Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-81-2022.pdf
PDF · 120.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/81/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu Mgr. Stanislavy Salajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX D., 3/ H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I. XXX/X, zastúpené SUCHÝ & PARTNERS, s. r. o., IČO: 52 826 791 so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica a 4a/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. K. XX, XX/ G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., J. M. XXXX/X (obaja právny nástupcovia žalovanej 4/ N. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej 06. 03. 2023, naposledy trvale bytom XXX XX J. K. XX), proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1/, 974 04 Banská Bystrica, o určenie dedičského práva, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/6/2019-280 zo dňa 10. 05. 2022, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/6/2019-280 zo dňa 10. 05. 2022 v napadnutých výroku II. tak, že O. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. K. XX, XXX XX J. K. je d e d i č o m po poručiteľke N. B., P. N., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. K. XX.
II. M e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/6/2019-280 zo dňa 10. 05. 2022 v napadnutých výroku IV. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/, 3/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol výrokom: I. Žalobkyňa 4/ N. F., P. Q. je dedičkou po poručiteľke N. B., P. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. K. R.. Súd žalobu žalobkýň 1/, 2/, 3/ zamieta. III. Žalobkyni 4/ sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. IV. Žalovanému sa proti žalobkyniam 1/ - 3/ priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ O. F. a 2/ N. F. (pôvodní žalobcovia) sa domáhali, aby súd určil, že sú dedičmi po poručiteľke N. B. P. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, nakoľko v dedičskej veci súdu sp. zn 10D/ 208/2018, Dnot 220/2018 po poručiteľke N. B. P. N., boli uznesením zo dňa 27. 12. 2018 odkázaní na podanie žaloby o určenie, že
sú dedičmi po poručiteľke ako spolužijúce osoby. Poručiteľka bola sesternicou žalobcu O. F.. Manžel poručiteľky A. B. zomrel v roku XXXX, deti nemali. Poručiteľka mala jedného brata O. N., ktorý zomrel v roku XXXX. O poručiteľku sa intenzívne starali. Starostlivosť o poručiteľku zabezpečovali upratovaním, varením, praním, zabezpečením lekára a iných nevyhnutných potrebných úkonov, kúpili a nachystali jej drevo na zimu, pokosili záhradu, vyčistili dvor, vykonávali nevyhnutné opravy súvisiace s údržbou domu. Na chod domácnosti prispievali aj finančne, nakoľko dôchodok poručiteľky na všetky výdavky spojené s chodom domácnosti nestačil, navyše v dôsledku svojej duševnej choroby nevedela pochopiť hodnotu peňazí. Postupne sa zdravotný stav poručiteľky zhoršoval, v dôsledku zlého duševného stavu poručiteľka väčšinou spala cez deň a v noci bdela, preto bolo nevyhnutné aby žalobkyňa N. F. zotrvávala s poručiteľkou v spoločnej domácnosti tak cez deň ako aj v noci. Poručiteľka v mesiaci december 2016 začala trpieť duševnou poruchou, ktorá sa prejavila stratou pamäte, dezorientáciou, starosta bol nútený zavolať na pomoc pri jej hľadaní hasičov, preto bolo nevyhnutné, poskytnúť jej celodennú starostlivosť v domácnosti poručiteľky. Poručiteľka nebola schopná sa v posledných rokoch svojho života o seba náležite postarať, navariť si, upratať a vykonať bežné úkony súvisiace s chodom domácnosti. Všetky úkony s chodom domácnosti poručiteľky, zabezpečovala žalobkyňa N. F..
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, z dôvodu, že v prípade dedičského nároku žalobcov po poručiteľke nie je splnený základný pojmový znak žitia v spoločnej domácnosti, tak ako ho definuje Občiansky zákonník nakoľko žalobcovia a poručiteľka nikdy nemali spoločné bývanie. To, že sa žalobcovia a najmä žalobkyňa o poručiteľku a jej domácnosť dlhé roky starali, nespochybnil. Nestačí iba „staranie sa o poručiteľa", resp. „staranie sa o jeho domácnosť'", ale musí tam byt' aj skutočné spolužitie v spoločnej domácnosti. Nikto nemôže byt' príslušníkom dvoch domácností súčasne. Žalobcovia mali v čase smrti poručiteľky vlastnú domácnosť, žalobcovia a poručiteľka nikdy nemali spotrebné spoločenstvo trvalej povahy.
