Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/7/2011

Potvrdené rozhodnutím 11CoP/79/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. F., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov, matky - O. X., nar. X.X.XXXX, bytom Y. F., O. X. XXXX/XX a otca X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Y. F. o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6P/7/2011-85 zo dňa 31. mája 2012, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. F. , O.. X.X.XXXX , bytom u matky O. X. XXXX/XX , Y. F. , zastúpená kolíznym opatrovníkom - Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda , dieťa rodičov matky - O. X. , O.. X.X.XXXX , V. Y. F. , O. X. XXXX/XX a otca - Š. F. , O.. XX.X.XXXX , V. M. XXXX/XX , Y. F. vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa takto

rozhodol:

Z v y š u j e sa výživné na maloletú O. zo strany otca určené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda NC 530/97-10 zo sumy 500,- Sk na 80,- € mesačne počnúc od 1.2.2011 , čím sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda NC 530/97 - 10 v časti výživného .

Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 1.2.2011 do 31.5.2012 v sume 800,- € mesačne súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť k rukám matky najneskôr do 1.5.2013.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .

odôvodnenie:

Matka maloletej O. návrhom zo dňa 3.2.2011 sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo strany otca pôvodne počnúc od 1.2.2011 . V priebehu konania však žiadala , aby súd výživné zo strany otca zvýšil s účinnosťou spätne tri roky od podania návrhu . Poukázala na to , že výživné na maloletú O. naposledy bolo upravené rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede NC 530/97 - 10 sumou 500,- Sk mesačne. Otec na maloletú O. od roku 2009 dobrovoľne platí mesačne 30,- € . Maloletá O. v čas podania tohto návrhu bola žiačkou 7. ročníka Základnej školy v Y. F. . Je jednoznačné , že od poslednej úpravy výživného vzhľadom na to , že sa zmenil vek dieťaťa vzrástli jej odôvodnené potreby, ako aj náklady súvisiace so školou. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá . Otec príležitostne kupoval darčeky najmä pred podaním tohto návrhu, prispel na lyžiarsky výcvik , zaplatil dcére okuliare , ako aj kúpil ošatenie . Matka uviedla , že dcéra nemôže chodiť na jazyky a krúžky , nakoľko nemá na to financie . Matka preto žiadala zvýšiť výživné na 200,- € mesačne . Otec uviedol , že maximálne sumou 50,- € je schopný prispievať mesačne titulom výživného na maloletú O. . Je pravdou , že od roku 2007 pracuje na území Rakúska , jeho mesačný príjem do mája 2011 predstavoval 630,- € , v súčasnosti je to 240,- € , pretože pracuje na skrátený pracovný úväzok . Do Viedne vycestuje raz do týždňa , na území Slovenska inú prácu nemá , hoci sa o to snaží . Počas doby, keď je na území Slovenska zabezpečuje svojpomocne výstavbu rodinného domu , ktorý stavia so svojou manželkou v U. Y. . Na území SR bol vlastníkom bytu , ktorý odpredal a za kúpu cenu si kúpil pozemok a začal stavať, na celý dom dostali úver vo výške 70.000,- € , ktorý musí splácať. Okrem rozostavaného domu iný majetok nevlastní , okrem O. nemá inú vyživovaciu povinnosť .

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch rodičov , výsluchom svedkyne maloletej O. , prešetril zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov najmä príjem otca za roky 2008 , 2009, 2010, 2011 a to

