Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-41-2011.pdf
PDF · 125.82 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu H. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 94, proti žalovanému: K., o určenie náhrady mzdy s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.036,05 eur , v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov dňa 25.03.2008 domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom urobené výpoveďou, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 3.10.2007, je neplatné. Ďalej sa z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného domáhal náhrady mzdy a náhrady trov tohto konania. Taktiež žiadal, aby ho žalovaný zamestnával podľa pracovnej zmluvy.
Podaním zo dňa 13.02.2012 žalobca špecifikoval uplatnený nárok o náhradu mzdy. Uviedol, že sa domáha náhrady mzdy za obdobie od 25.02.2008 do 03.03.2011 v sume
20.703,87 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že rozsudkom zo dňa 03.02.2011 bolo rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalovaným. To, že trvá na ďalšom zamestnávaní oznámil žalovanému dňa 25.02.2008. Pracovný pomer bol ukončený dohodou so žalovaným dňa 03.03.2011. Svoj nárok odôvodnil § 79 ods. 1 ZP, s tým, že vychádzal z funkčného platu stanoveného zák. č. 553/2003 Z.z.. Funkčný plat bol od 01.01.2008 vo výške 17.150,- Sk ( 569,28 eur ). Preto mu patrí náhrada za obdobie od 25.02.2008 do 03.03.2011 v sume 20.703,87 eur ( 569,28 eur x 36 mesiacov + 135,54 eur za 02/2008 + 74,25 eur za 03/2011 ).
Žalovaný sa k uplatnenému nároku vyjadril písomne ( viď nižšie ).
Na pojednávanie vytýčené na deň 03.05.2012 sa ustanovili účastníci konania a právny zástupca žalobcu. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p. na deň 24.05.2012.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, oboznámením vyjadrení zástupcov účastníkov konania, obsahom spisu sp. zn. 1C 45/2008 a v spise iných pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 1C 45/2008 - 99 zo dňa 03.02.2011 súd vo veci rozhodol a určil, že skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom urobené výpoveďou zo strany žalovaného, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 3.10.2007, je neplatné. V prevyšujúcej časti žalobný nárok o určenie náhrady mzdy bol vylúčený na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2011. Konanie o vylúčenom nároku je vedené pod sp. zn. 1C 41/2011.
Dňa 3.10.2007 žalobca prevzal písomnú výpoveď danú mu K. v U. v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Podaním zo dňa 13.02.2008 žalobca žalovanému oznámil, že nesúhlasí so skončením svojho pracovného pomeru výpoveďou, ktorú prevzal dňa 03.10.2007. Žiadal ho o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy a o poskytovanie mzdy, resp. náhrady mzdy. Na základe jeho oznámenia o zrušení výpovede, ihneď nastúpi do práce. Uvedené podanie bolo žalovanému doručené dňa 25.02.2008, o čom svedčí potvrdenie prijatia na uvedenom podaní.
Pracovný pomer žalovaného bol ukončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.03.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a nimi podpísanej uvedeným dňom. Dohoda bola uzavretá v súlade s § 1 ods. 4 zák. č. 552/2003 Z.z. a ust. § 79 ods. 3, § 60, § 63 ods. 1 písm. b) ZP.
