bol odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, povinný prihliadnuť.
9. Z dôvodu hospodárnosti odvolací súd poukazuje na zhodné tvrdenia strán sporu, podľa ktorých kúpna cena bola odovzdávaná v hotovosti v sídle predajcu, pričom žalobca tvrdil, že platil k rukám D. A., ktorý vypovedal, že si na túto skutočnosť nepamätá. Na druhej strane žalovaný tvrdil, že platil k rukám zamestnankyne predajcu, z ktorého dôvodu mu bol aj vydaný príjmový pokladničný doklad. Tieto rozpory však bolo možné odstrániť výsluchom zamestnankyne predajcu, ktorý výsluch však žiadna strana sporu nenavrhla. Pokiaľ však súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že plnil na základe kúpnej zmluvy (v skutočnosti bez právneho dôvodu) za žalovaného, pričom nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie na preukázanie jeho tvrdenia (minimálne výsluchom svedka, ktorý bol prítomný pri odovzdávaní kúpnej ceny D. B., syna žalobcu, keďže z obsahu spisu nevyplýva k akým skutočnostiam sa mala vyjadriť dcéra žalobcu), bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Musí však dbať na to, aby nevylúčil dôkaz navrhnutý na popretie skutkového tvrdenia protistrany. V danej veci žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil a toto tvrdenie preukazoval príjmovým pokladničným dokladom vystaveným na jeho meno. Žalobca na popretie tohto tvrdenia navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie len výsluchom svedka D. A., ktorý si okolnosti zaplatenia kúpnej ceny motorového vozidla nepamätal. Výsluch ďalších dvoch svedkov, detí žalobcu, nevykonal dôvodiac ich príbuzenským pomerom k žalobcovi, čo však nemožno považovať za správne. V tomto smere treba prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že výsluch svedka nemožno hodnotiť ako neobjektívny len z dôvodu jeho príbuzenského vzťahu so stranou sporu. Skutočnosť, že navrhnutí svedkovia sú deti žalobcu neznamená nespôsobilosť svedčiť. Vzťah strany sporu a svedka súd berie do úvahy pri hodnotení výpovede, a pokiaľ dospeje k záveru, že svedok vypovedá vierohodne, zo zistených skutkových okolností vyvodí príslušné závery. Podľa názoru odvolacieho súdu keď súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, nemohol aplikáciou ustanovenia § 185 ods. 1 CSP dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti trov konania (výrok III.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v týchto častiach podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie napraví svoje pochybenie tým, že vec opätovne prejedná, pričom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku z bezdôvodného obohatenia z hľadiska ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Posúdi skutkové tvrdenia žalobcu a žalovaného, prípadne vykonaná ďalšie navrhnuté dokazovanie, a opätovne rozhodne, pričom bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Svoje rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
1
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).