Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-25-2011.pdf
PDF · 153.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/25/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu P. C., bytom Q., Ľ. V. XXX/X, zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom v Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11. marca 2011, číslo: I/225/1787-29451/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Svidník zo dňa 4. októbra 2010, číslo: 737/230/26644/10/Kse, zo dňa 11. marca 2011, číslo: I/225/1788-29452/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Svidník zo dňa 4. októbra 2010, číslo: 737/230/26645/10/Kse, zo dňa 11. marca 2011, číslo: I/225/1786-29449/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Svidník zo dňa 4. októbra 2010, číslo: 737/230/26622/10/Kse, zo dňa 11. marca 2011, číslo: I/225/1789-29453/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Svidník zo dňa 4. októbra 2010, číslo: 737/230/26650/10/Kse na základe žalôb takto
rozhodol:
Žaloby z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.3.2011, číslo: I/225/1787-29451/2011/990813-r bývalé Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v Banskej Bystrici potvrdilo podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákona) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Svidník zo dňa 4.10.2010, číslo: 737/230/26644/10/Kse, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 5 509,62 Eur.
Rozhodnutím zo dňa 11.3.2011, číslo: I/225/1788-29452/2011/990813-r bývalé Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici potvrdilo podľa § 48 ods. 5 zákona rozhodnutie Daňového úradu Svidník zo dňa 4.10.2010, číslo: 737/230/26645/10/Kse, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 6 509,16 Eur.
Rozhodnutím zo dňa 11.3.2011, číslo: I/225/1786-29449/2011/990813-r bývalé Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici potvrdilo podľa § 48 ods. 5 zákona rozhodnutie Daňového úradu Svidník zo dňa 4.10.2010, číslo: 737/230/26622/10/Kse, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 1 332,50 Eur.
Rozhodnutím zo dňa 11.3.2011, číslo: I/225/1789-29453/2011/990813-r bývalé Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici potvrdilo podľa § 48 ods. 5 zákona rozhodnutie Daňového úradu Svidník zo dňa 4.10.2010, číslo: 737/230/26650/10/Kse, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume 23 021,34 Eur.
Rozhodnutia odôvodnil tým, že Daňový úrad Svidník vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2007, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 737/320/21356/2010/Nem zo dňa 23.8.2010 v znení jeho dodatku zo dňa 28.9.2010 (zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008) a protokol č. 737/320/21058/210/Nem zo dňa 23.8.2010 v znení jeho dodatku zo dňa 28.9.2010 (zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007). Na základe zistení vydal správca dane dodatočné platobné výmery zo dňa 4.10.2012, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 5 509,62 Eur, za II. štvrťrok 2008 v sume 6 509,16 Eur, za III. štvrťrok 2008 v sume 23 021,34 Eur, za IV. štvrťrok 2007 v sume 1 332,50 Eur. Dodatočné platobné výmery správca dane odôvodnil porušením § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v roku 2007 a 2008 (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) tým, že pri predaji použitého tovaru žalobca neodviedol daň zo základu dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ale neoprávnene odviedol daň zo základu dane v zmysle § 66 ods. 3 citovaného zákona, pričom neboli splnené podmienky na uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane podľa § 66 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 222/2004 Z.z..
V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období I. - IV. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2007 uskutočnil dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel v rozhodnutiach presne špecifikovaných, pri ktorých použil osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z.z.. Na vystavených faktúrach v rozhodnutiach presne špecifikovaných bol uvedený odkaz na použitie osobitnej právnej úpravy uplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z.z..
Z údajov zo systému VIES, ako aj z dokladov predložených k daňovej kontrole zistil, že všetky ojazdené motorové vozidlá žalobca kúpil od dodávateľa NV EURO CART AUCTION & DISTR. SOLUT, GRIJPENLAAN 19, TIENEN, IČ DPH: BE0867129223.
Za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu správca dane použil údaje z centrálneho informačného systému v rámci EÚ - systému VIES (VAT Exchange Information System), teda systému pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, ktorý obsahuje informácie o hodnote intrakomunitárnych obchodov medzi členskými štátmi EÚ. Zistil, že v preverovaných prípadoch išlo o intrakomunitárne dodanie tovaru, pretože sa nachádzajú v systéme VIES, dodávateľ ojazdených motorových vozidiel podal súhrnný výkaz v ktorom uviedol hodnotu dodania tovaru oslobodeného od dane pre žalobcu.
