Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/18/2011

Potvrdené rozhodnutím 11Co/142/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, L., F., zastúpenej JUDr. Petrom Varsányim, advokátom, Škultétyho 14, Bratislava, proti odporcovi: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, L., F., zastúpenému JUDr. Ing. Štefanom Neszmérym, advokátom, Námestie priateľstva 2172/31, Dunajská Streda, o určenie výživného na manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/18/2011 - 159 zo dňa 27. septembra 2011, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e ."

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci navrhovateľky: Q. L., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Š., L., P. XX, zastúpenej T.. U. F., J., Q., Š. XX, proti odporcovi: J. L.Á., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako navrhovateľka, zastúpenému JUDr. A. P., J., R. P., B. Q. Q. XXX/X, o určenie výživného manželke takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľky sumu 200,- eur mesačne, vždy do 10. dňa mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 25.1.2011.

Dlh na zročnom výživnom vznikol odporcovi za obdobie od 25.01.2011 do 27.09.2011 vo výške 1.613,33 eur. Odporca je p o v i n n ý dlh na výživnom zaplatiť navrhovateľke v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 25.01.2011 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia výživného pre ňu vo výške 200,- eur mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že s odporcom sú manželia, v súčasnosti prebieha na tunajšom súde ako konanie o rozvod ich manželstva (pod sp. zn. ), od septembra 2010 s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa odporca odsťahoval a prestal rodinu finančne zabezpečovať. Prestal platiť úhrady za dodávky plynu, elektrickej energie, vody, poplatky za telefóny, televíziu a prestal prispievať navrhovateľke na jej výživu. Navrhovateľka je odkázaná na vlastné finančné zdroje, ktoré však na jej výživu, na výživu ich dvoch maloletých detí a na vedenie domácnosti nepostačujú.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.04.2011 a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé. Ďalej v podaní uviedol, že pre neustále hádky medzi ním a navrhovateľkou v septembri 2010 opustil spoločnú domácnosť, avšak nie je pravdou, že by prestal rodinu finančne zabezpečovať. Do konca roku 2010 z vlastných prostriedkov uhrádzal splátky spoločného úveru na nehnuteľnosť, služby energií, vývoz smetí, televíziu, životné poistenia na dve deti, navrhovateľku aj naňho a ďalšie výdavky na deti, spolu mesačne vo výške 749,16 eur a od januára 2011 odporca z vlastných prostriedkov mesačne uhrádza výdavky naďalej na splátky spoločného úveru, televíziu, Internet, životné poistenia na deti a výdavky spojené s deťmi spolu vo výške 410,53 eur. Poukázal na to, že hoci sám spláca spoločný úver účastníkov na nehnuteľnosť, túto obýva výlučne navrhovateľka, pričom užíva kompletne zariadený novopostavený rodinný dom s klimatizáciou, s bazénom, naproti tomu odporca býva v trojizbovom byte svojich rodičov. Spochybnil existenciu zákonného dôvodu navrhovateľky na výživné s poukazom na to, že sama pracuje len 2 dni v

týždni a je potrebné skúmať, či vyvíja dostatočnú iniciatívu, aby sa sama dostatočne primeranou mierou v rámci svojich možností a schopností podieľala na zabezpečení vlastného živobytia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Účastníci konania dňa 02.02.2002 uzavreli manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, narodené v roku 2004 a 2007. Dňa 22.09.2010 navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie doposiaľ prebieha (pod sp. zn. ). Návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo harmonické prvé dva roky jeho trvania, po narodení detí sa odporca začal správať odporcu nervózne, podráždene a nemal trpezlivosť. Často chodil preč z domu, vracal sa neskoro večer, až nadránom. Fyzicky aj psychicky ju napádal. K zmene k lepšiemu nedošlo ani po návšteve psychologickej poradne. Nezhody manželov sa prejavili aj vo finančnom hospodárení, navrhovateľka bola už niekoľko rokov na materskej dovolenke a rodinu finančne zabezpečoval predovšetkým príjem odporcu. Odporca sa priznal k nadviazaniu mimomanželského pomeru s inou ženou. Návrh na rozvod manželstva podal aj odporca dňa 01.10.2010, konanie (vedené pod sp. zn. ) bolo zastavené. Manželia disponovali s účtom vedeným na meno odporcu pod č. 0190763956/0900.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že odporca po opustení spoločnej domácnosti sa odsťahoval k vtedajšej milenke. Napriek niekoľkým úhradám a poplatkom v škôlke, na domácnosť ani na deti neprispieva. Je odkázaná na finančnú pomoc svojich rodičov. Pracuje na polovičný úväzok, pred nástupom do zamestnania bola po ukončení rodičovskej dovolenky pol roka na neplatenom voľne, keďže maloletý syn ešte nebol spôsobilý na návštevu predškolského zariadenia. V roku 2004 sa presťahovali do novopostaveného rodinného domu, kde v súčasnosti býva navrhovateľka s deťmi. Výdavky na bývanie znášal odporca. Poukázala na to, že firma Agromel, s. r. o., ktorá má byť zamestnávateľom odporcu, je vlastne rodinnou firmou založenou otcom a bratom odporcu a odporcom. Po podaní návrhu na rozvod odporca z firmy vystúpil. Počas rodičovskej dovolenky začala po vzájomnej dohode s odporcom študovať na vysokej škole, k čomu potrebuje absolvovať aj prax, z toho dôvodu pracuje len na polovičný úväzok. S manželom každý rok chodili na dovolenky, ktoré vyberal odporca. Tvrdenia odporcu o jeho výdavkoch na úver a na výdavkoch na bývanie označila za nepravdivé s tým, že dochádzali do domácnosti upomienky, ktoré jej pomáhali uhrádzať jej rodičia. Potvrdila, že úver na nehnuteľnosť spláca odporca. V čase manželského spolužitia boli na dovolenkách v Rakúsku na lyžovačke, v lete v Turecku, v Chorvátsku, v Egypte. K výberu hotovosti vo výške 5.770,- eur z účtu odporcu uviedla, že ide o nespotrebované peňažné prostriedky z hypotekárneho úveru, pričom týždeň predtým z týchto prostriedkov vybral odporca sumu 6.000,- eur. Prostriedky navrhovateľka odložila a ponechala ich na prípadné budúce úhrady splátok z úveru. V lete t. r. bola s deťmi na trojdňovej dovolenke na Slovensku.

Príjem navrhovateľky za obdobie od 16. septembra 2010 do januára 2011 predstavoval v priemere 262,91 eur mesačne.

Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne navrhovateľka dňa 11.10.2010 vybrala z účtu vedeného na odporcu sumu 5.770,- eur. Na vyžiadanie boli zo strany banky predložené výpisy z účtu odporcu, z ktorých vyplýva, že v auguste 2010 bol účastníkom poskytnutý úver vo výške 30.641,67 eur, dňa 30.09.2010 vybral z účtu hotovosť odporca v sume 6.000 eur a dňa 11.10.2010 navrhovateľka v sume 5.770 eur.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka žila počas ich manželstva a spolužitia nadštandardne, nemala finančné problémy, na jej žiadosť bol vybudovaný bazén pri dome za 7.000,- eur. K svojmu príjmu uviedol, že rovnaký príjem, aký má v súčasnosti, mal po celý čas, zvýšený bol iba v období, keď vykonával funkciu odborného dozoru po absolvovaní školenia a vykonaní skúšok pri ťažbe štrku. Vo firme Agromel v súčasnosti vykonáva funkciu konateľa, spoločníkom vo firme nie je, z firmy vystúpil na základe dohody rodiny. Vo firme je konateľom aj jej zamestnancom. Jeho obchodný podiel vo firme prebral bratranec odporcu. Poukázal na to, že firma už dlhodobo nevykazuje zisk a dovolenky a

obdobné výdavky pomáhali účastníkom znášať jeho rodičia. Obaja jeho rodičia sú dôchodcovia, okrem rodinnej firmy z inej činnosti príjem nemajú. Jeho rodičia mu niekedy na účet vložili sumu 100 alebo 200 eur na úhrady nedoplatkov. V septembri, keď opúšťal spoločnú domácnosť, odovzdal v hotovosti navrhovateľke 500 eur, ďalších 300 eur odovzdal pre ňu sestre navrhovateľky. Peňažné prostriedky na výdavky, ktoré špecifikoval vo svojom vyjadrení k návrhu, čerpal práve zo sumy 6.000,- eur, získanej zo spoločného účtu. V lete t. r. bol s oboma deťmi, s partnerkou a jej dieťaťom na dovolenke v Tunisku, stála 1.900 eur, pričom v polovici výdavky znášala partnerka. Partnerka odporcu pracuje ako učiteľka v materskej škole.