Podaním zo dňa 06.03.2012 doručenom súdu dňa 08.03.2012 sa k veci vyjadril žalovaný. S ním predloženej špecifikácie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru žalobcu - výkon práce vo verejnom záujme vyplýva, že žalobca bol odmeňovaný v zmysle zák. č. 553/2003 Z.z. Podľa platového dekrétu zo dňa 31.12.2007 účinného od 01.01.2008 vyplýva, že žalobca bol zaradený v 10. platovej triede a 9. platovom stupni s funkčným platom mesačne vo výške 17.150,- Sk ( 569,50 eur ). Z uvedeného platu mu bolo
vyplatené odstupné vo výške 68.600,- Sk ( prvé odstupné, 2.277,50 eur ). Od 1.1.2009 žalobcovi by patril funkčný plat vo výške 607 eur mesačne. Od 01.01.2010 by mu patril funkčný plat vo výške 613,- eur mesačne. Od 01.01.2011 by mu patril funkčný plat vo výške 630,- eur mesačne. Z funkčného platu 630,- eur bolo žalobcovi vyplatené druhé odstupné vo výške 1.890,- eur, na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Za rok 2008 by mu patrila náhrada mzdy vo výške 5.831,- eur ( 569,50 eur x 10 mesiacov + 136,- eur / 5 pracovných dní 02/2008 ). Náhrada za rok 2009 by bola vo výške 7.284,- eur ( 12 mesiacov x 607,- eur ). Za rok 2010 by mu patrila náhrada vo výške 7.356,- eur ( 12 mesiacov x 613,- eur). Za rok 2011 by mu patrila náhrada vo výške 1.342,50 eur ( 2 mesiace x 630,- eur + 82,50 eur / 3 pracovné dni 03/2011 ). Spolu by mu patrilo 21.813,50 eur. Od uvedenej sumy však navrhol odpočítať jedno odstupné, keďže má žalobca nárok len na jedno odstupné a to na základe rozsudku súdu. Taktiež poukázal na znenie § 79 ods. 2 ZP. Z čoho podľa neho vyplýva, že súdne konanie vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru by nemalo trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Súdne konanie začalo dňa 08.04.2008 a trvá doteraz. Z jeho strany nedošlo ani v jednom prípade k spôsobovaniu prieťahov súdneho konania. Na každé pojednávanie sa ustanovili riadne a včas. Zo strany súdu dochádzalo k prieťahom, došlo k zmene zákonného sudcu, dĺžka súdneho konania nie je úmerná predmetu súdneho konania. Žiadal, aby súd tieto skutočnosti v plnom rozsahu akceptoval pri určení výšky náhrady mzdy. Žalovaný si uplatnil zníženie náhrady mzdy v zmysle § 79 ods. 2 ZP.
Dôkazy o vyplatení odstupného v uvedených výškach boli súdu predložené ( čl. 40 - výplatné lístky ). Taktiež boli súdu predložené listinné dôkazy o výške funkčného platu žalobcu v jednotlivých rokoch ( čl. 41 - 44 ).
Podaním zo dňa 04.04.2012 sa žalobca vyjadril k podaniu žalovaného zo dňa 08.03.2012. Uviedol, že súhlasí so sumou náhrady, tak ako to žalovaný vyčíslil. Uvedené podanie považuje za uznanie nároku čo do dôvodu aj výšky. Tvrdenie žalovaného, že bolo vyplatené dvakrát odstupné, je účelové a neopodstatnené. Odstupné vo výške 2.277,50 eur vyplatil žalovaný dobrovoľne v súlade s kolektívnou zmluvou. Uvedené počas celého konania nenamietal, ani si nenárokoval jeho vrátenie. Sám uznáva, že výpoveď bola daná nezákonne, o uvedenom vedel od začiatku. Preto nemožno od neho spravodlivo ani právne relevantne požadovať vrátenie odstupného. Druhé odstupná žalovaný taktiež vyplatil dobrovoľne. Toto vyplýva z neplatného skončenia pracovného pomeru. Preto na túto požiadavku by súd nemal prihliadať. Žiadosť žalovaného podľa § 79 ods. 2 ZP považuje za neopodstatnenú. V čase podania výpovede bol na neho a kolegov vyvíjaný psychický nátlak, pričom bol pernamentne v strese. Výpoveď mu bola daná cielene a úmyselne, napriek nesúhlasu odborovej organizácie. Žalovaný mu úmyselne neponúkol náhradnú pracovnú pozíciu a napriek tomu mu dal neplatnú výpoveď pre nadbytočnosť, zamestnal iných ľudí s nižšou kvalifikáciou, pričom mal jasné pokyny od ministerstva znížiť stav zamestnancov. Rozhodnutie ministra bolo žalovanému doručené až 10.10.2007, teda až vtedy mu bola jasná organizačná štruktúra. Musel vedieť, že nemôže s určitosťou tvrdiť, že dáva objektívu výpoveď. Uvedené konštatoval aj súd v rozsudku. Po výpovedi mal problém si nájsť zamestnanie, najmä počas prvého roka. Vystriedal niekoľko zamestnaní, zväčša na kratšiu a určitú dobu, ktoré ani neboli finančne ohodnotené porovnateľne s jeho pôvodným zamestnaním. V súčasnosti cestuje za prácou do zahraničia, na turnusy, má preto menej času na jeho trávenie s rodinou. Ak by mu nebola daná neplatná výpoveď, takýto stav na jeho strane by pravdepodobne vôbec nenastal. Bola mu spôsobená ujma, preto by súd nemal vôbec nárok na náhradu mzdy znižovať.
