Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43C-26-2023.pdf
PDF · 95.72 KB
No categories available
43C/26/2023
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: 1/ T. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Gessayova 21, 851 03 Bratislava, štátny občan SR, 2/ P.Z.S.P. H., nar. XX.XX.XXXX, Gessayova 21, 851 03 Bratislava, zastúpení JUDr. Jozefom Dobrovičom, LL.M. advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. Ú. U. T., prechodne bytom H. F. XXXX, XXX XX U., štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zamieta.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa doručeným návrhom súdu dňa 25.09.2023 domáhali, aby súd vydal neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Vo svojom návrhu žiadali súd, aby žalovanému zakázal zdržiavať sa a vstupovať na nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 185 m2, a stavby - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X, vedený Okresným úradom R., pre okres R., obec U., kat. územie U. (ďalej len „nehnuteľnosti“), ktoré sú predmetom podielového spoluvlastníctva, a to do právoplatného skončenia konania o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva vedenom Okresným súdom Pezinok. Žalobcovia zároveň žiadali súd, aby žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia tejto nehnuteľnosti, ktorá je podielovým vlastníctvom strán sporu, a to do právoplatného skončenia konania o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva vedenom Okresným súdom Pezinok. Žalobcovia 1/ a 2/ si zároveň uplatnili trovy konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/ a 2/ odôvodnili nasledovne: Žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný sú účastníkmi konania o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, kde každý z účastníkov konania vlastní podiel 1/3. Žalovaný sa do predmetných nehnuteľností nasťahoval bez vedomia žalobcov. Žalovaný opakovane porušil ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým hlukom, ktorým nadmieru primeranú pomerom obťažoval vlastníkov susedných stavieb. Žalovaný taktiež opakovane porušoval nočný kľud a dopustil sa tak priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. O tomto konaní žalovaného boli žalobcovia informovaní zo strany susedov, ktorí sa opakovane sťažovali na správanie žalovaného. Žalobcovia nemali inú možnosť ako privolať policajnú hliadku a podať trestné oznámenie.
3. Aj napriek tomu, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva, nevykazuje ani najmenší záujem starať sa o tieto nehnuteľnosti. Vzhľadom na spôsob. akým žalovaný nehnuteľnosti užíva, dochádza k ich nadmernému opotrebeniu. Správaním žalovaného došlo k značnému poškodeniu nehnuteľností a zničeniu časti zariadenia domu. Okrem toho žalovaný narúša aj estetickú stránku interiéru a exteriéru rodinného domu, čo má význam aj na celkový vzhľad susedstva.
4. Žalovaný sa počas užívania nehnuteľnosti dopustil okrem devastácie spoločného majetku aj trestného činu krádeže. Z tohto dôvodu bolo podané trestné oznámenie a následne aj začaté trestné stíhanie voči žalovanému.
5. V období od 28.07.2023 do 12.08.2023 došlo k poškodeniu garážových dverí na rodinnom dome. Žalobcovia zistili, že bol poškodený zámok na dverách garáže. Došlo k odstráneniu celého uzamykacieho mechanizmu vrátane kľučky a cylindrickej vložky zámku, v dôsledku čoho nebolo možné riadne zatvoriť a zamknúť dvere. Žalobca zámok opravil, avšak o týždeň bol znova poškodený obdobným spôsobom. Predmetné dvere boli drevené, v súčasnosti sú dolámané a vykrivené. Žalobca sa ich pokúšal opraviť, no opakovaným poškodzovaním zámku sú už neopraviteľné. V dôsledku správania žalovaného vznikla škoda vo výške 3.000,- Eur.
6. Žalovaný ničí vybavenie domu, rozbíja veci patriace žalobcom, vytopil kúpeľňu v dome a na pozemok nanosil obrovské množstvo odpadu. Z domu žalovaný ukradol súčiastky motorového vozidla v hodnote 1.500,- Eur, 13 kolies s pneumatikami a ráfikmi v hodnote 3.500,- Eur, kempingové vybavenie. Celková škoda spôsobená len na hnuteľných veciach nachádzajúcich sa v dome je vo výške 10.000,- Eur.
7. Škodu spôsobenú na nehnuteľnosti sa doposiaľ nepodarilo vyčísliť. Aby žalobca predišiel ďalšiemu poškodzovaniu nehnuteľnosti a jej vybavenia, dal príslušníkom policajného zboru SR súhlas so vstupom do nehnuteľnosti za účelom vykonania nepravidelných kontrol, ako prevenciu pred neoprávneným užívaním a poškodzovaním nehnuteľnosti.
