Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-4804-2008.pdf
PDF · 114.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/4804/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: FINANCREAL s.r.o., IČO: 36 339 334, Kopčianska 3756/10, 851 01 Bratislava, proti povinnej: N. E., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/ XX, XXX XX H., pre vymoženie 351,26 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: Mgr. Július Rosina, Exekútorský úrad Topoľčany, so sídlom Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, náhradu trov exekúcie v sume 16 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Vstup Asociácie užívateľov služieb, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica IČO: 37 997 955 do konania ako vedľajšieho účastníka, s a n e p r i p ú š ť a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Skalici č. 5206 005310 zo dňa 21.01.2009 bol súdny exekútor JUDr. Mgr. Július Rosina, Exekútorský úrad Topoľčany, so sídlom Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice napísanej notárkou Zuzanou Karasovou so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, č.k. N 432/2008, NZ 43985/2008, NCRIs 43740/2008 zo dňa 20.10.2008 (ďalej len „Notárska zápisnica“), ktorou bol povinný zaviazaný na splnenie záväzku vo výške 351,25 EUR, zmluvnej pokuty 15 % ročne zo sumy 351,26 EUR od 19.06.2008 do zaplatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,3 % denne zo sumy 31,93 EUR od 04.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 31,93 EUR od 04.06.2008 do zaplatenia a zo sumy 287,39 EUR od 19.06.2008 do zaplatenia, paušálnu sumu za 4 zaslané upomienky dlžníkovi vo výške 13,28 EUR a náklady na spísanie notárskej zápisnice v sume 41,87 EUR. Predmetnou notárskou zápisnicou sa osvedčilo vyhlásenie splnomocnenej osoby
- JUDr. Márie Habalčíkovej, nar. 24.03.1961, bytom Súkennícka 258/4, Prievidza - o uznaní právneho záväzku povinnej a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Splnomocnenie pre JUDr. Máriu Habalčíkovú na zastupovanie povinného vzniká priamo zo zmluvy o úvere č. 81758 zo dňa 26.02.2008 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Na základe splnomocnenia v uvedenej zmluve o pôžičke splnomocnil povinný ako dlžník zo zmluvy o úvere JUDr. Máriu Habalčíkovú na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene splnomocniteľa uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. V splnomocnení sa dlžník zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou súhlasila.
Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 81758 uzatvorenej dňa 26.02.2008 (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorú povinný riadne a včas neplnil. V predmetnej zmluve povinná pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok (a to najmä nesplatenia úveru a jeho príslušenstva) splnomocnil JUDr. Máriu Habalčíkovú (ďalej len „Splnomocnenec“), aby v jej mene a právnymi účinkami pre ňu v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho časti, z titulu predmetnej Zmluvy o úvere uzatvoril a podpísal v prospech oprávneného notársku zápisnicu ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozsah plnomocenstva bol vymedzený na spísanie notárskej zápisnice a na uznanie záväzku z úveru, ktoré bude potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila pohľadávka oprávneného vyplývajúca zo Zmluvy o úvere.
Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd môže takisto v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS 498/2010).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bolo najmä oprávnenie Splnomocnenca zastúpiť povinnej pri spísaní notárskej zápisnice.
Tunajší súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným Splnomocnencovi priamo v Zmluve o úvere je neplatné, a to z nasledovných dôvodov:
Toto splnomocnenie na uznanie dlhu bolo povinnou udelené Splnomocnencovi ešte v čase, keď jej dlh z omeškania neexistoval, t.j. povinná sa vopred vzdal svojho práva na uznanie či neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemala vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie bolo neurčité a všeobecné. Povinnej bolo totiž odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti vôbec v budúcnosti nastanú.
