Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/142/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, L., F., zastúpenej JUDr. Petrom Varsányim, advokátom, Škultétyho 14, Bratislava, proti odporcovi: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, L., F., zastúpenému JUDr. Ing. Štefanom Neszmérym, advokátom, Námestie priateľstva 2172/31, Dunajská Streda, o určenie výživného na manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. - 159 zo dňa 27. septembra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil platiť na výživu navrhovateľky sumu 200,- eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom 25.01.2011 a súčasne rozhodol o dlhu na zročnom výživnom za obdobie od 25.01.2011 do 27.09.2011 vo výške 1.613,33 eur, ktorý povolil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 71 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci je daný priestor na určenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Navrhovateľka sa domáhala výživného od odporcu od januára 2011, pričom na návrh navrhovateľky prebieha rozvodové konanie a odporca s rozvodom manželstva súhlasí. Účastníci konania sú manželia, z ich manželstva pochádzajú dve neplnoleté deti. Od septembra 2010 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca sa odsťahoval a v súčasnosti udržiava mimomanželský vzťah. Počas manželstva spoločne nadobudli a v súčasnosti vlastnia nadštandardne vybavený rodinný dom, pričom splácajú úver. Počas spolužitia mali k dispozícii preukázateľne v priemere cca 1.500,- eur mesačne (príjem odporcu, hotovostné vklady na účet, rodičovský príspevok, prídavky na deti), chodili na zahraničné dovolenky, lyžovačky, zakúpili vodný skúter, kombinézy na vodné lyžovanie, čo predstavuje pre rodinu s dvoma maloletými deťmi pri prihliadnutí nadštandardne vybaveného novopostaveného domu životnú úroveň výrazne vyššiu, než je vykázaný príjem rodiny. Preto považoval súd za dôvodné predpokladať, že príjem odporcu je vyšší, než vykázal. Životná úroveň navrhovateľky tým, že odporca odišiel zo spoločnej domácnosti a manželia prestali hospodáriť so spoločnými prostriedkami spoločne, výrazne utrpela, keďže má v súčasnosti k dispozícii na výdavky spojené s udržiavaním domácnosti a spoločného majetku, osobné výdavky a výživu pre seba a deti iba svoj príjem. Odporca poskytuje navrhovateľke na výdavkoch (mimo výdavkov na deti, čo je predmetom skúmania pri určení vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom) čiastku 155,45 eur (polovica splátky spoločného úveru, televízie, internet) mesačne. Výdavky na bývanie - energie

znáša navrhovateľka približne v rovnakej miere. Pre svoju osobnú potrebu nepreukázala súdu žiadne odôvodnené výdavky. Podľa názoru súdu tu nie je dôvod na zamietnutie návrhu pre jeho rozpor s dobrými mravmi, nakoľko nebolo preukázané aké správanie zo strany navrhovateľky, ktorý by takýto záver odôvodňovalo. Pokiaľ poukazoval odporca na trestné podania, tieto boli postúpené na prejednanie v priestupkovom konaní a následne voči navrhovateľke zastavené a podanie návrhu na rozvod nemožno považovať za správanie manžela v rozpore s dobrými mravmi. Ak majú mať manželia zachovanú rovnakú životnú úroveň, je potrebné skonštatovať, že odporca sa na výdavkoch do spoločného majetku musí podieľať vyššou sumou než navrhovateľka, primerane pomeru príjmov oboch manželov (260,- eur : 670,- eur teda 28% : 78%). Ďalej súd uviedol, že zamestnanie navrhovateľky na polovičný pracovný úväzok je pri jej štúdiu na vysokej škole a starostlivosti o deti odôvodniteľné, navyše, keď so štúdiom začala počas manželského spolužitia a pri plnom rešpekte zo strany odporcu. Z výdavkov spojených s udržiavaním domácnosti a spoločného majetku súd za dôvodné uznal výdavky v zmysle špecifikácie výdavkov odporcu v roku 2010 v jeho vyjadrení zo 14.04.2011 vo výške 652,16 eur mesačne (vrátane splátok úveru), z tejto sumy pokiaľ má znášať navrhovateľka 28%, ide o sumu 182,60 eur a na vlastne živobytie jej ostáva suma 80,- eur (vrátane