Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_11C-3-2023.pdf
PDF · 105.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 432 105, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 369, proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2023 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy č. E.- XX/XXXX – XXX/XXXX uzavretej medzi prevodcom F. B., trvale bytom G. H. I. XX, XXX XX, G. H. I., rodné číslo: XXXXXXXXXX a nadobúdateľom A. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX,bytom C. XX, XXX XX D., na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: J. K. XX,E. E. XX, L. 4, postavený v bytovom dome súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, Spoluvlastnícky podiel vo výške XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a k pozemku G. – M. K. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 245 m2 , vedené Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, pre k. ú. D., obec D., okres D. voči žalobcovi.
2. Podanú žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalobca nadobudol pohľadávku voči dlžníkovi – nižšie špecifikovanému od pôvodného veriteľa – ZINC EURO, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Pohľadávka voči dlžníkovi vznikla na základe rámcovej zmluvy. Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 30OdK/7/2022 bol vyhlásený konkurz na majetok F. B., trvale bytom G. H. I. XX, XXX XX, G. H. I., rodné číslo: XXXXXXXXXX, štátny občan SR pod sp. zn. 30OdK/7/2022 (ďalej „konkurz“). F. B. (ďalej „dlžník“) kúpnou zmluvou previedol svoj nehnuteľný majetok nižšie špecifikovaný na žalovaného, pričom k prevodu došlo 1 rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorej skutočnosti je možné vyvodiť záver o nie poctivom zámere a úmysle dlžníka predmetným prevodom poškodiť žalobcu ako jeho veriteľa tým, že prevodom vylúčil prevádzané nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, z ktorej by pohľadávka žalobca bola uspokojená. Žalobca v prílohe predkladá list vlastníctva, z ktorého je zrejmé, že žalovaný nadobudol nasledovné nehnuteľnosti : Byt K. XX,E. vchode 10, L. 4, postavený v bytovom dome súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, Spoluvlastnícky podiel vo výške XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a k pozemku G. – M. K. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 245 m2, vedené Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, pre k. ú. D., obec D., okres D.. (ďalej „nehnuteľnosti“). Vzhľadom k tomu, že dlžník previedol svoje nehnuteľnosti v prospech žalovaného necelý 1 rok pred vyhlásením konkurzu a navyše v
období prevodu (rok 2021) neuhrádzal v prospech žalobcu žiadne peňažné plnenie titulom uspokojenia pohľadávky žalobcu, ale naopak dlžník realizoval činnosti a uskutočnil právne úkony, ktorými došlo k reálnemu znemožneniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, prípadne iných jeho veriteľov je zrejmý nepoctivý zámer a úmysel dlžníka a to zabrániť začleneniu nehnuteľností do konkurznej podstaty. Dlžník previedol nehnuteľnosti na svojho rodinného príslušníka – svoju dcéru - žalovaného, ktorá okolnosť svedčí o tom, že dlžník mal úmysel poškodiť žalobcu a vymaniť nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Žalovaný musel mať vedomosť o úmysle dlžníka, nakoľko sa jedná o blízkeho príbuzného a už v dobe prevodu musel mať dlžník ako i žalovaný vedomosť, resp. dlžník úmysel podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Vzhľadom na to, že v prípade prevodu nehnuteľností dlžníka v prospech žalovaného došlo počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania na majetok dlžníka v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, žalobca v zmysle ust. § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. odporuje predmetnej kúpnej zmluve.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojil listinné doklady: Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2019 spolu s prílohami, výpis z LV č. XXXX, k.ú. D. a Rámcovú zmluvu zo dňa 18.8.2017.
4. Žalobu spolu s prílohami podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd doručil žalovanej a vyzval ju, aby sa do 15 dní písomne vyjadrila k pripojenej žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 25.5.2023, v ktorom uviedla, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú. V prvom rade poukázala na nesprávny predpoklad žalobcu, že žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy E./XXXX-XXX/ XXXX od predávajúcej, ktorou podľa žalobcu mala byť dlžníčka žalobcu F. B.. Žalovaná nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 5.1.2021 v znení dodatku zo dňa 3.3.2021 za sumu 41.000 eur od N. B.. Žalovaná teda nekupovala nehnuteľnosť od dlžníka žalobcu, preto nemá v spore pasívnu vecnú legitimáciu. Pre úspešnosť žaloby tak nie je splnená hneď prvá podmienka a to, že ide o právny úkon dlžníka. Navrhla preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Ako dôkaz predložila kúpnu zmluvu zo dňa 5.1.2021 v znení jej dodatku.
6. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie je v objektívnych možnostiach žalobcu preukázať sled prevodov sporných nehnuteľností, žalobca navrhuje, aby súd vykonal dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom predloženia genézy prevodov sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. D. a to bytu č. 11 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a k pozemku (L.. G. – M. K. XXXX/XX), nakoľko ak dlžník previedol v rámci uvedenej lehoty 5 rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie sporné nehnuteľnosti, jedná sa o odporovateľný právny úkon. Navyše pán N. B. je rovnako príbuzný dlžníka žalobcu.
7. Žalovaná vo svojom stanovisku (duplika) opätovne poukázala na skutočnosť, že jej nesvedčí procesné postavenie žalovanej, nakoľko neurobila právny úkon s dlžníkom žalobcu – F. B. ale s N. B.. Poukázala aj na skutočnosť, že dlžníčka žalobcu previedla byt na N. B. za sumu 41.000 Eur, teda za štandardnú trhovú cenu, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku žalobcu voči F. B.. Nie je preto daný ani úmysel ukrátiť žalobcu prevodom nehnuteľností. Rovnako tak žalovaná kúpila nehnuteľnosť od N. B. za sumu 30.000 Eur prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý doteraz spláca. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 3Cdo/61/2008. Poukázala teda v konečnom dôsledku na vadný petit žaloby, nakoľko nikdy nedošlo k uzavretiu právneho úkonu medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou, preto ani nie je možné vyhlásiť nejestvujúci právny úkon za neúčinný voči žalobcovi. Ako ďalší dôkaz predložila kúpnu zmluvu zo dňa 11.6.2019. Svoje vyjadrenie ďalej doplnila dňa 17.10.2023 v ktorom uviedla, že medzičasom došlo k predaju nehnuteľnosti a žalovaná už nie je ani vlastníčkou predmetných nehnuteľnosti. Ako dôkaz predložila kúpnu zmluvu zo dňa 27.4.2023.
8. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 20.10.2023 vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia žalovanej navrhol pripustenie zmeny strany sporu na strane žalovaného tak, že namiesto žalovanej vstupuje do konania aktuálny vlastník sporných nehnuteľností a to L. O., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX.
9. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP, a to oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi špecifikovanými v bode 10 až 30 odôvodnenia tohto rozsudku a výsluchom strán sporu.
10. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 25.10.2023. Žalobca zotrval na podanej žalobe, navrhol pripustiť zmenu strany sporu na strane žalovaného tak, ako to navrhoval vo svojom písomnom vyjadrení. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Poukázala na pasivitu žalobcu, ktorý do dnešného dňa nekonkretizoval svoju žalobu. Žalobný návrh – petit nezmenil, k prevodu nehnuteľnosti došlo v období pol roka v apríli 2023. Do tohto času, až na poslednú chvíľu čo oznámila súdu túto skutočnosť navrhol žalobca zmeniť strany sporu – žalovanú, preto navrhla, aby súd tomuto návrhu nevyhovel a žalobu zamietol.
11. Z rámcovej zmluvy medzi spoločnosťou Zinc Euro, a.s. a F. B. zo dňa 18.8.2017 vyplýva, že spoločnosť sa zaviazala pre dlžníka vyhľadávať investorov a obstarať v mene a na účet dlžníka uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investorom.
12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej príloh zo dňa 22.10.2019 vyplýva, že postupca spoločnosť Zinc Euro, a.s. postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči F. B., bytom G. H. I. XX vo výške istiny 1.459,05 eur s príslušenstvom.
13. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. D. zo dňa 5.5.2022, vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy, ktorej odporovateľnosti sa žalobca domáha a tieto nadobudla kúpnou zmluvou V XX/XXXX-XXX/XXXX.
14. Z kúpnej zmluvy V 98/2021 zo dňa 5.1.2021 a jej dodatku zo dňa 3.3.2021 vyplýva, že predávajúci N. B. previedol na kupujúcu A. B. vyššie uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 41.000 Eur.