Prílišná všeobecnosť a nejasnosť predmetného splnomocnenia je daná i príliš širokým rozsahom a neurčitým vymedzením oprávnenia Splnomocnenca na všetky právne úkony, ktoré bude potrebné vykonať za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka oprávneného vyplývajúca zo Zmluvy o úvere. Všeobecné a neobmedzené zastúpenie osobou by mohlo byť v zmysle zákona akceptovateľné v takýchto prípadoch len v prípade zastúpenia advokátom v zmysle § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, čo však v žiadnom prípade nemožno aplikovať na daný prípad, a to najmä z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že Splnomocnenec nemal v zmysle Zmluvy o úvere konať v záujme povinného, skôr naopak, jeho zastúpením sa malo zabezpečiť silnejšie postavenie oprávneného ako veriteľa a okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom povinný čo i len dozvedel. Tunajší súd je toho názoru, že pri inštitúte takej právnej sily ako je notárska zápisnica v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je nutné bezpodmienečne zaistiť taký právny stav, pri ktorom je nepochybné, že s uznaním dlhu povinný/dlžník naozaj súhlasil a bol si vedomý všetkých právnych následkov s tým spojených.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi zjavne nerešpektuje zákonnú podmienku uvedenú v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, je zrejmé, že v tomto prípade Splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy povinného, ktorý ho na uznanie dlhu splnomocnil, ale oprávneného. Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice je totiž jednoznačne zabezpečujúcim inštitútom pre oprávneného, pričom jeho postavenie ako veriteľa je jeho spísaním zjavne posilnené na úkor povinnej - dlžníka, ktorý týmto právnym úkonom stráca možnosť dovolať sa svojich práv na súde, naopak, veriteľ môže ihneď pristúpiť k uplatneniu svojich práv prostredníctvom exekúcie, aj keby nebola v skutočnosti opodstatnená.
Splnomocnenec dlžníka má naopak chrániť záujem dlžníka/povinného v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka/povinného notársku zápisnicu s uznaním dlhu a vyhlasovať, že súhlasí s exekúciou na uspokojenie pohľadávky veriteľa/oprávneného.
Tunajší súd žiadnym spôsobom nespochybňuje možnosť dať sa pri spísaní notárskej zápisnice zastúpiť v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka a vyvolať tak, aj konaním splnomocnenej osoby, účinky zamýšľané v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd má však za to, že plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi túto osobu neoprávňovalo na spísanie Notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná. Okrem toho je splnomocnenie tejto osoby na vykonanie takéhoto úkonu v ostrom rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko splnomocnená osoba zjavne nekonala v záujme povinnej, skôr naopak.
Zákonnou úpravou zastúpenia zákonodarca jednoznačne sledoval právnu ochranu zastúpených osôb, ktoré sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu (v tomto prípade povinný) vedeli.
Tento právny názor potvrdzuje aj skutočnosť, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere povinná nemala žiadnu možnosť výberu zástupcu/splnomocnenca, pretože zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že pri jej vyhotovení bola použitá predtlač vyhotovená oprávneným, v ktorej už bola osoba Splnomocnenca určená bez akejkoľvek možnosti zmeny. Pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli povinnej vôbec hovoriť.
