Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (58)Rozsudok_13C-54-2012.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/54/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa: Ján Vanka - AC car, s miestom podnikania Priemyselná 1434/47, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 10 933 328 proti odporkyni: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, N. - P., občianka SR o zaplatenie 732,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 145,21 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 145,21 € od 15. 09. 2010 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na súd dňa 22.12.2011 domáhal toho, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal odporkyňu na zaplatenie celkovej sumy 732,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od 15.09.2010 až do zaplatenia zo sumy 428,44 €, ako aj na trovy konania, a to na tom základe, že na základe oprávnenia na záložnú činnosť a oprávnenia na poskytovanie úverov z vlastných zdrojov s odporkyňou uzatvoril dňa 26.02.2009 Zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov č. 47/09. Predmetom zmluvy bola suma 1000,-- €, ktorú mala odporkyňa vrátiť v splátkach do 15.08.2010. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že aj keď sa zmluva odvoláva na ustanovenia Obchodného zákonníka, pre to že je uzavretá medzi fyzickými osami, treba postupovať podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa podmienky zmluvy v bode II. ods. 3 nedodržala. Požičané peniaze nevracala v dohodnutých splátkach. Do súčasnosti odporkyňa nevrátila sumu 428,44 €. V zmysle bodu III. ods. 1 sa dohodli aj na úrokoch z poskytnutých peňažných prostriedkov. Na dohodnutých úrokoch do dňa splatnosti odporkyňa nezaplatila sumu 148,28 € podľa tvrdenia navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti sa dohodli v bode III. ods. 2 na zvýšenom úroku (zmluvnej pokute) podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Zvýšený úrok (zmluvná pokuta) z porušenia zmluvy predstavuje sumu 155,53 €. Z týchto dôvodov žiadal navrhovateľ svojmu návrhu vyhovieť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s prednesom odporkyne, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Súd z prednesu zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 28.5.2012 zistil, že žiada, aby súd pripustil zmenu návrhu v tom zmysle, že po vykonanom dokazovaní žiadajú, aby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie celkovej sumy 732,25 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 428,44 € od 15.9.2010 až do zaplatenia, ako aj na trovy konania.
Súd v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu návrhu pripustil na pojednávaním konanom dňa 28.5.2012, na ktorom bola zúčastnená aj odporkyňa.
Súd z ďalšieho prednesu zástupkyne navrhovateľa zistil, že samotnú zmluvu, ktorá sa nachádza na č. l. 3 - 4 spisu, považujú za zmluvu o pôžičke s tým, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Ďalej k veci uviedla, že síce výška úroku v predmetnej zmluve nie je uvedená, táto sa však dá vypočítať na základe ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je v tejto zmluve obsiahnutá v celkovej výške 75,53 % s tým, že výška tohto úroku bola dohodnutá, resp. z tejto zmluvy vyplýva vo výške 5,5 % mesačne. Zástupkyňa navrhovateľa ďalej k veci uviedla, že doteraz odporkyňa titulom tejto zmluvy o pôžičke im zaplatila na istine sumu 571,56 €, na úroku im zaplatila sumu 369,72 € a čo sa týka úrokov z omeškania, tak im zaplatila sumu 89,72 €. Doteraz teda titulom tejto zmluvy o pôžičke im odporkyňa zaplatila celkovú sumu 1031,-- €. Na základe skutočností uvedených v návrhu sa teda domáhajú ešte zaplatenia celkovej sumy 732,25 € s tým, že táto suma pozostáva z nevrátenej istiny vo výške 428,44 €, z dohodnutého úroku, ktorý mal byť zaplatený v sume 148,28 € a zo zvýšeného úroku - podľa nich zmluvnej pokuty z porušenia zmluvy vo výške 155,53 €. Zároveň, ako bolo vyššie uvedené, sa domáhajú aj zákonného úroku z omeškania z istiny vo výške 428,44 €, a to odo dňa poslednej splátky, ktorú mala odporkyňa zaplatiť na základe zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov.