Dodávateľ z iného členského štátu (Belgicko) fakturoval tento tovar bez dane s poznámkou na faktúrach „Vehicle intended for resale. Exempt from VAT in accordance with section 39a, 1° of the VAT Code for an inter-Community delivery.“ a „Intercommunity delivery performed in conformance with European directive 2006/112/EC: art. 138,1“, prípadne v češtine „Smluvní strana je povinná platit DPH podlé smernice 2006/112/EC čl. 197“, alebo „Vůz určený k opětovnému prodeji. Osvobozený od DPH v souladu se sekcí 39bis, 1° Zákona o DPH o doručení v rámci evropského společenství“ a „Doprava v rámci evropského společenství v souladu s evropskou smernici 2006/112/EC: cl. 138,1“ a dodanie vykázal v súhrnnom výkaze ako intrakomunitárne dodanie tovaru.
Správca dane za účelom preverenia správnosti zistených údajov a preverenia, či pri tomto dodaní tovaru skutočne išlo o deklarovaný bežný režim uplatňovania dane, teda intrakomunitárne dodanie tovaru, zaslal žiadosť č. 737/320/9423/09/Nem zo dňa 20.05.2009 o medzinárodnú výmenu informácií podľa článku 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH.
Z odpovede Belgickej daňovej správy č. I/621/9284-2705/10/Hrc zo dňa 13.01.2010 (formulár „SCAC 2004“ referenčné číslo: E_SK_BE_20090604_9284_M20284(R)) vyplýva, že tento prípad sa týka dodávok ojazdených vozidiel, ktoré sa hlavne predávajú na základe všeobecných zásad na uplatňovanie
dane pri intrakomunitárnych dodávkach. V prípade, že sa transakcia týka vozidla podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane, je to jasne uvedené na faktúre. Vozidlá boli vyzdvihnuté na adrese predávajúceho na náklady a objednávku kupujúceho. Vozidlá mali byť plne hradené predtým, ako mohli byť vyzdvihnuté. Ďalej je z odpovede zrejmé, že táto transakcia nepodlieha osobitnej úprave dane pri použitom tovare.
Ďalej zistil, že žalobca predmetné dodávky tovaru z iného členského štátu neuviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2007 ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, t.j. nadobudnutie tovaru nezdanil a zároveň ani neuplatnil pri nadobudnutí tohto tovaru odpočítanie dane. Ďalej bolo zistené, že žalobca následne pri predaji tohto tovaru, ktorým bol použitý tovar (ojazdené motorové vozidlá) uplatnil osobitnú úpravu zdaňovania (§ 66 zákona č. 222/2004 Z.z.), t.j. daň uplatnil zo základu dane, ktorým bol kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou.
Na základe takto zistených skutočností dospel správca dane k záveru, že žalobca postupoval nesprávne, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel nadobudnutých z iného členského štátu uplatnil osobitný režim zdaňovania podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. a odviedol daň z kladného rozdielu medzi kúpnou cenou a predajnou cenou. Predmetné automobily neboli kúpené od osoby zadefinovanej v § 66 ods. 2 písm. a) - c) zákona č. 222/2004 Z.z., preto žalobca pri predaji nemohol použiť osobitnú úpravu zdaňovania. Bol povinný použiť bežný spôsob zdaňovania pri dodaní tovaru v tuzemsku podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.. Na základe uvedeného správca dane vypočítal daň, ktorú mal žalobca priznať z predaja týchto automobilov a ktorá mala byť uplatnená zo základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ktorým je predajná cena (prijatá protihodnota) za tieto automobily znížená o daň. Správca dane vyčíslil rozdiel medzi daňou, ktorú mal žalobca uplatniť (priznať a zaplatiť) a daňou, ktorú skutočne uplatnil a priznal v kontrolovanom zdaňovacom období. Zároveň vzhľadom na to, že nadobudol predmetný tovar z iného členského štátu podľa § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a toto intrakomunitárne nadobudnutie je podľa § 2 ods. 1 písm. c) a § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane, vyčíslil rozdiel základu dane (v riadku 07 daňového priznania za to - ktoré obdobie) a dane (v riadku 08 daňového priznania za to - ktoré obdobie), ktorú mal žalobca ako platiteľ priznať v daňovom priznaní za to - ktoré zdaňovacie obdobie. Súčasne vzhľadom na to, že žalobca splnil podmienky na uplatnenie odpočítania dane pri nadobudnutí tohto tovaru z iného členského štátu podľa § 51 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. a sám si ho neuplatnil, priznal žalobcovi právo na odpočítanie dane vo výškach v rozhodnutiach presne uvedených.
