Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-149-2011.pdf
PDF · 162.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/149/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Vivid Advisory, s.r.o., so sídlom Ulica 29. augusta 32/B, 811 09 Bratislava, IČO: 44 362 901, zastúpeného Vivid Legal, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanému: PREFA Sučany, a.s., so sídlom Podhradská cesta 2, 038 52 Sučany, IČO: 31 561 748, zastúpenému JUDr. Mariana Dobríková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jilemnického 8, 036 01 Martin, IČO: 36 869 431, v konaní o určenie neplatnosti uznesení Valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.4.2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15Cb 137/2010-206 zo dňa 18.05.2011, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 15Cb 137/2010-206 zo dňa 18.05.2011 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 77,29 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu Vivid Legal, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil za neplatné uznesenia riadneho Valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.4.2010 (ďalej len „VZ“), a to uznesenia č. 2/2010, č. 3/2010, č. 4/2010, č. 5/2010, v znení ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 952,15 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 154 ods. 1, § 155 ods. 1, § 152 ods. 2, § 156 ods. 1, 2, 3, § 156a, § 180 ods. 1, 2, § 183, § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka skonštatoval, že žalobca mal vecnú legitimáciu na podanie žaloby v zmysle ust. § 181 v spojení s § 131 Obchodného zákonníka. Tento záver vyplynul z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov, podľa ktorého žalobca v čase podania žaloby bol akcionárom žalovaného a zároveň majiteľom 11 035 kusov akcií (č.l. 170 spisu). Okresný súd mal podľa výpisu z účtu majiteľa cenných papierov (č.l. 171 spisu) výsluchmi žalobcu, žalovaného preukázané, že žalobca bol akcionárom žalovaného a zároveň majiteľom 11 035 kusov akcií aj k rozhodujúcemu dňu na uplatnenie práva na účasť VZ konaného dňa 30.4.2010. Z uvedeného preto žalobca bol osobou, ktorá bola oprávnená v súlade s ust. § 183 a § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka na podanie žaloby. Súčasne bola dodržaná trojmesačná hmotnoprávna lehota na podanie žaloby, ktorá začala plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, t.j. odo dňa 30.4.2010 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 30.7.2010. Žaloba žalobcu bola podaná na okresný súd prostredníctvom faxovej správy dňa 30.7.2010 a bola doplnená v súlade s ust. § 42 ods. 1 O.s.p. v lehote do troch dní písomne podanou žalobou, preto aj túto podmienku mal okresný súd splnenú. Ďalšou podmienkou podanej žaloby o určenie neplatnosti uznesení VZ žalovaného podľa ust. § 183 v spojení s ust. § 131 Obchodného zákonníka bol
protest akcionára podaný do zápisnice na VZ. Tento predpoklad protestu musí byť splnený u akcionárov, ktorí sa zúčastnili na VZ. Z tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo spochybnené žalovaným, mal okresný súd preukázané, že žalobca sa VZ, ktoré sa konalo dňa 30.4.2010 nezúčastnil, preto sa okresný súd v ďalšom zaoberal dôvodmi neplatnosti uznesení VZ, ktoré uvádzal žalobca v zmysle ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Okresný súd mal v konaní preukázané, že na základe oznámenia o konaní VZ (č.l. 73 spisu) sa konalo VZ akcionárov žalovaného dňa 30.4.2010, o ktorom konaní bola vyhotovená notárska zápisnica z dôvodu, že sa rozhodovalo na VZ aj o zmene stanov v súlade s ust. § 187 ods. 2 Obchodného zákonníka č. N 222/2010, NZ 16165/2010, NCRls 16448/2010 (č.l. 69 spisu), ktorá osvedčila priebeh a výsledky VZ spoločnosti žalovaného zo dňa 30.4.2010.
Valné zhromaždenie žalovaného prijalo aj uznesenia č. 2/2010, 3/2010, 4/2010, 5/2010, ktorých neplatnosť napadol žalobca z viacerých dôvodov. Ako prvé dôvody neplatnosti uvádzal, že VZ nebolo zvolané riadne, nakoľko oznámenie o konaní VZ neobsahovalo zákonom požadované náležitosti a obmedzilo tak práva žalobcu ako akcionára na poskytnutie dôležitých informácií a poučení súvisiacich so zvolaním riadneho VZ.
Z oznámenia o konaní VZ (č.l. 73 spisu) vyplynulo, že v rámci bodu 5 programu VZ bolo uvedené „Schválenie zmien stanov spoločnosti (základom navrhovaných zmien je zosúladenie stanov spoločnosti so zákonom č. 487/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník a ďalšie úpravy stanov) a prijatie nového, úplného znenia stanov spoločnosti“. Okresný súd poukázal na ust. § 184 ods. 6, § 192 ods. 1, 182 ods. 1 písm. a), b), § 184a ods. 1, 8, § 184 ods. 7 Obchodného zákonníka. Preskúmal oznámenie o konaní riadneho VZ zverejnené aj v hospodárskych novinách (č.l. 73 spisu) a konštatoval, že je v rozpore s ust. § 184 ods. 6 veta prvá Obchodného zákonníka, nakoľko neobsahuje podstatu navrhovaných zmien stanov žalovaného, keď len uvádza, že základom navrhovaných zmien stanov je zosúladenie stanov spoločnosti so zákonom č. 487/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník a ďalšie úpravy stanov. Podľa záveru okresného súdu nestačí, aby v oznámení o konaní VZ sa špecifikovala podstata zmien stanov len všeobecne. V prípade, ak má byť na programe VZ prerokovaná zmena stanov spoločnosti, oznámenie o konaní VZ musí charakterizovať aspoň podstatu navrhovaných zmien, čiže musí sa určiť aspoň to, ktorých úprav v stanovách sa zmeny budú týkať. V ust. § 184 ods. 6 veta prvá Obchodného zákonníka je zakotvená povinnosť uviesť podstatu navrhovaných zmien stanov, čím by mala byť zabezpečená informovanosť každého akcionára o tom, aké zmeny stanov budú na VZ prejednávané a poskytnúť akcionárom časový priestor na zváženie rozhodnutia, či sa zúčastnia na VZ a či budú pre zmenu týchto stanov hlasovať alebo nie. Kumulácia ďalších úprav stanov je absolútne neurčitá a nie je možné podstatu navrhovaných zmien z nej vôbec vyvodiť. Na skutočnosť, že zmeny stanov boli formulované všeobecne a v rozpore s ust. § 184 ods. 6 veta prvá Obchodného zákonníka, nemá vplyv ani skutočnosť, že akcionári mali možnosť do znenia navrhovaných zmien stanov nahliadnuť v sídle spoločnosti v spojení s ust. § 184 ods. 6 druhá veta Obchodného zákonníka. Z ust. § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločnosť je povinná nielen sprístupniť konkrétne návrhy zmien stanov akcionárov vo svojom sídle, ale súčasne informovať aj o podstate navrhovaných zmien stanov v oznámení o konaní VZ.