4. Počas konania žalobca 1/ O. F. dňa XX. XX. XXXX zomrel, okresný súd následne pokračoval v konaní s jeho dedičmi A. B., E. F. a H. B..
5. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 27. 12. 2018 č. k. 10D/208/2018-33 v dedičskej veci po poručiteľke N. B., P. N., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, boli pôvodný žalobca 1/ O. F. a žalobkyňa 4/ N. F. odkázaní na podanie žaloby na súd o určenie, že sú dedičmi po poručiteľke N. B., P. N., ako spolužijúce osoby s tým, že keď žaloba nebude podaná do 30 dní od doručenia tohto uznesenia, dedičský súd bude pokračovať v dedičskom konaní. Z odôvodnenia uznesenia bolo zistené, že poručiteľka zomrela vo veku 83 rokov ako vdova, manžel ju predumrel v roku XXXX, z ich manželstva deti nepochádzali, nemala deti a závet nezanechala. Mala jedného súrodenca, brata O. N., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX ako slobodný a bezdetný. Na dedičskom pojednávaní dňa 05. 09. 2018 bola k zákonnému dedeniu po poručiteľke povolaná Slovenská republika. Žalobcovia predložili potvrdenie Obce J. K. v zmysle §§ 115 a 116 zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa 28. 06. 2018 o tom, že poručiteľka N. B., P. N. bola odkázaná na pomoc blízkych osôb a O. F. a manželka N. F. sa o ňu formou dennej osobnej starostlivosti priamo v jej domácnosti starali, prali jej, upratovali, kúrili v zimnom období, poskytovali stravu a uhrádzali časť nákladov na domácnosť. Na pojednávaní v dedičskej veci nebolo uznané dedičské právo žalobcov O. F. a N. F..
6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 137 písm. c/ CSP, § 460, § 461 ods. 1, § 474 ods. 1, § 115 Občianskeho zákonníka
7. Podľa názoru okresného súdu žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na predmetnom spore, nakoľko v prípade, že by sa potvrdili nimi tvrdené skutočnosti a súd by žalobe vyhovel, došlo by k prejednaniu dedičstva po poručiteľke N. B., P. N., kde by žalobcovia boli dedičmi v druhej zákonnej dedičskej skupine, ako spolužijúce osoby.
8. Následne sa okresný súd zameral na zistenie, či sú žalobkyne zákonnými dedičkami po poručiteľke N. B., P. N. t. j. či právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ O. F. a žalobkyňa 4/ N. F. boli spolužijúcimi osobami s poručiteľkou po dobu jedného roku pred jej smrťou, t. j. či žili s ňou v spoločnej domácnosti, starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľku. Sporná bola skutočnosť, či právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ a žalobkyňa 4/ spĺňajú podmienky ustanovenia § 475
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 115 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný mal za to, že tieto skutočnosti žalobcovia v dedičskom konaní nepreukázali.
9. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ohľadne nároku na dedenie spolužijúcich osôb vyplýva, že musí byť splnená jednak podmienka žitia v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou a ďalšia z dvoch podmienok, a to že sa buď starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Na pojednávaní žalobkyňa 4/ podrobne opísala, akým spôsobom fungovala s poručiteľkou v jej dome, poskytovala jej zdravotnú starostlivosť, robila nákupy, varila, prala, umývala ju, osobne ju opatrovala. Z výsluchu svedkov vypočutých na pojednávaniach vyplynulo, že poručiteľka trpela inkontinenciou, únikom stolice, mentálnym ochorením a preto vyžadovala celodennú starostlivosť. Ani jeden zo svedkov sa nevedel vyjadriť k tomu, že by sa niekto iný ako žalobkyňa 4/ o poručiteľku staral, aj s prihliadnutím na jej povahu a správanie. Z výsluchu žalobkyne 4/ tiež vyplynulo, že rodinný dom žalobkyne nebol uspôsobený na to, aby tam trvale bývala poručiteľka spolu so žalobkyňou 4/, vzhľadom aj na správanie poručiteľky a jej nedôveru a osočovanie k cudzím ľudom, aj k žalobkyni 4/. O poručiteľku sa staral aj právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ tým, že ju odviezol k lekárovi, pomáhal jej v záhrade, okolo domu, s drevom. Žalovaný namietal, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ a žalobkyňa 4/ mali vlastnú domácnosť, k poručiteľke chodili len za účelom, aby jej vypomohli a poskytovali potrebnú opateru, preto navrhol žalobu zamietnuť.