Pri spísaní exekučného titulu, t.j. predmetnej Notárskej zápisnice, nebola povinná prítomná, naopak, o spísaní Notárskej zápisnice nemusela byť ani upovedomená, tobôž o jej obsahu či konkrétne o výške uznaného dlhu. Vychádzajúc z vyššie preukázanej neplatnosti plnej moci udelenej Splnomocnencovi možno konštatovať, že Notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a teda neobsahuje záväzok povinného a už vôbec nie jeho vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou. V prípade, že je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná Notárska zápisnica, tak ani táto nemôže byť platná, a teda neexistuje spôsobilý exekučný titul. Súd má za to, že táto Notárska zápisnica ako exekučný titul je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Odmietnutie takéhoto exekučného titulu, resp. zastavenie exekúcie vykonávanej na podklade notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná za účasti neoprávnenej osoby nie je zásahom do vlastníckeho práva oprávneného a ani nie je nijakým spôsobom upreté jeho právo na majetok, resp. právo na ochranu majetku zakotvené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (III. ÚS 329/2010). Zastavením exekúcie nie je znemožnené plnenie v prospech oprávneného, ktorý ma ešte stále dostatok zákonných možností na uplatnenie svojich práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Exekučný súd totiž týmto uznesením žiadnym spôsobom nepreskúmava samotnú Zmluvu o úvere, nároky z ktorej môžu byť predmetom samostatného súdneho konania. Platnosť Zmluvy o úvere nie je týmto uznesením nijakým spôsobom dotknutá a jej posúdenie nie je ani pre rozhodovanie
tunajšieho súdu relevantné, posudzovaná bola len platnosť Notárskej zápisnice, ktorou bol uznaný záväzok povinného zo Zmluvy o úvere. Uvedené zjavne nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných právnych procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle Zmluvy o úvere a v prípade úspechu v konaní aj práva súdom priznanú pohľadávku exekučne vymáhať (III. ÚS 329/2010).
Exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade Notárska zápisnica, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Podľa názoru tunajšieho súdu plnomocenstvo obsiahnuté priamo v úverovej zmluve vo forme a obsahu, v akej bolo obsiahnuté v prípade zmluvného vzťahu oprávneného a povinného, je jednoznačne neplatné a zakladá tak dôvod na zastavenie exekúcie, či už v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) alebo § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie, jej začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu na návrh či bez návrhu zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, a napriek tomu sa začalo exekučné konanie. Túto skutočnosť môže exekučný súd zistiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Táto skutočnosť vyplýva aj z povinnosti súdu vyplývajúcej už z citovaného § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd povinnosť počas celého exekučného konania skúmať zákonnosť exekúcie a v prípade, že zistí dôvod jej neprípustnosti, musí ju ex offo zastaviť. Exekučný súd má teda právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania.
Tunajší súd totiž dospel k záveru, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným. V súlade s vyššie uvedeným, a to najmä z dôvodu absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. jej nespôsobilosti a nepoužiteľnosti ako exekučného titulu v exekučnom konaní, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavuje.
Podľa § 93 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.)
(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na kt. právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
Podľa § 3 ods. 4 zák. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov a podľa ods. 5 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Podľa § 251 ods. 1, 4 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia, podľa ods. 4 na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Vedľajšie účastníctvo je právnym inštitútom upraveným v § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Z podstaty tohto inštitútu v znení ako je upravené v uvedenom ustanovení vyplýva, že na výsledku už začatého, ale doteraz ešte právoplatne neskončeného konania môže mať záujem aj osoba, ktorá nie je jeho účastníkom, ak sa jej výsledok konania podľa hmotného práva napriek tomu týka. Preto zákon dovoľuje, aby táto osoba vstúpila do konania pred súdom na strane toho účastníka, na víťazstve ktorého má záujem a ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Túto tretiu osobu vstupujúcu do konania za uvedených podmienok zákon nazýva vedľajším účastníkom. Nevyhnutným predpokladom pre pripustenie vedľajšieho účastníctva je právny záujem účastníka na výsledku konania.