Žalobca poukázal aj na rozpor oznámenia o konaní VZ s ust. § 184 ods. 6 druhá veta Obchodného zákonníka. V predmetnom oznámení je uvedené, že návrh zmien spoločnosti a mená osôb navrhnutých za členov audítorského výboru budú poskytnuté na nahliadnutie akcionárom v sídle spoločnosti v pracovných dňoch. Podľa názoru okresného súdu tým bola splnená táto povinnosť a nie je tu daný rozpor s ust. § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Oznámenie o konaní riadneho VZ obsahuje k bodu 2, 3, 4, 5, 6 programu len upozornenie, že materiály prerokovávané na riadnom VZ sú zverejnené na internetovej stránke spoločnosti www.prefa- su.sk <http://www.prefa-su.sk> do 30 dní pred konaním riadneho VZ, čím si žalovaný splnil povinnosť danú v ust. § 184a ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. c), d) Obchodného zákonníka. Toto upozornenie však v sebe nezahŕňa ďalšiu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 184a ods. 1 písm. e), g) Obchodného zákonníka, a to uviesť v oznámení o konaní VZ určenie spôsobu, miesta a času na získanie úplného
znenia dokumentov a návrhy prípadných uznesení VZ, ktoré sa budú prerokovávať, ako aj uvedenie elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého spoločnosť uverejní informácie. Žalovaný tak nedostatočne uviedol, že akcionár má právo vyžiadať si predkladané materiály, prípadne ich zaslaním na ním uvedenú adresu na svoje náklady a nebezpečenstvo. Okresný súd sa preto stotožnil s názorom žalobcu, že oznámenie o konaní VZ je v rozpore s ust. § 184a ods. 1 písm. e), g) Obchodného zákonníka, pretože pre naplnenie zákonného ustanovenia bolo potrebné jasne a zrozumiteľne uviesť, kde a kedy si môže akcionár materiály prevziať, príp. časové obdobie, v ktorom môže akcionár požiadať o ich zaslanie.
Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 184a ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka a konštatoval, že oznámenie o konaní riadneho VZ je aj v rozpore s ust. § 184a ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 182 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko neobsahuje obidve lehoty v súvislosti s uplatnením práv akcionárov, uvedených v ust. § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka na zaradenie nimi určenej záležitosti na program rokovania VZ. Ďalej je i v rozpore s ust. § 184 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, pretože neobsahuje lehotu vyplývajúcu z ust. § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka a vôbec neuvádza, že ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na VZ úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na VZ požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne, najneskôr do 15 dní od konania VZ.
Konštatoval okresný súd, že oznámenie obsahuje nedostatočné poučenie o možnosti akcionára zúčastniť sa na riadnom VZ v zastúpení, na základe písomného splnomocnenia, keď bez bližšieho vysvetlenia len odkazuje na zákonné ustanovenie § 184a ods. 1 a § 190e Obchodného zákonníka, ktorý odkaz je nesprávny, nakoľko ustanovenia, ktoré upravujú účasť akcionára na VZ v zastúpení na základe písomného splnomocnenia, sú § 184 ods. 1 a § 190e Obchodného zákonníka. Rovnako neobsahuje základné informácie účasti na riadnom VZ v zastúpení na základe písomného splnomocnenia, ktoré vyplývajú z ust. § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka a ani poučenie podľa ust. § 190e ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd mal za to, že je tu rozpor oznámenia s ust. § 184a ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, tak ako to namietal žalobca.
Oznámenie o konaní riadneho VZ je taktiež v rozpore s ust. § 184a ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, nakoľko vôbec neobsahuje uvedenie spôsobu elektronických prostriedkov, ktorými spoločnosť prijíma oznámenia o vymenovaní, zmene udeleného splnomocnenia a odvolaní splnomocnenca. V tomto smere poukázal na prijatý zákon č. 487/2009 Z.z. účinný od 1.12.2009, ktorým došlo k rozšíreniu zákonných náležitostí oznámenia o konaní VZ v zmysle ust. § 184a ods. 1 Obchodného zákonníka vo väzbe na prechodné ust. § 768g Obchodného zákonníka. Žalovaný v prípade zvolávania riadneho VZ bol povinný postupovať podľa Obchodného zákonníka vrátane jeho novely - č. 487/2009 Z.z., či už pri vyhotovovaní oznámenia o konaní VZ, priebehu VZ a zápisnice z VZ.
Podľa názoru okresného súdu nebol dodržaný postup pre zvolanie VZ, ktorý bol určený zákonom a stanovami žalovaného, keďže došlo ku formálnym, procedurálnym vadám spočívajúcim v tom, že zverejnené oznámenie o konaní VZ neobsahovalo všetky informácie a poučenia, ktoré mu kogentne ukladá zákon. Došlo tak k závažnému porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného na riadne zvolanie VZ a priebeh VZ žalovaného a v nadväznosti na to aj k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného zúčastňovať sa prostredníctvom VZ na riadení žalovaného, vrátane práva rozhodovať o zmene stanov žalovaného. Okresný súd mal za to, že boli splnené podmienky v ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uznesenia č. 2/2010, 3/2010, 4/2010, 5/2010 sú neplatné pre rozpor so zákonnými ustanoveniami.