Následne o výsledku zistení z daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 737/320/21356/2010/Nem zo dňa 23.8.2010 (zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008) a číslo 737/320/21058/2010/Nem zo dňa 23.8.2010 (IV. štvrťrok 2007), ktoré spolu s výzvou č. 737/320/21586/2010/Nem zo dňa 23.8.2010 na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie zaslal žalobcovi. Žalobca sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadril k protokolom listami zo dňa 22.9.2010. Na základe vyjadrení vyhotovil správca dane dodatky k protokolom zo dňa 28.9.2010, v ktorých vyhodnotil vyjadrenia daňového subjektu so záverom, že neobsahujú nové dôkazy ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly, preto ponechal výsledok kontroly uvedený v protokoloch v pôvodnom stave.
Záverečné prerokovanie protokolov sa uskutočnilo dňa 30.9.2010 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu a priebeh tohto konania správca dane zaznamenal v zápisniciach o ústnom pojednávaní č. 737/320/26216/2010 zo dňa 30.9.2010.
Ďalej odvolací orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí citoval § 2 ods. 1 písm. a), c), § 8 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 19 ods. 1 (prvá a druhá veta), § 20 ods. 1, § 22 ods. 1 (prvá veta), § 42, § 44 písm. a), § 49 ods. 2 písm. c), § 51 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2, ods. 3, ods. 14, § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2007 a 2008. Ďalej citoval článok 226 smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006, citoval § 2 ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 29 ods. 2, ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. (ďalej len zákona). Uviedol, že v rámci odvolacieho konania vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu a zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2007 pri ktorej preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, opodstatnenosť použitia osobitnej úpravy
uplatnenia dane pri použitom tovare podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z.z.. Stotožnil sa so zisteniami správcu dane že žalobca postupoval v rozpore so zákonom o dani z pridanej hodnoty, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel nadobudnutých z iného členského štátu postupoval podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane (§ 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z.) a odviedol daň iba z kladného rozdielu medzi kúpnou cenou a predajnou cenou.
Zdôraznil, že pri posudzovaní prípadov obchodovania s ojazdenými vozidlami (použitým tovarom) v rámci vnútorného trhu Európskych spoločenstiev sa postupuje podľa toho, či pri dodaní ojazdeného vozidla použil dodávateľ z členského štátu dodania bežný režim alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky. Rozhodujúcou skutočnosťou je pritom postavenie, v akom konal dodávateľ ojazdeného automobilu. V prípade, ak pri dodaní ojazdeného vozidla z iného členského štátu bolo dodávateľom uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň (podľa obdobného ustanovenia ako je § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.), platiteľ, ktorý kúpil toto ojazdené vozidlo od osoby identifikovanej pre daň, zdaní jeho nadobudnutie, pretože v tomto prípade ide u tohto platiteľa o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré podlieha dani. Zároveň, ak splní podmienky stanovené v zákone, daň si odpočíta. Pri následnom predaji tohto vozidla použije bežný režim zdaňovania, t. j. uplatní daň z celej predajnej ceny.
V prípade, že osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte (v danom prípade ide o osobu identifikovanú pre daň v Belgicku) uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy (tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy v inom členskom štáte), alebo dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa zodpovedajúceho ustanovenia § 42 zákona č. 222/2004 Z.z. v inom členskom štáte, nedochádza u obchodníka k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku (§ 11 zákona č. 222/2004 Z.z.) a pri následnom predaji tohto vozidla je obchodník povinný použiť osobitnú úpravu uplatňovania dane.
Zo zisteného skutkového stavu pre tento prípad platí, že kontrolovaný daňový subjekt kúpil ojazdené motorové vozidlá od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (Belgicko). Ako bolo pri preverovaní týchto obchodov zistené, belgický dodávateľ fakturoval predmetný tovar s oslobodením od dane ako intrakomunitárne dodanie tovaru ktoré uviedol v súhrnnom výkaze, v ktorom uviedol hodnotu dodania tovaru oslobodeného od dane pre P. C..
