Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoEk/22/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozef Šulek a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, O., t.č. bytom Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Y. X. XXX/XX, Y. O. X., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad V., so sídlom K. XX, V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.005,86 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -74 zo dňa 23.05.2023, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti výroku o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 342/15 a nepriznaní trov súdnemu exekútorovi odmieta.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdzuje.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súdu Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 342/15 podľa ust. Exekučný poriadok (ďalej len „“) exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Po zvážení všetkých okolností prípadu dospel súd prvej inštancie k záveru, že možno mať objektívnu pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade vzhľadom na jeho pomer k oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Súdneho exekútora preto vylúčil podľa ust. z ďalšieho vedenia exekúcie.

3. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že po opätovnom preskúmaní obsahu spisu danú zmluvu o úvere posúdil za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle . Povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere síce obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa, ale túto skutočnosť súd prvej inštancie neposúdil za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa - k danému poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Vychádzal z predpokladu, že povinný zmluvu o úvere uzatváral ako spotrebiteľ, nie ako podnikateľ, keďže údaje obsiahnuté v rámci

označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa, sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak, údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným napríklad z občianskeho preukazu. Zo zmluvy je zrejmé, že verejná listina nebola pri uzatváraní zmluvy použitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napríklad ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské opatrenie, ale tieto údaje boli do zmluvy priamo zahrnuté. Dá sa preto predpokladať, že povinný v danom právnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Za nedostatočné preukázanie, že povinný konal ako podnikateľ, považoval súd prvej inštancie aj všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného uzavretie zmluvy o úvere má a teda nie je dostatočným preukázaním toho, že úver si povinný vzal na podnikanie a že poskytnuté finančné prostriedky použil na výkon jeho živnostenského podnikania. Ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd nielen oprávnený, ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že Rozhodcovská doložka je upravená v rozhodcovskej zmluve, ktorá bola oprávneným vopred vyhotovená pre všetkých spotrebiteľov, ktorí s oprávneným uzatvorili rovnaký typ zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Oprávnený ako veriteľ, mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Táto doložka fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle neplatná. Súd poukazuje zároveň na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98). Takýto postup ja aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez Nogueira. Mal za to, že za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka v konečnom dôsledku zveruje výber súdu žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúmal aj miesto rozhodcovského konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený v O.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka je v zmysle ust. účinného v čase uzatvorenia zmluvy absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli, splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Predmetná Zmluva o úvere je spotrebiteľská zmluva, v ktorej povinný vystupuje ako spotrebiteľ a výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná a túto zastavil.

4. Voči citovanému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený (ďalej aj „odvolateľ“), ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Z čl. II. Rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť sa na všeobecný súd. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa pritom má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Ak ide o rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom súde, pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. Problémy pri ustanovení rozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. V rozhodcovskej zmluve by sa preto mali dohodnúť na spôsobe ustanovenia rozhodcov, za podmienky, ak sa nevedia dohodnúť na konkrétnej osobe rozhodcu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky/zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka/zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. Ak by mal predsa len žalovaný, v tomto konaní povinný, pochybnosti o stanovenom rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá strana vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu. Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. V ďalšom obsahu odvolania oprávnený poukázal na o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. V danej súvislosti dal oprávnený odvolaciemu súdu do pozornosti rozhodnutia Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. , Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. , Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. , Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. , Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. . Oprávnený konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola konštatovaná viacerými rozhodnutiami českých súdov a je daná aj v zmysle aktuálne účinného Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená Rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od Zmluvy o úvere. Povinný svojím podpisom zo dňa 12.04.2013 vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí

a že bol pred jej uzatvorením osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy. Mal za to, že Rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc Rozhodcovského súdu.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada odvolanie zamietnuť a prikázať vrátiť súdnemu exekútorovi doteraz vymoženú sumu vo výške 3.027,59 Eur k 13.06.2023.