Vo vzťahu k uzneseniu č. 2/2010 okresný súd poukázal aj na ďalší dôvod jeho neplatnosti. V zmysle ust. § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka, bol žalovaný povinný zaslať žalobcovi ako akcionárovi, ktorý vlastní akcie na meno, riadnu individuálnu účtovnú uzávierku za rok 2009 najmenej 30 dní pred konaním riadneho VZ. Bolo preukázané výpoveďou žalobcu nerozporovanou žalovaným, že žalovaný si túto zákonnú povinnosť nesplnil. Tvrdenia žalovaného, že sa žalobca mal možnosť s riadnou individuálnou účtovnou závierkou oboznámiť v lehote 30 dní pred konaním VZ na internetovej stránke žalovaného, prípadne mal právo si ju kedykoľvek vyžiadať v písomnej forme, nepreukazujú splnenie tejto povinnosti. Ust. § 192 Obchodného zákonníka predstavuje kogentnú normu, v zmysle ktorej predstavenstvo je
povinné zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva spoločnosti a zároveň aj povinnosť sprístupniť účtovnú závierku akcionárom pred konaním riadneho VZ, ktoré má účtovnú závierku schváliť. Pokiaľ ide o akcionára, ktorý vlastní akcie na meno, spoločnosť je povinná mu ju zaslať spolu s oznámením o konaní VZ, pričom vyplýva i ďalšia povinnosť, poskytnúť na nahliadnutie všetkým akcionárom účtovnú závierku v sídle spoločnosti, na čo musia byť akcionári upozornení v pozvánke, resp. v oznámení o konaní VZ. Z oznámenia o konaní riadneho VZ, okresný súd zistil, že neobsahuje upozornenie, že žalobca má možnosť nahliadnuť do riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2009 v sídle spoločnosti a v lehote na zvolanie riadneho VZ. Napadnuté uznesenie č. 2/2010 tak podľa názoru okresného súdu bolo neplatné aj z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zaslať riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009 v zákonnej lehote, ktorá povinnosť vyplývala z ust. § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom nesplnenie tejto povinnosti priamo súvisí so schvaľovaním účtovnej závierky žalovaného za rok 2009. S odkazom k ust. § 19 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2009, § 19 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1.1.2010, § 19 ods. 2 prvá, druhá veta v znení platnom a účinnom od 1.1.2008, § 19a ods. 1 v znení účinnom od 1.1.2008, § 19a ods. 3 v znení účinnom od 1.1.2008, § 19a ods. 4 písm. c) v znení účinnom od 1.1.2008 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon č. 431/2002 Z.z.“) okresný súd preskúmaním listinných dôkazov dospel k záveru, že VZ žalovaného audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2009 nezvolilo a teda audítor, ktorý overil riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009, nebol schválený VZ. Zo zápisnice z riadneho VZ žalovaného, konaného dňa 23.4.2008 (č.l. 43 spisu) okresný súd zistil, že žalovaný prijal na tomto VZ uznesenie č. 3/2008, ktorým schválil na rok 2008 za audítora spoločnosť PATRIA CONSULT spol. s r.o. Martin a výbor pre audit v zložení Ing. X. Q., Ing. W. H. a JUDr. B. Q.. Z obsahu zápisnice vyplýva, že týmto osobám funkcia členov výboru pre audit zanikla dňom 31.12.2008, nakoľko boli zvolení na rok 2008. K opätovnej voľbe členov výboru pre audit žalovaný pristúpil až na riadnom VZ, ktoré sa konalo 30.4.2010 a zároveň doplnil stanovy žalovaného aj o článok 11A, ktorým zriadil výbor pre audit, určil podmienky menovania a odvolania členov výboru pre audit, počet členov výboru, i jeho právomoci a kompetencie. Okresný súd mal za to, že žalovaný od 1.1.2009 do 30.4.2010 nemal zvolených žiadnych členov výboru pre audit a ani počas tejto doby nezveril výkon činnosti výboru pre audit dozornej rade. Tieto skutočnosti boli preukázané aj listinnými dôkazmi, preukazujúcimi, že od konania VZ dňa 23.4.2008 do 30.4.2010, sa konali ešte dve VZ žalovaného - dňa 29.4.2009 a 11.11.2009, z obsahu ktorých nevyplynulo schválenie audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2009 valným zhromaždením, že žalovaný zriadil výbor pre audit a menoval členov výboru pre audit až 30.4.2010. Preto zostavovanie a audit riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2009, nezávislosť audítora, resp. ním poskytovaných služieb zákonom, neboli požadovaným spôsobom preverované a riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009 overoval audítor, ktorý nebol ustanovený zákonom predpísaným spôsobom. Okresný súd dospel k záveru, že uznesenie č. 2/2010 VZ žalovaného, konaného dňa 30.4.2010, ktorým riadne VZ žalovaného schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009 a dosiahnutý hospodársky výsledok žalovaného za rok 2009 a schválilo vysporiadanie výsledku hospodárenia žalovaného za rok 2009, je neplatné, nielen z dôvodu procedurálnych vád pri zvolávaní VZ, ale aj pre rozpor s ust. § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 19 ods. 1 a 2, § 19a ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z.. Nezabezpečením riadneho vedenia účtovníctva žalovaného došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného na riadne vedenie účtovníctva žalovaného a na informácie o hospodárení žalovaného, keďže riadna individuálna účtovná závierka žalovaného za rok 2009 riadne overená audítorom, schváleným VZ žalovaného na odporúčanie výboru pre audit, resp. dozornej rady, je základným dokumentom o hospodárení žalovaného v roku 2009.
K neplatnosti uznesenia č. 3/2010, ktorým riadne VZ žalovaného schválilo doplnok č. 4 k stanovám žalovaného a úplné znenie stanov žalovaného v znení doplnkov č. 1, 2, 3, 4, okresný súd poukázal na článok IX ods. 3 úplného znenia stanov žalovaného zo dňa 11.11.2009, z ktorého vyplýva, že akcionár má toľko hlasov, koľkokrát je súčet menovitých jednotiek jeho akcií násobkom 33,20 Eur u akcií série „A“ a násobkom 331,94 Eur u akcií série „B“. Vychádzajúc z notárskej zápisnice z konania riadneho VZ (č.l. 70 spisu) mimo rámca novely zákona č. 487/2009 Z.z., došlo k závažnej zmene, ktorým bolo prijaté nové ust. článku V bod 5 stanov žalovaného, podľa ktorého hlasovacie práva patriace akcionárovi sa riadi menovitou hodnotou jeho akcií, pričom na každú akciu série „A“ s menovitou hodnotou 33,20 Eur pripadá 1 hlas a na každú akciu série „B“ s menovitou hodnotou 331,94 Eur pripadá 10 hlasov, a to bez toho, aby sa zrušilo ust. článku IX bod 3 stanov, ktoré počet hlasov akcionárov určuje rozdielne. V dôsledku prijatia uznesenia č. 3/2010 stanovy žalovaného obsahujú dva spôsoby určenia počtu hlasov
akcionárov, ktoré si navzájom odporujú, čím je určenie počtu hlasov akcionárov zmätočné. Okresný súd mal za to, že uznesenie č. 3/2010, s ktorým sa schválila zmena stanov žalovaného, je neplatné nielen z dôvodu procedurálnych vád pri zvolávaní VZ, ale pre rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže jeho prijatím došlo k zmene stanov, ktoré sú právnym úkonom - zmluvou sui generis, ktoré spôsobila zmätočnosť stanov ohľadom určenia počtu hlasov akcionárov, a tým aj ich neurčitosť, neplatnosť v tejto časti. Týmto došlo k priamemu zásahu do práva žalobcu hlasovať na VZ.
Vo vzťahu k uzneseniu č. 4/2010, okresný súd z notárskej zápisnice o konaní VZ zistil, že bol prijatý nový čl. 11A stanov žalovaného, v zmysle ktorého podľa bodu 1 prvá veta stanov žalovaného bolo upravené, že výbor pre audit sa skladá z troch členov, ktorých menuje a odvoláva valné zhromaždenie na návrh predstavenstva spoločnosti. Poukázal na ust. § 19 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z., zo znenia ktorého vyplýva, že výbor pre audit sa skladá z členov dozornej rady, alebo z členov menovaných valným zhromaždením. Minimálne jeden člen výboru pre audit musí mať päť rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva alebo auditu a musí byť nezávislý. Zo zápisnice VZ bod 6 programu členov výboru pre audit navrhla VZ dozorná rada žalovaného. Uznesením č. 4, ktorým zvolilo VZ členov výborov pre audit, bolo prijaté v rozpore s ust. článku 11A bod 1 stanov žalovaného. Z návrhu na menovanie členov výboru, pre audit nie je zrejmé, či niektorý z kandidátov na člena výboru pre audit má päť rokov odbornej praxe v oblasti účtovníctva a je nezávislý. Z výročnej správy žalovaného za rok 2009 (č.l. 54 spisu) vyplýva, že Ing. X. Q. je predsedom dozornej rady žalovaného. Uznesením č. 4/2010 došlo k voľbe Ing. X. Q., predsedu dozornej rady za člena výboru pre audit, teda uznesenie č. 4 je aj v rozpore s ust. § 19a ods. 4 písm. c) zákona č. 431/2002 Z.z. Okresný súd dospel k záveru, že uznesenie č. 4/2010 ktorým riadne VZ žalovaného menovalo za členov výboru pre audit od 1.5.2010 Ing. X. Q., Ing. W. H., Ing. W. M., je neplatné nielen z dôvodu procedurálnych vád pri zvolávaní VZ, ale aj pre rozpor s článkom 11A stanov žalovaného, ust. § 19a ods. 4 písm. c) zákona č. 431/2002 Z.z., nakoľko žalovaný, resp. jeho orgán nedodržal predpísaný postup pri voľbe členov výboru pre audit žalovaného a došlo tým k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného prostredníctvom VZ menovať členov výboru pre audit žalovaného za rok 2010.
K napadnutému uzneseniu č. 5/2010 okresný súd mal za to, že audítor na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010 bol tak schválený aj v rozpore s § 19 ods. 2 zákona o účtovníctve. Žalovaný, resp. jeho orgán, nedodržal predpísaný postup pri voľbe členov výrobu pre audit žalovaného a pri schvaľovaní audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2010, členov výboru pre audit dozorná rada žalovaného navrhla v rozpore so stanovami žalovaného namiesto predstavenstva, za člena výboru pre audit bol zvolený aj predseda dozornej rady žalovaného, ktorý podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 431/2002 Z.z. nemôže vykonávať činnosti výboru pre audit. Audítor na overenie riadnej účtovnej závierky za rok 2010 bol schválený VZ bez odporúčania výboru pre audit. Okresný súd tak dospel k záveru, že týmto došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára žalovaného prostredníctvom VZ menovať členov pre audit žalovaného a schvaľovať audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2010, a teda je neplatné aj uznesenie č. 5/2010 nielen pre procedurálne vady, ale aj rozpor so zákonnými ustanoveniami.
Okresný súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a vo výroku rozsudku vyhlásil uznesenia č. 2/2010, 3/2010, 4/2010 a 5/2010, ktoré boli prijaté na riadnom VZ žalovaného dňa 30.4.2010, za neplatné. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal trovy konania celkom v sume 952,15 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Považoval za potrebné poukázať najmä na to, že okresný súd neskúmal podstatnú skutočnosť, a to existenciu obmedzenia práv akcionára dôsledkom porušenia zákona ako i konanie žalobcu, jeho aktivity v spojitosti s vlastníctvom akcií žalovaného a v neposlednom rade účelu podania žaloby a vzniknutému sporu. Okresný súd pri posudzovaní veci neskúmal vec komplexne z pohľadu účelu podania žaloby žalobcu; vplyvu nezákonného postupu žalovaného, vo forme formálnej a obsahovej neúplnosti oznámenia o konaní riadneho VZ, na výsledok riadneho VZ a obsah prijatých uznesení riadneho VZ; či písomné neuvedenie niektorých práv akcionárov v oznámení o konaní riadneho VZ malo za následok aj ich reálne porušenie hlasovaním riadneho VZ; právne následky takéhoto porušenia pre obe zúčastnené strany. Vôbec
neskúmal, či dožadované sa určenie neplatnosti uznesení riadneho VZ, by pre spoločnosť nemalo závažnejšie právne následky, ako malo porušenie právnych predpisov pri nedodržaní zákonného postupu vo forme formálnej a obsahovej neúplnosti oznámenia o konaní riadneho VZ. Konštatoval, že akcionár má 4 základné práva súvisiace s VZ, a to zúčastniť sa na VZ, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania VZ a uplatňovať na ňom návrhy. Žalobca ani jedno zo spomenutých práv nevyužil, nakoľko na rokovaní VZ sa dobrovoľne nezúčastnil. Taktiež nevyužil právo oboznámiť sa so všetkými dokumentmi súvisiacimi s prerokovávanými bodmi programu pripravovaného VZ, ani jedným z možných spôsobov, pričom skutočnosť, že žalobca v lehote 30 dní pred dňom konania VZ bol vlastníkom akcií v listinnej podobe, nemal žalovaný preukázanú, a teda nemal túto povinnosť. Žalobca nemá záujem realizovať riadne svoje práva, ktoré mu vyplývajú z postavenia akcionára. Taktiež nebolo preukázané, aké práva akcionára boli porušené, pretože žalobca musí preukázať nielen rozpor prijatého uznesenia VZ, ale aj skutočnosť, že samotné prijaté uznesenie mohlo obmedziť jeho práva. Podľa názoru žalovaného absentuje táto podstatná náležitosť, ktorú predpokladá Obchodný zákonník. Vo vzťahu k neplatnosti uznesenia č. 2/2010 o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2009 uviedol, že táto bola spracovaná v súlade so zákonom o účtovníctve a vyjadruje objektívne finančnú situáciu akciovej spoločnosti, ktorá skutočnosť bola overená a skonštatovaná audítorom Ing. C. S. z audítorskej spoločnosti PATRIA CONSULT, spol. s r.o. dňa 27.4.2010. Pre komplexné posúdenie veci - najmä dobrých mravov žalobcu a obmedzenie práv akcionára, poukázal na to, že žalovaný vznikol v roku 1992 z pôvodnej spoločnosti PREFA, vzniknutej v roku 1949 a pokračuje v dlhoročnej tradícii tohto výrobcu. Je známou a uznávanou stavebnou spoločnosťou v rámci Slovenskej republiky, pričom hlavným zameraním je zabezpečovať výrobu, realizovať zákazky a