Správca dane za účelom preverenia správnosti zistených údajov a preverenia, či pri tomto dodaní tovaru skutočne išlo o deklarovaný bežný režim uplatňovania dane, teda intrakomunitárne dodanie tovaru, zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií podľa článku 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH. Belgická daňová správa vo svojej odpovedi potvrdila, že pri preverovaných obchodných prípadoch išlo o intrakomunitárne dodanie tovaru a dodanie ojazdených automobilov nie je v osobitnom režime. Ďalej uviedla, že v prípade, že sa transakcia týka vozidla podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane, je to jasne uvedené na faktúre (avšak na preverovaných faktúrach táto skutočnosť uvedená nie je, resp. faktúry podľa článku 226 smernice Rady 2006/112/ ES neobsahovali odkaz na články 313, 326 alebo 333 smernice alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila niektorá z osobitných úprav na použitý tovar). Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií sa týkala všetkých zdaniteľných obchodov za kontrolované zdaňovacie obdobie (ako to vyplýva z formulára „SCAC 2004“), a teda aj odpoveď belgickej daňovej správy sa týkala všetkých prípadov, ktoré boli predmetom napadnutých dodatočných platobných výmerov.
Kontrolovaný daňový subjekt pritom postupoval v rozpore s týmito zisteniami (aj napriek tomu, že na faktúrach bolo jasne uvedené že ide o intrakomunitárne dodanie tovaru), keď predmetné dodávky tovaru neposudzoval podľa ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z.z. ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane, tieto dodávky neuviedol v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie, teda daňovú povinnosť z nadobudnutia tohto tovaru nepriznal a zároveň si z tohto nadobudnutia ani neuplatnil odpočítanie dane.
Pri predaji predmetného tovaru bol povinný postupovať pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
a základ dane určiť podľa § 22 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z.. To znamená, mal postupovať v bežnom režime uplatnenia dane.
Žalobca v odvolaní namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a zároveň vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Uviedol, že pre zaujatie správneho zákonného stanoviska bolo nevyhnutné objasniť, v akom režime nadobudol predávajúci NV EURO CART AUCTION & DISTR. SOLUT, GRIJPENLAAN 19, TIENEN predmetné motorové vozidlá, a či bol vôbec vlastníkom predávaných vozidiel, či nepôsobil len ako sprostredkovateľ.
K tomu žalovaný uviedol, že pre posúdenie tejto otázky nie je potrebné skúmať v akom režime nadobudol belgický predávajúci použitý tovar. Rozhodujúci bol postup belgického dodávateľa vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu - kupujúcemu, pretože aj v prípade, ak by sa na dodanie predmetného tovaru u belgického obchodníka vzťahovala osobitná úprava uplatňovania dane, mohol by tento subjekt pri jeho predaji použiť bežný režim uplatnenia dane. Uvedené vyplýva z článku 319 smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorého zdaniteľný obchodník môže uplatniť všeobecnú úpravu DPH na každé dodanie, na ktoré sa vzťahuje úprava zdaňovania prirážky. Takýto postup je upravený aj v ustanovení § 66 ods. 11 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého sa obchodník môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4. Je však potrebné zdôrazniť, že opačne táto možnosť neplatí, t. j., keď je zdaniteľná osoba povinná postupovať pri uplatnení dane podľa bežného režimu (a to je aj prípad kontrolovaného daňového subjektu), nemôže sa rozhodnúť pri dodaní tovaru pre použitie osobitnej úpravy uplatňovania dane. Z toho dôvodu nemožno ani akceptovať námietku odvolávajúceho sa, že správca dane bol povinný zisťovať, či v danom prípade nedošlo k splneniu niektorej z podmienok uvedených v ustanovení § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože k takému stavu ani nemohlo dôjsť, keďže zo zisteného skutkového stavu veci je zrejmé, že kontrolovaný daňový subjekt bol povinný postupovať podľa všeobecnej úpravy uplatňovania dane. Nemôže nastať taký stav veci, že platiteľ dane nadobudne tovar v tuzemsku z iného členského štátu, ktorý je predmetom dane (§ 11 zákona č. 222/2004 Z. z.) a zároveň je toto nadobudnutie oslobodené od dane (§ 44 zákona č. 222/2004 Z. z.), alebo sa nepovažuje za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 66 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z.), a teda nie je predmetom dane. Vždy môže platiť iba jedna z možností, nikdy nie sú splnené zároveň. Preto ak sa preukáže jedna z možností, nie je potrebné dokazovať, či neplatia aj ostatné.
