Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ncb/11/2023

Potvrdené rozhodnutím 1Obo/1/2024
„Identifikačné číslo spisu: 7023200368 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7023200368.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Ing. Z. H., narodeného X. S. XXXX, Y., H. R. X, O. K., proti žalovanej Obci Holčíkovce, Holčíkovce 40, IČO: 00 332 429, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2023, č. k. 4Ncb/11/2023-124 vo výroku o odmietnutí žaloby na obnovu konania. II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. 1ObdoV/21/2008. III. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D., C. E. X, F. G., adresa pre doručovanie: H. XX, XXX XX I., F. G. proti žalovanému: Obec Holčíkovce, so sídlom 094 05 Holčíkovce 40, IČO: 00 332 429, o žalobe na obnovu konania, takto

rozhodol:

Žalobu na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. júna 2008, sp. zn. V 21/2008 o d m i e t a .

Návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.júna 2008, sp. zn. z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 22.8.2023 bola Krajskému súdu v Košiciach doručená žaloba žalobcu na obnovu konania smerujúca proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. , ktorou žalobca sa domáhal, aby súd 1) odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR ) zo 6. júna 2008, sp. zn. , 2) odložil právoplatnosť rozsudku NS SR zo 6. júna 2008, sp. zn. , a 3) povolil obnovu konania napadnutého rozhodnutia NS SR zo 6. júna 2008, sp. zn. 1Obdo V 21/2008.

2. Žalobca odôvodnil podanie žaloby ustanovením (ďalej len „“), podľa ktorého proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Uviedol, že 8.6.2023 podal trestné oznámenie, na základe ktorého Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, odbor kriminálnej polície začal vyšetrovanie vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , , a . Trestný čin sudcu videl žalobca v konaní a rozhodovaní sudcov Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spore vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. . Dôvodil, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako súdu dovolacieho) zo 6. júna 2008, sp. zn. (vydaného v spore sp. zn. , pôvodne sp zn. ), ktorým podľa žalobcu v dôsledku trestného činu sudcov a nezákonným postupom došlo de facto k anulovaniu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Košiciach z 1.7.1997, č. k. -22 a tým k zmareniu exekučného konania vedeného Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. .

3. V doplnení žaloby na obnovu konania doručeného súdu 5.9.2023 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi spravodajcovi JUDr. Júliusovi Tóthovi. Tunajší súd konštatuje, že obsahom námietky zaujatosti boli okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti ( ), a preto súd na podanú námietku zaujatosti neprihliadal ( ).

4. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní.

5. Podľa , žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

7. Podľa , za splnenia podmienok podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania uvedené v až e).

8. Podľa , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

9. Tunajší súd konštatuje, že nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, a to obnova konania a dovolanie. So zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním.

10. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie a obnovu konania povolí alebo žalobu odmietne či zamietne. Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11.8.2011, sp.zn. ). Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.1.2010, sp.zn. ).

11. V súlade s vyššie uvedeným Krajský súd v Košiciach, ako súd prvej inštancie, podľa v prvom rade formálne preskúmal žalobu na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. , a to bez doručenia tejto žaloby ostatným stranám na vyjadrenie a bez nariadenia pojednávania, keďže v tejto fáze konania, súd žalobu meritórne neskúmal, a zistil, že žalobu žalobcu na obnovu konania je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu, že táto bola podaná oneskorene ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná ( ) a je zjavne nedôvodná ( ).

12. Zo žaloby na obnovu konania súd zistil, že táto bola podaná žalobcom Ing. Ladislavom Militkým ako subjektom, ktorý bol žalobcom aj v pôvodnom konaní sp. zn. , teda bola naplnená subjektívna podmienka konania. Rovnako žalobca správne doručil žalobu na obnovu konania Krajskému súdu v Košiciach ako súdu, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii a žaloba zároveň obsahuje všetky náležitosti vyžadované .

13. Tunajší súd zdôrazňuje, že žaloba na obnovu konania môže byť podaná len proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je zo zákona vylúčená. Predmetom žaloby na obnovu konania sú jednotlivé druhy súdnych rozhodnutí, t. j. rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz, uznesenie o dedičstve. Pri rozsudku, platobnom rozkaze a rozhodnutí vydanom v konaní o dedičstve sa uplatňuje

princíp univerzality – tzn., že okrem výnimiek, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané, možno návrhom na obnovu konania napadnúť vždy každú z týchto foriem súdneho rozhodnutia. Pri uznesení sa naopak uplatňuje princíp enumerácie, podľa ktorého možno návrhom na obnovu konania napadnúť len uznesenie, ktorým bol schválený súdny zmier ( ).