6. Odvolací súd sa skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal otázkou, či odvolanie bolo podané včas osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

7. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že oprávnený v podanom odvolaní uvádza, že uznesenie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu. Samotné odvolacie dôvody však napadnutému uzneseniu vytýkajú len nesprávnosť výroku II., t.j. výroku o zastavení exekúcie, výrokom I. a III. konkrétne nedostatky nevytýka. V danej súvislosti je preto potrebné zdôrazniť, že výrokom I. rozhodol súd prvej inštancie o vylúčení súdneho exekútora a výrokom III. súd prvej inštancie vylúčenému exekútorovi (JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. - poznámka odvolacieho súdu) náhradu trov exekúcie nepriznal. Pokiaľ teda oprávnený namietal nesprávnosť predmetných výrokov, tak v okolnostiach súdenej veci je nepochybné, že oprávnenému výrokom I. a III. napadnutého uznesenia žiadna procesná ujma spôsobená nebola. Oprávnený nie je preto subjektívne legitimovaný na podanie odvolania, z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie oprávneného v časti smerujúcej proti výroku I. a III. napadnutého uznesenia odmietol.

8. Odvolací súd k výroku o vylúčení súdneho exekútora naviac dopĺňa, že podľa (ďalej aj „“) a contrario odvolanie proti takému rozhodnutiu nie je prípustné (pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané). V zmysle ustanovenia , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Pokiaľ teda odvolanie oprávneného smerovalo proti uzneseniu (výrok I.), ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte , odvolací súd v zmysle citovanej právnej úpravy pristúpil k odmietnutiu odvolania oprávneného v časti smerujúcej proti výroku III. napadnutého uznesenia z dôvodu jeho neprípustnosti.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) odvolanie oprávneného proti I. výroku napadnutého uznesenia (o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp.zn. EX 22896/16) v zmysle ust. odmietol, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a odvolanie voči výroku III. odmietol podľa , nakoľko oprávnený nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania. Odvolaním napadnutý druhý výrok (o zastavení exekúcie) podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

10. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného proti druhému výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k nasledovným záverom.

11. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, a keďže ustanovenia až Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

12. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že sa stotožnil s názorom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 12.04.2013 medzi oprávneným a povinným. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ.

13. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade s , pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). Nakoľko však bol vyslovený nesúhlas oprávneného s uvedeným rozhodnutím, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tzv. odvolacími námietkami uvedenými v argumentácii oprávneného v podanom opravnom prostriedku.

16. Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou núteného výkonu rozhodnutia a jeho riadneho priebehu. Exekučný súd môže skúmať, či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Súd prvej inštancie je zároveň povinný na uvedené okolnosti, ktoré majú za následok nevykonateľnosť exekučného titulu, prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti. Takýto postup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemohol odchýliť.

17. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právny záver súdu prvej inštancie o tom, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o úvere č. 503200164 zo dňa 12.04.2013, na základe ktorej došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v prejednávanej veci, je vzťahom spotrebiteľským, považuje za odôvodnený. Uvedený záver nespochybňoval ani oprávnený vo svojom odvolaní. Oprávnenie exekučného súdu skúmať súvisiacu Rozhodcovskú zmluvu v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Dotknuté rozhodnutie nielen výslovne definuje oprávnenie exekučného súdu posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky/zmluvy, ale v bode 34 jeho odôvodnenia „stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci“.

18. Ustálená vnútroštátna judikatúra taktiež jednoznačne priznáva exekučnému súdu oprávnenie skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 46/2012). Z dotknutého uznesenia súčasne vyplýva, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale i povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je daná existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (v tomto prípade preskúmanie dôvodov na zastavenie exekúcie na podnet povinného). Okresný súd je teda už v štádiu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Túto povinnosť má nielen pri vydaní poverenie, ale počas celého exekučného konania. Nadväzne na uvedené odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.3.2013, podľa ktorého: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku.“ Ak okresný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou/doložkou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

19. Pokiaľ ide o obsah rozhodcovskej zmluvy, táto síce dáva povinnému právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina. V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ - podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný, a spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska a ani nijako nemohol zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. I keď bola doložka koncipovaná ako tzv. nevýhradná, z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Nad rámec uvedeného možno konštatovať, že rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka

- povinného, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený, no po preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o predtlačené formulárové znenie napísané malým písmom, ktoré povinný ako dlžník zrejme nemohol odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva o úvere boli uzatvorené v jeden deň. Zároveň možno zdôrazniť i tú skutočnosť, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, avšak, ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, pričom z okolností uzatvárania zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že k tomu nedošlo.

20. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ ide o námietku odvolateľa s poukazom na obsah rozhodcovskej doložky v tom smere, že účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania, a teda ide o doložku, ktorá nevyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd, tak ako aj v rozhodovaní v obdobných veciach, kde rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach uvádza, že aj keď táto dáva dlžníkovi (spotrebiteľovi) právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením okresného súdu v plnom rozsahu v tom, že povinný si túto zmluvnú podmienku individuálne nedojednal a mohol zmluvu len ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým štandardným podmienkam uvedeným vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda aj tejto rozhodcovskej doložke.

21. V tejto súvislosti je primárne potrebné akcentovať, že základom napadnutého rozhodnutia nie je a priori vylúčenie možnosti dojednania (akejkoľvek) rozhodcovskej doložky/zmluvy v spotrebiteľských vzťahoch, ako to účelovo podsúva odvolateľ. Podstatou predmetného uznesenia je záver, že práve a len konkrétna/posudzovaná Rozhodcovská zmluva vykazuje pojmové charakteristiky (individuálne nedojednaná, spôsobujúca hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa) umožňujúce vysloviť jej neprijateľnosť. Irelevantným je preto argument odvolateľa, že prípustnosť rozhodcovskej doložky vyplýva z právnej úpravy (resp. z rozhodnutí súdov Českej republiky, ktoré nie sú v zmysle pre súd záväzné). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť rešpektovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje náležité informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a predovšetkým o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V súdenej veci poučenie povinného v Rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského

konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi (ako slabšej strane zmluvného vzťahu), aby sa za primeraných okolností a v primeranom čase rozhodol o Rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovské konanie by bolo akceptovateľné v prípade skutočne individuálneho dojednania medzi zmluvnými stranami, nie nanútenia rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Predkladanie rozhodcovských zmlúv/doložiek - formulárov spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy/doložky) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému formuláru, sa (minimálne) javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. V dôsledku neprijateľnosti posudzovanej Rozhodcovskej zmluvy, uzavretej síce na samostatnom liste papiera a podpísanej povinným, avšak pri súdom prvej inštancie správne konštatovanej absencii jej individuálneho dojednania povinným ako spotrebiteľom, nemal (oprávneným určený) rozhodcovský súd právomoc spor medzi účastníkmi rozhodnúť, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný akt a nemôže byť exekučným titulom.

22. Odvolací súd vo vzťahu k iným rozhodnutiam všeobecných súdov Slovenskej republiky a k ostatným rozhodnutiam uvedeným v odvolaní poukazuje na právnu úpravu , z ktorej vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný, pričom právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. V zmysle daného ustanovenia je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné a uzatvára, že okresný súd správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky. V dôsledku neplatného dojednania rozhodcovskej doložky rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

24. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené oprávneným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Nad rámec uvedeného nemožno nespomenúť, že odvolanie oprávneného (pre relevantné nenamietanie rozhodujúcich a určujúcich záverov okresného súdu) nebolo spôsobilé privodiť v preskúmavanej časti zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého uznesenia.

25. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V prejednávanej veci odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy majúce sa nahradiť nevznikli (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia). Práve z tohto dôvodu je potrebné rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov konania, ale už aj o nepriznaní náhrady. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 28.2.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov povinnému.

28. K žiadosti povinného o uloženie povinnosti súdnemu exekútorovi, aby vrátil vymožené prostriedky odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní takúto povinnosť súdnemu exekútorovi (prípadne

oprávnenému, ak mu boli už prostriedky poukázané) uložiť nemôže, nakoľko na to nemá oprávnenie. Ak súdny exekútor nevráti prostriedky, resp. tak neurobí oprávnený (ak mu už boli zaslané) a povinný je toho názoru, že túto povinnosť majú, tak sa povinný môže obrátiť so svojou žiadosťou na súd prvej inštancie v podobe žaloby. Len v civilnom súdnom konaní (o zaplatenie pohľadávky) môže byť uložená povinnosť na zaplatenie určitej peňažnej sumy, nie v exekučnom konaní. V exekučnom konaní sa vymáhajú povinnosti právoplatne uložené súdmi. Odvolací súd povinného poučuje, že ak momentálne nemá dostatok prostriedkov na zvolenie si prípadného právneho zástupcu z radov advokátov, môže sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu.

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).