zabezpečovať dodržiavanie výrobných, technických, obchodných, ekonomických, bezpečnostných a personálnych povinností. Pozvánka na riadne VZ bola vyhotovená v dobrej viere v jej správnosť a úplnosť, obsahujúca všetky podstatné informácie o riadnom VZ, zrozumiteľné a dostačujúce pre informovanosť akcionárov a jeho konaní. Formálne a obsahované nedostatky, ktoré sa v pozvánke vyskytli, boli spôsobené neúmyselne, ale nie s cieľom akokoľvek poškodiť alebo ukrátiť na právach akéhokoľvek akcionára. Vo vzťahu k žalobcovi ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vznikla 9.9.2008, pričom cieľavedome nadobúda vlastníctvo k akciám od akcionárov rôznych kapitálov silných spoločností, stáva sa i minoritným akcionárom s pravdepodobným účelom konania donútiť väčšinových akcionárov spoločností, odkúpiť od žalobcu tieto akcie s niekoľkonásobným majetkovým prospechom, pričom realizácia tohto procesu sa uskutočňuje formou dlhodobého a cieľavedomého rozvracania vnútornej integrity spoločnosti, s pomocou rozlíšenia medzi závažným a nezávažným porušením práv akcionára, o čom svedčia aj početné spory na území Slovenska. Mal za to, že pri uplatňovaní práva podať žalobu podľa § 183 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 131 Obchodného zákonníka, treba brať do úvahy subsidiárne aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd nepostupoval správne, pri posúdení dôvodov na vyslovenie neplatnosti uznesení VZ žalovaného, pretože prijatie uznesení VZ č. 2, 3, 4 a 5/2010 za účasti 67,86 % akcionárov, za ktoré hlasovalo 99,17 % prítomných akcionárov, nemohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti uznesení domáha. Zvýraznil, že podstatná náležitosť obmedzenia práv akcionára, ktorú zákon požaduje, nebola žalobcom preukázaná. Navrhol rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a žalobu zamietnuť.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.06.2011 spolu s doložením súdnych rozhodnutí v obdobných sporových veciach. Nestotožnil sa s názorom žalovaného uvedeným v odvolaní, že nebolo žiadne zo základných práv akcionára obmedzené a že porušenie práv žalobcu nebolo preukázané. Nesúhlasil s tým, že akcionári akciovej spoločnosti majú len 4 základné práva súvisiace s VZ, ktoré by uznesením VZ akciovej spoločnosti mohli byť pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti tohto uznesenia obmedzené alebo porušené. Poukázal na ust. 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého právnej dikcie vyplýva, že podmienkou na to, aby súd mohol určiť uznesenie VZ za neplatné, nie je požiadavka skutočného zásahu do práv spoločníka, ale je postačujúce, že k obmedzeniu práv spoločníka mohlo dôjsť. Mal za to, že pre úspech žaloby o určenie neplatnosti uznesenia VZ akciovej spoločnosti sa vyžaduje, že uznesenie prijaté v rozpore so zákonom alebo stanovami je spôsobilé obmedziť akékoľvek práva akcionára, ktoré mu priznáva Obchodný zákonník, príp. stanovy. Ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno vykladať reštriktívne. Zastával názor, že skutočnosť, že uznesenie VZ akciovej spoločnosti bolo prijaté v rozpore so zákonom alebo stanovami za kumulatívneho splnenia podmienky, že takéto porušenie mohlo obmedziť ktorékoľvek z práv akcionára, postačuje na určenie takého uznesenia za neplatné. Už v žalobe zo dňa 29.07.2010
poukázal, že došlo k reálnemu obmedzeniu práv akcionára, a to absenciou obligatórnych náležitostí oznámenia o konaní RVZ, teda porušením ust. § 184 ods. 6, ust. § 184a ods. 1 písm. e), ust. § 184a ods. 1 písm. g), b) v spojení s ust. § 182 ods. 1 písm. b), ust. § 184a ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 182 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, na riadne zvolanie a priebeh RVZ a k porušeniu práva zúčastňovať sa prostredníctvom RVZ na riadení žalovaného, ktorého parciálnou súčasťou je právo rozhodovať o zmene stanov žalovaného. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.03.2011 sp. zn. 61Cb/137/2010 vo vzťahu k ust. § 184a ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré sleduje cieľ zvýšenej ochrany práv akcionára pri účasti na VZ verejnej akciovej spoločnosti. Ďalej uviedol, že v zmysle § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo k porušeniu práva žalobcu na riadne oboznámenie sa s účtovnou závierkou ako s najdôležitejším účtovným dokumentom o hospodárení žalovaného, z ktorého vychádza i návrh na vysporiadanie hospodárskeho výsledku žalovaného za rok 2009 a k porušeniu práva žalobcu ako akcionára vlastniaceho akcie na meno zaslať mu účtovnú závierku v zákonnej lehote. Zároveň neoverením účtovnej závierky audítorom ustanoveným do funkcie v súlade so zákonom, došlo k porušeniu práva žalobcu na riadne vedenie účtovníctva a na informácie o hospodárení žalovaného. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.04.2010 sp.zn. 61Cb/181/2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.01.2011 pod sp.zn. 41Cob/208/2010, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ pri schvaľovaní a zostavovaní účtovnej závierky došlo ku konaniu v rozpore so zákonom, kedy účtovnú závierku neoverila na to určená osoba zákonným spôsobom (vzhľadom na absenciu rozhodnutia VZ o určení audítora), došlo tým ku porušeniu jedného zo základných práv žalobcu, a to realizovať kontrolnú funkciu činnosti žalovaného prostredníctvom schvaľovania účtovnej závierky hlasovaním na VZ. Prijatím uznesenia č. 3/2010 došlo k porušeniu práva žalobcu hlasovať na VZ, a to v časti upravujúcej spôsob určenia počtu hlasov akcionárov žalovaného. Prijatím uznesenia č. 4/2010 došlo k porušeniu práva žalobcu prostredníctvom VZ menovať členov výboru pre audit, a teda reálnemu zásahu do práva žalobcu podieľať sa na riadení žalovaného prostredníctvom ovplyvňovania personálnej štruktúry orgánov žalovaného. Prijatím uznesenia č. 5/2010 došlo k porušeniu práva žalobcu prostredníctvom VZ schvaľovať zákonným spôsobom audítora na overovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010. Teda tvrdenia žalovaného, že nedošlo k reálnemu obmedzeniu práv žalobcu, nie sú pravdivé. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že uznesenia boli prijaté 99,17 % prítomných akcionárov za účasti 67,86 % akcionárov, tak táto argumentácia je irelevantná a nemôže konvalidovať vady a pochybenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.11.2010 sp.zn. 2 Obo 340/98. Ďalej mal za to, že porušenie a priamy zásah do jeho práv boli preukázané už samotným porušením vymenovaných ustanovení Obchodného zákonníka, zákona o účtovníctve a stanov žalovaného. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolania zdôrazňoval, že okresný súd sa vôbec nezaoberal skúmaním otázky spôsobilosti napadnutých uznesení, prijatých na RVZ obmedziť práva žalobcu, tak tieto sú zavádzajúce, pretože okresný súd sa predmetnou otázkou zaoberal a túto zhodnotil. Vo vzťahu k povinnosti doručiť účtovnú závierku žalobcovi, poukázal na ust. §192 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré ukladá predstavenstvu zaslať riadnu (a mimoriadnu) individuálnu účtovnú závierku akcionárom vlastniacim akcie na meno bez ohľadu na podobu akcií, teda bez ohľadu na to, či akcionári vlastnia akcie na meno v listinnej podobe alebo v zaknihovanej podobe. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo nesporné, že žalobca bol v čase konania RVZ, t.j. 30.4.2010, i v rozhodujúci deň pre uplatnenie práva účasti na RVZ, t.j. dňa 27.4.2010, vlastníkom 11 035 kusov akcií na meno v zaknihovanej podobe, čo potvrdil aj žalovaný vo svojom podaní zo dňa 26.04.2011. Táto skutočnosť, v rámci konania pred súdom prvého stupňa, nebola sporná. Ďalej poukázal na skutočnosť, že mu ako akcionárovi vlastniacemu akcie na meno, bolo zaslané oznámenie o konaní RVZ, ale nebola mu zaslaná účtovná závierka v zmysle ust. § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak mal žalovaný pochybnosti o tom, či žalobca bol akcionárom žalovaného, vlastniacim akcie na meno v čase, keď si mal žalovaný splniť svoju povinnosť, tak mal postupovať v zmysle ust. § 156 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že účtovná závierka bola spracovaná v súlade so zákonom o účtovníctve, tak sa stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý vyhodnotil, že účtovná závierka nebola overená audítorom, ktorý by bol v súlade s ust. § 19 ods. 2 zákona o účtovníctve. V tejto súvislosti rovnako nie je podstatné, koľkými hlasmi prítomných akcionárov, hlasujúcich na RVZ, bola účtovná závierka schválená, pretože podmienky na konvalidáciu nedostatkov uznesenia č. 2/2010, neboli splnené. Vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam oznámenia o konaní RVZ, konštatoval, že okresný súd sa zaoberal posúdením náležitostí oznámenia o konaní RVZ, pričom argumentácia ohľadom opomenutia obligatórnych náležitostí tohto oznámenia, nie je právne relevantná. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že využíva medzery v Obchodnom zákonníku, v ktorom pre úspech žaloby o určenie neplatnosti uznesenia VZ akciovej spoločnosti za neplatné, podľa názoru žalovaného, absentuje diferenciácia medzi závažným a nezávažným porušením práv akcionárov.
Za dostatočnú ochranu akciových spoločností pred podávaním žalôb akcionárov o určenie neplatnosti uznesení, len pre nezávažné porušenia zákona či stanov, považuje zákonnú domnienku zakotvenú v ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k námietke konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, uviedol to, že podanie predmetnej žaloby nebolo v rozpore s dobrými mravmi a to, že nemala žaloba šikanózny charakter, potvrdzuje, že napadnuté uznesenia boli skutočne v rozpore so zákonom a stanovami žalovaného a že ich prijatím došlo k reálnemu zásahu do žalobcových práv. Naviac, samotná skutočnosť, že napadnutými uzneseniami prijatými na RVZ boli reálne porušené žalobcove práva vylučuje, aby jeho žaloba o určenie neplatnosti bola šikanózna a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/149/2011-303 zo dňa 9.5.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov podľa doručeniek na č.l. 302 spisu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.5.2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia, krajský súd rozsudok okresného súdu posudzoval v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 01.06.2011, ktoré ako relevantné odzneli i v rámci konania pred súdom prvého stupňa. Žalovaný primárne namietal, že okresný súd neskúmal podstatnú náležitosť, a to existenciu obmedzenia práv akcionára dôsledkom porušenia zákona, ako i či dožadované sa určenie neplatnosti uznesení VZ by pre spoločnosť nemalo závažnejšie následky, ako malo nedodržanie zákonného postupu vo formálnej a obsahovej neúplnosti oznámenia o konaní VZ. K určeniu neplatnosti uznesenia č. 2/2010 o schválení riadnej individuálnej účtovnej uzávierky žalovaného za rok 2009 uviedol, že táto bola spracovaná v súlade so zákonom o účtovníctve a objektívne vyjadruje finančnú situáciu žalovaného, ktorá skutočnosť bola skonštatovaná audítorom Ing. C. S. z audítorskej spoločnosti PATRIA CONSULT, spol. s r.o. dňa 27.4.2010 (t.č. PATRIA CONSULT, spol. s r.o. „v likvidácii“). Zvýraznil, že pri uplatňovaní žaloby podľa ust. § 183 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ust. § 131 Obchodného zákonníka treba brať do úvahy subsidiárne vzťahujúce sa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného primárne poukazuje na aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a v podrobnostiach poukazuje na závery rozsudku okresného súdu vyjadreného v odôvodnení. Na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, ktoré smerovali primárne k námietke nepreukázanej existencie obmedzenia práv akcionára dôsledkom porušenia zákona, k prijatému uzneseniu č. 2/2010, a to spracovaniu účtovnej uzávierky spoločnosti v
súlade so Zákonom o účtovníctve, ako aj poukazu na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, krajský súd uvádza nasledovné.
K úspešnosti samotnej žaloby podľa ust. § 183 v spojení s ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch hmotno-právnych podmienok, a to zistenie rozporu so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, v danom prípade so Stanovami žalovaného pri prijatých uzneseniach VZ a druhou nevyhnutnou podmienkou k určeniu neplatnosti uznesení ako rozhodnutí prijatých na VZ je konštatácia, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy, resp. stanov žalovaného mohlo obmedziť práva žalobcu ako akcionára.
Pokiaľ ide o vymedzenie práv akcionára, je potrebné poukázať na ust. § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.
Akcia vyjadruje účasť akcionára ako spoločníka spoločnosti, t.j. práva a povinnosti akcionára ako spoločníka. Akcionár má ako spoločník majetkové práva (právo podieľať sa na zisku spoločnosti a právo podieľať sa na likvidačnom zostatku spoločnosti v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou) a právo podieľať sa na riadení spoločnosti (najmä právo účasti na VZ a hlasovania na ňom, ako aj ďalšie individuálne práva, prípadne práva priznávané určitej menšine akcionárov). Právom osobitného charakteru je právo akcionára na prednostné upísanie akcie v prípade zvýšenia základného imania upisovaním akcií.
Podľa ust. § 180 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.
Tieto štyri oprávnenia akcionára, a to právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia a uplatňovať návrhy, sú základom, pomocou ktorého akcionár uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť. Kontrolné oprávnenie môže akcionár uplatňovať nepriamo prostredníctvom dozornej rady, ktorá je povinná oboznámiť akcionárov na VZ so svojimi kontrolnými zisteniami (§ 201 ods. 1 Obchodného zákonníka), a priamo na VZ tým, že môže požadovať vysvetlenia o činnosti spoločnosti a podávať návrhy rozhodnutí.
Práva žalobcu ako akcionára v danom prípade sú vymedzené článku V stanov žalovaného, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu na č.l. 49 - 53 spisu.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného bolo primárne potrebné sa zaoberať otázkou, či žalobcom v žalobe namietaný postup zvolania VZ žalovaného konaného dňa 30.04.2010 v rozpore so zákonom, mohol mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva akcionárov (akcionára), t.j. obmedziť akcionárov resp. žalobcu na jeho právach. Vzhľadom k druhej kumulatívnej podmienke, vyplývajúcej z ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka bolo nevyhnutné posúdiť samotné nedodržanie procedurálneho postupu zvolania VZ, ako i obsah prijatých rozhodnutí - uznesení VZ žalovaného pod č. 2, 3, 4, 5, vo väzbe na dôvody vymedzené žalobcom v podanej žalobe zo dňa 29.07.2010, za viazanosti ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka.
V rovine obmedzenia práv žalobcu akcionára, ktoré obmedzenie bolo konštatované v rámci odôvodnenia rozsudku okresného súdu považuje krajský súd za potrebné prioritne poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 434/2010 zo dňa 16. júna 2011, v ktorom bol zaujatý názor k ust. § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v tom smere, že ...„postačí preukázať, že v rozpore so zákonom, prípadne Stanovami spoločnosti VZ bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu VZ sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a
aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli“, ktorým záverom je za aplikácie ust. § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný.
Vo vzťahu k spôsobu zvolania VZ konaného dňa 30.4.2010, na ktorom došlo k prijatiu napadnutých uznesení, stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, na ktoré zdôvodnenie na str. 216-218 napadnutého rozsudku v podrobnostiach odkazuje, ktorý po preskúmaní Oznámenia o konaní riadneho valného zhromaždenia na č.l. 73 spisu zverejneného v Hospodárskych novinách konštatoval vady, spočívajúce v tom, že neobsahovalo všetky informácie týkajúce sa podstaty navrhovaných zmien stanov vo väzbe na navrhovaný bod programu č. 5, určenie spôsobu, miesta a času na získanie znenia dokumentov a návrhov prípadných uznesení VZ s uvedením elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého spoločnosť uverejňuje informácie, rovnako neobsahovalo lehoty v súvislosti s uplatňovaním práv akcionára uvedených v ust. § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako nedostatočné poučenia o možnosti akcionára zúčastniť sa na VZ v zastúpení, na základe písomného splnomocnenia, uvedenie spôsobu elektronických prostriedkov, ktorými spoločnosť prijíma oznámenia o vymenovaní, zmene udeleného splnomocnenia a odvolaní splnomocnenia, ktoré mu kogentne ukladá zákon, teda, správne vyslovil rozpor s ust. § 184 ods. 6 a 7, § 184a ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. c), d), § 184a ods. 1 písm. e), g), § 184a ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 182 ods. 1 písm. b), § 180 ods. 3, § 184 ods. 1 a § 190e Obchodného zákonníka. Rovnako súhlasí do záverom, že nedodržaním postupu pre zvolávanie VZ došlo k porušeniu práva žalobcu ako akcionára na riadne zvolanie VZ a priebeh VZ, právo získať zákonom dané informácie o jednotlivých bodoch rokovania spolu s návrhmi, ktoré budú v rámci týchto bodov predkladané a vo väzbe na to k porušeniu jeho práva zúčastňovať sa prostredníctvom VZ na riadení žalovaného, vrátanie práva rozhodovať o navrhovanej zmene stanov žalovaného, t.j. právo aktívnej účasti akcionára na valnom zhromaždení. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané a žalovaným v rámci podaného odvolania nebolo spochybnené, že postup pre zvolávanie valného zhromaždenia určený zákonom žalovaným nebol dodržaný, čo samo o sebe je dôvodom na vyslovenie neplatnosti, všetkých prijatých uznesení valného zhromaždenia. Tento záver je v zhode i s rozhodnutím najvyššieho súdu, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 339/98 uverejneného v časopise Zo súdnej praxe pod č. 31 a 32/1999.
Vo vzťahu k uzneseniu č. 2/2010 riadneho VZ žalovaného, ktorým VZ schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku žalovaného za rok 2009 a dosiahnutý hospodársky výsledok žalovaného za rok 2009 a schválilo vysporiadanie výsledku hospodárenia za rok 2009 tak, že výsledok hospodárenia žalovaného za rok 2009 - strata vo výške 1 133 107,21 Eur, sa vysporiada v čiastke 61 678,24 Eur z nerozdeleného zisku a zostávajúca čiastka vo výške 1 271 428,97 Eur sa ponechá ako neuhradená strata z minulých rokov, žalovaný namietal, že žalobca nevyužil právo oboznámiť sa so všetkými dokumentmi súvisiacimi s prerokovávanými programu s odkazom na ust. § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto krajský súd považoval za potrebné predmetné ustanovenie opätovne zacitovať. Podľa ust. § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení k dátumu konaného VZ predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti, zverejnenie výročnej správy, zostavenie a zverejnenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami. Táto závierka sa zasiela akcionárom, ktorí vlastnia akcie na meno najmenej 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Ak spoločnosť vydala akcie na doručiteľa, hlavné údaje tejto účtovnej závierky sa v tej istej lehote uverejnia spôsobom ustanoveným zákonom a určeným stanovami na zvolávanie valného zhromaždenia. Účtovná závierka sa musí tiež akcionárom poskytnúť na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote ustanovenej zákonom a určenej stanovami na zvolanie valného zhromaždenia. Akcionár, ktorý je majiteľom akcií na doručiteľa a ktorý zriadil na akcie spoločnosti záložné právo v prospech spoločnosti podľa § 184 ods. 3, má právo vyžiadať si zaslanie kópie účtovnej závierky na svoj náklad a nebezpečenstvo na ním uvedenú adresu. Na tieto práva musia byť akcionári upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v oznámení o konaní valného zhromaždenia. Stanovy môžu určiť aj ďalší spôsob, akým je spoločnosť povinná poskytnúť akcionárom účtovnú závierku. V rámci konania pred súdom prvého stupňa bolo nesporné, že žalovaný si zákonom určenú povinnosť, zaslať žalobcovi ako akcionárovi riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2009, nesplnil, čím došlo k obmedzeniu práva akcionára na informácie, teda na riadne oboznámenie sa s účtovnou závierkou, ako základnou informáciou týkajúcou sa hospodárenia žalovaného vo vzťahu k ďalším návrhom, ako je i návrh na vysporiadanie hospodárskeho výsledku žalovaného za rok 2009.