Na pojednávaní dňa 03.05.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na podanej žalobe a to na zaplatenie sumy 20.703,87 eur. Na zmene žaloby netrvajú.
Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 03.05.2012 uviedla, že K. U. je ochotný uhradiť náhradu mzdy ale právne relevantnú náhradu mzdy. Nesúhlasia s dĺžkou náhrady mzdy, ktorú si uplatnil žalobca a to do právoplatného skončenia konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Poukázala na § 79 ods. 2 Zákonníka práce a navrhla, aby súd znížil náhradu mzdy na dobu 12 mesiacov. Poukázala pritom na neprimeranú dĺžku súdneho konania vzhľadom k predmetu konania. Poukázala na prieťahy v súdnom konaní. Uvedené uviedli aj v písomnom podaní. Súd vo veci nevykonal procesný úkon v období od 1.12.2008 do 23.9.2010 teda nekonal 1 rok 10 mesiacov a 23 dní. Sú ochotní žalobcovi vyplatiť náhradu mzdy z najvyššie dosiahnutého príjmu, ktorý je uvedený v písomnom podaní a to sumu 630,- eur za spomínaných 12 mesiacov. Poukázala taktiež na to, že žalobcovi bolo vyplatených dva krát odstupné, pričom prvé odstupné mu nepatrí, lebo súdom bolo rozhodnuté o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Prieťahy v konaní nespôsobili, vždy sa riadne a včas dostavili na súdne pojednávanie.
Právny zástupca žalobcu na uvedené uviedol, že Úrad spôsobil žalobcovi ujmy, nakoľko ho vyhnali zo zamestnania v čase keď mal 50 rokov. Musel sa opakovane rekvalifikovať, byť nezamestnaný. V tom čase mal aj dieťa, ktoré malo 7 rokov. Zarábal minimálnu mzdu. Dokonca môže od neho úrad požadovať vrátenie poskytnutých dávok v nezamestnanosti za obdobie 6 mesiacov. Musel chodiť na brigády do Čiech, do Talianska. Teraz tiež pracuje v Čechách. Je odlúčený od rodiny. Zarába minimálnu mzdu a ostatok mu je vyplácaný v diétach, pričom ak chce z týchto peňazí niečo ušetriť musí sa uskromniť na strave. Úrad konal protizákonne a vedel o tom od začiatku. Žalobca si prácu od prvého dňa hľadal. Bol bez akejkoľvek sociálnej istoty. Teraz ak by bol naďalej zamestnaný na úrade dosahoval by príjem na úrovni 630,- eur mesačne.
Zástupkyňa žalovaného na záver uviedla, že žiada, aby súd pri svojom rozhodovaní dôsledne dodržiaval Zákonník práce. K. nemá problémy vyplatiť náhradu mzdy, nakoľko rešpektuje rozhodnutie súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, avšak poukazuje na znenie § 79 ods. 2 ZP a žiada, aby ho súd rešpektoval. Taktiež poukazuje na vyjadrenie ohľadom vyplateného odstupného.
Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že opätovne poukazuje na to, že sa žalobca snažil získať zamestnanie, čo súdu dokladovali listinami. Príjem z týchto činnosti bol na úrovni minimálnej mzdy. Ak
by naďalej pracoval na úrade tak jeho príjem by bol na úrovni 630,- eur mesačne. Žalobca tiež nemá odpracované roky do dôchodku, keďže pracoval väčšinou na dohodu resp. brigádne. Preto navrhuje rozhodnúť v súlade s ich návrhom.
Do spisu boli žalobcom doložené tieto listinné dôkazy :
1. potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 02.05.2011 o tom, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 01.10.2008 do 30.04.2009 a od 30.06.2009 do 31.12.2009,
2. dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 11.03.2009, na základe ktorej žalobca vykonával prácu pre zamestnávateľa Y., Y..N..K.. - I. G. Y. N.
v rozsahu 10 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 119,50 eur brutto mesačne. Dohoda bola uzavretá na dobu od 11.03.2009 do 31.12.2009.
3. pracovná zmluva zo dňa 01.05.2009, na základe ktorej žalobca vykonával prácu pre zamestnávateľa G. - N. M.P. - T. D. R. s dňom nástupu do práce 01.05.2009. Zmluva sa uzatvorila na dobu určitú do 30.04.2010 so skúšobnou dobou 3 mesiace so mzdou 349 eur brutto mesačne. Pracovný pomer bol ukončený ku dňu 29.06.2009 v skúšobnej dobe.
4. dňa 01.01.2010 žalobca získal živnostenské oprávnenie - dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov
5. daňové priznanie žalobcu za rok 2010, z ktorého vyplýva, že základ Dane žalobcu bol v uvedenom roku bol vo výške 4.206,31 eur, teda jeho mesačný príjem bol vo výške 350 eur ( po odpočítaní výdavkov vo výške 1.510,09 eur ), daňová povinnosť bola nulová,
6. pracovná zmluva zo dňa 29.12.2009, na základe ktorej žalobca vykonával prácu pre zamestnávateľa W., Y..N..K.. - R. R., S. s dňom nástupu do práce 05.01.2010. Zmluva sa uzatvorila na dobu určitú do 31.12.2010 so skúšobnou dobou 3 mesiace so mzdou 295,50 eur mesačne.
7. pracovná zmluva zo dňa 28.03.2011, na základe ktorej žalobca vykonával prácu pre zamestnávateľa P., Y..N..K.. - J. T. Y. s dňom nástupu do práce 01.11.2010. Zmluva sa uzatvorila na dobu určitú do 31.12.2011 so mzdou 1,90 eur / hod.
Podľa pracovnej náplne zo dňa 15.3.2004 vyhotovenej X. v R., žalobca bol ako zamestnanec s úplným stredným vzdelaním zaradený do 10. tarifnej triedy, prácu vykonával v odbore vnútorných vecí, a do popisu jej pracovnej činnosti patrilo: vykonávanie špecializovanej práce na úseku rozpočtovania a financovania; zabezpečenie prevádzky autodopravy vrátane technického stavu vozidla; vybavovanie korešpondencie podľa pokynov alebo podľa všeobecných postupov; prijímanie a zhromažďovanie ekonomických, technických alebo prevádzkových podkladov; vedenie evidencie záznamov, kartoték alebo protokolov; vykonávanie jednoduchej obsluhy prevádzkových zariadení; informovanie občanov, príp. právnických osôb o príslušnosti vnútorných útvarov alebo konkrétnych zamestnancov na vybavovanie ich podnetov, dopytov alebo sťažností; vykonávanie samostatnej odbornej účtovníckej práce; vykonávanie dozoru v objektoch alebo zariadeniach, zabezpečenie ochrany proti krádežiam, prepadnutiam alebo živelným pohromám. Priamym nadriadeným žalobcu bol prednosta obvodného úradu.