jej vyživovacej povinnosti voči deťom). Na základe uvedeného súd uzavrel, že odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné, aby zostala zachovaná rovnaká životná úroveň oboch manželov a nárok navrhovateľky posúdil za primeraný. Vyživovaciu povinnosť súd priznal od podania návrhu, pričom za spätné obdobie od 25.01.2011 od 27.09.2011 (8 mesiacov a 2 dni) tak predstavovala vyživovacia povinnosť odporcu celkom 1.613,33 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, pričom odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že v konaní preukázal, že mesačne uhrádzal do 31.12.2010 kompletné náklady na bývanie navrhovateľke vo výške 749,16 eur, od 01.01.2011 prestal uhrádzať náklady na energie, napriek tomu mesačne uhrádza sumu 410,- eur, ktorá suma zahŕňa náklady na splátku spoločného úveru na nehnuteľnosť, ktorú výlučne užíva iba navrhovateľka, ako aj náklady na zabezpečenie stravovania a voľno-časových aktivít ich detí. V priebehu konania navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že študuje popri práci, avšak neuviedla, že dňa 06.09.2010 jej zaplatil sumu 597,91 eur ako školné. Namietol, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že navrhovateľka pre svoju osobnú potrebu nepreukázala žiadne odôvodnené výdavky, pričom takéto konštatovanie súdu je v rozpore so znením § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa jeho názoru je určenie výživného v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rodine v rozpore s dobrými mravmi, pričom za rozpor s dobrými mravmi možno považovať, ak by príjmové a majetkové pomery oprávneného prevyšovali majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi je možné posudzovať konanie navrhovateľky, keď bez ospravedlniteľného dôvodu vykonáva zárobkovú činnosť iba na polovičný pracovný úväzok aj napriek objektívnym možnostiam a svojím schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného. Uviedol, že v priebehu konania poukázal na to, že nadštandardnú životnú úroveň si mohli dovoliť len preto, že ich v tom podporovali jeho rodičia, pričom toto tvrdenie nebral súd do úvahy vychádzajúc z výpisu z mojich účtov, kde sa okrem mzdy vyskytujú aj príspevky od mojich rodičov. Súd pri rozhodovaní nebral do úvahy, že deti majú zverené do osobnej striedavej starostlivosti v trvaní 14 dní, pričom v tomto čase musí zabezpečovať denný odvoz detí z Holíc do Šamorína, čo predstavuje vzdialenosť 48 km denne a sumu 42 eur mesačne, ďalej platí spoločnosti EUROCORD za úložku pupočnej šnúry našich detí sumu 39,84, musí zabezpečovať stravovanie detí aj jeho, čo predstavuje sumu 150,- eur, nakoľko majú s manželkou každý svoju sadu oblečenia pre deti, tiež má výdavky s kupovaním oblečenia vo výške cca 30,- eur. Poukázal na to, že navrhovateľka má pri starostlivosti o domácnosť takú istú pozíciu ako on, avšak podotkol, že on platí deťom výdavky na zabezpečenie stravovania za celý mesiac, nie iba za časť, na ktorý ich má zverené.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je určenie výživného na manželku. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil platiť navrhovateľke výživné v sume 200,- eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom 25.01.2011, dlh na zročnom výživnom za obdobie 25.01.2011 do 27.09.2011 vo výške 1.613,33 eur uložil odporcovi zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenie je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že životná úroveň oboch manželov nie je rovnaká, pričom odporca si neplní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, na základe čoho bolo dôvodné určiť jej rozsah tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Súd prvého stupňa sa tiež dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany odporcu a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na to, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke trvá do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , s poukazom na čo o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.