V súvislosti s predmetným uznesením č. 2/2010 okresný súd poukázal i na ust. § 19 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 19a ods. 3 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2009 a v znení účinnom od 1.1.2008 v spojení s § 19a ods. 4 písm. c). Krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom uvádza, že žalovaný ako akciová spoločnosť bol povinný zriadiť výbor pre audit alebo zveriť výkon činnosti výboru pre audit dozornej rade, čo žalovaný nevykonal. Výbor pre audit nezriadil a k voľbe členov výboru pre audit pristúpil až na riadnom VZ, ktoré sa konalo 30.4.2010. Teda za obdobie od 1.1.2009 do 30.4.2010 nemal zvolených žiadnych členov výboru pre audit a z obsahu stanov žalovaného, zriadenie takéhoto výboru nevyplývalo. V čase konania riadneho VZ nebol zrejmý ani spôsob kreovania, dĺžka funkčného obdobia, vznik a zánik funkcie výboru pre audit, ktorého zriadenie 1.1.2009 v zmysle § 19a ods. 2 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve bolo povinnosťou žalovaného. Pokiaľ pri vypracovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2009, táto nebola overená audítorom ustanoveným zákonom, došlo k obmedzeniu práv žalobcu ako akcionára, v podobe obmedzenia práv na informácie o hospodárení spoločnosti, informácie o riadnej individuálnej účtovnej závierke, a tým tak bola i obmedzená možnosť žalobcu rozhodovať a hlasovať o schválení, resp. neschválení riadnej individuálnej účtovnej závierky. Vedenie účtovníctva, vyhotovovanie a schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky postupom v súlade so zákonom a informovanie o účtovnej závierke je základom pre rozhodovanie sa akcionára o schválení účtovnej závierky, resp. o podávaní návrhu, či požadovaní vysvetlení. Nedostatočné podklady, resp. nezaslanie týchto podkladov v zákonom určenej lehote, mohli obmedziť akcionára na jeho právach podieľať sa na riadení spoločnosti formou hlasovania na VZ a na jeho informačných právach o hospodárení spoločnosti.
K okresným súdom určenej neplatnosti uznesenia č. 3/2010, ktorým VZ schválilo doplnok č. 4 k stanovám žalovaného a úplné znenie stanov žalovaného v znení doplnkov č. 1, 2, 3, 4 súhlasí krajský súd s vyhodnotením okresného súdu, že predmetné uznesenie je neplatné práve pre rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ predmetným uznesením došlo k zmene v zmysle schváleného doplnku č. 4 stanov bez zrušenia ustanovenia čl. XI bod 3 úplného znenia stanov, spôsobilo to neurčitosť ich znenia v časti týkajúcej sa počtu hlasov akcionárov, a tým došlo k zásahu do práva žalobcu ako akcionára hlasovať na VZ.
Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č. 4/2010, ktorým VZ menovalo za členov výboru pre audit od 01.05.2010 Ing. X. Q., Ing. W. H., Ing. W. M., stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu, a to rozporu prijatého uznesenia s čl. 11 A bod 1stanov žalovaného, ust. § 19 ods. 2 zák. č. 431/2002 Z.z., § 19 ods. 2 vo väzbe na § 19a ods. 4 písm. c) vzhľadom k tomu, že žalovaný nedodržal predpísaný postup pri voľbe členov výboru pre audit žalovaného, a tým došlo k porušeniu práva žalobcu podieľať sa na menovaní členov výboru pre audit žalovaného za rok 2010.
K uzneseniu žalovaného č. 5 /2010, ktorým VZ schválilo za audítora overujúceho účtovú uzávierku žalovaného za rok 2010 audítorku Ing. C. S. - spoločnosť patria Consult, okresný súd poukázal na ust. § 19 ods. 2, § 19a ods. 4 zák. č. 431/2002 Z.z., krajský súd uvádza, že podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. ...„predkladá predstavenstvo VZ alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady“. V danom prípade bol schválený audítor bez odporúčania, keď žalovaným pri voľbe - návrhu členov pre výbor pre audit nebol dodržaný postup v zmysle stanov a za člena bol navrhnutý a zvolený predseda dozornej rady, tak ako konštatoval okresný súd. VZ žalovaného schválilo tak audítora na overenie riadnej individuálnej účtovnej uzávierky za rok 2010 bez odporúčania výboru pre audit. Ak nie je platne zriadený výbor pre audit, nie je možné v zmysle ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona č. 431/2002 Z.z. odporučiť schválenie audítora na výkon auditu pre účtovnú jednotku, čím došlo k obmedzeniu práva žalobcu na informácie o hospodárení spoločnosti od nezávislého audítora, a následne rozhodovať a podieľať sa na schvaľovaní resp. neschvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej uzávierky žalovaného za rok 2010, predloženej práve nezávislým audítorom.
Na základe vyššie uvedených zhodnotení s odkazom k záverom napadnutého rozsudku okresného súdu, za viazanosti citovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, bolo preukázané splnenie aj druhej kumulatívnej hmotnoprávnej podmienky, vyplývajúcej z ust. § 131 ods. 2 Obchodného
zákonníka, a to obmedzenie práv žalobcu ako akcionára v súvislosti s uzneseniami uvedenými vo výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli prijaté buď v rozpore so zákonom alebo stanovami. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie na preukázanie obmedzenia práv akcionára podľa ust. § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Touto otázkou sa zaoberal a správne v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil. Vzhľadom k stanovisku Ústavného súdu Slovenskej republiky nebolo ani namieste skúmať poukaz žalovaného v rámci podaného odvolania na subsidiárnu aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k percentuálnej účasti akcionárov na konanom VZ a výsledky hlasovania. Z tohto dôvodu krajský súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2011 uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a to v rovine trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 57 Eur + 1 x 7,41 Eur režijný paušál + 20% DPH = 12,88 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 77,29 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.