8. Za dôležité žalobcovia považujú poukázať na minulosť žalovaného a jeho správanie voči žalobcom, jeho rodičom. Žalovaný bol v roku 2018 uznaný vinný zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov.
9. Od momentu prepustenia z výkonu trestu sa žalovaný správa voči svojim rodičom v rozpore s dobrými mravmi. Opakovane sa dopustil voči žalobcom agresívneho chovania a vyhrážal sa im smrťou, a z tohto dôvodu boli nútení podať trestné oznámenie na polícii.
10. Žalovaný nepracuje, nemá stabilný príjem, sústavne požíva alkoholické nápoje a pravdepodobne aj iné omamné látky. Aby získal peniaze na tieto látky, kradne vybavenie z predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný sa dopustil aj krádeže motorového vozidla značky Mercedes Benz, ktoré mu žalobca požičal. Žalobca opakovane vyzval žalovaného na vrátenie tohto motorového vozidla, čo však žalovaný nespravil. Žalovaný sa taktiež dopustil priestupku na úseku dopravy, v čase keď neoprávnene užíval dané motorové vozidlo.
11. Žalobcovia zaslali žalovanému prostredníctvom ich právneho zástupcu predžalobnú výzvu, v ktorej ho vyzvali na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. V tejto výzve ho taktiež žiadali o upustenie od konania, ktorým znehodnocuje spoločnú nehnuteľnosť. Žalovaný odmietol prevziať túto listinu. Je zrejmé, že žalovaný nemá najmenší záujem na zmierlivom a mimosúdnom urovnaní.
12. Z listinných dôkazov predložených žalobcami vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 185 m2, a stavby - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X, vedený Okresným úradom R., pre okres R., obec U., kat. územie U., kde každý z účastníkov konania vlastní podiel 1/3, z priloženej fotodokumentácie je možné vzhliadnuť stav v predmetných nehnuteľnostiach tak, ako ho popisujú žalobcovia vo svojom návrhu, z uznesenia o začatí trestného stíhania ČVS: K. - XXX/MD-R.- XXXX vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže bez označenia osoby podozrivej zo
spáchania prečinu, zo záznamu o podaní oznámenia ORPZ-R.-K.-XX/XXXX-R. vyplýva, že bolo podané oznámenie o priestupku žalobcom 1/ na osobu žalovaného, ktorý mal údajne poškodiť zámok garáže na ich spoločnej nehnuteľnosti, zo zápisnice ČVS: K.-XXX/MD-R.-XXXX vyplýva, že žalobca 1/ oznámil krádež vecí zo spoločnej nehnuteľnosti v hodnote cca 5.500,- € a poškodenie brány v hodnote cca 3.000,- € osobou, ktorá škodu spôsobila, je pravdepodobne žalovaný. 13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa odseku 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 písmeno d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 133 ods. 2 CSP, právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
17. Podľa § 327 CSP, Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa odseku 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odseku 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú, aby súd žalovanému zakázal zdržiavať sa a vstupovať do nehnuteľností a to do právoplatného skončenia konania o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva vedenom Okresným súdom Pezinok a zároveň zakázal nakladať s nehnuteľnosťami a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia tejto nehnuteľnosti, ktorá je podielovým vlastníctvom strán sporu, a to do právoplatného skončenia konania o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva vedenom Okresným súdom Pezinok.
22. Ochranu práv a oprávnených záujmov subjektov je možné zaistiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení formou neodkladného opatrenia, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je potrebné neodkladne upraviť pomery, či exekúcia bude ohrozená.
24. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, postačuje tento nárok osvedčiť. Osvedčiť uvedené skutočnosti je potrebné zo strany toho, kto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní (porov. napr. aj uznesenie NS SR z 22.09.2010, sp. zn. 6Cdo 171/2010).
25. Súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Po oboznámení sa s priloženými listinnými dokladmi predloženými žalobcami, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko zo žalobcami opísaného skutkového stavu nevyplýva naliehavosť a bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu.
26. Občiansky zákonník vychádza z vymedzenia podielového spoluvlastníctva ako spoluvlastníctva ideálneho, lebo výška spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu časť veci, ale iba mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ide teda o ideálne podiely. Takéto chápanie podielového spoluvlastníctva potvrdila staršia judikatúra (R 19/1967) i novšia judikatúra.