10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon používa výraz s poručiteľom v spoločnej domácnosti a nie v domácnosti poručiteľa. Z toho možno vyvodiť, že spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia v spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie a podobne. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny, pričom spolužitie uvedených osôb s poručiteľom musí existovať v čase smrti poručiteľa.
11. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa 4/ dostatočne preukázala, že viedla spoločnú domácnosť s poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľky (od roku 2016 sa nepretržite zdržiavala v spoločnej domácnosti s poručiteľkou) a že sa spoločne starali o chod domácnosti. Uvedené skutočnosti boli potvrdené i výsluchmi svedkov S. H., T. U., T. N. a F. G., listinnými dôkazmi a to správami Obce J. K., ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval a ktoré dôkazy potvrdili spoločnú domácnosť žalobkyne 4/ a poručiteľky. Žalobkyňa 4/ najmä svojím osobným prístupom splnila zákonnú podmienku spočívajúcu v starostlivosti o spoločnú domácnosť, nakoľko osobne prispievala k udržiavaniu spoločnej domácnosti s poručiteľkou, k jej chodu a nebolo preukázané, že by v rozhodnom čase trvalo nežila v spoločnej domácnosti s poručiteľkou a túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani to, že žalobkyňa 4/ vzhľadom na bytové podmienky v dome poručiteľky stravu pripravovala v svojom dome, kde aj prala, vzhľadom na hygienické návyky poručiteľky, hygienické zariadenia, vybavenie domácnosti, zápach a zdravotný stav poručiteľky. V konaní nebolo preukázané, že by neboli vynakladané spoločné náklady na domácnosť, keďže žalobkyňa 4/ uviedla, že drevo na kúrenie hradila poručiteľka, všetky ostatné výdavky na stravu, vodu a pod. hradila výlučne žalobkyňa 4/. Bolo nesporne preukázané, že ani zdravotný stav poručiteľky nedovoľoval, aby sa žalobkyňa zdržiavala trvale alebo viac ako pár hodín denne, najmä v noci, mimo spoločnej domácnosti. Žalovaný nespochybnil a uznal, že to bola žalobkyňa 4/, kto zabezpečoval chod domácnosti, osobné potreby poručiteľky, jej hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť. Zákon bližšie nevymedzuje čo treba rozumieť pod starostlivosťou o domácnosť. Spoločná domácnosť predpokladá spravidla spoločné bývanie, avšak výnimočne netreba trvať na spoločnom bývaní, najmä z dôvodu, keď poručiteľ pre svoj zdravotný stav alebo z bytových dôvodov nemohol mať spoločný byt s osobami, s ktorými inak trvale žil spolu a ktoré sa starali z tohto dôvodu o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Pre posúdenie spoločnej domácnosti nie je rozhodujúce bydlisko jej členov podľa evidencie obyvateľov. Toto tzv. evidenčné bydlisko nemusí byť vždy miestom, kde konkrétna osoba skutočne žije a je potrebné skúmať miesto faktického žitia osoby, ktorá si dedičské práva uplatňuje titulom spolužitia v spoločnej domácnosti.
12. V predmetnom konaní žalovaný robil sporným, že právny predchodca žalobkýň 1/-3/ a žalobkyňa 4/ nepreukázali vedenie spoločnej domácnosti tvrdil, že mali dve domácnosti a nebolo preukázané skutočné spolužitie v spoločnej domácnosti. Žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, nenavrhol vykonanie dôkazov na podporu týchto tvrdení. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného. Žalovaný neoznačil ani nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal skutočnosti tvrdené žalobkyňami. V prejednávanej veci žalobkyne nemali povinnosť preukazovať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzovali svoje dedičské právo ale jeho preukázanie bolo povinnosťou žalovaného. Nakoľko okresný súd mal nespochybniteľne preukázané, že žalobkyňa 4/ dostatočne preukázala, že viedla spoločnú domácnosť s poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľky a že sa spoločne starali o chod domácnosti, preto žalobe žalobkyne 4/ vyhovel a určil, že je dedičkou po poručiteľke N. B., P. N.. Okresný súd mal preukázané, že sa o poručiteľku staral aj právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ tým, že ju odviezol k lekárovi, pomáhal jej v záhrade, okolo domu, s drevom, ale podľa názoru súdu tým nie je možné ho považovať za spolužijúcu osobu s poručiteľkou, v zmysle ustanovení zákona. Preto súd žalobu žalobkýň 1/ - 3/ ako nedôvodnú zamietol.