Podľa pracovnej náplne zo dňa 02.11.2007 vyhotovenej K. v U., žalobca bol ako zamestnanec s úplným stredným vzdelaním zaradený do 10. tarifnej triedy, prácu vykonával v odbore ekonomickom a do popisu jej pracovnej činnosti patrilo: vykonávanie údržby cestného vozidla; vykonávanie jednoduchých pomocných prác v garáži; zabezpečenie podľa potreby obsluhy telefónnej ústredne; informovanie občanov, príp. právnických osôb o príslušnosti vnútorných útvarov; vykonávanie dozoru v objekte K. zabezpečenie ochrany proti krádežiam; vykonávanie dislokačnej, manipulačnej a pomocnej práce na všetkých úsekoch archívnej činnosti; plnenie ďalších úloh podľa pokynov predstaveného a prednostu K.
V pôvodnom konaní bolo zistené, že žalobca má ukončené úplne stredoškolské vzdelanie a to priemyselnú školu. Žiadosťou zo dňa 04.11.1996 žalobca žiadal zamestnávateľa o udelenie výnimky zo vzdelania potrebného pre 10 platovú triedu, kde sa
vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie. Uviedol, že do 2 rokov začne vysokoškolské štúdium. Výnimka mu bola udelená.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. (ďalej len ,, ZP “), účinného ku dňu 3.10.2007 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 cit. zák. ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 553/2003 Z.z. účinného ku dňu 03.10.2007 ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.
Podľa § 29 ods. 2, 3 cit. zák. ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.
Podľa § 29 ods. 4 cit. zák. pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.
Podľa § 4 ods. 4 cit. zák. Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až h). Funkčným platom je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3.
Z citovaných ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Základným predpokladom priznania náhrady mzdy v zmysle § 79 ZP je skutočnosť, že došlo zo strany zamestnávateľa k neplanému skončeniu pracovného pomeru. Rozhodnutím súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 ZP viazaný a bez kladného rozhodnutia súdu sa nemožno ani úspešne domáhať nároku na náhradu mzdy. V zmysle ust. ZP, teórie pracovného práva a aj súdnej praxe, nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru, ak neplatnú výpoveď dal zamestnávateľ, závisia od toho, či zamestnanec trvá na pokračovaní pracovného pomeru so zamestnávateľom, alebo nie. Ak zamestnanec oznámi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi pracovať, je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1 ZP odo dňa, kedy mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času kedy mu zamestnávateľ umožní pracovať, resp. do času kedy dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru, avšak najneskôr do času právoplatnosti rozhodnutia súdu, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Náhrada mzdy má povahu satisfakcie na strane zamestnanca za neplatne skončený pracovný pomer a na strane zamestnávateľa povahu sankcie za bezdôvodné skončenie pracovného pomeru. Nejedná sa o ekvivalent mzdy. Ak má súd rozhodovať o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 ZP, je potrebný procesný návrh zo strany zamestnávateľa v konaní o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Pri rozhodovaní o žiadosti zamestnávateľa teraz podľa § 79 ods. 2 ZP ( predtým § 61 ods. 2 ZP ) súd zohľadňuje, či bol zamestnanec medzitým zamestnaný inde, aj okolnosti za akých svoj zárobok dosahoval, napr. či vykonával prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, či pracoval nadčas alebo s mimoriadnym vypätím a pod. ( V 7/1985 ). Zohľadňuje sa teda či bol zamestnanec zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu vykonával a aký zárobok dosahoval alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Z výsledkov vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že pracovný pomer žalobcu s právnym predchodcom žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy. Dňa 24.7.1996 žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu s K. Ú. T. U.. Na základe tejto zmluvy sa žalobca stal zamestnancom okresného úradu. Z pracovných náplní žalobcu vyplýva, že bol zaradený do 10. tarifnej triedy. Prácu vykonával v odbore vnútorných vecí a ekonomickom odbore. Dňa 03.10.2011 bolo žalobcovi doručené skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného. Podaním doručenom žalovanému dňa 25.02.2008 žalobca oznámil, že nesúhlasí so skončením svojho pracovného pomeru výpoveďou a žiadal ho o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy a o poskytovanie mzdy, resp. náhrady mzdy. Na základe jeho oznámenia o zrušení výpovede, ihneď nastúpi do práce. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 1C 45/2008 - 99 zo dňa 03.02.2011 súd vo veci rozhodol a určil, že skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom urobené výpoveďou zo strany žalovaného, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 3.10.2007, je neplatné.
Nárok žalobcu o náhradu mzdy je daný v zmysle cit. ust. § 79 ods. 1 ZP. Sú splnené jeho hmotnoprávne podmienky : 1. neplatnosť skončenia pracovného pomeru vysloveného súdom a 2. oznámenie žalobcu zamestnávateľovi - žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Žalobca si uplatnil náhradu mzdy vo výške 20.703,87 eur za obdobie od 25.02.2008 do 03.03.2011, teda za obdobie odo dňa jeho oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní do skončenia jeho pracovného pomeru u žalovaného dohodou. Pri určení náhrady súd vychádzal z týchto výšok funkčného platu žalobcu tak ako to uviedol a preukázala listinnými dôkazmi žalovaný ( v zmysle cit. ust. zák. č. 553/2003 Z.z. ): 1. v období od 01.01.2008 do 31.12.2008 vo výške 17.150,- Sk mesačne ( v prepočte na menu 569,50 eur ), 2. v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 vo výške 607 eur mesačne, 3. v období od 01.01.2010 do 31.12.2010 vo výške 613 eur mesačne, 4. od 01.01.2011 vo výške 630,- eur mesačne, aj napriek skutočnosti, že žalobca si uplatňoval náhradu mzdy z platu vo výške 17.150,- Sk ( súd vychádzal z cit. ust. zák. č. 553/2003 Z.z.). Za prvých 12 mesiacov preto patrí žalobcovi náhrada mzdy vo výške 6.984,30 eur ( 136,- eur za 5 pracovných dní v 02/2008, vychádzajúc zo sumy 27,20 eur/pracovný
deň pri 21 pracovných dňoch v mesiaci 02/2008 + 10 mesiacov roka 2008 x 569,50 eur + za 01/2009
- 607 eur + 546,30 eur za 18 pracovných dní 02/2009, vychádzajúc zo sumy 30,35 eur/pracovný deň pri 20 - tich pracovných dňoch v mesiaci 02/2009 ). Po odpočítaní tejto sumy od sumy žalovanej ( teda 20.703,87 eur - 6.984,30 eur ), rozdiel činí 13.719,57 eur, teda túto sumu si ešte žalobca uplatňuje titulom náhrady mzdy za obdobie od 26.02.2009 do 03.03.2011. V zmysle vyššie uvedeného má však žalobca nárok na náhradu mzdy najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, teda v tomto prípade do 24.02.2011. Podľa zistených výšok funkčných platov žalobcu za obdobie, za ktoré by mu mala patriť náhrada mzdy vyplýva, že plná náhrada mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov od 26.02.2009 do 24.02.2011, by u žalobcu predstavovala sumu 14.657,70 eur ( 60,70 eur za 2 pracovné dni 02/2009 + 10 mesiacov roka 2009 x 607,- eur + 12 mesiacov roka 2010 x 613 eur + za 01/ 2011 - 630 eur + 540 eur za 18 pracovných dní 02/2011, vychádzajúc zo sumy 30 eur/pracovný deň pri 21 pracovných dňoch v mesiaci 02/2011 ). V zmysle uvedeného by za obdobie 25.02.2008 do 24.02.2011 plná náhrada mzdy predstavovala sumu 21.642,- eur ( 6.984,30 eur + 14.657,70 eur ). Avšak v tomto prípade možno prisvedčiť námietke žalovaného vznesenej v konaní podľa § 79 ods. 2 ZP, teda o zníženie či nepriznanie náhrady mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov. Súd je názoru, že primeranou náhradou mzdy pre žalobcu za obdobie presahujúce 12 mesiacov ( teda od 26.02.2009 do 24.02.2011 ), je náhrada mzdy vo výške jednej polovice z plnej náhrady, ktorá by mu patrila, teda suma 7.328,85 eur ( 1 zo sumy 14.657,70 eur ). Pri určení výšky náhrady mzdy súd zohľadnil, že žalobca v predmetnom období pracoval na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 11.03.2009 v pozícii - upratovanie a skladanie reziva v rozsahu 10 