27. Obsahom podielového spoluvlastníctva sú práva a povinnosti spoluvlastníkov. Ide jednak o práva a povinnosti, ktoré sú odrazom individuálneho vlastníctva (napr. § 123, 126, 127, 128 OZ) a jednak o práva a povinnosti špecifické pre spoluvlastnícke vzťahy, ktoré sa členia do troch skupín: a) práva a povinnosti týkajúce sa vzťahu spoluvlastníkov k tretím osobám ohľadne spoločnej veci, b) práva a povinnosti so vzájomného vzťahu medzi spoluvlastníkmi a c) práva a povinnosti týkajúce sa vzťahu jedného spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom ohľadne jeho spoluvlastníckeho podielu.
28. Právnymi úkonmi týkajúcimi sa spoločnej veci treba rozumieť všetky právne úkony týkajúce sa spoločnej veci. Patrí sem aj nakladanie so spoločnou vecou (predaj, zaťaženie vecným bremenom), ak sa už o spoločnú vec jedná (napr. oprávnenie prevziať kúpnu cenu po predaji spoločnej veci spoluvlastníkmi. Nemožno tu však zaradiť napríklad prípady:
- právne úkony týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu (napr. založenie podielu, zaťaženie vecným bremenom, predaj) - nejedná sa totiž o právny úkon vo vzťahu k spoločnej veci ako celku, ale iba k spoluvlastníckemu podielu, preto režim § 139 ods. 1 OZ na ne nedopadá.
29. Aj keď užívanie spoločnej veci je jedným zo základných oprávnení podielového spoluvlastníka, nemusí byť vždy toto právo naplnené. Pri strete práva na užívanie veci a práva 11 na ochranu obydlia a súkromia dala súdna prax prednosť právu na ochranu obydlia (NS ČR 22 Cdo 863/2004), „Ustanovení § 139 odst. 2 ObčZ vyjadřuje určitý způsob vypořádání vztahu mezi účastníky (R 31/2000 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Nedotknutelnost osoby a jejího soukromí je zaručena. Omezena může být jen v případech stanovených zákonem (čl. 7 odst. 1 Listiny základních práv a svobod - dále jen „Listina“). Obydlí je nedotknutelné. Není dovoleno do něj vstoupit bez souhlasu toho, kdo v něm bydlí (čl. 12 odst. 1 Listiny). Jiné zásahy do nedotknutelnosti obydlí mohou být zákonem dovoleny, jen je-li to v demokratické společnosti nezbytné pro ochranu života nebo zdraví osob, pro ochranu práv a svobod druhých anebo pro odvrácení závažného ohrožení veřejné bezpečnosti a pořádku. Pokud je obydlí užíváno také pro podnikání nebo provozování jiné hospodářské činnosti, mohou být takové zásahy zákonem dovoleny, též je-li to nezbytné pro plnění úkolů veřejné správy (§ 12 odst. 3 Listiny). Vlastník je v mezích zákona oprávněn předmět svého vlastnictví držet, užívat, požívat jeho plody a užitky a nakládat s ním (§ 123 ObčZ). Spoluvlastnický podíl vyjadřuje míru, jakou se spoluvlastníci podílejí na právech a povinnostech vyplývajících ze spoluvlastnictví ke společné věci (§ 137 odst. 1 ObčZ). K omezení základních práv či svobod, i když jejich ústavní úprava omezení nepředpokládá, může dojít v případě jejich kolize. V těchto situacích je nutné stanovit podmínky, za splnění kterých má prioritu jedno základní právo či svoboda, a za splnění kterých jiné. Základní je v této souvislosti maxima, podle které základní právo či svobodu lze omezit pouze v zájmu jiného základního práva či svobody. Jedním z kritérií je porovnání závažnosti obou
v kolizi stojících základních práv (nález Ústavního soudu ze dne 12. 10. 1994, sp. zn. Pl. ÚS 4/94). Je zřejmé, že v dané věci dochází ke kolizi dvou základních práv, a to práva spoluvlastníka užívat část věci v podílovém spoluvlastnictví s právem druhého spoluvlastníka na ochranu obydlí a soukromí. Je tedy třeba vážit obě tato práva a rozhodnout, kterému z nich je třeba poskytnout ochranu na úkor druhého. Právu na ochranu obydlí a soukromí je v zásadě třeba dát přednost před právem spoluvlastníka na užívání části věci v podílovém spoluvlastnictví. To se podává především z článku 12 Listiny, z něhož vyplývá, že možnost zásahu do práva na ochranu nedotknutelnosti obydlí musí být (za splnění určitých podmínek) stanovena přímo v zákoně a nelze ji tedy nepřímo odvozovat např. z majetkového práva jiného na užívání věci (srov. vztah vlastníka domu a nájemce bytu). Skutečnost, že v důsledku ochrany soukromí jednoho ze spoluvlastníků bude druhý ze spoluvlastníků podstatně omezen v užívání části společné věci nebo bude z tohoto užívání vyloučen, lze zohlednit např. v úpravě užívání jiných částí či příslušenství věci; i proto dovolací soud v souladu s § 242 odst. 2) písm. d) OSŘ přezkoumal a zrušil rozsudky vydané v nalézacím řízení i v té části, ve které nebyly dovoláním dotčeny.“