13. O náhrade trov konania strán okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu.
14. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobkýň zamietnutý a do súvisiaceho výroku IV. o náhrade trov konania, podali odvolanie žalobkyne 1/, 2/ a 3/. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené. Odvolanie podali podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny predchodca žalobkýň 1/, 2/ a 3/ spĺňa predpoklady na to, aby bol dedičom po nebohej poručiteľke. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa 4/ dostatočne preukázala, že viedla spoločnú domácnosť s poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľky (od roku 2016 sa nepretržite zdržiavala v spoločnej domácnosti s poručiteľkou) a že sa spoločne starali o chod domácnosti. Okresný súd uviedol, že nebolo preukázané, že by neboli vynakladané spoločné náklady na domácnosť, keďže žalobkyňa 4/ uviedla, že drevo na kúrenie hradila poručiteľka, všetky ostatné výdavky na stravu, vodu a pod. hradila výlučne žalobkyňa 4/. Odvolateľky uviedli, že v čase, keď sa starala žalobkyňa 4/ o poručiteľku a uhrádzala náklady na domácnosť, bola žalobkyňa 4/ manželkou právneho predchodcu žalobkýň 1/, 2/ a 3/, a teda boli manželmi v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda nemôže ísť len o výlučné uhrádzanie nákladov zo strany žalobkyne 4, ale aj o úhradu nákladov zo strany právneho predchodcu žalobkýň 1/, 2/ a 3/ (p. F.). Právny predchodca žalobkýň 1, 2 a 3 (p. F.) počas svojho života nemal so žalobkyňou 4 zúžené alebo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a toto trvalo až do jeho smrti dňa 14.08.2019. Právny predchodca žalobkýň 1, 2 a 3 zomrel neskôr ako poručiteľka. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkýň a žalovanej 4/ nebolo zrušené ani zúžené. V čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá, nie je možné rozlišovať a deliť, že tieto peniaze (príjem jednotlivých manželov) patria žalobkyni 4/ a tieto právnemu predchodcovi žalobkýň 1/, 2/ a 3/. V čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetky príjmy patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a akákoľvek úhrada nákladov, ktoré vykonala žalobkyňa 4/ v prospech poručiteľky je nutné považovať za úhradu nákladov aj zo strany ich právneho predchodcu. Zároveň súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že má za preukázané, že sa o poručiteľku staral aj právny predchodca žalobkýň 1/, 2/ a 3/, tým že ju vozil autom k lekárovi, pomáhal jej v záhrade, okolo domu, s drevom. Avšak aj napriek tomu súd vyriekol záver, že nie je ho možné považovať ich právneho predchodcu za spolužijúcu osobu s poručiteľkou. Žalobkyňa 4/ poskytovala starostlivosť poručiteľke formou ženských prác okolo domu, pričom náklady neuhrádzala výlučne len žalobkyňa 4/, ale tieto boli uhrádzané z finančných prostriedkov, ktoré patrili do masy BSM a právny predchodca žalobkýň sa staral o poručiteľku formou chlapských prác okolo domu. Odvolateľky namietali, že rozsudok súdu prvej inštancie je tiež nedostatočne odôvodnený.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň 1/, 2/ a 3/ uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, nakoľko po vykonanom dokazovaní na pojednávaní žalobkyňa 4/ dostatočne preukázala, že viedla spoločnú domácnosť s poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľky a že sa spoločne starali o chod domácnosti. Tiež sa stotožňuje s názorom súdu, podľa ktorého právneho predchodcu žalobkýň 1/, 2/ a 3/ nie je možné považovať za spolužijúcu osobu s poručiteľkou v zmysle ustanovení zákona.
16. Žiadne iné vyjadrenia v odvolacom konaní neboli podané.