14. Súd konštatuje, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. , ktorým dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok nebol konečným rozhodnutím vo veci, resp. s konečnou platnosťou neriešil merito veci (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), keďže v odôvodnení predmetného rozhodnutia najvyšší súd - ako súd dovolací - sa vyporiadaval predovšetkým s otázkou odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom, o ktorého procesnom návrhu nebolo rozhodnuté a s ktorého námietkami sa odvolací súd náležite nevyporiadal. Aplikujúc rozširujúci výklad tunajší konštatuje, že zrušujúci rozsudok dovolacieho súdu žalobou na obnovu konania nemožno napadnúť, keďže nie je konečným rozhodnutím vo veci sp. zn. , preto nie je zrejmé, ako by aj prípadná zmena toho rozhodnutia v obnovenom konaní mala vplyv na ďalší priebeh sporu sp. zn. , v ktorom bolo následne vydaných množstvo iných právoplatných rozhodnutí tak procesnej, ako aj meritórnej povahy, ktoré žalobou na obnovu konania dotknuté nie sú. Dokonca ani žalobca v žalobe na obnovu konania v časti petitu neuvádza, ako by mal znieť samotný výrok rozhodnutia prípadného obnoveného konania sp. zn. V 21/2008.

15. V tejto súvislosti tunajší súd len na okraj dodáva, že dovolací súd vydal predmetný rozsudok podľa ustanovení vtedy platného a účinného . Ak by rušil uznesenie odvolacieho súdu podľa pravidiel , rozhodoval by o veci uznesením ( ) a proti tomuto uzneseniu by žaloba na obnovu konania nebola prípustná, keďže žaloba na obnovu konania je prípustná len proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval ( ).

16. Tunajší súd preto žalobu na obnovu konania odmietol podľa , keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.

17. Tunajší súd zároveň konštatuje, že v konaní nebola splnená ani ďalšia podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania, a to dôvodnosť jej podania. Žalobca odôvodnil podanie žaloby na obnovu konania zákonným dôvodom podľa , podľa ktorého proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Ustálená prax dospela k záveru, že tento dôvod obnovy konania je daný vtedy, ak existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok voči konajúcemu sudcovi, prípadne uznesenie v trestnom konaní konštatujúce aspoň vo svojom odôvodnení, že sudca spáchal trestný čin (napr. pri zastavení trestného stíhania pre zánik trestnosti) a zároveň je daná príčinná súvislosť medzi trestným činom sudcu a nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia.

18. Žalobca odôvodnil podanie žaloby na obnovu konania existenciou skutočností, o ktorých sa dozvedel pri príprave trestného oznámenia z 8.6.2023. V zmysle vyššie uvedeného je nutné konštatovať, že samotné podozrenie žalobcu a podanie trestného oznámenia na sudcu, resp. sudcov, nemôže zakladať dôvod obnovy konania podľa . Takýmto dôvodom nemôže byť ani oznámenie polície o začatí vyšetrovania vo veci podozrenia z obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , , a , pretože začatie vyšetrovania nezakladá prípustnosť podania žaloby na obnovu konania pre údajný trestný čin sudcu. V konaní teda nie je daný ani dôvod obnovy konania podľa , žaloba na obnovu konania je preto nedôvodná a ako takú ju súd podľa aj odmietol.

19. Tunajší súd pre úplnosť poznamenáva, že žaloba nebola podaná ani v zákonom stanovenej lehote. Žaloba na obnovu konania je podaná oneskorene, ak nebola podaná v zákonom stanovenej objektívnej a v rámci nej aj subjektívnej lehote ( ). Objektívna lehota sa počíta odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napádaného rozhodnutia a v prípade, ak ide o dôvody obnovy konania uvedené v až e) , ako je tomu aj v tomto prípade, jej koniec nie je ohraničený a možno ju podať

kedykoľvek aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Subjektívna lehota plynie odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

20. Tunajší súd udáva, že žalobca sa podľa vlastných tvrdení o dôvode obnovy konania dozvedel „počas prípravy trestného oznámenia“ zo dňa 8.6.2023, pričom žalobu na obnovu konania doručil súdu dňa 22.8.2023, teda zdanlivo v lehote. Žalobca však bližšie nekonkretizoval, kedy presne sa dozvedel o trestných činoch sudcov a neoznačil ani skutočnosť, na základe ktorej dospel k svojím záverom. Konštatovanie žalobcu o včasnosti podania žaloby je príliš všeobecné na to, aby súd z neho mohol vyvodiť záver o dodržaní subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe na obnovu konania týkajúce sa údajnej trestnej činnosti sudcov boli obsahom jeho skorších podaní v konaní sp. zn. datovaných viac ako tri mesiace pred podaním žaloby na obnovu konania. Samotná príprava a podanie trestného oznámenia na základe tvrdení, ktoré sú dlhodobo predmetom podaní žalobcu, nemôže zakladať začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Preto súd odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania aj z dôvodu podľa , keďže bola podaná oneskorene.

21. Vzhľadom na odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu jej neprípustnosti súd zamietol aj návrh žalobcu na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. júna 2008, sp. zn. V 21/2008 podľa a ako nedôvodný.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie ( ) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote 15 dní podané na príslušnom odvolacom súde ( ). V zmysle ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). V zmysle ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.