K námietke, že správca dane neobjasňoval, či belgický predávajúci bol vlastníkom týchto motorových vozidiel, či nepôsobil len ako sprostredkovateľ, žalovaný uviedol, že ak by bol tento predávajúci iba sprostredkovateľom, potom predmetom faktúr by nebolo dodanie tovaru, ale služba sprostredkovania. Pritom (vychádzajúc z toho, že išlo o transparentné obchody) každá zdaniteľná osoba v obchodno- právnom vzťahu môže konať aj vo svojom mene, ale na účet inej osoby, a v takom prípade sa z hľadiska dane z pridanej hodnoty na uskutočnené obchody hľadí tak, že táto osoba tovar kúpila a predala.
Uvedené námietky odvolávajúceho sa preto nemožno považovať za opodstatnené.
Odvolávajúci sa ďalej namietal, že nemenej podstatnou skutočnosťou ktorou sa mal správca dane pri výkone daňovej kontroly zaoberať je aj skúmanie, či sa na predávané motorové vozidlá v danom členskom štáte nevzťahuje také ustanovenie zákona platného v tomto členskom štáte, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 42 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v rokoch 2007 a 2008. Je pravdou, že ak zahraničný dodávateľ pri obstaraní motorového vozidla nemal právo na odpočítanie dane podľa príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty platného v jeho členskom štáte (keďže vykonával činnosti oslobodené bez nároku na odpočítanie dane), u slovenského obchodníka ide v takom prípade o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodeného od dane podľa § 44 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a v takom prípade pri následnom predaji je obchodník povinný použiť osobitnú úpravu zdanenia prirážky (§ 66 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.). Avšak v preverovaných prípadoch správca dane preukázal, že u kontrolovaného daňového subjektu išlo o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré podlieha dani. Na základe takto zistených skutočností, keď je nepochybné, že belgický dodávateľ pri dodaní tovaru postupoval podľa všeobecnej úpravy DPH, resp. podľa bežného režimu uplatňovania
dane (aj keď sám kontrolovaný daňový subjekt v zmysle intrakomunitárneho nadobudnutia nekonal), nebolo potrebné preverovať, či sa na predávané motorové vozidlá v danom členskom štáte nevzťahuje oslobodenie od dane bez možnosti odpočítania dane.
Vzhľadom na uvedené kontrolovaný daňový subjekt postupoval nezákonne, keď pri predaji predmetných ojazdených motorových vozidiel uplatnil osobitný režim zdaňovania podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a odviedol daň iba z kladného rozdielu medzi kúpnou cenou a predajnou cenou (ktorý bol dokonca vo výške 0,- Sk), pričom bol povinný postupovať v bežnom režime zdaňovania a daň ktorú mal priznať z predaja týchto automobilov mala byť uplatnená z celej predajnej ceny, prijatej protihodnoty za jednotlivé automobily zníženej o daň.
Tieto zistenia sú podložené jednoznačnými dôkazmi, ktorými sú údaje z centralizovaného informačného systému v rámci EÚ - systému VIES, teda systému pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, ktorý obsahuje informácie o hodnote intrakomunitárnych obchodov medzi členskými štátmi EÚ, doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom, ako aj výsledky preverovania jednotlivých prípadov belgickou daňovou správou získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií podľa článku 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH. Na ich podklade správca dane rozhodol a svoje rozhodnutia náležite v súlade s § 30 ods. 3 zákona odôvodnil. Preto Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán všetky štyri dodatočné platobné výmery prvostupňového správneho orgánu podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdilo.
Identickými žalobami zo dňa 24.5.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Konanie vo veci preskúmania rozhodnutia č. I/225/1787-29451/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je vedené pod sp.zn. 3S/25/2011, o preskúmanie rozhodnutia č. I/225/1788-29452/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je vedené pod sp.zn. 3S/26/2011, o preskúmanie rozhodnutia č. I/225/1786-29449/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je vedené pod sp.zn. 3S/27/2011 a o preskúmanie rozhodnutia č. I/225/1789-29453/2011/990813-r v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je vedené pod sp.zn. 3S/28/2011.