17. V priebehu odvolacieho konania zomrela dňa XX. XX. XXXX žalobkyňa 4/ N. F., preto odvolací súd uznesením č. k. 13Co/81/2022-337 zo dňa 16. 08. 2023 rozhodol tak, že bude pokračovať v konaní s dedičmi po poručiteľke N. F., P. Q., nar. XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom J. K. XX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, a to: G. F. a G. G..
18. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku IV. v súlade s § 388 CSP zmenil.
19. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
20. Z odvolania žalobkýň 1/, 2/, 3/ vyplýva, že uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 psím. f) a h) CSP.
21. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm.e/ CSP), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods.1 písm.f/ CSP).
22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009).
23. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil vady konania ohľadne procesných podmienok konania.
24. Predmetom konania je určenie, že O. F. – pôvodne žalobca 1/ a pôvodne žalovaná 2/ N. F., sú ako spolužijúce osoby dedičmi po poručiteľke N. B., P. N., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX. Pôvodný žalobcovia boli v dedičskom konaní odkázaní na podanie žaloby na súd.
25. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, v odvolacom konaní nebolo potrebné dokazovanie zopakovať alebo ho doplniť.
26. V konaní bolo nesporné, že poručiteľka N. B. zomrela ako vdova. Z jej manželstva deti nepochádzali. Závet nezanechala. Mala jedného súrodenca – brata O. N., ktorý ju predumrel ako slobodný a bezdetný.
27. Pôvodní žalobcovia sa domáhali určenia, že sú dedičmi po poručiteľke na základe ust. § 475 ods. 1 OZ ako osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť.
28. Podľa § 475 ods. 1 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
29. Hypotéza ustanovenia § 475 ods. 1 OZ v tomto prípade vyžaduje žitie v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou a staranie sa z tohto dôvodu o spoločnú domácnosť.
30. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, spoločnú domácnosť tvoria osoby, ktoré trvale spolu žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Musí ísť o skutočné a faktické spolužitie, nie však v absolútnom ponímaní. Niekto, kto ako člen domácnosti spoločne s iným uhrádza náklady na svoje potreby, tak sa tým stará aj o spoločnú domácnosť. Zákon nevymedzuje, čo treba rozumieť starostlivosťou o spoločnú domácnosť, môže to byť spoločné uhrádzanie nákladov na potreby spolužijúcich osôb. Len dočasná príbuzenská alebo občianska výpomoc pri obstarávaní potrieb domácnosti nepostačuje.
31. Súd prvej inštancie správne uviedol, že spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v prospech spoločenstva všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie a pod. Spolužijúca fyzická osoba musí byť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny, pričom spolužitie uvedených osôb s poručiteľom musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zákon používa výraz s poručiteľom v spoločnej domácnosti a nie v domácnosti poručiteľa.
32. Žalovaný namietal, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ a žalobkyňa 4/ mali vlastnú domácnosť, k poručiteľke chodili len za účelom, aby jej vypomohli a poskytovali potrebnú opateru, preto navrhol žalobu zamietnuť.
33. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa 4/ preukázala, že viedla spoločnú domácnosť s poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred jej smrťou (od roku 2016 sa nepretržite zdržiavala v spoločnej domácnosti s poručiteľkou) a že sa spoločne starali o chod domácnosti a splnila podmienku spočívajúcu v starostlivosti o spoločnú domácnosť, nakoľko osobne prispievala k udržiavaniu spoločnej domácnosti s poručiteľkou, k jej chodu a nebolo preukázané, že by v rozhodnom čase trvalo nežila v spoločnej domácnosti s poručiteľkou a túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani to, že žalobkyňa 4/, vzhľadom na bytové podmienky v dome poručiteľky stravu pripravovala vo svojom dome, kde aj prala, vzhľadom na hygienické návyky poručiteľky. V konaní tiež nebolo preukázané, že by neboli vynakladané spoločné náklady na domácnosť. Skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa 4/ a poručiteľka nemali spoločné bývanie nie je prekážkou vytvorenia spoločnej domácnosti, a to najmä z dôvodu, keď poručiteľka pre svoj zdravotný stav, resp. z bytových dôvodov nemohla spoločne bývať s inými osobami, s ktorými inak trvale žije, resp. ktoré sa starali z tohto dôvodu o spoločnú domácnosť. Pre posúdenie spoločnej domácnosti nie je rozhodujúce bydlisko jej členov podľa evidencie obyvateľstva.
