Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-29-2024.pdf
PDF · 92.83 KB
Case nature
Subarea
3Co/29/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, W. - V., právne zastúpený JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti žalovanému: v 1.rade V. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX W. - M., 2. rade J.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX W. - M., obaja právne zast. Mgr. Stanislav Fekete, Nám. sv. Egídia 29/69, Poprad, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 27.03.2024, č. k. 18C/34/2023-68 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.04.2024, č. k. 18C/34/2023-85 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku II.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil konania a vo výroku II. nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci sa viedlo konanie o vypratanie nehnuteľnosti a žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Preto v súlade s ust. § 145 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“), súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, a to tak, že nepriznal stranám náhradu trov konania vzhľadom na osobitosť konania a správanie strán sporu po podaní žaloby.
3. V zákonnej lehote podal žalobca odvolanie proti výroku uznesenia o trovách konania. Namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé a jasné, z akého dôvodu súd v danom prípade dospel k právnemu záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalobný návrh podal žalobca na súd 05.09.2023 a pred podaním žaloby písomné vyzval žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti, ale títo dobrovoľne nehnuteľnosť nevypratali, naopak vo vyjadrení k predžalobnej upomienke o vypratanie nehnuteľnosti si uplatňovali svoje údajné pohľadávky voči žalobcovi, pričom tieto si žalovaní doposiaľ od žalobcu neuplatňujú v žiadnom inom sporovom konaní. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaní sprístupnili nehnuteľnosť žalobcovi 17.10.2023, o tejto skutočnosti je vyhotovená dokumentácia, nakoľko žalovaní budovu žalobcu zničili, čím mu spôsobili škodu. Žalovaní zapríčinili náklady konania, svojim konaním zavinili zastavenie konania tým, že odmietli na písomnú výzvu žalobcu nehnuteľnosť vypratať. Preto v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, ale súd mal aplikovať ust. § 256 ods. 1, 2 CSP a priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie, resp. aby uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaní uviedli, že žalobca podal žalobu na súd už v čase, keď z nej boli žalovaní trvalo odsťahovaní. Žalobca túto skutočnosť nepoprel, resp. dôkazmi nevyvrátil. Žalobca síce vyzval žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX v termíne do XX.XX.XXXX, pričom žalovaní už pred touto výzvou reálne prejavili svoj úmysel vysťahovať sa z predmetnej nehnuteľnosti, o čom svedčí skutočnosť, že v tom čase (ešte pred samotnou výzvou) nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku, parcele č. XXX/X, ako aj záhradný domček s garážou so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku, parcele č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. M.. Na kúpu tohto domu žalovaní použili finančné prostriedky z hypotekárneho úveru, ktoré im poskytla B., a.s. Dom, ktorý žalovaní nadobudli do vlastníctva nebol v stave spôsobilom na okamžité presťahovanie a užívanie, bola potrebná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá bola súčasne aj časovo náročná. Z týchto dôvodov žalovaní spolu s troma maloletými deťmi sa do domu so súp. č. XXXX, k. ú. M. presťahovali XX.XX.XXXX, pričom žalobca podal na súde žalobu XX.XX.XXXX. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. V odvolacej replike žalobca poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že už v čase podania žaloby boli z nehnuteľnosti trvalo vysťahovaní a že už pred výzvou na vypratanie nehnuteľnosti reálne prejavili úmysel vysťahovať sa z nehnuteľnosti. Žalovaní aj po doručení predžalobnej výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX vo svojom vyjadrení uviedli, že nemôžu akceptovať výzvu na vypratanie nehnuteľnosti s tým, že do XX.XX.XXXX by mali vrátiť kľúče. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaní už v čase doručenia predžalobnej výzvy (XX.XX.XXXX) boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, no napriek tomu odmietli opustiť predmetnú nehnuteľnosť. Okrem toho v čase doručenia predžalobnej výzvy na vypratanie nehnuteľnosti boli žalovaní vlastníkmi aj ďalších nehnuteľností, o čom svedčia výpisy z LV č. XXX, k. ú. V., z LV č. XXX, k. ú. A. a LV č. XXXX, k. ú. R. C.. Navyše, aj keď žalovaní uvádzajú, že sa presťahovali do inej nehnuteľnosti ku dňu XX.XX.XXXX, žiadnym spôsobom nepreukázali, že k tomu aj reálne došlo, pretože žiadnym spôsobom žalobcu nekontaktovali a neoznámili mu túto skutočnosť. Navyše žalovaní do dnešného dňa neodovzdali žalobcovi nehnuteľnosť v pôvodnom stave. Skutočnosť, že v čase po podaní žalobného návrhu sa v predmetnej nehnuteľnosti nachádzali hnuteľné veci žalovaných, svedčí o tom, že žaloba bola na súde podaná dôvodne. Až následne žalovaní svojim konaním spôsobili odpadnutie dôvodnosti žalobného návrhu, na čo žalobca reagoval späťvzatím žaloby.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania je vecne správne.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu 05.09.2023 domáhal voči žalovaným vypratať nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade W., katastrálny odbor, zapísanú na LV č. XXX, k. ú. V., a to stavbu - polyfunkčný objekt so súp. č. XXXX, postavenú na pozemku, parcele č. XX/X, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti a žalovaní napriek tomu, že sú vlastníci iných nehnuteľnosti a majú možnosť bývania a užívania iných nehnuteľností naďalej nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu užívajú.
9. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.10.2023 žalovaní uviedli, že nehnuteľnosť, vypratania ktorej sa žalobca v predmetnom konaní domáha, neužívajú od XX.XX.XXXX, nakoľko sa presťahovali do svojho rodinného domu so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa v k. ú. M., zapísanom na LV č. XXX. Zdôraznili, že spolu s maloletými deťmi v predmetnej nehnuteľnosti bývali cca XX rokov, túto kompletne zrekonštruovali a zariadili na vlastné náklady. Ďalej uviedli, že ešte predtým ako obdržali výzvu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, kúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom so súp. č. XXXX, ako aj záhradný domček s garážou so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. M.. Na kúpu nehnuteľnosti použili finančné prostriedky z hypotekárneho úveru, ktoré im poskytla B. B., a.s. Nakoľko nehnuteľnosť, ktorú nadobudli do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva, bola v stave nie spôsobilom na okamžité presťahovanie sa a užívanie, bola potrebné rekonštrukcia, ktorá bola aj časovo náročná. Žalovaní sa z tohto dôvodu spolu s maloletými deťmi presťahovali do rodinného domu v k. ú. M. až XX.XX.XXXX. Nie nepodstatnou skutočnosťou je aj fakt, že pozemok, na ktorom je postavený polyfunkčný objekt so súp. č. XXXX, vypratania ktorého sa žalobca v konaní domáha je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade. Keďže žaloba bola podaná na súde až v čase, keď už z nej žalovaní boli trvalo odsťahovaní, zároveň z ich strany bolo následne realizované sťahovanie aj ich hnuteľných vecí, ktoré kompletne vypratali do XX.XX.XXXX, žalovaní tvrdia, že žaloba bola podaná na súde nedôvodne a je šikanózna. Okrem toho žalobca vyše desať rokov býva v nadštandardne zrekonštruovanej rekreačnej chate so súp. č. XXX, postavenej na pozemku, parcele č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. P., ktorú nadobudol od žalovaného v 1. rade na základe darovacej zmluvy V XXXX/XX-XX/XX spolu s priľahlými pozemkami do svojho výlučného vlastníctva. Potom ako žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu o vrátenie uvedeného daru, žalobca účelovo previedol vlastnícke právo k citovaným nehnuteľnostiam na svoju družku J. V., a to na základe kúpnej zmluvy, zadokladovanej na katastri pod V XXXX/XX. Žalobca je súčasne podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X nebytového priestoru - podkrovia v obytnom dome so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku, parcele č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXX, k. ú. V.. Uvedený nebytový priestor (podkorvie) je stavebne upravený na trvalé bývanie a žalobca ho spolu so svojou družkou prenajíma tretím osobám. Na základe tvrdených skutočností žalovaní tvrdili, že podaná žaloba je bezdôvodná a preto ju navrhli v celom rozsahu zamietnuť.