O právny záujem takéhoto účastníka ide vtedy, ak by jeho právne postavenie bolo ovplyvnené výsledkom konania. Právna teória predpokladá vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho postavenie v konaní predovšetkým v sporových konaniach, keďže vedľajší účastník vystupuje v konaní vedľa hlavného účastníka, t.j. vedľa žalobcu (navrhovateľa) alebo žalovaného (odporcu), čo vyplýva z obsahu právnej normy ustanovenej v § 93 O.s.p. Vedľajší účastník na rozdiel od hlavného intervenienta je treťou osobou. Podmienkou zásahu tretej osoby ako vedľajšieho účastníka je jej právny záujem na víťazstve toho účastníka v spore, ku ktorému pristupuje. Právny záujem na výsledku sporu medzi účastníkmi má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v tomto spore. Otázku, kedy ide o právny záujem tretej osoby je treba riešiť podľa hmotného práva. Rozhodnutie súdu o pripustení tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na niektorej z procesných strán teda predpokladá možnosť existencie záväzku tretej osoby voči účastníkovi, a to takého záväzku, ktorý je v spojitosti s predmetom daného konania, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Ak je právny záujem vedľajšieho účastníka podľa hmotného práva na výsledku konania k pristupujúcemu účastníkovi opodstatnený, je oprávnený pristúpiť k nemu do konania ako vedľajší účastník. Podmienka právneho záujmu na výsledku podľa hmotného práva vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 4 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v súvislosti s ustanovením § 1 a 2 O.s.p., kde najmä z § 2 vyplýva, že základným cieľom procesnej úpravy v občianskom súdnom konaní je rozhodovať veci v sporovom konaní a iné právne veci, kde v sporových veciach ide najmä o ochranu hmotnoprávnych vzťahov, vznikajúcich z dvojstranných hmotnoprávnych vzťahov. Jedna strana má v týchto vzťahoch oprávnenie a druhá povinnosť, ktorú ak druhá strana neplní, oprávnená strana sa obráti na súd a potom ide o typickú sporovú vec. Tomuto zodpovedá aj obsah ustanovení § 3 ods. 4 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z., v ňom sú obsiahnuté práva jednej
- oprávnenej strany proti druhej strane, ktorá neplní povinnosti a je v ňom aj priznané právo združeniam vystupovať v sporových konaniach ako účastník sporového konania v tých veciach, ktoré sa týkajú práv spotrebiteľa.
Konanie súdu v exekučnom konaní je následkom nesplnenia povinnosti v zmysle § 251 ods. 1 O.s.p., pričom exekučné konanie nemá charakter sporového konania, jedná sa o mimosporové konanie. Tak, ako je uvedené vyššie, vstup tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na niektorej z procesných strán, ktoré vymenúva Exekučný poriadok v § 37 pojmovo vylučuje vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní, pretože vedľajšie účastníctvo predpokladá možnosť existencie práva alebo záväzku tretej osoby voči účastníkovi, a to takého záväzku, ktorý je v spojitosti s predmetom daného konania. Medzi právnickými osobami, ktoré oznámili vstup do exekučného konania na strane povinného a povinným neexistuje väzba na hmotné právo a nie je splnená podmienka právneho záujmu na výsledku podľa hmotného práva. Súd dospel k záveru, že ani vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, oznamujúcej vstup do exekučného konania na strane povinného nemožno s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. konať s vedľajším účastníkom v exekučnom konaní, pretože ustanovenie odkazuje na osobitný zákon pod číslom 31 pod čiarou, ktorým je práve Exekučný poriadok, ktorý v § 37 presne určuje osoby zúčastnené na exekučnom konaní, pričom Exekučný poriadok je voči Občianskemu súdnemu poriadku lex specialis a nie je možné ani z tohto dôvodu použiť ustanovenia všeobecného právneho predpisu. Súd má za to, že z uvedených dôvodov má súd za to, že vedľajšie účastníctvo ako procesný inštitút práva môže existovať iba v sporovom konaní a je pojmovo z exekučného konania vylúčený a vedľajšie účastníctvo združenia preto do konania nepripustil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekučného konania v celkovej sume 16,96 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 súdny exekútor oznámil, že si odmenu neuplatňuje,
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky - súdny exekútor žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 16 € (10 x 1,60 €) a náhradu za kancelárske potreby za papier, toner, obálky vo výške 0,96 €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za kancelárske potreby za papier, toner, obálky vo výške 0,96 €, nakoľko tieto výdavky neboli v spise súdneho exekútora preukázané. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 16 €.
3) súdny exekútor si náhrady hotových výdavkov nezvýšil o daň z pridanej hodnoty a preto mu súd toto zvýšenie nepriznal.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 16 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Proti výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).