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 119,50 eur brutto mesačne; v čase od 01.05.2009 do 29.06.2009 bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v pozícii výroba drevných paliet so mzdou 349,- eur mesačne; v čase od 05.01.2010 do 31.12.2010 bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v pozícii pomocné práce, lisovanie so mzdou 295,50 eur mesačne; dokonca dňa 01.01.2010 žalobca získal živnostenské oprávnenie na dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov; na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.03.2011 vykonáva prácu manipulanta v sklade so mzdou 1,90 eur/ hod, aj keď medzitým bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to v období od 01.10.2008 do 30.04.2009 a od 30.06.2009 do 31.12.2009. To znamená, že bolo v jeho možnostiach a schopnostiach sa zamestnať a dosahovať určitý príjem. Jeho príjem bol v sledovanom období na úrovni
približne polovice funkčných platov, na ktoré by mal nárok, ak by bol naďalej zamestnaný u žalovaného. Vzhľadom na dosahovaný príjem v tomto období a na druh práce, aký v tom čase vykonával ( líšiaci sa od práce u žalovaného ), ako aj s prihliadnutím na zmeny v osobnom, rodinnom živote a zmeny v sociálnych istotách zamestnanca štátnej správy, súd dospel k záveru, že náhrada mzdy vo výške jednej polovice ako je vyššie uvedené je adekvátna zisteným skutočnostiam.
Súd prisvedčil aj námietke žalovaného, že je potrebné od patriacej výšky náhrady mzdy odpočítať aj jedno odstupné, v tomto prípade prvé vyplatené odstupné vo výške 68.600,- Sk, v prepočte na menu euro 2.277,10 eur z dôvodu, že odstupné bolo vyplatené v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalobcu, o ktorom súd rozhodol, že je neplatné. Preto súd konštatuje, že toto odstupné žalobcovi nepatrí, nedošlo ku platnému skončeniu pracovného pomeru žalobcu a preto v zmysle § 76 ZP nemá nárok na odstupné. Tým viac, že mu bolo následne v súvislosti s platným skončením pracovného pomeru dohodou dňa 03.03.20011 žalovaným vyplatené odstupné vo výške 1.890,- eur v súlade s § 76 ZP. Satisfakcia žalobcu za neplatné skončenie pracovného pomeru a s tým spojené ním uvedené zmeny v sociálnom a rodinnom živote žalobcu sú vyjadrené už samotnou náhradou mzdy. V tomto neobstojí tvrdenie žalobcu, že odstupné žalovaný vyplatil dobrovoľne a že si na neho žalovaný nenárokoval. Zákonník práce presne vymedzuje za akých podmienok odstupné zamestnancovi patrí a jednou z nich je platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) ZP ( resp. dohodou ), čo absentuje.
V zmysle vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalobcovi za obdobie od 25.02.2008 do 24.02.2011 patrí náhrada mzdy vo výške spolu 14.313,15 eur ( 6.984,30 eur + 7.328,85 eur ). Avšak od uvedenej sumy je potrebné odpočítať vyplatené prvé odstupné vo výške 2.277,10 eur. Po odpočítaní odstupného činí výška náhrady mzdy sumu 12.036,05 eur. Preto túto sumu súd uložil žalovanému zaplatiť. Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné v prevyšujúcej časti (nad sumu priznanú rozsudkom) žalobu zamietnuť.
O trovách konania vrátane trov štátu súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods.2 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.