Zmluvou o prevode obchodného podielu s poukazom na § 115 ods. 2 Obch. zákonníka odporca dňa 27.10.2010 previedol svoj obchodný podiel na Ľudovíta Farkasa. Od založenia obchodnej spoločnosti boli jej konateľmi odporca, jeho otec aj jeho brat. Odmena za výkon funkcie zo spoločenskej zmluvy nevyplýva. Nadobúdateľ obchodného podielu po odporcovi sa konateľom nestal, konateľom spoločnosti ostal naďalej odporca.

Podľa zárobkového výkazu zamestnávateľa odporcu (Agromel, s. r. o.) mal odporca za obdobie od apríla 2010 do marca 2011 príjem v priemere 567,99 eur mesačne. Príjem vykázaný v zárobkovom výkaze však nekorešponduje so sumami, ktoré zamestnávateľ odporcu prevádzal v jednotlivých mesiacoch tohto obdobia na účet odporcu (napríklad za mesiac apríl 2010 mal odporca vykázaný príjem 877,80 eur, avšak na jeho účet bolo prevedených zo strany zamestnávateľa 981,63 eur, v auguste 2010 bol vykázaný zamestnávateľom príjem 877,39 eur, ale na účet odporcu zamestnávateľ previedol 917,79 eur) odporca v danom období od zamestnávateľa dostal podľa výpisov z účtu odporcu spolu 7.458,44 eur, čo predstavuje v priemere mesačne 678,04 eur (za 11 mesiacov, nakoľko v januári nebol vklad vykázaný). Na účet odporcu bolo navyše v hotovosti vložených v roku 2010 do mája celkom 2.950,- eur. V roku 2009 boli mesačne z firmy Agromel na účet vkladané sumy vždy pod 400 eur, avšak na účet boli vkladané aj ďalšie hotovostné peňažné prostriedky, celkom v sume 6.817,32 eur, čo predstavuje v priemere mesačne za rok 2009 čiastku 568,11 eur.

Na základe vzájomných podaní účastníkov na políciu, boli obaja prejednávaní v priestupkovom konaní, pričom podľa oznámení Obvodného úradu Dunajská Streda bolo priestupkové konanie proti navrhovateľke v dvoch prípadoch zastavené, jedno priestupkové konanie proti odporcovi prebieha.

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. ( o rodine v platnom znení).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov vzniká uzavretím manželstva a viaže sa na jeho existenciu, zaniká so zánikom manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Podstatu majetkových vzťahov a hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov vyjadruje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré rovnako vzniká uzavretím manželstva. V rámci neho si majú manželia organizovať a zabezpečiť všetky osobné potreby, pretože veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne

uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Za existencie spoločného hospodárenia, zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je dôvod upravovať vyživovaciu povinnosť medzi manželmi súdom. Pokiaľ však dôjde k nezhode medzi manželmi a manželia spolu nehospodária, je tu aj možnosť súdnej úpravy vyživovacej povinnosti.

Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Rozdelenie úloh predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť na „úkor“ vlastnej pracovnej činnosti, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Pri rešpektovaní zásady rovnakej životnej úrovne manželov sa neprihliada na otázku odkázanosti. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je možné aj vtedy, keď sú obaja manželia zárobkovo činní, prípadne sú schopní zabezpečiť si svoje osobné potreby, ale pretože hospodária oddelene, vzniká nerovnováha v ich celkovej životnej úrovni, čo ale neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Na druhej strane je potrebné však rešpektovať zásadu dobrých mravov, čo môže spôsobiť, že zásadu rovnakej životnej úrovne nebude možné uplatniť. Po morálnej stránke vymedzuje obsah manželstva ustanovenie § 18 zákona o rodine („Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.“), avšak nerešpektovanie niektorej z týchto povinností zase neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti, ale do úvahy sa musia brať prípady napríklad fyzického alebo psychického násilia, prípady nevery alebo opustenia manžela. Súd musí skúmať, ako si obaja z manželov plnia svoje povinnosti, resp. prečo si ich niektorý z nich neplní. (z komentárov k Zákonu o rodine, E. Horváth a sp., 2009 a B. Pavelková, 2011)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadať predovšetkým na osobné potreby manželov, ich potreby a náklady vyplývajúce zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, celkového spôsobu života, zamestnania, tiež aj na starostlivosť o domácnosť, príp. o spoločný majetok.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je tu daný priestor na určenie vyživovacej povinnosti odporcovi voči navrhovateľke. Navrhovateľka sa domáha výživného od odporcu januára 2011. Na návrh navrhovateľky prebieha rozvodové konanie, odporca s rozvodom súhlasí. Účastníci konania sú manželia, z ich manželstva pochádzajú dve, neplnoleté deti. Od septembra 2010 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca sa odsťahoval, v súčasnosti udržiava mimomanželský vzťah. Počas manželstva spoločne nadobudli a v súčasnosti vlastnia nadštandardne vybavený rodinný dom, s úverom. Počas spolužitia mali k dispozícii preukázateľne v priemere cca 1.500 eur mesačne (príjem odporcu, hotovostné vklady na účet, rodičovský príspevok, prídavky na deti), chodili na zahraničné dovolenky, lyžovačky, zakúpili vodný skúter, kombinézy na vodné lyžovanie, čo predstavuje pre rodinu s dvoma maloletými deťmi pri prihliadnutí nadštandardne vybaveného novopostaveného domu životnú úroveň výrazne vyššiu, než vykázaný príjem rodiny. Preto považuje súd za dôvodné predpokladať, že príjem odporcu je vyšší, než vykázal. Životná úroveň navrhovateľky tým, že odporca odišiel zo spoločnej domácnosti a manželia prestali hospodáriť so spoločnými prostriedkami spoločne, výrazne utrpela, keďže má v súčasnosti k dispozícii na výdavky spojené s udržiavaním domácnosti a spoločného majetku, osobné výdavky a výživu pre seba a deti iba svoj príjem. Odporca poskytuje navrhovateľke na výdavkoch (mimo výdavkov na deti, čo je predmetom skúmania pri určení vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom) čiastku 155,45 eur (1/2 splátky spoločného úveru, televízia, internet) mesačne. Výdavky na bývanie - energie znáša navrhovateľka približne v rovnakej miere. Pre svoju osobnú potrebu nepreukázala súdu žiadne odôvodnené výdavky. Podľa súdu tu nie je dôvod na zamietnutie návrhu pre jeho rozpor s dobrými mravmi, nebolo preukázané také správanie zo strany navrhovateľky, ktoré by takýto záver odôvodňovalo. Pokiaľ poukazuje odporca na trestné podania, tieto boli postúpené na prejednanie v priestupkovom konaní a následne voči navrhovateľke zastavené a podanie návrhu na rozvod nemožno považovať za správanie manžela v rozpore s dobrými mravmi. Ak majú mať manželia zachovanú rovnakú životnú úroveň, je potrebné skonštatovať, že odporca sa na výdavkoch do spoločného majetku musí podieľať vyššou sumou, než navrhovateľka, primerane k pomeru príjmov oboch manželov (260 eur : 678 eur, teda 28% : 72%). K tomu treba uviesť, že zamestnanie navrhovateľky na polovičný pracovný úväzok je pri jej štúdiu na vysokej škole a

starostlivosti o deti odôvodniteľné, navyše, keď so štúdiom začala počas manželského spolužitia a pri plnom rešpekte zo strany odporcu. Z výdavkov spojených s udržiavaním domácnosti a spoločného majetku súd za dôvodné uznal výdavky v zmysle špecifikácie výdavkov odporcu v roku 2010 v jeho vyjadrení z 14.04.2011 vo výške 652,16 eur mesačne (vrátane splátok úveru), z tejto sumy pokiaľ má znášať navrhovateľka 28%, ide o sumu 182,60 eur a na vlastné živobytie jej ostáva 80 eur (vrátane jej vyživovacej povinnosti voči deťom). Na základe uvedeného súd uzavrel, že odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné, aby zostala zachovaná rovnaká životná úroveň oboch manželov a nárok navrhovateľky posúdil za primeraný. Preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Vyživovaciu povinnosť súd priznal od podania návrhu, za spätné obdobie od 25.01.201 do 27.09.2011 (osem mesiacov a dva dni) tak predstavovala vyživovacia povinnosť odporcu celkom 1.613,33 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Z. z. (Exekučný poriadok).