Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-109-2012.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/109/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH-020.3.020.910-7, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti povinnému: Q. O., bytom J. V. B., P. XXX/XX, o vymoženie 403,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. januára 2012, č.k. 9Er/1013/2011 - 14, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24.02.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 403,47 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 193/2009 zo dňa 07.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2010 a vykonateľnosť dňa 08.01.2010. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 15.11.2004 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Home Credit Slovakia a.s.) a povinným uzavretá úverová zmluva č. 3411115308, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.061,89 Eur. Oprávnený s povinným uzatvoril dňa 11.06.2009 Dohodu o splatení záväzku s uznaním záväzku č. 986996, ktorou povinný uznal svoje záväzky, svoj záväzok priznal v plnom rozsahu a zaviazal sa ho zaplatiť. Súd prvého stupňa preskúmal Dohodu o splatení záväzku s uznaním záväzku súčasťou, ktorej je rozhodcovská doložka na základe, ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetné zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej dohody a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť jej obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu dohody, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal súd za to, že povinný v tomto vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. Súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (právnym predchodcom oprávneného) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním rozhodcovskej doložky v Dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade
bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného pristúpiť k dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky. V predmetnej veci vydal rozsudok rozhodcovsky súd, ktorého vopred stanovil oprávnený. Rozhodca, resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá oprávnený je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným, povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde), sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Rozhodcovská doložka podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása a v predmetnej veci mu udelí poverenie na vykonanie exekúcie. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a následne tak rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Závažné pochybenie zo strany exekučného súdu videl v jeho právnom názore, že rozhodcovská doložka v dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku je podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprimeranou podmienkou, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Mal za to, že zo znenia rozhodcovskej doložky v akej bola s povinným dojednaná jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že táto doložka je plne v súlade so zákonom, s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a najmä so znením textu smernice Rady 93/13/EHS, pričom umožňuje povinnému uplatňovať práva voči oprávnenému buď v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom. Povinnému ako spotrebiteľovi tak v žiadnom prípade nie je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Zdôraznil, že spotrebiteľ má v zmysle dotknutej rozhodcovskej doložky právo voľby a nie je obmedzený možnosťou uplatňovania svojho práva výlučne v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozhodcovská doložka dojednaná v súlade so zákonom, najmä na základe slobodnej a vážnej vôle žalovaného po vzniku záväzku žalovaného voči žalobcovi, nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napadnutým uznesením podľa jeho názoru došlo k narušeniu autonómie vôle zmluvných strán, ako jednej zo základných zásad uplatňujúcich sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ďalej uviedol, že cieľom smernice Rady 93/13/EHS nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľom, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Dojednaná doložka v žiadnom prípade nenúti povinného na uplatňovanie práv výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré je navyše riadne upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. a rokovacím poriadkom príslušného rozhodcovského súdu. Exekučný súd vo svojom neodôvodnenom a nepresvedčivom rozhodnutí vlastne
kategorizoval akúkoľvek rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú podmienku pre prípad, že žalujúcou stranou bude dodávateľ. Tento nesprávny názor exekučného súdu, ktorý z napadnutého uznesenia vyplýva, a to že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, nemá akúkoľvek oporu v zákone a ako taký je neprijateľný v celom rozsahu. Zo žiadneho textu právneho predpisu, dokonca ani z textu smernice Rady 93/13/EHS totiž nevyplýva zákaz dojednania rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom. Zastával názor, že dotknutá rozhodcovská doložka bola uzatvorená plne v súlade s vnútroštátnymi zákonnými ustanoveniami a normami európskeho práva platnými a účinnými v čase dojednania rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu bola platným podkladom pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky neplatnosti rozhodcovskej doložky a je v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uvedený postup súdu je v súlade so zákonom, s ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje za určitých podmienok odoprieť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Nemožno prijať názor oprávneného, že exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie je oprávnený posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre priznaný nárok exekučným titulom. Ak má exekučný súd posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je charakterizované v ust. § 45 ods. 1 písm. c/, resp. nemá nedostatok podľa § 40 písm. a/ alebo b/ zákona č. 244/2002 Z. z. nevyhnutne je potrebné vychádzať zo zmluvy, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok rozhodcovským rozsudkom.
Odvolací súd poukazuje na to, že predložená úverová zmluva, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 15.11.2004, vykazuje znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Aj v zmysle ustanovenia § 23a odsek 2 citovaného zákona typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Na základe uvedenej spotrebiteľskej zmluvy bola dňa 11.06.2009 medzi právnym nástupcom veriteľa a povinným uzatvorená Dohoda o splatení záväzku s uznaním záväzku. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa konštatuje, že aj na túto dohodu sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a povinnému musí byť zachovaná a poskytnutá ochrana, ktorú jej ako spotrebiteľovi poskytujú normy spotrebiteľského práva. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku v bode V. predmetnej Dohody o splatení záväzku s uznaním záväzku správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.
Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou Dohody o splatení záväzku s uznaním záväzku, ktorú predkladal oprávnený povinnému na vopred pripravenom formulári, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. V predtlačenom formulári sa vypĺňali len identifikačné údaje dlžníka, zmluvy a výška pohľadávky a mesačných splátok, ostatné ustanovenia boli vopred pripravené a dlžník (povinný) ich nemal možnosť zmeniť. Znenie predmetnej rozhodcovskej doložky v bode V. dohody tak nebolo účastníkmi individuálne dojednané a rozhodcovský súd bol vopred paušálnym spôsobom určený oprávneným. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, s cieľom dosiahnuť umožnenie splácania dlžnej pohľadávky v splátkach, je nútený pristúpiť aj na také ďalšie zmluvné podmienky, ktoré sú pre neho nevýhodné, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech a na ktoré by za iných okolností nikdy nepristúpil. Odvolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľ vzhľadom k tomu, že žalobcom v spotrebiteľských úveroch je spravidla veriteľ, ktorý sa domáha plnenia z porušovania zmluvy, nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia v sporoch v prípadoch, keď žalobu podáva veriteľ, teda oprávnený (tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade). Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora ES/EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .