Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-213-2012.pdf
PDF · 102.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/213/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX A. A., o vymoženie 537,24 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62,821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6041/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1437/2004-60 zo dňa 04. mája 2011 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1437/2004-60 zo dňa 04. mája 2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 2Er/1437/2004-60 zo dňa 04. mája 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 1,30 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Tretím výrokom rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, so sídlom exekútorského úradu Zvolen, Borovianska 17, 960 01 Zvolen, trovy exekúcie vo výške 16,60 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že zistil, že oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne bola notárom napísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír. Zmluvné zastúpenie vzniklo zároveň v deň uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Uvedené plnomocenstvo je obsiahnuté v zmluve, ktorá má podobu tzv. formulárovej zmluvy, a teda oprávnený určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinného. Tým došlo k spochybneniu základného predpokladu pre udelenie plnej moci, a teda, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného, pretože ide o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Z uvedeného je zrejmé, že záujmy splnomocneného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného, preto dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu, zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve v predmetnej zmluve o úvere má za následok, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedených skutočnosti preto okresný súd exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu sa oprávnený v podaní zo dňa 30. mája 2011 odvolal. V odvolaní uviedol, že s odôvodnením napadnutého uznesenia sa nestotožňuje, pretože okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď udelil súdnemu exekútorovi na základe jeho žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica vyhotovená notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou bola už predmetom skúmania pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predmetné plnomocenstvo preskúmala notárka JUDr. Jarmila Kováčová pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Banská Bystrica pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi, povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) v znení neskorších predpisov odvolať, čo neurobil. Ďalej namietal, že udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa (v danom prípade advokáta), povinnú účasť oprávneného a povinného pri spísaní notárskej zápisnice žiadny zákon nepredpisuje, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, obidve náležitosti vyžadované zákonom pre notársku zápisnicu obsahujúcu právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (forma notárskej zápisnice a výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) boli splnené a preskúmanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu okresným súdom bolo nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený namietal aj samotnú výšku trov exekúcie. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica v zmysle § 221 O.s.p. v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) na základe § 251 ods. 4 O.s.p. prejednal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti pôvodného súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej exekučnému súdu dňa 18. novembra 2004 na základe exekučného titulu notárskej zápisnice N 1902/2004, NZ 64569/2004 zo dňa 13. augusta 2004 napísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom Gajova 13, Bratislava udelil exekučný súd exekútorovi poverenie č. 5601 012378* dňa 19. novembra 2004 na vymoženie uloženej povinnosti 16185,- Sk s príslušenstvom a trov exekúcie. Následne súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, tak ako je vyššie uvedené. Notárska zápisnica bola za povinného spísaná s Mgr. Tomášom Kušnírom.
Notárka v predmetnej notárskej zápisnici osvedčila, že prítomný advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci na základe splnomocnenia tvoriaceho súčasť notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 16185,- Sk. Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 12600,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 10. marca 2004 do zaplatenia. Ďalej, že celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom, že povinná osoba vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 23. augusta 2004 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v §-e 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ako príloha notárskej zápisnice je priložená listina - zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 22. januára 2004, kde podpis povinného bol osvedčený notárkou Mgr. Zorou Belkovou, Banská Bystrica. Zmluva o úvere v strede textu obsahuje časť označenú ako „Splnomocnenie“. Podľa tohto splnomocnenia dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta v predtlači priamo uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra, Advokátska kancelária Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru uvedeného v predmetnej zmluve o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.
Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné). Potom nasleduje vyhlásenie dlžníka o súhlase so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdenie prevzatia zmluvy. Zmluva je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v časti 19 obsahujú vyhlásenie zmluvných strán o prečítaní zmluvy a v časti 22 o tom, že zmluva je vyhotovená v 4 exemplároch, pričom jeden ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. T. Kušnírovi.
Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
Ďalšie dôvody odvolania sa týkali nesúhlasu odvolateľa s právnym záverom prvostupňového súdu o neplatnosti plnomocenstva. V tejto súvislosti odvolateľ v odvolaní použil (síce bez citácie) časti odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 5/00. Možno sa stotožniť s tým, že hoci notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesno- právnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotno-právny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho, musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Nemožno však súhlasiť s názorom odvolateľa, že v tomto prípade boli obidve náležitosti splnené. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukazuje na ďalšiu časť argumentácie predmetného rozhodnutia Ústavného súdu: „Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého občiansko-právneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v §-e 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tom zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v
prípadne exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, tak ako už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť podobu jeho platnosti na základe svojho práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom hmotno-právneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmavania veci v rámci exekučného konania, muselo to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve z ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v takomto prípade na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splnenia predpísaných náležitostí vykonateľnosti, by nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu“.
Je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil ani sa nezaoberal preskúmavaním hmotno-právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. Skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Inak povedané, v tomto prípade predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd teda správne skúmal, či predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a) ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Podľa § 43b) ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Podľa § 43c) ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom, pokiaľ by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve, nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným žiadny bližší vzťah, v danom prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem, ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.
Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným v zastúpení, vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa 22. januára 2004 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ďalej z tejto listiny
vyplýva, že dlžník dostal a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného je nepochybné, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane vybranému advokátovi. Predloženou listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už vôbec nie doručenie prijatia návrhu v čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný.
Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Oprávnený napadol odvolaním uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu. Pretože odvolací súd je s poukazom na § 212 ods. 1 O.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal, resp. nespochybnil správnosť výpočtu trov exekúcie priznaných obom súdnym exekútorom, odvolací súd sa výškou týchto trov nezaoberal. Skúmal len to, či na strane súdneho exekútora existoval procesnoprávny dôvod na priznanie trov exekúcie voči oprávnenému.
Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V tomto prípade je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, a preto exekučný súd postupoval správne, keď mu v súlade s citovanými ustanoveniam Exekučného poriadku uložil povinnosť uhradiť obom súdnym exekútorom trovy exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.