doložením dokladu od jeho zamestnávateľa v Rakúsku , ako aj správou príslušného daňového úradu vo veci daňových priznaní otca v uvedenom období , pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Maloletá O. na základe rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda NC 530/97 - 10 bola zverená do osobnej starostlivosti matky a s účinnosťou od 1.9.1997 bolo zo strany otca určené výživné na 500,- Sk . Podľa vyjadrenia oboch rodičov otec niekoľko rokov pred podaním návrhu dobrovoľne platil napriek určenej sume 500,- Sk výživné 30,- € mesačne . Matka poukázala na to , že otec pracuje v Rakúsku , v čase podania tohto návrhu matka sa starala o svojho otca za čo poberala opatrovateľský príspevok 180,- € mesačne , iný príjem nemá . Žije v nájomnom byte , vlastní obchodné priestory v polyfunkčnom dome , ktoré dostala od svojej matky , obchod však neprevádzkuje . S týmto majetkom nemôže disponovať, nakoľko je pod exekúciou . S maloletou žije sama . Okrem O. má 20 - ročného syna Y.X. X. , ktorý taktiež nemá prácu , nemá príjem a ona má k nemu vyživovaciu povinnosť . Otec maloletej v rokoch pracoval na území Rakúsku vo Viedni v reštauračnom zariadení , ako upratovač - živnostník , jeho príjem predstavoval podľa potvrdenia zamestnávateľa 630,- € mesačne. Na území SR podával daňové priznania .

Podľa dokladov príslušného daňového úradu za zdaňovacie obdobie roku 2008 čistý základ dane z príjmov vykázal 2.073,09 €, za zdaňovacie obdobie roku 2008 3.387,39 € a zdaňovacie obdobie roku 2010 3.922,64 € . Podľa doloženého oznámenia o ukončení podnikania živnostenské oprávnenie otca maloletej zaniklo 21.5.2011 .

Pracovný pomer na území Rakúska podľa vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 23.6.2011 bol ukončený z jeho strany , prácu si však hľadá na území Rakúska , pretože tam chce pracovať . Rozhodol sa vrátiť živnostenský list a na území Rakúska chce pracovať už ako zamestnanec . Urobil tak z dôvodu , že malo dôjsť k zníženiu jeho mzdy a pri všetkých povinnostiach a odvodoch , ktoré s týmto zamestnaním mal rozhodol sa , že za takúto mzdu pracovať nebude . Rozhodol sa pracovať na čiastočný úväzok s tým, že do Viedne vycestuje raz týždenne . Predložil doklad o vyúčtovaní od svojho zamestnávateľa , z čoho súd zistil , že pracuje ako pracovník na čiastočný úväzok v profesii upratovanie a celkovo mesačne zarobí príjem netto 241,- € . Otec uviedol , že v období keď nepracuje svojpomocne stavia na území Slovenska svoj rodinný dom , ktorý v súčasnosti ešte nie je dostavaný , nie je skolaudovaný . Otec uviedol , že v minulosti prispieval aj v súčasnosti prispieva na školské výlety , rôzne potreby v škole , platil doučovania z matematiky a slovenského jazyka , uvedené skutočnosti potvrdila aj Základná škola L. XXX/XX , Y. F. potvrdením zo dňa 26.11.2011 .

Súd v konaní ako svedkyňu vypočul maloletú O. , maloletá v podstate potvrdila, že s otcom má dobrý vzťah , avšak tento vzťah v súčasnosti nie je taký , aký bol pred podaním návrhu , pretože od uvedenej doby sa otec zmenil. Nevyhľadáva stretnutia s ňou , predtým sa stretávali častejšie , chodila k nemu do Rakúska počas víkendov , ako aj počas prázdnin . V súčasnosti jej nedáva vreckové , nekupuje jej ani osobné veci a nevie ani o tom , že by mala zriadený účet v Tatra banke , pretože takýmto účtom nedisponuje . Uviedla , že čo sa týka aktivít v škole rozhodne tvrdí , že všetky potreby do školy , akcie a výlety hradí jej matka , uvedené výlety sa hradia tým spôsobom , že rodičia dajú peniaze na tieto aktivity deťom , ktoré ich odovzdávajú triednym učiteľom . Otec jej takéto peniaze na školské aktivity nikdy nedal. V minulosti jej kupoval darčeky pri príležitosti menín , narodením , Vianoc . Od podania návrhu to však týmto spôsobom nefunguje , v tomto roku jej ani zavolal , ani jej neposlal sms správu . Maloletá uviedla , že svoje celkové náklady mesačne by hodnotila na sumu 150,- € , možno aj viac . V tejto sume sú zahrnuté všetky jej potreby vrátane školských potrieb , hygienických potrieb , stravy a vreckového . Uviedla , že je zdravá , nemá žiadne mimoriadne výdavky zvýšené so svojim zdravotných stavom .