10. Po vyjadrení sa žalovaných k žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, žalobca podaním zo dňa 24.11.2023 vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na skutočnosť, že odpadli dôvody podanej žaloby, pretože žalovaní predmetnú nehnuteľnosť od XX.XX.XXXX neužívajú. Žiadal preto zastaviť konanie a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán v zmysle § 257 CSP na podklade zistenej existencie výnimočných okolností prejednávanej veci vzhľadom na osobitosť konania a správania sa strán sporu po podaní žaloby.
12. Jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane (§ 255 CSP) resp. strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP), nepriznať náhradu trov konania, je ex offo skúmanie existencie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.
13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
14. Podľa ust. § 257 CSP, môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
15. Z Nálezu Ústavného súdu III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne.
16. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá
jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1).
17. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie sa strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
18. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania v prejednávanej veci je zistenie, ktorá zo sporových strán zavinila zastavenie konania a či možno od strany, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP ako procesne úspešnej spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama.
19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). 20. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. § 257 CSP. Žalobca podal žalobu na súde v čase, keď z nej boli žalovaní trvalo odsťahovaní, pričom zároveň z ich strany bolo realizované postupné sťahovanie ich hnuteľných vecí, čo znamená, že žaloba žalobcom bola na súde podaná nedôvodne. Žalobca túto skutočnosť nepoprel, resp. ani dôkazmi nevyvrátil. Žalobca vyzval žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti so súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. V. v termíne do XX.XX.XXXX a žalovaní už pred touto výzvou reálne prejavili svoj úmysel vysťahovať sa z predmetnej nehnuteľnosti, o čom svedčí skutočnosť, že v čase (ešte pred samotnou výzvou) nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku, parcele č. XXX/X, ako aj záhradný domček s garážou so súp. č. XXXX, postavený na pozemku, parcele č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. M.. Z týchto dôvodov sa žalovaný spolu so svojimi troma maloletými deťmi presťahovali do uvedeného domu so súp. č. XXXX, v k. ú. M. až dňa XX.XX.XXXX. V nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobca v predmetnom konaní domáhal, zostali iba hnuteľné veci žalovaných, pričom žalovaní spolu so svojimi troma maloletými deťmi v nehnuteľnosti bývali cca XX rokov a po ich odsťahovaní, žalovaní hnuteľné veci vypratali do XX.XX.XXXX.
21. Dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie sa žalovaných, ktorí XX.XX.XXXX (pred podaním žaloby na súde) sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovali a svoje hnuteľné veci následne vypratali do XX.XX.XXXX. Teda žalovaní sa v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky a z vypratať sa majúcej nehnuteľnosti sa sťahovali pred podaním žaloby na súde (táto bola podaná XX.XX.XXXX). Preto zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, v dôsledku ktorej žalobca by mal byť povinný nahradiť žalovaným trovy konania.
22. Odvolací súd zastáva názor, že v žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ust. § 257 CSP sa ho nedotkne. Správne súd prvej inštancie posudzoval dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Žalobca síce zavinil zastavenie tohto konania, nakoľko v čase podania žaloby žalovaní už boli odsťahovaní z vypratať sa majúcej nehnuteľnosti, následne z ich strany bolo realizované aj postupné sťahovanie ich hnuteľných vecí. Preto v prejednávanej veci bolo namieste použitie výnimočného ust. § 257 CSP o trovách prvoinštančného konania, a to vzhľadom na osobitosť konania a správanie sa strán sporu po podaní žaloby na súde.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania ako vecne správne potvrdil.
24. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).