Krajský súd podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) spojil veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod spisovými značkami 3S/25/2011, 3S/26/2011, 3S/27/2011, 3S/28/2011 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp.zn. 3S/25/2011. Uznesenie o spojení vecí bolo vyhlásené na pojednávaní konanom dňa 25.5.2012.
V identických žalobách žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a vady konania, t.j. procesné pochybenia správcu dane. Uviedol, že v odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu okrem iného namietal, že správca dane sa pri výkone daňovej kontroly obmedzil len na údaje zo systému VIES, pričom k týmto údajom dal dožiadanie na medzinárodnú výmenu informácii. Odpoveď z medzinárodnej výmeny informácií však neobsahovala podstatnú skutočnosť, objasnenie ktorej bolo nevyhnutné pre zaujatie správneho zákonného stanoviska a to v akom režime nadobudol predávajúci European Car Auction And Distribution Solutions n.v., BE0867129223 (Ecadis nv) predmetné motorové vozidlá. Nemenej podstatnou skutočnosťou ktorou sa mal správca dane pri výkone daňovej kontroly zaoberať bolo skúmanie, či sa na predávané motorové vozidlá v danom členskom štáte nevzťahuje také ustanovenie zákona platného v tomto členskom štáte, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 42 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v rokoch 2007 a 2008. K tejto námietke žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol: „Je pravdou, že ak zahraničný dodávateľ pri obstaraní motorového vozidla nemal právo na odpočítanie dane podľa príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty platného v jeho členskom štáte (keďže vykonával činnosti oslobodené bez nároku na odpočítanie dane), u slovenského obchodníka ide v takom prípade o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodeného od dane podľa § 44 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a v takom prípade pri následnom predaji je obchodník povinný použiť osobitnú úpravu zdanenia prirážky (§ 66 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z.). Avšak v preverovaných prípadoch správca dane preukázal, že u kontrolovaného
daňového subjektu išlo o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré podlieha dani.“ V tomto vyjadrení žalovaného je celá podstata problému: Správca dane totiž nepreukázal, či belgický dodávateľ Ecadis nv bol oprávnený uviesť dodanie predmetných motorových vozidiel do svojho súhrnného výkazu a teda že informácie uvedené v systéme VIES sú korektné. Žalovaný sám tvrdí, že takáto možnosť, že zahraničný dodávateľ nemusel mať právo na odpočítanie dane v jeho členskom štáte, existuje. A táto skutočnosť, či Ecadis nv mal alebo nemal právo na odpočítanie dane v Belgicku pri obstaraní motorových vozidiel, ktoré následne predal žalobcovi, nebola tak zo strany prvostupňového orgánu, žalovaného, a ani zo strany belgických či iných medzinárodných orgánov preverovaná. Ak by zahraničný dodávateľ nemal právo na odpočítanie dane v Belgicku pri obstaraní motorových vozidiel, potom nemal hodnotu dodaných motorových vozidiel žalobcovi uvádzať vo svojom súhrnnom výkaze a tento údaj by sa nedostal do systému VIES. Bez náležitého a čo najúplnejšieho zistenia tejto skutočnosti t.j. či belgický dodávateľ uviedol vo svojom súhrnnom výkaze korektné údaje, ktoré sa následne dostali do systému VIES, je záver tak prvostupňového orgánu ako aj žalovaného predčasný.
Zároveň žalobca poukázal na závažné vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 3 OSP). Takouto vadou je skutočnosť, že neprebehlo prvostupňové daňové konanie, čím žalobcovi bolo znemožnené preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákona), v ktorých je stanovená tzv. preukazná povinnosť daňových subjektov. Za prvostupňové daňové konanie je možno považovať len to konanie, ktoré nasleduje bezprostredne po ukončení daňovej kontroly. Aj v prostredí daňovej správy je každému jasné že daňová kontrola nie je daňovým konaním, pretože sa pri nej nerozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, ako to vyplýva z ustanovenia § la písm. d) a § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. V konkrétnych prípadoch bola daňová kontrola ukončená v súlade s ustanovením § 15 ods. 13 zákona dňa 30.9.2010. V nasledujúci deň t.j. 1.10.2010 sa v súlade s ustanovením § 15 ods. 13 štvrtá veta začalo vyrubovacie konanie, teda postup pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. V tomto konaní malo byť žalobcovi umožnené využiť a použiť všetky jemu zákonom priznané práva a malo byť vykonané najmä dokazovanie podľa § 29 ods. 2 zákona aj vzhľadom na to, že namietal závery uvedené v protokole.