30. Dôvodom, pre ktorý súd nevydal toto neodkladné opatrenie, je skutočnosť, že žalovaný, tak ako vyplýva z priložených listinných dôkazov, a to najmä listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. U., vedený Okresným úradom R. a vyjadrenia samotných žalobcov je vlastníkom 1/3 nehnuteľností. Vzhľadom k tejto skutočnosti, žalovaný je ideálnym vlastníkom 1/3 z ktorejkoľvek časti predmetných nehnuteľností a môže tieto v rozsahu jemu patriacemu podielu užívať a nakladať s nimi. 31. Žalobcovia vo svojej prvej časti žalobného petitu žiadajú súd o poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia, aby žalovanému zakázal zdržiavať sa a vstupovať na nehnuteľnosti. Žalovaný podľa osvedčených skutočností nehnuteľnosti vo svojom podielovom spoluvlastníctve využíva ako svoje obydlie, na čo má ako spoluvlastník v rozsahu veľkosti svojho podielu právo a na toto nie je potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie, či dohodu medzi podielovými spoluvlastníkmi.
32. V konaní nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by svojim konaním znemožňoval žalobcom v užívaní týchto nehnuteľností, resp. by im bránil vstupu do predmetných nehnuteľností, ktorý tak ako vyplýva z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ani nemajú záujem tieto nehnuteľnosti využívať pre seba na trvalé bývanie.
33. Vylúčiť podielového spoluvlastníka z užívania spoločnej nehnuteľnosti je možné, avšak len v prípadoch že by zo skutkového stavu vyplývala bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným a taktiež by z neho vyplývalo dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobcom, ktoré by bolo takej intenzity, že by bolo potrebné vzťahy medzi stranami sporu upraviť. Z osvedčených skutočností, vyplývajúcich z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, násilné správanie žalovaného voči žalobcom v čase vydania rozhodnutia súdu nebolo preukázané a dokonca ani tvrdené.
34. Žalobcovia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ďalej žiadali súd, aby žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia tejto nehnuteľnosti.
35. Pre prípad prevodu podielu vo vlastníctve žalovaného sú žalobcovia chránení priamo zákonom a to konkrétne ustanovením § 40a s odkazom na § 140 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), a to predkupným právom k podielu žalovaného a teda tieto vzťahy nie je potrebné ďalej upraviť neodkladným opatrením.
36. Čo sa týka zaťaženia nehnuteľností v prospech inej osoby, tak ako je uvedené vyššie v tomto rozhodnutí pod právnym úkony týkajúce sa spoločnej veci nemožno zaradiť právne úkony týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu (napr. založenie podielu, zaťaženie vecným bremenom, predaj) - nejedná sa totiž o právny úkon vo vzťahu k spoločnej veci ako celku, ale iba k spoluvlastníckemu podielu, preto režim § 139 ods. 1 OZ na ne nedopadá a nie je ich možné obmedziť ani prípadným súdnym rozhodnutím.
37. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu týkajúce sa celej veci nie je možné zriadiť rozhodnutím len jedného zo spoluvlastníkov a teda táto ochrana prislúchajúca veci vyplýva priamo zo zákona konkrétne § 139 OZ a nie je potrebné ho ďalej súdnym rozhodnutím upravovať.
38. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcov nebola preukázaná naliehavosť a dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia, súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a mal za to, že vo veci mal žalovaný úspech avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).