34. Okresný súd mal nespochybniteľne preukázané, že žalobkyňa 4/ preukázala, že viedla spoločnú domácnosť s poručiteľkou po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľky a že sa spoločne starali o chod domácnosti, preto žalobe žalobkyne 4/ vyhovel a určil, že je dedičkou po poručiteľke N. B., P. N.. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že sa o poručiteľku staral aj právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ tým, že ju odviezol k lekárovi, pomáhal jej v záhrade, okolo domu, s drevom, avšak ho okresný súd nepovažovať za spolužijúcu osobu s poručiteľkou, v zmysle ustanovení zákona.
35. Odvolateľky v odvolaní namietali uvedený záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi 1/, poukázali na to, že pôvodná žalobkyňa 4/, keď sa starala o poručiteľku a uhrádzala náklady na domácnosť, tak ako to súd prvej inštancie uviedol, bola manželkou právneho predchodcu žalobkýň, boli v režime bezpodielového spoluvlastníctva, a teda nemôže ísť len o výlučné uhrádzanie nákladov zo strany žalobkyne 4/, ale aj o úhradu nákladov zo strany právneho predchodcu žalobkýň 1/ až 3/. V čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetky príjmy patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a akákoľvek úhrada nákladov, ktoré vykonala žalobkyňa 4/ v prospech poručiteľky je nutné považovať za úhradu nákladov aj zo strany právneho predchodcu odvolateliek.
36. Odvolací súd udáva, že v konaní bolo nesporné, že pôvodní žalobcovia boli manželia a viedli spoločnú domácnosť. Sám žalovaný tvrdil, že právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ a žalobkyňa 4/ mali vlastnú domácnosť.
37. Z judikatúry vyplýva, že ak manželstvo trvá a manželia sa podieľajú na úhrade spoločných potrieb, a teda žijú v trvalom spotrebnom spoločenstve, nie je možné založenie ďalšej spoločnej domácnosti jedným z manželov v inom spotrebnom spoločenstve právne uznať z hľadiska § 115 OZ (napr. NSČR 21 Cdo 678/2011).
38. V konaní bolo preukázané, že pôvodná žalobkyňa N. F. viedla s poručiteľkou spoločnú domácnosť, je teda zrejmé, že aj právny predchodca žalobkýň 1, 2,3 ako manžel N. F. viedol s poručiteľkou spoločnú domácnosť. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, spoločnú domácnosť tvoria osoby, ktoré trvale spolu žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V konaní nebolo preukázané, že by neboli vynakladané spoločné náklady na domácnosť. Je zrejmé, že keďže pôvodná žalobkyňa 4/ vynakladané spoločné náklady na domácnosť s poručiteľkou vynakladala ich z BSM, ktoré mala s právnym predchodcom žalobkýň. Ak niekto, kto ako člen domácnosti spoločne s iným uhrádza náklady na svoje potreby, tak sa tým stará aj o spoločnú domácnosť. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo tiež preukázané, že sa o poručiteľku staral aj právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ tým, že ju odviezol k lekárovi, pomáhal jej v záhrade, okolo domu, s drevom.
39. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď uzavrel, že právny predchodca žalobkýň nespĺňa hypotézu ustanovenia § 475 ods. 1 OZ. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že aj právny predchodca žalobkýň 1/ - 3/ žil v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jej smrťou, ako člen domácnosti uhrádzaním nákladov na spoločnú domácnosť sa staral o spoločnú domácnosť, o poručiteľku sa staral aj tým, že ju odviezol k lekárovi, pomáhal jej v záhrade, okolo domu, s drevom a pod..., teda spĺňa predpoklady ustanovenia § 475 ods. 1 OZ.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a určil, že O. F., nar. XX. XX. XXXX je dedičom po poručiteľke N. B., P. N., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom J. K. XX.
41. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., v súlade s § 396 ods. 2 CSP zmenil aj závislý výrok IV. o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a to, v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobkyniam voči žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolatelia žalobkyne 1/ až 3/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešné, odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný uhradiť žalobkyniam spoločne a nerozdielne v lehote troch dní od právoplatnosti unesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).