Následne žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodol o odvolaniach žalobcu bez akejkoľvek jeho účasti, čím sa žalobca nezúčastnil ani prvostupňového ani odvolacieho konania. Tým mu boli odňaté jeho základné procesné práva a to právo na postup zachovávajúci práva a právom chránené záujmy daňového subjektu zo strany daňových orgánov podľa § 2 ods. 1 zákona a právo na úzku súčinnosť podľa § 2 ods. 8 zákona. Týmto postupom bolo žalobcovi prakticky znemožnené splniť si svoju povinnosť na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie a vyrubenie dane, ako to určuje § 29 ods. 8 zákona, čím žalobcovi bolo odňaté nielen zákonné, ale i ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. K tejto problematike zaujal stanovisko Ústavný súd SR, ktorý v náleze pod sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008 okrem iného „považoval za dôležité zaujať právne stanovisko k tomu, čo sa podľa jeho výkladu pod daňovou kontrolou rozumie“. V odôvodnení zdôraznil, že až po doručení protokolu podľa § 15 ods. 12 zákona sa umožňuje účastníkovi konania rozhodnúť sa, či v daňovom konaní využije všetky prípustné prostriedky alebo nie. „V žiadnom prípade však nemožno zameniť právo využiť prostriedky obrany v začatom daňovom konaní za jednoduché využitie inštitútu vyjadrenia sa kontrolovaného daňového subjektu k protokolu v lehote 8 dní postupom podľa § 15 ods. 10 zákona.“ Ústavný súd SR ďalej poukázal na tú skutočnosť, že z ústavných princípov je najdôležitejší princíp právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Jednou zo základných aspektov právneho štátu je právna istota, ktorá by sa mala odrážať v určitej stabilite práva, resp. normotvorby, ale tiež jeho aplikácie. Taktiež právo na súdnu a inú ochranu (čl. 46 a nasl. ústavy) patrí k základným komponentom právneho štátu. Pre daňovú oblasť je vo vzťahu k tomuto právu najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený alebo obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. V konkrétnom prípade napriek tomu, že žalobca nesúhlasil s výsledkami zistení správcu dane uvedenými v protokole, bez ďalšieho konania, výlučne na základe protokolu o opakovanej daňovej kontrole, daňový úrad vydal dodatočné platobné výmery. Vzhľadom na právne závery Ústavného súdu SR uvedené v citovanom náleze nemožno mať pochybnosti o tom, že po ukončení daňovej kontroly nebolo uskutočnené vyrubovacie konanie (prípadne v jeho rámci vytýkacie konanie), v ktorom by žalobca mohol uplatniť svoje procesné práva.
Daňové konanie sa pre žalobcu začalo bez prvej inštancie, teda prakticky odvolacím konaním a správca dane svojím konaním porušil základné zásady daňového konania (najmä zásadu zákonnosti, zásadu súčinnosti, zásadu rovnosti).
Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
Keďže zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.1.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, krajský súd konal ďalej s právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného, t.j. s Finančným riaditeľstvom v Bratislave.
Ten vo vyjadreniach zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v rozhodnutiach a navrhol žaloby zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 25.5.2012 sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, vypočul zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a jednohlasne dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žalôb boli v súlade so zákonom.
Základom bolo vyriešenie otázky, či mohol žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu uplatniť tzv. osobitný režim zdaňovania, alebo mal uplatniť bežný (všeobecný) spôsob zdaňovania, či správne orgány dodržali procesný postup, či zistili v potrebnom rozsahu skutkový stav a tento správne právne posúdili.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.
Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v roku 2007 dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 1 (prvá veta) zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
Podľa § 19 ods. 1 (prvá a druhá veta) zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).
Podľa § 22 ods. 1 (prvá veta) zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.
Podľa § 42 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.
Podľa § 44 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak by dodanie takého tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane.
Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.
Podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru.
Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.
Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň.
Podľa § 66 ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovanie dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11.
Podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.