Súd z prednesu odporkyne zistil, že je skutočne pravda, že podpísala zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov zo dňa 26.02.2009. Tak isto je pravda, že v tento deň jej navrhovateľ poskytol pôžičku vo výške 1000 €. Tak isto je pravda, že sa zaviazala, že bude splácať vyššie uvedené sumy podľa splátkového kalendára uvedeného v tejto zmluve. Čo sa týka toho, že ona doteraz zaplatila titulom tejto pôžičky celkovú sumu vo výške 1031,- € tak, ako to uviedla na pojednávaní zástupkyňa navrhovateľa, tak k tomu uviedla, že nepopiera, že zaplatila práve takúto sumu a netvrdí, že zaplatila vyššie sumu, ako tvrdí zástupkyňa navrhovateľa. K veci ďalej uviedla, že v prípade, až ju súd zaviaže na zaplatenie vyššie uvádzaných súm, je ochotná tieto sumy zaplatiť, avšak žiadala, aby súd jej poskytol splátky.
Súd zo zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov zistil, že táto zmluva bola uzatvorená dňa 26.02.2009 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1000 €. V bode III. ods. 1 bolo dohodnuté, že vrámci dohodnutých termínov splatnosti sa poskytnuté peňažné prostriedky úročia dohodnutým 10 % mesačným úrokom z dlžnej sumy. V bode III. ods. 2 bolo dohodnuté, že ak dlžník nevráti poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutom termíne splatnosti, zvyšuje sa dohodnutý úrok počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní týždenne o 10 % z dlžnej splátky.
Súd ďalej z formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavuje 75,53 %.
Súd ďalej z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 26.02.2009 zistil, že odporkyňa od navrhovateľa prevzala sumu 1000,- € na základe zmluvy č. 47/09.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658, ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 3, ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V danom prípade mal súd v konaní za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pôžičke v zmysle § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že táto zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, preto súd skúmal túto zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na základe tejto zmluvy o pôžičke navrhovateľ poskytol odporkyni dňa 26.02.2009 pôžičku v celkovej výške 1000 €. Súd tak isto v konaní mal za preukázané, že odporkyňa do termínu pojednávania zaplatila titulom tejto pôžičky celkovú sumu 1031,- €.
Súd ďalej z internetovej stránky NBS preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou 1 - 5 rokov vo februári 2009 činil úrok 6,65 p.a., z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol viac, ako 10 násobne vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O taký stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCDO 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12 % ročne za absolútne neplatnú. Ako primerané súd určil úroky v danom prípade vo výške 12 % ročne vzhľadom aj na podnikateľské aktivity navrhovateľa, ktorý poskytuje peňažné prostriedky za účelom dosiahnutia zisku s tým, že v predmetnom prípade odporkyni nebol poskytnutý úver v bežnej banke, a preto súd vychádzal z úroku vo výške 12 % ročne ako z úroku, ktorého výška nie je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade teda navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky vo výške 1000 € s tým, že s 12 % úrokom ročne za 18 mesiacov, to predstavuje spolu sumu 1176,21 €. Z tohto dôvodu súd ustálil, že odporkyňa mala vrátiť navrhovateľovi aj s úrokom vo výške 12 % ročne celkovú sumu 1176,21 €, a keďže v konaní bolo nesporné, že odporkyňa doteraz uhradila titulom predmetnej pôžičky celkovú sumu 1031,-- €, súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie celkovej sumy 145,21 € s tým, že súd k tejto sume sa dopracoval matematickým výpočtom, že od sumy 1176,21 € odpočítal sumu zaplatenú vo výške 1031,-- €. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy vo výške 145,21 €.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia aj zmluvnej pokuty a ďalšieho úroku, súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a jednotlivú podmienku ohľadne toho, že medzi účastníkmi malo byť dohodnuté, že ak dlžník nevráti poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutom termíne splatnosti, zvyšuje sa dohodnutý úrok počas nasledujúcich 30 kalendárnych dní týždenne o 10 % z dlžnej splátky. Túto podmienku súd považoval za neprimeranú a z týchto dôvodov súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodný.
Zároveň súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 15.09.2010 až do zaplatenia tak, ako to požadoval navrhovateľ, a keďže takto požadovaný úrok z omeškania je v súlade so zákonnými ustanoveniami § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z., súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie tohto príslušenstva pohľadávky.
Z vyššie uvádzaných dôvodov súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
Súd zároveň rozhodol aj o trovách konania v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., a keďže odporkyňa bola v konaní v prevažnej miere úspešná, avšak žiadne trovy si neuplatnila, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t. j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).