Matka uviedla , že okrem bežných potrieb O. mala v tomto roku výdavky , ktoré súviseli s očkovaním proti rakovine krčka maternice s tým, že prvé očkovanie absolvovala vo februári , následne bude v tomto očkovaní pokračovať , pričom za jedno očkovanie sa platí 150,- € . Zo strany poisťovne žiadny príspevok na toto očkovanie neexistuje . Taktiež je potrebné vždy sezónne nakúpiť pre dcéru ošatenie . Počas letných prázdnin absolvuje 6 - dňový školský výlet do Grécka za 250,- € , k čomu musí zvlášť dať pre maloletú vreckové . Návrh na zvýšenie výživného podala až teraz z toho dôvodu , že uverila tvrdeniam otca ,že bude platiť viac a zároveň ani nevedela , že pracuje v Rakúsku . Keďže dobrovoľne začal platiť 30,- € myslela si , že v budúcnosti bude dobrovoľne platiť viac , čo sa však nestalo .

Otec v konečnom dôsledku potvrdil , že uvedeným účtom v Tatra banke v skutku dcéra nedisponuje , uvedený účet už ani neexistuje , pretože z tohto účtu vybral peniaze . Manželka otca maloletej O. je zamestnaná , zarába zhruba okolo 400,- € , má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom . V roku 2010 si zobrali úver 70.000,- € na výstavbu rodinného domu , ktorý stále nie je dokončený a úver splácajú v mesačných splátkach po 500,- € . Hľadá si prácu na území Slovenska , na úrade práce nie je evidovaný , prácu si hľadá cestou svojich kamarátov .

Z dokladov doložených otcom je možné konštatovať , že otec sporadicky najmä v rokoch 2008 ,2009 a čiastočne aj v roku 2010 okrem výživného , ktoré platil na maloletú O. prispieval aj na nákup ošatenia potrebných pomôcok ako aj výdavky v škole. Všetky tieto doklady sa však týkali obdobia rokov 2008 -2010.

Podľa § 62 ods. 1,2 a 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť , ktorá trvá do toho času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť . Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov .

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .

Podľa § 78 ods. 1 , 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh . Pri zmene pomerov sa prihliadne na vývoj životných nákladov .

Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia , ako aj v čase nového rozhodnutia . Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia podstatná zmena pomerov. Zmenou pomerov sa pritom rozumie výrazná zmena tých okolností a to tak na strane oprávneného alebo povinného , ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom . Takou zmenou pomerov okrem iných môže byť tiež vyšší vek dieťaťa .

Výsledkami vykonaného dokazovania jednoznačne bolo preukázané , že ostatný raz bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej O. upravená rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda NC 530/97 mesačne sumou 500,- Sk . V čase tohto rozhodnutia maloletá O. bola vo veku 4 mesiacov . Je jednoznačne , že za uvedenú dobu vzhľadom na vek maloletej O. došlo k podstatnej zmene , maloletá v súčasnosti je žiačkou 8. ročníka Základnej školy v Dunajskej Strede . Vzhľadom na jej súčasný vek uvedené výživné už dávno nepostačuje na krytie jej životných nákladov a to ani v zvýšenej forme na 30,- € tak, ako toto výživné otec dobrovoľne niekoľko rokov už platí . Výživné určené na maloletú O. v podstate dlhé roky je pod hranicou minimálneho výživného , ktoré je povinný hradiť každý bez ohľadu na svoje sociálne pomery . Je nepochybné , že za uvedené obdobie výrazne sa zvýšili životné náklady maloletej O. . Podľa vyjadrenia samotnej O. mesačné náklady súvisiace s jej potrebami predstavujú mesačne 150,- € niekedy aj viac .

V čase poslednej úpravy výživného matka bola na materskej dovolenke , otec bol vedený v evidencii nezamestnaných na Okresnom úrade v Dunajskej Strede . V súčasnosti otec pracuje na území Rakúska na čiastočný pracovný úväzok a mesačne zarobí 240,- € s tým, že pracuje jeden deň v týždni . Podľa vlastného udania si hľadá prácu na území Slovenska , na úrade práce však nie je evidovaný , prácu hľadá cestou svojich kamarátov . Za obdobie rokov 2007 - máj 2011 pracoval na živnosť na území Rakúska , kde mesačne zarobil 630,- € podľa doložených dokladov od zamestnávateľa , pričom daňové priznanie podával v Dunajskej Strede . Podľa vlastného vyjadrenia k takejto zmene došlo z jeho iniciatívy , pretože mu mali znížiť mzdu a za uvedenú mzdu nebol ochotný takúto prácu vykonávať. Následne prijal znížený pracovný úväzok .

Matka maloletej v čase podania návrhu poberala príspevok za opatrovanie svojho otca 180,- € mesačne , v priebehu konania otec matky maloletého dieťaťa však zomrel , v súčasnosti je nezamestnaná , evidovaná na úrade práce v Dunajskej Strede .

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov , pretože platí prvoradá premisa , že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča . Jednoznačne tak životná úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič . Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti , možnosti a majetkových pomerov . Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich k takejto životnej úrovni . Za schopnosť každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok , ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku . Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča , ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ( fyzická zdatnosť , vzdelanie , zdravotný stav , pracovné ponuky , časový priestor , skúsenosti v odbore a pod. ) . Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočne zárobkové pomery a jeho reálne zárobkové možnosti . Ak súd zistí , že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať , či sa tak stalo z dôležitého dôvodu ( zdravotné dôvody , organizačné, zmena

bydliska a pod. ) , ak to tak nie je , bude vychádzať z jeho príjmov pred zmenou zamestnania . Rodič povinný výživou často argumentuje tým , že sa z objektívnych dôvodov nemôže zamestnať , preto dosahuje minimálny príjem . Treba uviesť , že žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo resp. povinnosť pracovať v odbore , v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa tak, že nemôže obstať argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje , pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícií adekvátnej svojim predstavám a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo len v doterajšej miere. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak , aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku .

V predmetnom prípade súd vypočul maloletú O. , ktorá vzhľadom na svoj vek vzhľadom na to , že je žiačkou 8. ročníka základnej školy a rozumovo je tak vyvinutá , že sa vie k týmto skutočnostiam vyjadriť , O. ustálila svoje mesačné náklady na sumu 150,- € mesačne , uviedla , že tieto náklady niekedy sú vyššie , zrejme v závislosti na nepravidelných platbách . Medzi tieto základné potreby patrí bývanie , stravovanie , ošatenie , hygienické potreby a drogéria , zdravotná starostlivosť , školské potreby a náklady poplatky za záujmovú činnosť , prípadne primerané náklady na mobilný telefón . Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade , ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé , alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac . Tak tomu bolo v prejednávanej veci z dôvodu , že finančné možnosti a schopnosti oboch rodičov sú slabé . Matka dlhšiu dobu nepracuje , v poslednom období poberala príspevok za opatrovanie svojho otca 180,- € mesačne. Otec pracoval v Rakúsku , kde zarábal 630,- € čistého mesačne , z tohto však mal náklady súvisiace s prepravou do Rakúska ako aj s vyššími nákladmi súvisiacimi s jeho osobnými potrebami na území Rakúska , v súčasnosti v priebehu tohto konania otec sa vzdal tejto práce a nahradil ju prácou na čiastočný úväzok , za ktorú zarába mesačne iba 240,- € .