15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2019 vyplýva, že predávajúca F. B. previedla na kupujúceho N. B. vyššie uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 41.000 Eur.
16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2023 vyplýva, že predávajúca A. B. previedla na kupujúceho L. O. vyššie uvedené nehnuteľnosti. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod číslom V-1192/2023-860/2023.
17. Z obchodného vestníka bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24.1.2022 bol na majetok dlžníka A. B. vyhlásený konkurz a zároveň bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
18. Z úradného záznamu zo dňa 25.10.2023 bolo zistené, že konkurzné konanie sp. Zn. 30Odk/7/2022 bolo skončené oznámením správcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokrýva ani náklady konkurzu. Oznámenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 4.5.2022.
19. Súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 25.10.2023 návrh žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalovaného zamietol a to z dôvodu, že okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania v zmysle § 79 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal z hľadiska hospodárnosti konania a teda súd dospel k názoru, že vstup navrhnutého subjektu by bol nehospodárny. Ak by súd takémuto návrhu vyhovel, vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania, čo je v rozpore s princípom hospodárnosti v čl. 17 CSP. Zároveň v zmysle § 153 CSP je neželateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, resp. bezprostredne pred pojednávaním, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Hospodárnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany súd vyhodnotil z okolností konkrétneho prípadu, a to že dňa 19.6.2023 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom opätovne poukázala na skutočnosť, že má za to, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaná, nakoľko nebola zmluvnou stranou úkonu dlžníka, ktorý žalobca žiada vyhlásiť za neúčinný. Žalovaná v písomnom podaní predložila aj predmetný právny úkon, ktorého neúčinnosti sa
žalobca domáha resp. by sa mal domáhať t.j. kúpna zmluva medi dlžníkom F. B. a N. B.. Tieto písomnosti boli žalobcovi doručené na vedomie dňa 19.6.2023. Táto skutočnosť bola teda žalobcovi známa už 4 mesiace. Súd má teda za to, že žalobca mal dostatočný časový priestor na podanie návrhu na zmenu strany sporu vychádzajúc z už predložených dôkazov. Postup žalobcu preto nepovažoval za včasný a hospodárny.
20. Súd tiež odmietol vykonať dokazovanie navrhnuté žalobcom a to dopyt na Úrad geodézie a kartografie katastra za účelom predloženia genézy prevodov nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a tiež dôkazy výsluchom svedkov N. B., F. B. a P. G. tak, ako to navrhovala žalovaná, tiež dopyt na Okresný úrad Rožňava za účelom predloženia informácie, koľko prevodov a na akú osobu prešli sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie D. od dlžníčky žalobcu F. B. po aktuálneho vlastníka a to z dôvodu nehospodárnosti a neúčelnosti týchto dôkazov, nakoľko by sa nimi nepreukázali žiadne nové skutočnosti, ktoré už neboli prezentované sporovými stranami (v priebehu sporu boli predložené sporovými stranami všetky zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam) a boli by pre rozhodnutie súdu nepodstatné. Doposiaľ zistený skutkový stav je dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
21. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
22. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
23. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
25. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
26. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
27. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
28. Podľa § 42b ods. 1, 2 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
29. V danom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a to kúpnej zmluvy č. E./XXXX-XXX/XXXX medzi prevodcom F. B. a nadobúdateľom A. B., D. B., na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: Byt č. XX,vo vchode 10, poschodie
4, postavený v bytovom dome súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, Spoluvlastnícky podiel vo výške 534/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a k pozemku G. – M. K. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 245 m2 , vedené Okresným úradom Rožňava, odbor katastrálny, pre k. ú. D., obec D., okres D. voči žalobcovi. Predmetný spor súd posúdil podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že rozhodným právnym predpisom pre aplikáciu v tomto spore je OZ vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca podal žalobu na súd dňa 12.1.2023 teda v čase keď konkurzné konanie proti dlžníkovi žalobcu F. B. bolo už skončené.
30. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu a v danom spore, ktorú skúma súd vždy aj bez návrhu. S poukazom na ustanovenie § 42a ods. 1, 2 OZ má súd za to, že žaloba žalobcu nesmeruje proti právnemu úkonu dlžníka. Žalobca sa v žalobe domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy č. E./XXXX-XXX/XXXX. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že obsahom tejto kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi predávajúcim N. B. a kupujúcou A. B.. Zmluvné strany kúpnej zmluvy neboli dlžníkmi žalobcu. Žalobca v priebehu konania nenavrhol zmenu žaloby, ktorou by správne označil právny úkon dlžníka, ktorého neúčinnosti sa domáha. Nie je teda splnená prvotná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, nakoľko nesmeruje voči právnemu úkonu dlžníka. Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Z tohto dôvodu má súd za to, že nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto spore. Žaloba žalobcu nesmeruje proti právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a uvedené by nezhojilo ani vyhovenie návrhu žalobcu na zmenu žalovaného.
31. Súd vzhľadom k vyššie uvedenému žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Hoci z dôvodu hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nebol povinný zaoberať sa meritom veci a hodnotiť jednotlivé predpoklady úspešného odporovania, aspoň v krátkosti vo vzťahu k nim považoval za potrebné uviesť aspoň nasledovné. Ak by aj bola žalovaná pasívne vecne legitimovanou a žaloba by smerovala voči právnemu úkonu dlžníka, neboli by splnené ďalšie predpoklady úspešnej odporovateľnosti. Aj v prípade, že by žaloba smerovala k takémuto úkonu dáva súd do pozornosti trojročnú prekluzívnu lehotu podľa § 42a OZ. Žaloba bola na súd podaná dňa 12.1.2023. Právny úkon dlžníka voči ktorému by mala žaloba smerovať, t.j. kúpna zmluva medzi dlžníkom N. B. bola uzatvorená dňa 11.6.2019. Aj v takom prípade by bolo preto nutné žalobu zamietnuť. Rovnako tak nebola preukázaná ďalšia podmienka úspešného odporovania právneho úkonu, keďže dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov, prípadne bola už prihlásená do konkurzného konania. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Dlžník môže mať úmysel ukrátiť svojho veriteľa len, ak v dôsledku právneho úkonu, ktorým prevádza svoju vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu na iného, skutočne došlo ku kráteniu vymáhateľnej pohľadávky jeho veriteľa. Preto o ukracujúci úkon nejde, ak dlžník dostal od nadobúdateľa za prevedenie práva, veci, či inej majetkovej hodnoty skutočne/reálne ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná/rovnocenná náhrada. V danom prípade bolo nesporné, že právny úkon, ktorému žalobca mal odporovať – kúpna zmluva medzi dlžníkom žalobcu a N. B. zo dňa 11.6.2019, bol odplatným. Tvrdeniam v zmluve ohľadne splatnosti kúpnej ceny nasvedčovalo napr. aj dojednanie týkajúce sa úhrady časti kúpnej ceny k rukám predávajúceho pri podpise zmluvy a záložného práva - z dôvodu hypotekárneho úveru, ktorý si N. B. ako kupujúci na účel časti úhrady kúpnej ceny bral. Zároveň podľa názoru súdu pri výške pohľadávky žalobcu 1.459,05 Eur s príslušenstvom a výške kúpnej ceny, ktorú mal podľa zmluvy dlžník žalobcu získať (41.000 Eur), nie je dôvod prijať záver o ukrátení veriteľa. Bolo opäť na žalobcovi, ako na tom, kto odporuje, aby zmenšenie majetku dlžníka aj preukázal. Tvrdenia, či dôkazy k tejto otázke ani neprodukoval. Súd tiež dáva do pozornosti, že na predmetný spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe. Aj v prípade, že by konkurzné konanie voči dlžníkovi naďalej trvalo, žalobca v takom prípade nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu podľa § 57 ods. 1 ZoKR podľa ktorého právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak
správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Žalobca nepreukázal, že by bol správcom resp. že podal podnet správcovi na odporovanie a ten podnetu nevyhovel. Aj z toho dôvodu by bolo preto nutné žalobu zamietnuť a to z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu voveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadnevysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trovkonania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Súd tiež skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, spočívajúcich v predmete sporu resp. okolnostiach na strane strán sporu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Z predmetu sporu súd dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, rovnako tak ani u strán sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Rožňava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.