Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Er-1473-2006.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1473/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/ XX, XXX XX T. T., zast. JUDr. Andreou Slezákovou, advokátkou so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému 1/ H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X, XXX XX T. T. a 2/ D. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X, XXX XX T. T., pre vymoženie pohľadávky vo výške 10.788,02 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 611/06, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e ju .
odôvodnenie:
Oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27. 11. 2006 podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 10.788,02 eura s príslušenstvom, a to na základe notárskej zápisnice napísanej v Notárskom úrade JUDr. Pavla Jombíka, notára so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16 zo dňa 12. 12. 2005 pod č. N 540/2005, Nz 62496/2005, NCRIs 61720/2005 v znení doložky ku notárskej zápisnici zo dňa 06. 09. 2006 (ďalej len „notárska zápisnica“).
Okresný súd Banská Bystrica poverením číslo: 5601 021215 * zo dňa 30. 11. 2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 611/06.
Podľa § 58 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Možnosť zastaviť exekúciu bez návrhu exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996). Posudzovanie exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľností rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to,
že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu (I ÚS 5/2000).
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku notárska zápisnica, v ktorej oprávnená osoba (oprávnený, v čase napísania notárskej zápisnice ako podnikajúci subjekt zapísaný v živnostenskom registri, IČO: 17 062 721) a povinné osoby (povinní) vyhlásili, že dňom napísania predmetnej notárskej zápisnice, t. j. dňa 12. 12. 2005 uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej osoba oprávnená požičala povinnému 1/ ako dlžníkovi a povinnému 2/ ako spoludlžníkovi sumu 10.788,02 eura (325.000,00 Sk), ktorú sumu povinné osoba dňom napísania notárskej zápisnice prevzali a podpisom na notárskej zápisnici potvrdili jej prevzatie. Účastníci zmluvy sa zároveň dohodli na úroku za poskytnutie pôžičky vo výške 165,97 eura (5.000,00 Sk). Povinní zároveň prehlásili, že tento dlh, čo do dôvodu a čo do výšky v plnom rozsahu uznávajú. Ďalej sa povinní zaviazali dlh, ktorý v plnom rozsahu uznávajú, splatiť v termíne do 12. 01. 2006. Oprávnený a povinní sa dohodli, že v prípade ak dlh nebude splatený riadne a včas, povinní sa zaväzujú zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,19 eura (1.000,00 Sk) za každý deň omeškania ktorejkoľvek splátky až do zaplatenia celej istiny s príslušenstvom.
Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá pochybnosti o tom, že v prípade peňažných záväzkov ide o uznanie dlhu voči oprávnenému zo strany povinného. Preto, hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, v danom prípade na ustanovenia Občianskeho zákonníka o uznaní dlhu.
Notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podstata notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva vo vyhlásení dlžníka, že do určitého a presne stanoveného dátumu splní určitý, presne špecifikovaný dlh a zároveň vysloví súhlas, že ak by k splneniu tohto záväzku nedošlo, dáva výslovný súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Aby bola notárska zápisnica vykonateľná, všetky obsahové náležitosti notárskej zápisnice musia byť určené presným a nepochybným spôsobom.
Notárska zápisnica ako exekučný titul síce požíva rovnakú súdnu ochranu ako vykonateľné rozhodnutia súdu, avšak posudzovanie exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľností rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu (I ÚS 5/2000).
Podľa § 558 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Pri uznaní dlhu ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Tento právny úkon musí pritom okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje jeho „určitosť“, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. Uznanie dlhu je však možné urobiť až po tom, čo dlh vznikol, spravidla, keď sa stal splatným.
Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne Občiansky zákonník.
Obsahom exekučného titulu je „uznanie dlhu“, a to podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je právom povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, ale nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa znenia kogentného ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom, o ich vzájomných právach a povinnostiach cestou exekúcie bez toho, aby oprávnený musel mať iný exekučný titul. Vyhlásenie povinných o uznaní „dlhu“ v notárskej zápisnici však vzniklo súčasne (v ten istý deň) s uzavretím ústnej zmluvy o pôžičke, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť). Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť (v prípade ak by povinné osoby po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky nevrátili), nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. „Dlh“ povinných v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akej výške budú povinní so splnením svojho záväzku v omeškaní. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinné osoby nevrátili peňažné prostriedky v určenej výške. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu (nie zmluva o pôžičke), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité (určiteľné) v akej výške skutočne vznikne. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní „dlhu“ je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.
Nakoľko právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, povinná osoba nemohla svojím úkonom v notárskej zápisnici jednak platne uznať čo dôvodu a výšky dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval, pričom išlo o dlh budúci, v čase uznania ktorého nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, a ak vznikne, v akej výške; ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pokiaľ je predmet plnenia neurčitý, právny úkon urobený vo forme notárskej zápisnice nespĺňa požiadavku určitosti, a teda platnosti právneho úkonu v zmysle
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto notárska zápisnica, ktorej obsahom je takýto právny úkon, je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom.
Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoE/147/2010-59 zo dňa 31. 08. 2010, ktorý v predmetnom rozhodnutí dospel k obdobnému právnemu záveru.
Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný. Ak neexistuje relevantný exekučný titul, je výkon exekúcie neprípustný. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorým povinná osoba uznala dlh voči osobe oprávnenej, v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd o trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.