Matka síce tvrdila , že otec vzhľadom na to , že pracuje v Rakúsku a stavia dom je finančne dobre zabezpečený , táto skutočnosť v konaní sa však nepreukázala . Otec okrem rozostavaného rodinného domu , v ktorom býva jedná sa o nedokončený , neskolaudovaný rodinný dom , nemá iný majetok, na uvedený dom čerpal hypotekárny úver 70.000,- € . Nebolo preukázané , že životná úroveň by bola taká , aby vedel na výživu maloletej O. prispievať sumou viac než 80,- € mesačne. Za predpokladu celkových nákladov na dieťa mesačne 150,- € súd dospel k tomu záveru , že zo strany otca je primerané výživné 80,- € mesačne , pretože aj matka okrem osobnej starostlivosti má k maloletej O. aj vyživovaciu povinnosť . Obaja rodičia si musia byť vedomí tejto vyživovacej povinnosti a pokiaľ chcú svojej dcére zabezpečiť lepšiu životnú úroveň , bude potrebné vyvinúť väčšiu snahu pri zabezpečení si finančne výhodnejšieho zamestnania .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje . Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania . Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšiu na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania , ak sú na to dôvody hodné osobitého zreteľa.

V predmetnej veci matka žiadala výživné zvýšiť od podania návrhu , v priebehu tohto konania zrejme , ako reakcia na stanovisko odporcu k návrhu bola zo strany matky taká , že žiadala výživné zvýšiť spätne na dobu na troch rokov. Pokiaľ povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť , potom je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na začatie konania . Súd totiž môže právo na výživné plnoletému oprávnenému priznať

najskôr odo dňa začatia súdneho konania , nie spätne . Táto právna úprava má nútiť oprávneného , aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu . Pokiaľ sa týka maloletého oprávneného tak, v týchto prípadoch môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne - tri roky do podania návrhu , avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa . Uplatnenie tejto výnimky je súd povinný zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia .

Matka skutočnosť , že nepodala návrh na zvýšenie výživného zdôvodnila tým, že si myslela , že otec dobrovoľne začne plniť viac , pretože začal z voľnej ruky dobrovoľne zasielať výživné vo výške 30,- € . Súd zistil , že matka ešte v roku 2004 podala návrh na zvýšenie výživného , ktorý návrh však vzala späť. Treba mať za to , že matka takýto návrh zrejme nepodala z toho dôvodu , že otec v minulosti teda pred podaním tohto návrhu finančne okrem výživného viac prispieval na maloletú , kupoval jej veci osobnej potreby ( o čom sú predložené zo strany otca doklady ) , trávil s ňou viac času , brával ju spolu na víkendy do Rakúska a pod. Zrejme táto skutočnosť viedla matku k tomu , že návrh na zvýšenie výživného nepodala skôr. Takéto výdavky otca mimo výživného však boli preukázané iba na roky 2008 - 2010 . Súd preto v tejto časti návrhu matky nevyhovel a výživné na O. zvýšil až od podania tohto návrhu .

Otcovi za obdobie od 1.2.2011 do 31.5.2012 vznikol dlh na zročnom výživnom za 16 mesiacov - 800,- € , otec totiž nad rámec pôvodnej úpravy súdnym rozhodnutím NC 530/97 -10 platil titulom výživného viac a to sumu 30,- € , preto od sumy 80,- € mesačne je potrebné odpočítať 30,- € , teda mesačne otec má dlh na zročnom výživnom 50,- € ( 50 x 16= 800 ) . Dlh na zročnom na výživnom vo výške 800,- € súd povolil otcovi maloletej zaplatiť najneskôr do 1.5.2012 . Vzhľadom na výšku tejto istiny súd nepovažoval za vhodné rozdeliť ju na malé splátky spolu s bežným výživným , ale dal otcovi časový priestor , aby do uvedenej doby prípadne aj väčšou istinou podľa svojich možností uhradil dlh na zročnom výživnom , čo pre maloleté dieťa bude mať väčší finančný dosah , než ako keby súd povolil splátky po 10,- alebo 20 ,- € mesačne .

Podľa súd vyslovil , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( / ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( / ).