Podľa článku 226 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 faktúry musia obsahovať v prípade oslobodenia od dane alebo ak je zaplatiť daň povinný odberateľ, odkaz na uplatňované ustanovenie tejto smernice alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenie, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb je oslobodené od dane alebo je predmetom prenesenia daňovej povinnosti a v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (ďalej len zákon) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 2 ods. 3 zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 2 ods. 6 zákona pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa § 29 ods. 2 zákona správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením tak, ako je to uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach, na ktoré poukazuje.
Správca dane použitím údajov z centrálneho informačného systému v rámci EÚ - systému VIES, teda systému pre elektronickú výmenu informácií v oblasti DPH, ako aj preverovaním prostredníctvom belgickej daňovej správy formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH vo všetkých obchodných prípadoch zistil, že išlo o intrakomunitárne dodanie tovaru, a teda dodanie tovaru so všeobecným spôsobom zdaňovania a že dodanie ojazdených motorových vozidiel nebolo v osobitnom režime.
Belgická daňová správa tiež uviedla, že v prípade, že sa transakcia týka ojazdeného motorového vozidla podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane, je to uvedené vo faktúre, resp. faktúra obsahuje v súlade s čl. 226 smernice Rady 2006/112/EHS odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz ktorý uvádza, že sa uplatňuje niektorá z osobitných úprav.
Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že žalobca napriek tomu že na faktúrach bolo jasne uvedené že ide o intrakomunitárne dodanie tovaru a že neboli splnené podmienky § 66 ods. 2 písm. a) - c) zákona č. 222/2004 Z. z., postupoval podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. a odviedol daň iba z kladného rozdielu medzi kúpnou cenou a predajnou cenou, hoci bol povinný uplatniť všeobecný spôsob zdaňovania podľa § 19 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a), c) a § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a základ dane určiť podľa § 22 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z., teda daň ktorú mal žalobca priznať z
predaja týchto motorových vozidiel mala byť uplatnená z celkovej predajnej ceny (prijatej protihodnoty za jednotlivé motorové vozidlá) zníženej o daň.
Nepochybil preto správca dane, ak dodatočnými platobnými výmermi vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 zákona rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia.
Nemožno súhlasiť s námietkou, že správne orgány nezistili v potrebnom rozsahu skutkový stav, lebo neskúmali v akom režime nadobudol predávajúci motorové vozidlá, či sa na ne nevzťahujú také ustanovenia zákona platného v tomto členskom štáte, ktoré zodpovedajú ustanoveniam § 42 zákona č. 222/2004 Z.z. platnom v roku 2007, 2008 a že nebola zisťovaná korektnosť údajov v systéme VIES.
Práve naopak, správca dane aj napriek údajom na faktúrach ktoré vylučovali uplatňovanie osobitného režimu zdaňovania, čo žalobca bez právneho dôvodu neakceptoval, vykonal zisťovania prostredníctvom medzinárodného systému VIES aj formou medzinárodnej výmeny informácií od belgickej daňovej správy a nepochybne zistil, že išlo o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré podlieha dani a že belgický dodávateľ pri dodaní tovaru postupoval podľa všeobecnej úpravy DPH.
Skutkový stav bol preto zistený v potrebnom rozsahu, zákonným spôsobom a správca dane ho správne a logicky vyhodnotil.
Neboli porušené ani procesné práva žalobcu, ktorý bol so zisteniami správcu dane podrobne oboznámený v protokoloch, ktoré obsahovali aj zistenia z dožiadania od belgickej daňovej správy, ku ktorým sa podaním zo dňa 22.9.2010 písomne vyjadril. Aj keď vo vyjadreniach navrhol vykonať ďalšie dôkazy (námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu boli totožné s námietkami uvedenými v žalobe), tieto pramenili výlučne z nesprávneho (iného) právneho názoru žalobcu na danú vec. Neprijatie týchto návrhov na dokazovanie odôvodnil správca dane v dodatkoch k protokolom zo dňa 28.9.2010, ktoré boli zástupcovi žalobcu riadne doručené. Dňa 30.9.2010 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo záverečné prerokovanie protokolov a dodatkov, ktoré bez návrhov alebo námietok k obsahu zápisnice podpísal aj zástupca žalobcu.
Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcu, že mu nebolo umožnené využiť všetky jemu zákonom priznané práva a malo byť vykonané ďalšie dokazovanie.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žaloby zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.